Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 16, 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/98/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2608202545
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:2608202545.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Stanislavy Markovej a členov

senátu JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Ľubice Bajzovej v právnej veci navrhovateľa: P. O., nar.
XX.X.XXXX, bytom W., Q. 3, prechodne bytom Q. XXX, právne zastúpený JUDr. Jánom Dzianom,
advokátom so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Slnečná 27, proti odporkyni 1/ Mgr. P. Q., bytom C.
republika, J. E., E. předměstí, X. XXX, odporcovi 2/ U. Q., bytom C. republika, W., O. XX, odporkyni
3/ A. Q., bytom C. republika, J. E., E. předměstí, X. XXX, odporcovi 4/ Y. Q., bytom C. republika, J.
E., E. předměstí, X. XXX, všetci zastúpení JUDr. Emíliou Jancovou, advokátkou so sídlom Nové Mesto
nad Váhom, Jurkovičova 13, o odstránenie vecí, zasahujúcich do vlastníckeho práva, na odvolanie

navrhovateľa, proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, zo dňa 04.10.2012, č.k.
8C/90/2008-85, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, ktorou zamietol návrh navrhovateľa o uvedenie strechy
domu navrhovateľa do pôvodného stavu - p o t v r d z u j e.

Vo zvyšnej napadnutej časti rozsudok okresného súdu z r u š u j e a v tejto časti v r a c i a vec
okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, okresný súd rozhodol tak, že odporcovia 1), 2), 3) a

4), sú spoločne a nerozdielne povinní, osadiť na spoločnej hranici najbližšiu juhozápadnú strešnú rovinu
strechy domu, súpisné číslo 614, postaveného na parcele "C" číslo 14753 v k.ú. Q. zachytávače snehu
tak, aby účinne zabránili akémukoľvek zosúvaniu snehu z tejto časti strechy a to do troch mesiacov od
právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľ
je povinný, zaplatiť odporcom 1/, 2/, 3/, a 4/, oprávneným spoločne a nerozdielne, náhradu trov konania
602,27 eur, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám právnej zástupkyne odporcov.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ žiadal, aby súd odporcom, ako vlastníkom susediacej
nehnuteľnosti, uložil splniť na vlastné náklady tieto povinnosti: 1./ Upraviť na ich nehnuteľnostiach
odvedenie dažďovej vody, splaškovej vody a trativod bridlicovej terasy tak, aby voda z týchto zvodov
a trativodu, neprenikala na susediace pozemky, v jeho vlastníctve. 2./Odstrániť jednu studňu,
nachádzajúcusavinteriérochdomuodporcovaichdvestudnevexteriéroch.3./Osadiťnastrechudomu
odporcov, zachytávače snehu tak, aby sa z nej sneh nezosúval na strechu domu navrhovateľa 4./ Uviesť
do pôvodného stavu strechu domu navrhovateľa, poškodenú snehom, zosúvajúcim sa na ňu zo strechy

domu odporcov. Poškodenie malo spočívať v chýbajúcich škridlách, preliačení dotknutej strešnej roviny
a posune konštrukcie krovu. K prvému a druhému uplatnenému nároku navrhovateľ uviedol, že jeho dom
a priľahlé pozemky, susedia s domom a priľahlými pozemkami odporcov, pričom sa tieto nehnuteľnosti,
nachádzajú vo svahu, so vzájomnou polohou tak, že nehnuteľnosti navrhovateľa sú nižšie položené.V obdobiach výdatnejších dažďov a topenia sa snehu, stekajú vody z nehnuteľností odporcov, na jeho
pozemky a k jeho stavbe, ktorú poškodzujú. Zo studní odporcov, ktoré žiadal navrhovateľ odstrániť,
dokonca podľa navrhovateľa, voda v uvedených obdobiach, priam vyviera. Tretí a štvrtý uplatnený

nárok, je podľa navrhovateľa dôvodný tým, že z vyššie položenej strešnej roviny domu odporcov, sa
zosúva napadaný sneh tak, že tento padá na strešnú rovinu strechy domu navrhovateľa, ktorá sa
nachádza v tesnej blízkosti nižšie. Na takúto záťaž, nie je strecha domu navrhovateľa konštruovaná a
v dôsledku tejto záťaže, došlo k jej poškodeniu, ktoré žiadal reparovať uvedením do pôvodného stavu.
Namontovanie zachytávačov snehu, na streche domu odporcov, má súčasne pôsobiť preventívne, aby

k zosunom snehu v budúcnosti, nedochádzalo. Navrhovateľ žiadal náhradu trov konania. Odporcovia
s návrhom nesúhlasili, žiadali ho v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Popreli,
že by nehnuteľnosti navrhovateľa, boli zaťažované ich dažďovými a splaškovými vodami, pretože
proti ich prenikaniu na nehnuteľnosti navrhovateľa, vykonali v minulosti dostatočné opatrenia, ako
osadenie odkvapov a zriadenie žumpy. Poukázali na celkové odtokové pomery v miestach nehnuteľností
účastníkov, ktoré sa nachádzajú vo svahu, na pomerne plytko sa nachádzajúcom nepriepustnom

podloží, v dôsledku čoho, tu k stekaniu zrážkových vôd v tesne podpovrchovej vrstve pôdy, dochádza
prirodzene a odjakživa. Proti týmto vodám, boli odporcovia nútení chrániť svoje nehnuteľnosti izoláciou
a drenážou. Navrhovateľ však žiadne takéto opatrenia na svojich nehnuteľnostiach nevykonal, a pokiaľ
sú tieto ohrozované vodami, je to práve preto. Poukázali tiež na skutočnosť, že sám navrhovateľ, nemá
odkvapy na svojej domovej nehnuteľnosti opatrené zvodmi, s vyústením ďalej od stavieb a voda z jeho

striech, tak steká iba voľne do terénu ,v blízkosti jeho stavieb. Vyvieranie vody zo studní, považovali
za vylúčené, pretože v prípade ich studne, nachádzajúcej sa v interiéroch, by dochádzalo k vytápaniu
ich domu, čo sa nedeje. Poukázali tiež na vyjadrenie navrhovateľa, že jeho studňa nepreteká, a mali
za nelogické, aby pretekali ich neďaleké studne. Odporcovia uviedli, že studne, ktorých zasypania sa
navrhovateľ domáha, sú na ich nehnuteľnosti pôvodné (cca 100 rokov) a nikdy v minulosti, s nimi

problém uvádzaný navrhovateľom, nebol. Škodový nárok na uvedenie strechy domu navrhovateľa do
pôvodného stavu, považovali za nedôvodný, pre nepreukázanie vzniku škody a akejkoľvek príčinnej
súvislosti tvrdenej škody, s konaním odporcov. Strechu domu navrhovateľa, považovali za opotrebovanú
vekom a nie zosuvom snehu, čomu má nasvedčovať opotrebenie strechy ako celku a nielen strešnej
roviny, na ktorú sa mal podľa navrhovateľa, zosúvať sneh. Súčasne popreli, že by k zosuvu snehu z

ich strechy na strechu domu navrhovateľa dochádzalo, pretože práve na dotknutej strešnej rovine ich
strechy, sa sneh nedrží, nakoľko sa jedná o južnú stranu.

V odôvodnení okresný súd ďalej uviedol, že nebolo v konaní sporné a ohliadkou na mieste samom
bolo zistené, že nehnuteľnosti navrhovateľa i odporcov, predstavujú stavby bývalej poľnohospodárskej

usadlosti a priľahlé pozemky. Nehnuteľnosti sa nachádzajú mimo zastavaného územia obce a v
súčasnosti, sú účastníkmi využívané na rekreáciu. Vznik stavieb, možno datovať okolo dvadsiatych
rokov 20. storočia. Nehnuteľnosti sa nachádzajú vo svahu, s vyššie položenými nehnuteľnosťami
odporcov a pozemky predstavujú v prevažnej miere trávnaté porasty. Stavba navrhovateľa, tvorená
domom s.č. 615, priľahlou stodolou a letnou kuchyňou (ďalej stavba navrhovateľa), je situovaná v

tak tesnej blízkosti domu odporcov, s.č. 614 (ďalej stavba odporcov), že spoločnej hranici najbližšia
juhozápadná strešná rovina domu odporcov, presahuje až nad časť nižšie položenej severovýchodnej
strešnej roviny strechy stavby navrhovateľa. V pôdoryse, sa tak uvedené strešné roviny stavieb
prekrývajú. Ohliadkou bolo zistené a fotodokumentáciou je zachytené, že strecha stavby odporcov, je v
prevažnej časti opatrená odkvapmi. Tieto nie sú zriadené na časti (cca 2/3) juhozápadnej strešnej roviny

(vzdialenejšej k spoločnej hranici) a hrebeňom na ňu nadväzujúcej menšej severozápadnej strešnej
rovine. Z týchto dvoch plôch, steká zrážková voda bez zachytenia do terénu pozdĺž príslušných múrov
stavby odporcov. Najmenšia vzdialenosť dopadu týchto vôd od spoločnej hranice, je cca 7 metrov (podľa
vytyčovacieho náčrtu (v mierke 1:5000) bod 49 - obrys stavby s.č. 614). Odkvapy ostatnej časti strechy
stavby odporcov, sú zvedené do troch zvodov, a to na južnom rohu stavby (vľavo od hlavných vstupných

dverí), severnom rohu stavby a cca v 2/3 juhozápadnej strešnej roviny vzdialenejšej k spoločnej hranici.
Zvodom na južnom rohu stavby, sú zvádzané zrážkové vody z juhozápadnej strešnej roviny bližšej k
spoločnejhraniciazjuhovýchodnejstrešnejroviny.Tentozvod,jezaústenýdoPVCrúryvedenejpozemi
cca 3 m pozdĺž steny stavby odporcov, smerom ku hlavnému vchodu, kde po krátkom krytom odbočení,
smerom od stavby, pokračuje kolmo od stavby odporcov betónovým žliabkom pretínajúcim „bridlicovú

terasu“ odporcov do rúry, zapustenej do terénu. Vyústenie tejto rúry, bolo v minulosti cca v bode „B“
nachádzajúcom sa na pozemku navrhovateľa, ktorý do vytyčovacieho náčrtu zakreslil navrhovateľ, a
ktoré umiestnenie takto približne odsúhlasil odporca 2/. Je tiež vyobrazené na fotografii predloženej
navrhovateľom (označenej súdom na zadnej strane ako „B“). Z výpovede navrhovateľa bolo zistené, žetoto vyústenie, bolo odporcami zriadené so súhlasom navrhovateľa, no neskôr s ním nesúhlasil, pretože
z neho vytekala pena z pračky. Ohliadkou nebolo toto vyústenie nájdené, preto má súd za preukázanú
výpoveď odporcu 2/, ktorý tvrdil, že bolo navrhovateľom vytrhnuté a nie výpoveď navrhovateľa, podľa

ktorého vyústenie zapchal. V dôsledku vytrhnutia, bolo potrubie prerušené v jeho podzemnej časti na
pozemku odporcov a tu teraz končí (cca v bode 18 náčrtu z ohliadky), ako to uvádzal odporca 2/
pri ohliadke. Najbližšia vzdialenosť tohto vyústenia od stavby navrhovateľa, je cca 8 m (bod 11 - 16
vytyčovacieho náčrtu), keďže spojnica bodov 11 - 12, vytyčovacieho náčrtu predstavuje múr terasy
odporcov a potrubie je vedené až za ním. Ďalší zvod, a to na severnom rohu stavby odporcov, odvádza

zrážkovévodyzoseverovýchodnejstrešnejrovinyapocca0,75modrazeníodstavby,jevoľnezaústený
na terén. Bod tohto zaústenia, je cca 15 metrov od spoločnej hranice, smerom po svahu (body 1 - 52
vytyčovacieho náčrtu). Zostávajúci tretí zvod, odvádza zrážky z cca 1/3 juhozápadnej strešnej roviny
vzdialenejšej k spoločnej hranici a z priľahlej severozápadnej strešnej roviny. Ohliadkou bolo zistené a
vyplýva to aj z náčrtu pri ohliadke vyhotovenom, že tento zvod je zaústený do potrubia ústiaceho na
terén ,v bode 10 náčrtu z ohliadky ktorého najmenšia vzdialenosť od spoločnej hranice v smere sklonu

pozemku, predstavuje cca 7m (bod 10 náčrtu z ohliadky - bod 52 vytyčovacieho náčrtu). Z výpovede
odporcu 2/, bolo zistené, že cca v bode „A“ vytyčovacieho náčrtu, ktorého približnú polohu zhodne
uviedol i s navrhovateľom, majú odporcovia vyústenie drenáže vedenej pozdĺž severovýchodnej steny
ich stavby. Z vytyčovacieho náčrtu bolo zistené, že tento bod sa nachádza cca 12 metrov od najbližšieho
bodu (52) spoločnej hranice. Ohliadkou bolo zistené a na fotografiách je zachytené, že odporcovia majú

na strane hlavného vchodu zriadenú pri dome terasu z plochých kameňov (navrhovateľom označovaná
ako bridlicová terasa). Táto plocha však netvorí vodotesný povrch, pretože výplň medzi jednotlivými
kameňmi je značne popraskaná. Zrážky dopadajúce na terasu, tak cez tieto praskliny vsakujú pod jej
povrchaniesúznejodvádzané.Čosatýkasplaškov,sámnavrhovateľnaohliadkeuviedol,žetietosúod
odporcov v súčasnosti už odvádzané do žumpy, i keď na pojednávaní spochybnil jej kapacitu. Ohliadkou,

bola existencia žumpy na strane odporcov, potvrdená. Z výpovedí účastníkov a ohliadkou bolo zistené,
že na pozemkoch odporcov, sa nachádzajú tri kopané studne, z ktorých jedna je v interiéroch ich stavby.
Jedna kopaná studňa je i na pozemku navrhovateľa.

Z výpovede navrhovateľa, ako aj ohliadkou (so zachytením vo fotodokumentácii), bolo zistené, že stavba

navrhovateľa, vytvárajúca pôdorys „L“ je opatrená odkvapmi na severovýchodných a juhovýchodných
strešných rovinách (vonkajší roh „L“ pôdorysu), ktoré nie sú opatrené zvodmi a voda z nich, tak padá
voľne do terénu na severnom a južnom rohu stavby navrhovateľa. Dopad týchto zrážkových vôd, pritom
niejevovzdialenostiväčšej,ako1moduvedenýchrohovstavby.Severozápadnéajuhozápadnéstrešné
roviny stavby navrhovateľa, nie sú opatrené odkvapmi a voda z nich, steká priamo bez zachytenia.

Ako uviedol navrhovateľ vo svojej výpovedi, v budúcnosti má v úmysle, demontovať odkvapy z celej
svojej stavby a zrážkovú vodu nechať zo striech voľne stekať do štrkového podkladu, ktorý zriadi.
K otázkam zosunu snehu na strechu stavby navrhovateľa, zistil súd , že okrem presahu dotknutej
juhozápadnej strešnej roviny stavby odporcov nad strechu stavby odporcu, ktorý bol konštatovaný
vyššie, bolo ohliadkou zistené, že táto strešná rovina nie je opatrená žiadnymi prvkami, slúžiacimi na

zachytávanie snehu, čo vyplýva i z fotodokumentácie. Jej sklon je cca 45 stupňov a v porovnaní s
ostatnými strešnými rovinami, sa javí dokonca väčší. Krytinu tvorí eternit. Z fotografií navrhovateľa,
vyhotovených v zimnom období bolo zistené, že v čase, keď sa na ostatných strešných rovinách sneh
držal, na tejto sa nenachádzal. Strešná rovina stavby navrhovateľa, nachádzajúca sa pod predmetnou
strešnou rovinou stavby odporcov, je zjavne preliačená, čo bolo zistené ohliadkou a zachytené aj na

fotografiách. Strešná krytina je kompletná - škridle nechýbajú. Konštrukcia krovu stavby navrhovateľa v
časti rovnobežnej so spoločnou hranicou, je odklonená od kolmice severozápadným smerom, čo bolo
zistené ohliadkou do vnútornej konštrukcie krovu a je zrejmé aj z vonkajšieho pohľadu na presah strechy,
cez severozápadnú stenu letnej kuchyne navrhovateľa.

Ďalej s odkazom na ust. § 127 ods. 1 OZ v odôvodnení okresný súd uviedol, že nesprávne odvedenie
vôd zo stavby a pozemku, je za istých okolností skutočne spôsobilé vážne ohrozovať výkon práv
iného tým, že priamo poškodzuje a teda znehodnocuje stavbu, prípadne aj pozemok, ako predmet
vlastníctva. Nepriaznivý dopad zvýšenej vlhkosti, prípadne podmáčania na stavby domov, je všeobecne
známy. V posudzovanom prípade, tvrdenia navrhovateľa, smerovali presne k zákonom predpokladanej

situácii ohrozenia jeho stavieb v dôsledku nadmerného zaťaženia vodami pochádzajúcimi zo stavieb
odporcov. Čo do ohrozovania stavby navrhovateľa, vodami pochádzajúcimi zo stavieb odporcov,
však z vykonaného dokazovania vyplynulo, že z tejto strany ohrozenie stavbe navrhovateľa nehrozí.
Odporcovia likvidujú zrážkové vody z ich stavby, na svojich vyššie položených pozemkoch vsakovaníma tieto nie sú odvádzané úplne mimo dotknutého územia, ako by to mohlo byť v prípade existujúcej
kanalizácie. Je teda zrejmé, že zrážkové vody, produkované zo stavby odporcov, smerujú po ich
zaústení do pozemku ďalej, k nižšie položeným pozemkom a stavbe navrhovateľa. Otázkou však

je, do akej miery sa na stavbe navrhovateľa, práve tieto vody môžu prejaviť tak, že ich množstvo,
bude ohrozovať stavbu navrhovateľa. Súd má za to, že zrážkové vody zo stavby odporcov, nie sú
spôsobiléohroziťstavbunavrhovateľa.Sámnavrhovateľtotižneodvádzavodyzosvojejstrechy(plochou
porovnateľnej so strechou stavby odporcov), ďalej ako meter od svojej nehnuteľnosti, keď ich v časti
nechá stekať priamo zo strechy do terénu, v bezprostrednej blízkosti obvodových múrov a v časti ich

z odkvapov nechá zhromaždené z viac ako polovice strechy, voľne dopadať na dvoch rohoch svojej
stavby. Aj existujúce odkvapy chce naviac demontovať. Za rozumného predpokladu, že navrhovateľ
sám nechce svoju nehnuteľnosť vodou zo strechy poškodiť, má súd za to, že voda stekajúca zo strechy
navrhovateľam, takto blízko k stenám a základom jeho stavby, jeho stavbe neškodí a neohrozuje ju. Ak
teda neohrozuje stavbu navrhovateľa, voda dopadajúca k nej priamo z jeho strechy, je vylúčené, aby
jeho stavbu ohrozovala voda z porovnateľne veľkej strechy stavby odporcov, zaústená do pozemkov v

podstatne väčšej vzdialenosti, ako jeden meter. Na absenciu ohrozenia zrážkovými vodami zo stavby
odporcov, poukazuje i skutočnosť, že zaústenie južného zvodu na pozemku navrhovateľa ,žiadal
pôvodne súhlasiaci navrhovateľ zrušiť nie pre množstvo vody z neho vytekajúcej, ale preto, že z neho
mala vytekať voda z pračky. Čo sa týka vôd z „bridlicovej terasy“ odporcov, tu dokonca ani nedochádza k
zhromažďovaniu sa zrážok, pretože tieto cez praskliny medzi jednotlivými dlažobnými kameňmi vsakujú

ďalej relatívne rovnomerne a nie je dôvod predpokladať iný efekt, ako keby táto terasa neexistovala a
zrážky padali priamo na terén. Pre úplnosť ostáva dodať, že návrh smeroval nielen k ochrane samotnej
stavby navrhovateľa, ale k úplnému zamedzeniu prestupu vôd od odporcov. na pozemky navrhovateľa.
Vodamizostavbyodporcov.všakniejedotknutánielenstavbanavrhovateľa,aleanipozemky,naktorých
neboli zistené žiadne negatívne vplyvy vôd pochádzajúcich od odporcov. Negatívne dopady na svoje

pozemky, napokon navrhovateľ ani netvrdil. K ohrozeniu stavby či pozemkov navrhovateľa, nedochádza
ani v dôsledku vypúšťania splaškov zo strany odporcov. Tieto sú odvádzané do žumpy, čo potvrdil aj
navrhovateľavylučujetoichpretekanienapozemkynavrhovateľa.Vzhľadomnauvedené,niesústavba,
ale ani pozemky navrhovateľa, nijako ohrozené zrážkovými vodami zo stavby, či pozemkov odporcov, z
ichterasy,aniichsplaškovýmivodami,pretosúdnávrhvtejtočastizamietol.Súdzamietolnávrhajvčasti

požadovaného zasypania studní odporcov, pretože nie sú zdrojom vody, vytekajúcej čo i len na pozemok
odporcov. I z laického pohľadu v tomto obore, vychádzajúc zo všeobecných vedomostí, považuje súd
za vylúčené, aby zo štyroch studní nachádzajúcich sa v tesnej blízkosti, a teda využívajúcich totožný
zdroj spodnej vody, dve z nich pretekali cez horný okraj a dve nie. Podľa navrhovateľa, jeho studňa
(dokonca nižšie položená), nepretekala a súd má za jednoznačne preukázané, že nepreteká ani studňa

v interiéroch stavby odporcov, pretože by ju za takej situácie, boli nútení zrušiť odporcovia sami. Nie
je zanedbateľný ani fakt, že predmetné studne boli zriadené spolu s nehnuteľnosťami a pokiaľ by
navrhovateľom tvrdený problém spôsobovali, vylučovali by existenciu obydlia v ich blízkosti, zvlášť v
prípade tretej studne zriadenej v interiéroch. Naopak je dôvodné predpokladať, že to nemalou mierou
boli práve studne, ktoré život v ich bezprostrednom okolí umožňovali. K uvedeným nárokom, týkajúcim

sa nadmerného zaťaženia pozemkov a stavby navrhovateľa vodami odporcov, žiadal navrhovateľ
a následne i odporcovia, doplniť dokazovanie znaleckým posudkom, ktorý by vyhodnotil odtokové
pomery a súvisiace hydrologické otázky v dotknutom priestore. I keď súd nedisponuje záverom o
presnom pohybe a miere vsakovania zrážkových vôd po ich vyústení zo stavby odporcov do pozemkov,
požadovaný znalecký posudok nevykonal. Ako bolo konštatované, neškodnosť zrážkových vôd zo

samotnej stavby navrhovateľa, ktoré sú k nej vypúšťané podstatne bližšie, ako zrážkové vody zo stavby
odporcov, vylučuje ohrozovanie stavby navrhovateľa, vodami odporcov. Tento záver možno dovodiť
na základe prostého logického faktu, že v teréne vzdialenejší zdroj vody, nemôže mať väčšie účinky,
ako bližší zdroj s obdobnou výdatnosťou. Keďže z uvedeného bol súdu skutkový stav jednoznačne
zrejmý i bez podrobných znalostí odtokových a vsakovacích pomerov, znalecký posudok k týmto

otázkam považoval za nadbytočný. Rovnako za nadbytočný, považoval súd znalecký posudok k
otázke pretekania studní odporcov. S odkazom na vyššie uvedené odôvodnenie zamietnutia nároku,
týkajúceho sa studní, považoval súd ich pretekanie za vylúčené, na základe všeobecne známych
zásad pohybu vody, ktoré súd nepovažuje za odborné znalosti vyhradené do kompetencie znalca. Na
základe citovaného ustanovenia § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, posúdil súd i dôvodnosť nároku

na zriadenie zachytávačov snehu na dotknutej časti strechy stavby odporcov. Sneh zosúvajúci sa na
strechu susedovej stavby ,môže túto skutočne ohrozovať, a to jednak tiažou nad rámec dimenzovania
jej konštrukcie a s tým súvisiacim zrázom, ktorým na strechu dopadne, ako aj poškodením jednotlivých
častí strešnej krytiny. Priťaženie zosunutým snehom, pritom spravidla nastane v čase, keď už je strechazaťažená vlastným snehom. S výnimkou malých množstiev, tak bude sneh zosúvajúci sa na strechu
predstavovať jej ohrozenie vždy. Z vykonaných dôkazov má súd za preukázané, že k zosúvaniu snehu
na strechu stavby navrhovateľa dochádza, a to nie v zanedbateľnom množstve. Preťažovaniu strechy

stavby navrhovateľa v dotknutom mieste, nasvedčuje jej preliačenie. Tiež posun konštrukcie krovu,
môže byť následkom preťaženia strechy, i keď oba tieto následky môžu mať viacero príčin, zvlášť pri
staršej streche, aká je i v tomto prípade. Jednoznačné zosúvanie snehu zo strechy odporcov, je však
zrejmé z oboznámených fotografií, kde na predmetnej strešnej rovine strechy odporcov sneh nie je,
zatiaľ čo na ostatných sa nachádza, a to v pomerne veľkom množstve. Pritom aj na túto časť strechy,

musel sneh napadnúť, a pokiaľ tu nebol už v čase, keď na ostatných strešných rovinách bol vo väčšom
množstve, nemohol zísť roztopením sa, ale jedine zosunutím. V prospech zosúvania sa snehu hovorí
i skutočnosť, že dotknutá juhozápadná strešná rovina je najviac naslnená, a teda i ohrievaná, pričom
práveznaslnenýchstrešnýchrovín(rovnakosvahovvprípadelavín),sasnehzosúvavdôsledkuohriatia
najčastejšie. Keďže mal súd zosun snehu zo strechy stavby odporcov, na strechu stavby navrhovateľa
za preukázaný a považuje ho za ohrozovanie navrhovateľovej stavby, návrhu v časti uloženia povinnosti,

namontovať zachytávače snehu vyhovel. Lehotu na plnenie v tomto prípade, určil súd nad rámec
zákonom stanovenej trojdňovej, až na tri mesiace, pretože realizácia takejto montáže bude vyžadovať
priaznivú ročnú dobu a počasie, a v kratšej lehote, by práce nemuseli byť objektívne realizovateľné.
Ostatný uplatnený nárok na uvedenie poškodenej veci, v tomto prípade strechy, do pôvodného stavu,
je typickým nárokom na náhradu škody. K poškodeniu dotknutej časti strechy stavby navrhovateľa,

mohlo skutočne v dôsledku zosúvajúceho sa snehu dôjsť, a to z dôvodov uvedených vyššie (tiaž, ráz,
rozbitie krytiny). I keď strecha vykazuje poškodenia zodpovedajúce pádu snehu, súd nezisťoval, nakoľko
majú tieto poškodenia pôvod v zosunutom snehu a nakoľko v iných príčinách, ako napríklad časové
opotrebenie. Navrhovateľom uplatnený spôsob náhrady, uvedením do predošlého stavu, nie je totiž v
súčasnosti realizovateľný.

Ďalej s odkazom na ust. § 442 ods. 3 OZ súd uviedol, že ako vyplýva z citovaného ustanovenia, náhrada
škody uvedením do pôvodného stavu, prichádza do úvahy iba v prípade, ak je to možné a účelné.
Nahradenie chýbajúcich škridiel, ktoré navrhovateľ žiadal, možné nie je. Ak tieto chýbali v dôsledku
poškodenia, boli nepochybne už nahradené, pretože na streche žiadne škridle pri ohliadke nechýbali.

Uvedením do predošlého stavu, tak nahradenie škridiel možné nebolo, pretože už bolo vykonané. Čo sa
týka preliačenia konštrukcie krovu a jej posunu, toto možno opraviť iba celkovou rekonštrukciou krovu,
ak dokonca nie iba jeho výmenou. To nemožno riadne realizovať inak, ako rozobratím a opätovným
zložením celej strechy. Vzhľadom na jej vek a opotrebenie, však súd nepovažuje za účelné, po
rozobratí strechy a oprave krovu, ukladať naň späť krytinu a iné strešné prvky, ktoré sú na konci svojej

životnosti.Súčasneniejemožnézaviazaťodporcov,nadrámecichprípadnejzodpovednostiajkvýmene
celej krytiny a ostatných strešných prvkov, pretože v danom prípade, na nich ku škode v dôsledku
zosuvu snehu, jednoznačne nedošlo. Pre uvedenú nemožnosť a neúčelnosť uvedenia strechy stavby
navrhovateľa do pôvodného stavu, tak súd návrh i v tejto časti zamietol, a to bez toho, aby skúmal
mieru zodpovednosti odporcov, za súčasný stav strechy stavby navrhovateľa. Riešenie otázky miery

zodpovednosti odporcov, považoval súd pri nemožnosti vyhovieť nároku na uvedenie do predošlého
stavu, za nadbytočné. O trovách konania, rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí. Predmetom konania boli štyri
nároky navrhovateľa, tak ako sú uvedené v prvom odseku odôvodnenia (1. upravenie odvedenia vôd,
2. zasypanie studní, 3. montáž zachytávačov snehu, 4. uvedenie strechy do pôvodného stavu). V troch

z nich boli úspešní odporcovia, v jednom navrhovateľ. Po započítaní 25 % úspechu navrhovateľa na
75 % úspech odporcov, patrí odporcom náhrada trov konania v rozsahu jednej polovice. Trovy konania
odporcov, predstavujú trovy právneho zastúpenia pozostávajúce z odmeny advokáta, režijného paušálu
a náhrady za stratu času advokáta. Keďže predmet konania nebolo možné oceniť peniazmi, vychádzal
súd pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny z § 11 ods. 1 Vyhl. č. 655/2004 Z.z. (Vyhláška), ktorý

výšku základnej sadzby odmeny stanovil ako jednu trinástinu výpočtového základu, čo v roku 2009
predstavovalo 53,49 €, v roku 2010 sumu 55,49 € a v roku 2012 sumu 58,96 €. Keďže predmetom
konania, boli štyri vyššie uvedené nároky, teda štyri spojené veci, zvyšuje sa základná sadzba tarifnej
odmeny podľa § 13 ods. 3 Vyhlášky tak, že základná sadzba veci s najvyššou hodnotou, sa zvyšuje
o tretinu základnej sadzby, ktorá by patrila v ostatných veciach. Základná sadzba pri všetkých štyroch

nárokoch, bola rovnaká. K nej potom patrí zvýšenie o tretinu, z každého ďalšieho uplatneného nároku (1
x 1/1 + 3 x 1/3 = 2/1) Zvýšená základná sadzba z dôvodu viacerých uplatnených nárokov tak predstavuje
dvojnásobok základnej sadzby. V prípade zastúpenia viacerých osôb sa potom takto zvýšená sadzba
znižuje u každej zastúpenej osoby na 50 % podľa § 13 ods. 2 Vyhlášky.Odmena za právne zastúpenie odporcov tak v tomto prípade predstavuje:
- 106,98 € (2 x 53,49 €) za prevzatie zastúpenia odporkyne 1/ v roku 2009,
- 106,98 € (2 x 53,49 €) za písomné vyjadrenie za odporkyňu 1/ v roku 2009,

- 166,47 € (2 x 55,49 € x 1 x 3) prevzatie zastupovania odporcov 2/, 3/, 4/ v roku 2010, ktoré však ich
PZ vyúčtovala iba sumou 110,97 €,
- 55,49 € za účasť PZ odporcov 1/ až 4/ na pojednávaní v roku 2010 odročenom bez prejednania veci,
- 234,76 € (2 x 58,96 € x 1 x 4) za účasť PZ odporcov 1/ - 4/ na ohliadke v roku 2012,
- 2 x 234,76 € (2 x 58,96 € x 1 x 4) za účasť PZ odporcov 1/ - 4/ na pojednávaní v roku 2012 trvajúcom

viac ako 2 hodiny.
Celková výška odmeny tak predstavuje 1.084,70 € a za jednotlivé úkony, ju súd priznal podľa § 14 ods.
1 písm. a), b), c) Vyhlášky a § 14 ods. 5 písm b) Vyhlášky. K odmene ďalej patrí režijný paušál 2 x 6,95
€ za dva úkony v roku 2009, 2 x 7,21 € za dva úkony v roku 2010 a 2 x 7,63 za dva úkony v roku 2012,
teda celkom 43,58 €. O režijnom paušále súd rozhodol podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky. Odporcom patrí i
uplatnená náhrada za stratu času advokáta stráveného cestou na ohliadku z Nového Mesta do Vrboviec

a späť v roku 2012, a to 2 x 3 začaté polhodiny po 12,71 €, teda celkom 76,26 €, a to podľa § 17
ods. 1 Vyhlášky. Súd odporcom nepriznal odmenu za úkony v roku 2009 v celej vyúčtovanej výške po
133,72 € / úkon, pretože táto výška nie je správna. Súd nepriznal tiež režijný paušál za tri úkony v roku
2012, ale iba za dva, pretože pojednávanie, ktoré trvá viac ako dve hodiny je stále jedným úkonom, i keď
odmena zaň patrí ako za dva úkony. Celkové trovy právneho zastúpenia odporcov predstavujú 1.204,54

€, z ktorých im vzhľadom na vyššie uvedený pomer úspechu vo veci patrí náhrada jednej polovice, teda
602,27 €, ktorú úhradu, je navrhovateľ povinný vykonať k rukám právnej zástupkyne odporcov.

Rozsudok okresného súdu, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom právneho zástupcu
odvolaním napadol navrhovateľ a to vzťahu k výroku II., kde okresný súd jeho návrh vo zvyšku zamietol,

ako aj vo výroku o náhrade trov konania a žiadal, aby čo do tejto časti, odvolací súd rozsudok
prvostupňového súdu zrušil a vec v tejto časti, mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Uviedol, že súd
pri svojom rozhodnutí, nevzal do úvahy skutočnosť, že zvod z odkvapov domu odporcov, je zavedený
len do polovice bridlicovej terasy pred domom odporcov a odtiaľ preniká na nižšie položený pozemok
navrhovateľa a tečie na dom navrhovateľa, pričom by stačilo tento zvod predĺžiť a odviesť až na okraj

cesty. Ďalej poukázal v odvolaní na to, že súd neakceptoval návrh navrhovateľa, na vykonanie dôkazu
znaleckým posudkom, vo veci troch kopaných studní na pozemku odporcov, pretože podľa znalostí z
fyzicky, ide o systém spojených nádob, ktoré vytláčajú spodnú vodu pod domom navrhovateľa, pričom
došlo až k posunu domu minimálne o 20 cm, pritom dve studne odporcov, ktoré spôsobujú tento jav, sú
zbytočné.Ďalejnamietal,žesúdnevzaldoúvahyanito,žekdevastáciistrechydomunavrhovateľadošlo

z dôvodu, že osadenie odkvapov na dome odporcov 1/ až 4/, bolo až do roku 2011 vyspádované tak,
že všetka dažďová voda a voda z roztápajúceho sa snehu a z celej strechy, tiekla z týchto odkvapov na
priľahlú strechu domu navrhovateľa a teda je oprávnený jeho návrh, v časti povinnosti odporcov, uviesť
strechu jeho domu do pôvodného stavu a keďže rozsudok vo vyššie uvedených častiach je nesprávny,
je nesprávny výrok aj o trovách konania, ktoré rovnako odvolaním napadol. Uplatnil dôvody odvolania

uvedené § 205 ods. 2 písm. c/, e/, f/ O.s.p..

Odporcovia vo svojom písomnom vyjadrení, podanom prostredníctvom právneho zástupcu k podanému
odvolaniu uviedli, že rozsudok prvostupňového súdu, považujú za v celom rozsahu správny, pretože
navrhovateľ v odvolaní neuvádza žiadne argumenty, ani skutočnosti, s ktorými by sa prvostupňový

súd dostatočne nevysporiadal. Podľa ich názoru, súd rozhodol po vykonaní všetkých dôkazov, ktoré
považoval pre rozhodnutie vo veci samej, za podstatné. K rozhodnutiu v podstatnej miere, prispela aj
ohliadka na mieste samom a majú za to, že odvolanie navrhovateľa, je účelové.

Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu

je v napadnutej časti, ktorou bol zamietnutý návrh navrhovateľa o uvedenie jeho strechy do pôvodného
stavu, vecne správny a preto ho čo do tejto časti, za použitia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Súčasne
dospel k záveru, že vo zvyšnej napadnutej časti, ktorou zamietol súd návrh navrhovateľa, na uloženie
povinnosti odporcom, upraviť na ich nehnuteľnostiach odvedenie dažďovej vody, splaškovej vody a
trativod bridlicovej terasy tak, aby voda z týchto zvodov a trativodu neprenikala na pozemky v jeho

vlastníctve, na odstránenie jednej studne nachádzajúcej sa v interiéroch domu odporcov a dve studne
v ich exteriéroch a vo výroku o náhrade trov konania, je potrebné rozsudok, z dôvodu nedostatočne
vykonaného dokazovania a nesprávneho právneho posúdenia veci zrušiť, za použitia § 221 ods. 1 písm.
h/ O.s.p. a v tejto časti vrátiť vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie (§ 221 ods.2 O.s.p.). O odvolaní navrhovateľa, rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu, podľa §
214 ods. 2 O.s.p.. Rozsudok okresného súdu v časti, ktorou vo výroku I., uložil povinnosť odporcom,
osadiťnaspoločnejhranicinajbližšiujuhozápadnústrešnúrovinustrechydomusúp.č.614,postaveného

na parc.č. 14753 v k.ú. Vrbovce zachytávače snehu tak, aby účinne zabránili akémukoľvek zosúvaniu
snehu z tejto časti strechy, z hľadiska jeho vecnej správnosti nepreskúmaval, pretože vo vzťahu k tomuto
výroku, rozsudok prvostupňového súdu napadnutý nebol, teda vo vzťahu k nemu, nenastal suspenzívny
účinok odvolania (§ 206 ods. 1, 3 O.s.p.).

Rozsudok okresného súdu, je v časti týkajúcej sa zamietnutia návrhu navrhovateľa, na uvedenie strechy
domu navrhovateľa do pôvodného stavu, odôvodnený v súlade s kritériami uvedenými v ust. § 157 ods.
2 O.s.p., preto podľa § 219 ods. 2 O.s.p., sa odvolací súd s odôvodnením rozsudku, čo do tejto časti
stotožňuje.

Zároveň však považuje za potrebné, k dôvodom odvolania navrhovateľa, uviesť nasledovné:

Podľa § 442 ods. 3 OZ, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné
a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Občiansky zákonník v ust. § 442, okrem iného, upravuje spôsob a rozsah náhrady škody aj na veciach.

Pod spôsobom náhrady škody, má zákon na mysli formu, v akej sa odškodňuje poškodený subjekt. V
prípade majetkovej škody, sa v ust. § 442 ods. 3 OZ ,rozlišuje medzi peňažnou náhradou a uvedením
majetku do stavu, pred vznikom škody. Napriek tomu, že v Občianskom práve platí zásada úplnej
reparácie, nemožno majetok poškodeného, takmer nikdy uviesť do pôvodného stavu (do stavu pred
vznikom škody). Preto je tu alternatíva, že poškodenému sa má vykompenzovať majetková strata do

takej miery, aby sa eliminovali všetky negatívne dôsledky, spôsobené vznikom škody. To sa týka najmä
škody na veciach. Zmyslom náhrady škody na veciach, je vytvoriť taký stav, aký tu bol pred škodovou
udalosťou. Východiskom pre uvedenie poškodenej veci do pôvodného stavu, sú dva základné princípy
odškodňovacieho práva a/ totálna reparácia, b/ naturálna reštitúcia. Princíp totálnej reparácie znamená,
že škodca musí nahradiť celú škodu bez ohľadu na to, či ju spôsobil z nedbanlivosti, alebo úmyselne,

podľa princípu naturálnej reštitúcie, musí uviesť poškodenú vec do pôvodného stavu a ak to nie je
celkom možné, do stavu, v akom sa vec nachádzala pred poškodením. Uvedenie veci do predošlého
stavu, je podmienené nielen jeho fyzickou možnosťou, ale aj účelnosťou. Poškodený však nemôže
požadovať nahradiť škodu naraz obidvoma spôsobmi, náhrady škody, teda, nemôže požadovať plnú
relutárnu náhradu a zároveň aj naturálnu náhradu, pretože poskytnutie peňažnej náhrady, konzumuje

a tým vylučuje nárok na vrátenie do pôvodného stavu a naopak. Je teda výlučne na poškodenom,
akú si z týchto dvoch spôsobov, náhradu škody zvolí, pričom v prípade jej uplatnenia, v súdnom
konaní, je súd v celom rozsahu viazaný spôsobom náhrady škody, uplatneným navrhovateľom. V
preskúmavanej veci, navrhovateľ sa domáhal uvedenia strechy svojho domu, do pôvodného stavu
z dôvodu, že k jej poškodeniu, došlo v dôsledku zosúvajúceho sa snehu strechy domov odporcov.

Správne uviedol v odôvodnení okresný súd, že ide o typický nárok na náhradu škody vychádzajúci z
ust. § 442 ods. 3 OZ, pričom samotný navrhovateľ, v návrhu vymedzil spôsob náhrady škody, formou
naturálnej reštitúcie. Uvedenie poškodenej veci do pôvodného stavu, prichádza skutočne do úvahy iba
v prípade, ak je to možné a účelné. V tomto prípade, ohliadkou na mieste samom bolo zistené, že
škridle na dome navrhovateľa, ktoré mali byť poškodené v dôsledku zosuvu snehu zo strechy odporcov,

boli nahradené škridlami novými, v čase vykonania ohliadky na streche domu navrhovateľa, žiadne
škridle nechýbali. Za tejto situácie, je správny záver okresného súdu, že spôsob náhrady škody zvolený
navrhovateľom, nie je za existujúcej situácie ani možný, ani účelný, pretože výmena poškodených
škridiel už vykonaná bola. Za účelné, ani možné, to nemožno považovať ani vo vzťahu k navrhovateľom
tvrdenému preliačeniu konštrukcie krovu a jeho posunu, pretože už aj z laického hľadiska je zrejmé, že

vzhľadom na vek a opotrebenie celého strešného krovu a krytiny na streche navrhovateľa, sa nemôže
javiť ako účelné, rozobrať strechu, zrekonštruovať krov, ak nie dokonca ho vymieňať a ukladať naň
späť krytinu a iné strešné prvky, ktoré sú prakticky na konci svojej životnosti. Za týchto okolností,
nie je možné odporcov zaviazať k spôsobu náhrady škody, ktorý v konaní zvolil navrhovateľ. Otázka
riešenia miery zodpovednosti odporcov 1/, 2/, na navrhovateľom tvrdenej vzniknutej škode, na streche

jeho rodinného domu, je za týchto okolností bezpredmetná, pretože spôsob náhrady vzniknutej škody,
zvolený navrhovateľom, je rozhodne nemožný a neúčelný.Z uvedených dôvodov preto, odvolací súd, čo do tejto časti, považoval rozsudok okresného súdu za
vecne správny a preto ho za použitia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Pokiaľ ide o zvyšnú časť napadnutého rozhodnutia, ktorou okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, na
uloženie povinnosti odporcom, na vlastné náklady upraviť na ich nehnuteľnostiach odvedenie dažďovej
vody, splaškovej vody a trativod bridlicovej terasy tak, aby voda z týchto zvodov a trativodu neprenikala
na susediace pozemky v jeho vlastníctve a odstrániť jednu studňu nachádzajúcu sa v interiéroch domu
odporcov a ich dve studne v exteriéroch, odvolací súd dospel k záveru, že čo do tejto časti, je potrebné

rozsudok okresného súdu, za použitia § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu
na ďalšie konanie a rozhodnutie a to z nasledovných dôvodov:

Občiansky zákonník vychádza zo zásady, že výkon akýchkoľvek práv, alebo povinností, vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov, nesmie bez právneho dôvodu, zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných osôb a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Tomuto cieľu, má slúžiť aj právna úprava

susedských práv, vychádzajúca z ust. § 127 OZ. Spočíva na zásade, že tieto práva, sa môžu účinne
uplatňovať len na základe vzájomnosti. Ochrana poskytovaná právam vlastníka jednej veci, nesmie byť
v nepomere ku spravodlivej ochrane, ktorá náleží právam vlastníka druhej veci. Medzi v tomto smere
typické spory patria prípady, v ktorých došlo k zásahom, teda k prenikaniu nejakých účinkov z jedného
pozemku, na susedný pozemok. Vlastník veci, sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú

pomerom, obťažoval iného, alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Zatiaľ čo z ust. § 127 ods.
1 vyplýva, že návrhom na začatie konania, sa možno úspešne domáhať, aby súd uložil (vlastníkovi -
rušiteľovi), zdržať sa presne vymedzeného rušenia, nie však povinnosť niečo konať (odstrániť, prípadne
upraviť predmet svojho vlastníctva), ust. § 126 OZ, poskytuje vlastníkovi širšiu ochranu. O tom, či má
uplatnený nárok odvodzovať svoj pôvod z ust. § 127, alebo § 126 OZ, prípadne § 417 OZ rozhoduje

spôsob, akým vlastník veci zasiahol do práv iného. Výpočet skutkových podstát obťažovania iného
vlastníka veci, pri výkone vlastníckych práv, je obsiahnutý v § 127 ods. 1 veta druhá . Podľa § 417 ods. 2
OZ možno uložiť povinnosť niečo konať, napr. odstrániť určitú vec, ak to možno považovať za opatrenie
vhodné a primerané, na odvrátenie hroziacej vážnej škody. Teda aj z tohto hľadiska, je potrebné, aby
sa súd s uplatneným nárokom vysporiadal.

Vovzťahukdotknutýmuplatnenýmnárokomnavrhovateľaokresnýsúduviedol,ženesprávneodvedenie
vôd zo stavby a pozemku, je za istých okolností, skutočne spôsobilé vážne ohrozovať výkon práv iného
tým, že priamo poškodzuje a znehodnocuje stavbu, prípadne aj pozemok, ako predmet vlastníctva.
Tvrdenia navrhovateľa, smerovali presne k predpokladanej situácii ohrozenia jeho stavieb, v dôsledku

nadmerného zaťaženia vodami, pochádzajúcimi zo stavieb odporcov. Nehnuteľnosti vo vlastníctve
účastníkov konania, sa nachádzajú v svahovitom teréne, pričom nehnuteľnosť, dom odporcov, sa
nachádza v svahu, bezprostredne nad domom navrhovateľa. Záver okresného súdu, že zrážkové vody
zo stavby odporcov, nie sú spôsobilé ohroziť stavbu navrhovateľa, pretože navrhovateľ neodvádza vody
zo svojej strechy ďalej, ako meter od svojej nehnuteľnosti, pričom táto mu neškodí a neohrozuje ho,

teda že je vylúčené, aby jeho stavba bola ohrozovaná vodou zo strechy stavby odporcov a bridlicovej
terasy, nemá oporu v doposiaľ vykonanom dokazovaní. V tomto smere, je záver okresného súdu,
predčasný. Rovnako predčasný je aj záver súdu, že je vylúčené, aby studne, ktorých zasypania sa
navrhovateľ v konaní domáhal, spôsobovali, že voda z nich, v dôsledku vytláčania spodnej vody pod
jeho nehnuteľnosťou, rodinným domom, škodu spôsobili, resp. že by tieto boli hrozbou k vzniku ďalšej

škody na nehnuteľnosti navrhovateľa.

Vzhľadom na situovanie rodinného domu navrhovateľa, ktorý sa nachádza vo svahu, niet pochýb o tom,
že voda stekajúca z jeho strechy, spádom steká pod jeho nehnuteľnosť, pretože tu nie je existencia
prekážky, ktorá by voľnému spádu a následnému odtekaniu, tejto dažďovej vody bránila. Iný stav

sa však javí, pokiaľ ide o dažďovú vodu, stekajúcu zo strechy odporov a ich bridlicovej terasy,
pretože prirodzenou prekážkou odtoku tejto vody samospádom, po svahovitom teréne dolu, je práve v
bezprostrednej blízkosti , stojaci dom navrhovateľa, pod domom odporcov. Bez odborného posúdenia,
preto nemožno vylúčiť, že odtok tejto vody, od nehnuteľnosti odporcov, je spôsobilý podieľať sa a to či
už vo väčšej, alebo menšej miere, na prípadnom vzniku škody na nehnuteľnosti navrhovateľa, resp. byť

hrozbou, pre budúci vznik takejto škody. Laické posúdenie, nemôže byť spôsobilé ani pre hodnoverný
záver súdu, že existujúce studne, nemôžu v dôsledku prepojenia na spodné vody, predstavovať
nebezpečenstvo hrozby vzniku škody na nehnuteľnosti, vo vlastníctve navrhovateľa, resp. nemožno
vylúčiť, že ich existencia a vzájomné prepojenie, sa nemohli podieľa na navrhovateľom tvrdenomposune rodinného domu, s čím by samozrejme mohlo byť spojené aj jeho znehodnotenie. Keďže súd
nedisponuje odbornými znalosťami, javí sa nevyhnutné, ustanovenie príslušného znalca v konaní, za
účelom vypracovania hydrologického posudku, v ktorom sa znalec s týmito problematikami, z hľadiska

odborného, objektívne vysporiada. V konečnom dôsledku, od počiatku, takéto znalecké dokazovanie v
konaní navrhoval samotný navrhovateľ a následne aj odporcovia.

S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd , rozhodnutie okresného súdu vo vyššie uvedených
častiach, včetne výroku o náhrade trov konania, keďže rozhodnutie v tejto časti priamo závisí na miere

úspechu účastníkov konania, za použitia § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu
na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Úlohou okresného súdu po vrátení veci, bude doplniť dokazovanie v naznačenom smere, výsledky
vykonaného dokazovania vyhodnotiť, vec právne posúdiť a vo veci opätovne rozhodnúť.

Prvostupňový súd v novom rozhodnutí vo veci, rozhodne aj o náhrade trov tak prvostupňového, ako aj
odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.