Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 21, 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 35C/14/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314221007
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Dojčánová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2314221007.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Dojčánovou, v právnej veci

žalobcu: L. E., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XX, A., proti žalovanej: C. L., D.. U., nar. X.X.XXXX, bytom
P. XX, Š., zast.: TIMAR & PARTNERS, s.r.o., IČO: 36 866 296, so sídlom Štúrova 42, Šaľa, za
účasti intervenienta: Allianz - Slovenská poisťovňa, IČO: 00 151 700, so sídlom Dostojevského rad 4,
Bratislava, o zaplatenie 6.190,97 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovaná má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Intervenientovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu sa svojim návrhom doručeným súdu 3.9.2014 domáhal, aby súd
žalovanej uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 6.000,- Eur a nahradiť trovy konania. V odôvodnení uviedol,
že dňa 4.9.2011 cca o 14.00 na ceste č. I/75 právny predchodca žalobcu ako vodič motocykla s ŠPZ A.
XXXAJ,HondaRC46/1/1obchádzalpomalyjazdiacevozidložalovanejakovodičkyvozidlaPeugeot106,
ŠPZ P. XXXBT, ktorá náhle zmenila smer jazdy, čím právnemu predchodcovi žalobcu vytvorila prekážku
a on nedokázal vzniknutej kolíznej situácii zabrániť, a došlo k stretu vozidiel. Po kolízii privolal na miesto

nehody Políciu SR. Právny predchodca žalobcu bol obvinený z dopravnej nehody v konaní vedenom
pod ORPZ-TT-ODI 2-1493/2011, pričom v priestupkovom konaní sa odvolal vo všetkých stupňoch. Po
opätovnom prešetrení dopravnej nehody bolo dňa 14.8.2014 voči nemu zastavené konanie o priestupku,
nakoľkospáchanieskutku,oktoromsakoná,neboloobvinenémuzpriestupkupreukázané.Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 30.8.2014. Vzhľadom na rozhodnutie o priestupku zo dňa 14.8.2014 a
na základe znaleckého posudku zo dňa 29.11.2011 vypracovaným I.. U. D., znalcom z odboru doprava
cestná a odvetvie technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave a odhad hodnoty cestných

vozidiel, evidenčné číslo znalca 912962 má žalobca zato, že predmetnú dopravnú nehodu spôsobila
žalovaná a to porušením ustanovení §19 ods.1, ods. 3 a § 30 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej
premávke.

2. Podaním doručeným súdu 16.10.2014 právny predchodca žalobcu na výzvu súdu uviedol, že pri
výpočte sumy vychádzal zo škody na motocykli - 3.500,- Eur, ktorá bola riešená ako totálna škoda, škody
na oblečení - 1.090,- Eur, škody na zdraví - 2.500,- Eur za odreniny, podvrtnutie krčnej chrbtice, následné

komplikácie pri liečení, 90-dňová PN, aj po ukončení PN rehabilitácie, problémy s chrbticou.

3. Žalovaná vo vyjadrení doručenom súdu 7.7.2015 uviedla, že žalobca riadne nepreukázal jednotlivé
nároky na náhradu škody, a to vo vzťahu k škode na motocykli a hnuteľných veciach, najmä nepreukázalvlastnícke právo k nim a ich hodnotu v čase poškodenia. Nie je preukázaná výška škody za tieto
jednotlivé nároky, nie je preukázaná výška škody na zdraví, ktorú žalobca žiada, či ide o bolestné alebo
sťaženie spoločenského uplatnenia. Rovnako ani ďalšia obligatórna zložka nároku na náhradu škody

v podobe zavinenia žalovanej na dopravnej nehode nie je žalobcom preukázaná. Žalobca vychádza
z rozhodnutia v priestupkovom konaní, ktoré bolo vedené voči jeho osobe, avšak bolo zastavené,
nakoľko sa nepodarilo preukázať, že priestupok uvedený v danom rozhodnutí spáchal žalobca. Uvedené
rozhodnutie nie je rozhodnutím v zmysle § 135a OSP a nie je možné z neho vyvodiť záver, že ak
sa v priestupkovom konaní nepreukázalo spáchanie priestupku žalobcovi, potom je žalovaná vinná

za dopravnú nehodu. Nemožno to vyvodiť ani zo znaleckého posudku, nakoľko jeho záver je len
pravdepodobný a vychádza zo žalobcovho opisu nehody. Ani v priestupkovom konaní nebolo možné
zo znaleckých záverov zistiť vinu a mieru zavinenia na dopravnej nehode jednotlivým účastníkom
dopravnej nehody, a preto je tvrdenie žalobcu v žalobe nepriliehavé a minimálne predčasné. Pre takto
vymedzenú žalobu je otázka zavinenia na strane žalovanej za vzniknutú škodu pri dopravnej nehode
povinnosťou, ktorú musí preukázať žalobca. Kolízna situácia označená ako dopravná nehoda by mala

byť posudzovaná (mohla byť posudzovaná) v zmysle ustanovenia § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka,
nakoľko škoda vznikla ako stret dvoch prevádzok dopravných prostriedkov, a potom ich vzájomné
vyporiadanie, čo do nárokov na škodu sa riadi účasťou jednotlivých účastníkov (prevádzateľov) na
spôsobení škody v zmysle § 431 Občianskeho zákonníka. Žalobca žalobu síce vymedzil ako nárok
podľa § 420 Občianskeho zákonníka, avšak žalovaná sa môže brániť okrem skutkových zistení aj

právnymi vymedzeniami, ktoré priamo súvisia s posúdením žalovaného nároku na náhradu škody. V
ust. § 420 ods. 1 OZ je upravená všeobecná zodpovednosť za škodu, podľa ktorej každý zodpovedá
za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. V danom prípade však bola škoda spôsobená
prevádzkou dopravného prostriedku, ktorá je upravená ust. § 427 OZ ako zodpovednosť osobitná, ktorá
sa vyznačuje objektívnou zodpovednosťou prevádzateľa dopravného prostriedku. pričom podľa ust. §

428 OZ svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami,
ktoré majú pôvod v prevádzke a inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo
zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Žalovaná požiadala, aby súd vyzval
Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., aby vstúpila do konania ako vedľajší účastník. Žalovaná zároveň
vzniesla námietku premlčania vo vzťahu k nároku vymedzenému v žalobe v zmysle § 106 ods. 1, ods. 2

OZ, keďže nárok je premlčaný v rámci subjektívnej lehoty, keďže žalobca sa nepochybne o jednotlivých
v žalobe vymedzených nárokoch na náhradu škody dozvedel do konca roku 2011, a súčasne aj o
tom, kto za škodu zodpovedá, pričom je potrebné vychádzať z priestupkového spisu vedeného voči
žalobcovi, z ktorého je zrejmé, že od počiatku označoval za vinníka dopravnej nehody žalovanú. Vedenie
priestupkového spisu ako ani jeho záver nemá vplyv na skutočnosť kedy sa dozvedel žalobca o tom,

kto za dopravnú nehodu podľa jeho názoru zodpovedá, pričom táto otázka sa posudzuje podľa toho
kedy mal vedomosť o žalovanej ako škodcovi, resp. osobe, ktorá by mala zodpovedať podľa jeho názoru
za dopravnú nehodu, teda podľa stavu, kedy mohol prvý krát podať takto vymedzenú žalobu. Vedenie
priestupkové spisu voči jeho osobe bezpochyby nebolo tou skutočnosťou, ktoré by bola pre žalobcu
zákonnou alebo inou prekážkou na podanie žaloby, pričom takou prekážkou by nebolo ani vedenie

trestného alebo priestupkového konania voči žalovanej. Vzhľadom na uvedená žalovaná žiadala žalobu
zamietnuť.

4. Intervenient vo vyjadrení k žalobe doručenom 23.11.2015 uviedol, že za kľúčové považuje dôvody,
z ktorých bolo priestupkové konanie voči žalobcovi zastavené. Okresný dopravný inšpektorát Trnava

(ďalej len ODI) totiž bol o zavinení žalobcu presvedčený od samého počiatku dokumentovania nehody,
pričom konanie zastavil jedine z dôvodu, že zavinenie žalobcu už nevie inak preukázať ako tomu bolo
doteraz. Keďže KS Trnava vo svojom rozhodnutí č.k. 14S/13/2012 zrušil rozhodnutie ODI pre jeho
nepreskúmateľnosť a isté administratívne pochybenia, bolo na ODI, aby vytýkane nedostatky odstránil,
čo však ako sám uviedol, nebolo v jeho silách zabezpečiť... Pokiaľ teda je stav dokazovania takýto,

nemôže žalobca opodstatnene tvrdiť, že pokiaľ bolo konanie o priestupku voči nemu z uvedených
dôvodov zastavené, znamená to automaticky zavinenie žalovanej. Takýto prístup je jednoznačne mylný
a rozhodnutie o zastavení konania o priestupku netvrdí, že by vo svojom šetrení ODI urobil chyby v tom
smere, že by na vine bola žalovaná namiesto žalobcu. ODI naopak tvrdí, že vinným bol žalobca, ale
pre rôzne pochybenia v prvotných dokumentačných úkonoch, mu túto vinu nedokáže bez pochybností

preukázať. Tieto závery považuje intervenient za zásadné. Pokiaľ ide o odborné vyjadrenie znalca
I.. D. toto považuje za absolútne nesprávne a rozporuplné. Celé odborné vyjadrenie vychádza iba z
výpovede poškodeného. Znalec vôbec nezobral do úvahy popis vzniku škodovej udalosti od žalovanej
a v odbornom vyjadrení ani nespochybnil jeho výpoveď a ani nevyvrátil ním uvádzaný priebeh vznikuškodovejudalosti.Znalecsavosvojomvyjadrenívyjadrovalkbodomakosú:2.3.3.posúdeniutechnickej
prijateľnosti pohybu vozidiel do zrážky, 2.3.4. Možnosť zabránenia zrážke, 2.3.5. Technika jazdy a
technická príčina vzniku dopravnej nehody, len z jednostrannej výpovede poškodeného. z uvedeného

dôvodu nie je možné akceptovať predložené odborné vyjadrenie. Navyše z priebehu nehody vyplývajú
závery práve opačné. Pokiaľ ide o výšku škody k tejto sa intervenient nemohol jednoznačne vyjadriť.

5. Právny predchodca žalobcu podaním doručeným súdu 31.12.2015 zmenil petit žaloby tak, že žiada,
aby súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.190,97 Eur z titulu náhrady škody a

nemajetkovej ujmy. Doplnil, že má za to, že má zato, že škoda vznikla porušením právnej povinnosti
žalovanej v zmysle ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka a najmä zo záverov Odborného vyjadrenia
znalca jednoznačne vyplýva, že ...technika jazdy vodičky vozidla Peugeot 106 bola nesprávna.
Nesprávnosť techniky jazdy spočívala v tom, že vytvorila pri vychádzaní od okraja cesty a následnom
odbočovaní vľavo vodičovi motocykla jazdiacemu za ňou kolíznu situáciu; ...rovnako použitie znamenia
o zmene smeru jazdy vodičkou vozidla Peugeot 106 v čase začiatku odbočovacieho manévru (l,9s pred

zrážkou) nie je možno z technického hľadiska považovať za včasné.“ O samotnej škodovej udalosti
a jej následkoch zo dňa 04. 09. 2011 niet pochýb. Vznik predmetnej dopravnej nehody a jej následky
nespochybňuje žiadna procesná strana a o uvedenom svedčí i rad listinných dôkazov, ktoré sú súdu
známe(napr.Hláseniepoistnejudalosti,Zápiszobhliadkyaprejednaniaškody,Rozhodnutieozastavení
konania o priestupku zo dňa 14. 08. 2014...) V zmysle odseku 3 ust. § 420 Občianskeho zákonníka

sa zbaví zodpovednosti ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Okrem nespochybniteľného faktu, že
škoda bola spôsobená, zo záveru odborného vyjadrenia vyplýva okrem určenia zodpovedného subjektu
dopravnej nehody i exkulpácia žalobcu: „...techniku jazdy vodiča motocykla nie je možné hodnotiť
ako nesprávnu a to ani z hľadiska dovolenej rýchlosti ani z hľadiska oneskorenej reakcie...“ Žalovaná
nesprávnou technikou jazdy a ohrozením iných účastníkov premávky porušila zákonnú povinnosť

dodržiavať ustanovenia § 19 ods. 1, ods. 3 a § 30 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke.
Predmet a výšku jednotlivých nárokov žalobca špecifikoval ako náhradu škody za motocykel HONDA
VFR 800 (Šport Touring) vo výške 4 912,97 Eur, náhradu škody za zničené ostatné hnuteľné veci
vo výške 980,- Eur, nemajetkovú ujmu - náhradu za bolesť vo výške 298,- Eur. Škoda na motocykli
bola stanovená na základe obhliadky likvidátora poisťovne vyjadrením z 11.10.2011. Škodová udalosť

nahlásená v poisťovni vedľajšieho účastníka konania bola zaevidovaná pod číslom XXXXXXXXXX.
Škoda na hnuteľných veciach bola vyčíslená podľa stanovenej obstarávacej ceny zo strany vedľajšieho
účastníka - rukavice MBW 70,- EUR, topánky BERIK GP-X 180,- EUR, kožená bunda PRO BIKER
PRX 200,- EUR, prilba SCORPION EXO1OOO 330,- EUR, prilba AIROH 200,- EUR. S poukazom
na ust. § 5 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z. z. pri hodnote jedného bodu bolestného za rok 2010

vo výške 14,89 EUR predstavuje výška bolestného ohodnotená lekárskym posudkom o bolestnom a
sťažení spoločenského uplatnenia sumu po zaokrúhlení v zmysle predmetného zákonného ustanovenia
vo výške 298,- EUR. Bolestné spočíva v stanovenej diagnóze uvedenej v prílohe č. 1 zákona č. 437/2004
Z. z. pod číslom 104 - Podvrtnutie krčnej a hrudnej chrbtice a pod číslom 113d Pohmoždenie prstov
ruky. Žalobca v dôsledku zranení spôsobených konaním žalovanej bol dlhodobo práceneschopný.

Konaním žalovanej bolo zasiahnuté do osobnostných práv žalobcu a vzhľadom na povahu veci a
konanie žalovanej je potrebné žalobcovi priznať materiálnu satisfakciu t.j. náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch. Cieľom konania by mala byť aspoň čiastočná kompenzácia, primerané vyváženie resp.
zmiernenie nemajetkovej ujmy žalobcu spočívajúcej v bolestnom. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu CR
30Cdo 1555/2007 majú peniaze vo vzťahu k zásahu do osobnosti fyzických osôb reparačnú funkciu.

6. K právnemu názoru žalovanej, že kolízna situácia označená ako nehoda by mala byť posudzovaná
zmysle § 427 Občianskeho zákonníka právny predchodca žalobcu uviedol, že tento neobstojí.
Osobitná zodpovednosť v danom prípade sa vzťahuje výlučne na „osoby vykonávajúce dopravu“
resp. „prevádzkovateľa dopravy“. Pod pojmom „osoby vykonávajúce dopravu sa rozumie fyzická alebo

právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je uskutočňovanie dopravy. Spravidla ide o subjekt, s ktorým
prepravovaná osoba, ktorej vznikla škoda. uzatvára zmluvu o preprave. Podľa konštantnej judikatúry ide
o zodpovednosť v zmysle ust. § 427, ak ide o subjekt vykonávajúci dopravu, bez zreteľa na rozsah tejto
dopravy vo vzťahu k rozsahu jeho inej činnosti. Námietku premlčania vznesenú žalovanou považujeme
žalobca za irelevantnú a neodôvodnenú. Odborná literatúra k premlčaniu subjektívnej lehoty okrem

iného uvádza, že začiatok jej plynutia je daný dňom kedy sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto
za škodu zodpovedá. Pojem „dozvedel sa o škode“ je treba v zmysle ustálenej judikatúry vykladať tak,
že poškodený vedel o tom, kto za škodu zodpovedá, o druhu spôsobenej škody a o rozsahu škody
a to do takej miery, že to poškodenému nebránilo uplatniť právo na súde. Vzhľadom na prebiehajúcepriestupkové konania a likvidáciu poistnej udalosti, nemohol žalobca bezpečne ustáliť všetky obligatórne
a kumulatívne náležitosti, tak ako to predpokladá zákonné ustanovenie pre začiatok plynutia subjektívnej
premlčacej lehoty.

7. Uznesením z 3.2.2016 súd pripustil zmenu návrhu v znení: Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi
sumu vo výške 6.190,97 Eur z titulu náhrady škody a nemajetkovej škody, do troch dní od dňa
právoplatnosti rozhodnutia.

8. Uznesením z 11.5.2016 súd pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu na základe zmluvy o
postúpení pohľadávky zo dňa 26.1.2016.

9. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal strany sporu. Žalobca predvolanie prevzal, na
pojednávanie sa nedostavil, svoju neprítomnosť žiadnym spôsobom neospravedlnil. Súd v zmysle §180
C.s.p. vec prejednal v jeho neprítomnosti.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými podaniami strán a intervenienta,
prednesmi zástupcov žalovanej a intervenienta a listinnými dôkazmi predloženými stranami, na základe
čoho zistil tento skutkový stav veci:

11. Zo záznamu o telefonickom hlásení dopravnej nehody žalovanou spoločnosti Allianz - Slovenská
poisťovňa a.s. zo dňa 20.10.2011 vyplýva, že žalovaná nehodu opísala tak, že odbáčala doľava motorka
do nej narazila zozadu. Mala vyhodenú smerovku, ale poškodený tvrdí, že ju dala neskoro a narazil jej
do ľavej zadnej časti dverí a kufra, ktoré jej poškodil. On si poškodil motorku Hondu - prednú časť mal
zničenú, zranený bol motorkár aj s priateľkou, preletela cez jej motorové vozidlo do jarku, iný majetok

poškodený nebol. Žalovaná uviedla svoje identifikačné údaje a údaje o vozidle a potvrdila, že ona je
poistenou osobou.

12. Zo záznamu o telefonickom hlásení dopravnej nehody právnym predchodcom žalobcu spoločnosti
Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. zo dňa 6.10.2011 vyplýva, že právny predchodca žalobcu nehodu

opísal tak, že predbiehal vozidlo, keď bol na jeho úrovni, vodička odbočila doľava, došlo k stretu vozidiel.
On má poškodený motocykel - predné svetlá, prednú kapotáž, predný olejový chladič, predné koleso,
predné tlmiče, prístrojová doska je posunutá, ľavá kapotáž, kufor. Poškodené boli aj osobné veci: kožená
kombinéza, prilba, topánky, rukavice. Bol zranený, problémy sa vyskytli následne. poškodená bola aj
priateľka - spolujazdec. bola na mieste ošetrená, mala odreniny. Poškodené mala rifle, topánky - tenisky,

bundu. Právny predchodca uviedol svoje identifikačné údaje a údaje o vozidle a ako poistenú osobu
označil žalovanú

13. Rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 14S/13/2012 - 31 z 16.5.2013, právoplatným 21.6.2013
súd zrušil rozhodnutie Krajského riaditeľstva PZ v Trnave, KDI č. KRPZ-TT-KDI3-ODV-148/2011 z

5.1.2012, ktorým ako druhostupňový správny orgán zamietol odvolanie právneho predchodcu žalobcu
a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ, Okresného dopravného inšpektorátu v
Trnave č. ORPZ-TT-ODI2-1493/2011 z 8.11.2011, ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol o tom,
že právny predchodca žalobcu sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
podľa § 22 ods. 2 písm. c/ zák. č. 372/1990 Zb., za čo mu uložil pokutu vo výške 200,- Eur, a vec mu

vrátil na ďalšie konanie.

14. Rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ Trnava, ODI Trnava ORPZ-TT-ODI2-1493/2011 zo dňa
14.8.2014 bolo konanie o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa §22 ods.
1 písm. g/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch zastavené, nakoľko spáchanie skutku, o ktorom sa

koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané. Zo spáchania priestupku bol obvinený U. E., M..
XX.X.XXXX, Q. P. XX, A. - L.. V odôvodnení je uvedené, že ODI ORPZ v Trnave v konaní o priestupku,
zo spáchania ktorého bol obvinený U. E., zistil, že jeho spáchanie mu nie je možné preukázať, nakoľko
zo strany správneho orgánu boli vykonané všetky možné dostupné úkony smerujúce k tomu, aby bolo
možné skutok menovaného prejednať a obviniť ho z priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej

premávky závažným spôsobom resp. z dopravnej nehody, čím odpadol dôvod na ďalšie konanie o
priestupku.15. Z upovedomenia Krajského riaditeľstva PZ v Trnave, KDI z 2.10.2013, KRPZ-TT-KDI3-
ODV-148/2011 vyplýva, že Krajský dopravný inšpektorát obdržal oznámenie právneho predchodcu
žalobcu z 22.7.2013, ktoré podal na žalovanú týkajúce sa priestupku proti bezpečnosti a plynulosti

cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ku ktorému došlo
4.9.2011. KDI upovedomilo právneho predchodcu žalobcu, že v danej veci priestupok zo 4.9.2011,
ktorého sa podľa jeho názoru dopustila žalovaná nemožno prejednať, nakoľko od spáchania priestupku
už uplynuli dva roky a zodpovednosť za priestupok v zmysle §20 zákona o priestupkoch zanikla.

16.Vpredloženomodporevočirozkazuouloženísankciezapriestupokz19.10.2011právnypredchodca
žalobcu namieta nesprávnosť výroku správneho orgánu - ORPZ, ODI Trnava v konaní ORPZ-TT-ODI
2-1493/2011, o jeho uznaní za vinného zo spáchania priestupku a nesprávnosť rozhodnutia o uložení
sankcie. Poukazuje na to, žalovaná porušila ust. §9 ods. 1, §19 ods. 1, ods. 3, §30 ods. 2 zák. č. 8/2009
Z.z. o cestnej premávke, v dôsledku čoho sa on necíti byť vinným vzhľadom na jeho správnu techniku
jazdy, ktorá je v súlade so zákonom č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke.

17. Z výpočtu hodnoty vozidla a výšky škody vypracovaného I.. U. P. v rámci riešenia poistnej udalosti
zo dňa 11.10.2011 súd zistil, že všeobecná hodnota jazdeného vozidla vrátane hodnoty mimoriadnej
výbavy k rozhodnému dátumu bola 3.980,- Eur, náklady na opravu poškodenia súvisiaceho s poistnou
udalosťou boli 4.912,97 Eur, hodnota použiteľných zvyškov 2.000,- Eur, na základe čoho bola stanovená

výsledná výška škody/poistného plnenia v sume 1.980,- Eur.

18. Zo zápisu z obhliadky a prejednania škody vypracovaného v rámci riešenia poistnej udalosti zo dňa
11.10.2011 súd zistil, že obstarávacia cena pre rukavice MBW bola stanovená na 70,- Eur s nulovou
hodnotou použiteľných zvyškov, obstarávacia cena pre boty BERIK GP - X bola stanovená na 180,-

Eur s 50% hodnotou použiteľných zvyškov, obstarávacia cena pre koženú bundu PRO BIKER PRX4
bola stanovená na 200,- Eur s 10% hodnotou použiteľných zvyškov, obstarávacia cena pre prilbu č. 2
AIROH bola stanovená na 200,- Eur s neuvedenou hodnotou použiteľných zvyškov, obstarávacia cena
pre prilbu SCORPION EXO1000 bola stanovená na 330,- Eur s nulovou hodnotou použiteľných zvyškov

19. Podľa lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vystaveného dňa
19.11.2014 L.. R. Y. bola doba liečenia právneho predchodcu žalobcu v súvislosti nehodou zo dňa
4.9.2011 vymedzená jeho začiatkom 8.9.2011 a koncom 18.6.2012. Bolestné bolo ohodnotené celkovým
počtom bodov 40.

20. Z odborného vyjadrenia znalca I.. U. D., znalecký úkon č. 336/2011 z 29.11.2011 súd zistil, že
toto bolo vypracované na osobnú žiadosť právneho predchodcu žalobcu a podkladmi pre vypracovanie
odborného vyjadrenia bola fotokópia nezviazaného spisového materiálu č. ORPZ-NZ-ODI 1-II-173/2011
v počte 22 neočíslovaných listov, pričom spisový materiál tvoril záznam dopravnej nehody zo 4.9.2011,
zápisnica o obhliadke miesta dopravnej nehody zo 4.9.2011, fotodokumentácia zachycujúca miesto

nehody, konečné polohy vozidiel, brzdnú stopu po motocykli Honda a detailné poškodenie vozidiel,
náčrtok z miesta nehody, plánik miesta nehody. Z výpovedí účastníkov a svedkov dopravnej nehody
znalec za dôležitý pre technické posúdenie dopravnej nehody považoval záznam o podaní vysvetlenia
U. E. zo dňa 4.9.2011. Okrem tohto záznamu znalec podľa bodu 2.2 odborného vyjadrenia vychádzal
zo skutočností, ktoré mu uviedol právny predchodca žalobcu. Znalec vo vyjadrení odpovedal na

otázku - Posúdiť technickú prijateľnosť priebehu dopravnej nehody zo 4.9.2011 ako ho uvádza vodič
motocykla HONDA VFR 800 U. E. a vyhodnotiť príčinu dopravnej nehody z technického hľadiska. Znalec
v závere posudku uviedol, že priebeh dopravnej nehody, ako ho uvádza vodič motocykla je na základe
vykonaných výpočtov a simulácie technicky prijateľný. Pri takomto priebehu dopravnej nehody by bolo
možné vyhodnotiť techniku jazdy jednotlivých vodičov nasledovne - technika jazdy vodičky vozidla

Peugeot bola nesprávna. Nesprávnosť techniky jazdy spočívala v tom, že vytvorila pri vychádzaní od
okraja cesty a následnom odbočovaní vľavo vodičovi motocykla jazdiacemu za ňou kolíznu situáciu, -
techniku jazdy vodiča motocykla nie je možné hodnotiť ako nesprávnu a to ani z hľadiska dovolenej
rýchlosti ani z hľadiska oneskorenej reakcie. V tomto prípade by potom bola jedna technická príčina
predmetnej dopravnej nehody, a to nesprávna technika jazdy vodičky vozidla Peugeot 106, nakoľko

by sa nejednalo o štandardné odbočovanie na križovatke, ale podľa názoru znalca o vychádzanie od
okraja cesty. Rovnako použitie znamenia o zmene smeru jazdy vodičkou vozidla Peugeot 106 v čase
začiatku odbočovacieho manévru (1,9 s pred zrážkou) nie je možné z technického hľadiska za včasné.
Vodič motocykla by mal možnosť zabrániť zrážke len v tom prípade, keby v čase a mieste vypočítanejreakcie jazdil rýchlosťou najviac 65 km/h, čo je rýchlosť z ktorej by zastavil s využitím dosiahnuteľného
spomalenia pred miestom zrážky (tzv. priestorové zabránenie). Motocykel by zastavil na dráhe cca 41,5
m za dobu 3,5 s.

21.Právnyzástupcažalovanejpredsúdomuviedol,žezpodaniažalobcunevyplývazavineniežalovanej.
Ak je žalobcom mienené, že zavinenie vyplýva z priestupkového spisu, s týmto sa nemôžu stotožniť,
keďže priestupkové konanie bolo vedené proti žalobcovi a skutočnosť, že nebol uznaný za vinného

z priestupku neznamená, že je vinnou žalovaná. Priestupkové konanie bolo zastavené, a pre súd
nepredstavuje žiadne záväzné rozhodnutie. Pokiaľ sa tvrdenia žalobcu opierajú o znalecký posudok, z
jeho znenia je zrejmé, že vychádza výlučne z informácii žalobcu, a z jeho vykreslenia dopravnej nehody.
Dôkazná hodnota tohto znaleckého nie je žiadna. Zotrval aj na vznesenej námietke premlčania, keďže
premlčacia lehota žalobcovi plynula od momentu kedy sa mohol dozvedieť o výške ako aj o tom, kto
škodu zavinil. Tieto skutočnosti mal možnosť zistiť v priebehu priestupkového konania, a preto majú za

to, že subjektívna premlčacia doba uplynula. Žalovaná bola pravdepodobne v čase nehody vlastníčkou
motorového vozidla.

22. Zástupca intervenienta pred súdom vzniesol námietku premlčania vzhľadom k tomu, že k nehode
došlo 4.9.2011, pričom žalobca zavinenie opiera o znalecký posudok vypracovaný dňa 21.11.2011.

Pokiaľ ide o jednotlivé nároky, škoda na veciach a jej výška bola žalobcovi zrejmá hneď po
nehode, keďže tieto veci sám kupoval. Výška škody na motocykli mu bola známa od októbra 2011.
Pokiaľ ide o bolestné je pravda, že posudok bol vypracovaný v roku 2014, pre určenie začiatku
plynutia premlčacej doby je však podstatný dátum ukončenia liečenia, a to je 18.6.2012. Subjektívna
premlčacia doba tak uplynula najneskôr 18.6.2014. Vo vzťahu k návrhu na pripustenie zmeny návrhu

z 31.12.2015, kde bola pôvodne uplatnená škoda navýšená o 190,97 Eur, v tejto časti uplynula
aj objektívna trojročná lehota. Namietol aj tvrdené zavinenie žalovanej, ktoré nebolo hodnoverným
spôsobom uvedené. Priestupkové konanie smerovalo k zavineniu žalobcu, pričom vzhľadom na priebeh
nehody a jej zadokumentovanie má za to, že neboli preukázané skutočnosti zakladajúce zavinenie
druhého účastníka. Právny predchodca žalobcu podľa popisu nehody narazil do zadnej časti automobilu

vedeného žalovanou, a to v jazdnom pruhu, v ktorom jazdila žalovaná, je zrejmé, že zle odhadol situáciu
a šiel neprimerane rýchlo. Závery znaleckého posudku boli sformulované bez zohľadnenia akéhokoľvek
popisunehodyžalovanou,posudokvychádzal zjednostrannéhotvrdeniazostranyžalobcu.Kvyčísleniu
vecnej škody a bolestného intervenient nemá námietky. Námietky má k výške škody na motocykle, kedy
žalobca vychádzal z poisťovňou oznámenej sumy nákladov na opravu 4912,97 Eur. Táto čiastka bola

žalobcovi oznámená pred tým, ako sa dozvedeli, že vozidlo malo zlý rok výroby. Žalobca udával rok
2006, reálne však šlo o rok 2003, tým sa mení pohľad na výšku škody. V danom prípade sa jednalo o
totálnu škodu, ktorej predbežný výpočet by bol 2980,- Eur. Zástupca intervenienta z opatrnosti navrhol
vykonať dokazovanie nariadeným znaleckého dokazovania za účelom stanovenia miery zavinenia v
dopravnej nehode. Na záver uviedol, že vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žiadajú žalobu

zamietnuť, nakoľko škoda na veciach a motocykle bola premlčaná od roku 2013, nárok na náhradu
bolestného dňom 18.6.2014. Keďže žaloba bola podaná 3.9.2014 ide o zjavne oneskorené uplatnenie
nárokov. V časti 190,97 Eur uplynula aj objektívna premlčacia doba. Náhradu trov konania si intervenient
nebude uplatňovať.

23. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.

24. Podľa § 420 ods. 3 OZ zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

25. Podľa § 427 ods. 1, 2 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za
škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

26. Podľa § 428 OZ svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená

okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode
nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.27. Podľa § 429 OZ prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a veciach, tak za
škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení možnosť ich
opatrovať.

28. Podľa § 430 ods. 1 OZ namiesto prevádzateľa zodpovedá ten, kto použije dopravný prostriedok
bez vedomia alebo proti vôli prevádzateľa. Prevádzateľ zodpovedá spoločne s ním, ak takéto použitie
dopravného prostriedku svojou nedbalosťou umožnil.

29.Podľa§431OZaksastretnúprevádzkydvochaleboviacerýchprevádzateľovaakideovyporiadanie
medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody.

30. Podľa § 442 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

31. Podľa §444 OZ pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho

spoločenského uplatnenia.

32. Podľa § 100 ods. 1 OZ Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( §
101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

33. Podľa § 106 ods. 1, 2 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri
roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

34. V konaní si žalobca uplatňuje nárok na náhradu majetkovej škody na veciach a bolestného, ktoré
jeho právnemu predchodcovi mali vzniknúť pri dopravnej nehode dňa 4.9.2011, účastníkmi ktorej bola
žalovaná ako vodička motorového vozidla zn. Peugeot 106 a právny predchodca žalobcu ako vodič
motocykla Honda.

35. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že ku škodovej udalosti došlo v dôsledku
stretu dvoch prevádzok - motorového vozidla vedeného žalovanou a motorového vozidla vedeného
právnym predchodcom žalobcu. V danom prípade z pohľadu právnej kvalifikácie je možné posudzovať
vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou v zmysle ustanovenia § 431 Občianskeho

zákonníka, ktoré je súčasťou úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných
prostriedkov, pričom podľa neho sa posudzuje zodpovednosť prevádzateľov pokiaľ ide o vyporiadanie
medzi nimi. takom prípade je rozhodujúca účasť, ktorú mali prevádzatelia na spôsobení vzniknutej
škody. Vyporiadanie závislé od tejto účasti predpokladá zhodnotenie všetkých skutkových okolností
konkrétneho stretnutia prevádzok, najmä však tých okolností, ktoré boli hlavnými príčinami vzniknutej

škody. Zodpovednosť prevádzateľov v zmysle § 431 OZ je postavená na princípe objektívnej
zodpovednosti, pretože ustanovenie § 431 OZ nadväzuje na právnu úpravu podľa ust. §427 a § 428 OZ,
pri ktorej je rozhodná účasť, ktorú mali prevádzatelia na spôsobení vzniknutej škody. I keď v ustanovení
§ 431 OZ nejde zásadne o zodpovednosť za zavinenie v zmysle ust. § 420 OZ, objektívnu mieru účasti
na vzniknutej škode vyjadruje i prípadné zavinené konanie alebo opomenutie niektorého prevádzateľa,

pokiaľ ním bola založená príčinná súvislosť, ktorá viedla k vzniku škody.

36. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, že osobitná zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou
dopravných prostriedkov sa vzťahuje výlučne na osoby vykonávajúce dopravu, resp. prevádzkovateľa
dopravy, pričom pod týmto pojmom sa rozumie fyzická alebo právnická osoba, ktorej predmetom činnosti

je uskutočňovanie dopravy, súd sa s ňou nestotožňuje. V zmysle § 427 ods. 2 OZ totiž rovnako
ako žalobcom uvedené fyzické a právnické osoby zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla,
za ktorého možno považovať osobu, ktorá má právnu a súčasne i faktickú možnosť disponovať s
dopravným prostriedkom a organizovane ho užívať. Prevádzateľom je najmä vlastník dopravného
prostriedku, oprávnený držiteľ, nájomca (viď Občiansky zákonník - Veľký komentár, I. Fekete, str. 1106).

Podmienkou vzniku zodpovednosti pritom nie je protiprávny úkon, ale prevádzateľ zodpovedá za škodu
spôsobenú objektívnou skutočnosťou, ktorou je nebezpečná povaha samotnej prevádzky dopravného
prostriedku.37. Ak motorové vozidlo v čase vzniku škody riadil prevádzateľ dopravného prostriedku, ten bude
vždy zodpovedať podľa ust. § 427 OZ. Charakter zodpovednosti za zavinené spôsobenie škody (v
zmysle § 420 ods. 1 OZ) by mala zodpovednosť vodiča za škodu spôsobenú motorovým vozidlom,

ktoré v čase spôsobenia škody riadil, ak by vodič súčasne nebol i prevádzateľom. V tom prípade by
podmienkou zodpovednosti vodiča za škodu bolo okrem zavinenia i protiprávne konanie vodiča (a
príčinná súvislosť medzi týmto konaním a vzniknutou škodou), konkrétne porušenie pravidiel cestnej
premávky. Právny predchodca žalobcu ani žalobca v priebehu konania netvrdili, že by žalovaná nebola
prevádzateľom motorového vozidla a táto skutočnosť nevyplýva zo žiadneho z listinných dôkazov.

Žalovaná pri nahlasovaní poistnej udalosti uvádzala, že došlo k nárazu do jej vozidla, žalovaná i právny
predchodca žalobcu označili v hláseniach žalovanú ako poistenú z povinného zmluvného poistenia.

38. Uvedené skutočnosti súd uvádza z dôvodu, že majú podstatný význam pre plynutie premlčacej
lehoty.Preplynutiesubjektívnejpremlčacejlehotyprinárokochnanáhraduškodyjepodstatnávedomosť
poškodeného o škode a škodcovi. Pokiaľ ide o škodu nie je potrebné, aby poškodený poznal rozsah

(výšku) škody presne (napr. na základe odborného posudku), ale v zmysle § 106 ods. 1 OZ poškodený
sa o škode dozvie vtedy, keď má údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o náhradu škody na súd,
t.j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v
približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia. V danom prípade mal súd z listinných dôkazov
predložených samotným žalobcom preukázané, že o majetkovej škode spôsobenej na motocykli a

ostatných hnuteľných veciach sa dozvedel na základe výpočtu hodnoty vozidla a výšky škody a zápisu
z obhliadky a prejednania škody vypracovaných v rámci riešenia poistnej udalosti zo dňa 11.10.2011.
Pokiaľ ide o škodu na zdraví uplatnenú v konaní v podobe bolestného, pri odškodnení bolesti je potrebné
prihliadať na to, že okolnosti rozhodujúce pre určenie bolestného sa stanú známe až po ukončení
liečebného procesu, resp. po jeho ustálení. Poškodený sa v tomto momente dozvie o tejto škode a jej

výške. V danom prípade podľa lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia
vystaveného dňa 19.11.2014 MUDr. Dankou Grékovou bola doba liečenia žalobcu v súvislosti nehodou
zodňa4.9.2011vymedzenájehozačiatkom8.9.2011akoncom18.6.2012.Od18.6.2012malpoškodený
možnosť dozvedieť sa o škode a jej výške. Na túto skutočnosť nemá žiadny vplyv to, že k vypracovaniu
lekárskeho posudku došlo až 19.11.2014.

39. Pokiaľ ide o vedomosť o škodcovi, poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá hneď
ako získa informáciu, na základe ktorej si môže urobiť úsudok o osobe konkrétneho škodcu, teda len
čo získa vedomosť o skutkových okolnostiach rozhodujúcich pre vymedzenie zodpovedného subjektu.
Nemusí ísť o zistenie, stačí, aby skutkové okolnosti, ktorými poškodený disponuje, boli spôsobilé urobiť

záver o tom, kto zodpovedá za škodu, ktorá mu vznikla. Rozhodujúce je, kedy sa o takých skutkových
okolnostiachdozvedelaniečiakedysinaichzákladeutvorilprávnyzáverozodpovednostiurčitejosoby.

40.Vzhľadomnapredchádzajúcuargumentáciutakprichádzajúdoúvahydvealternatívy.Prvávychádza
z toho, že žalovaná bola nielen vodičkou ale aj prevádzateľom motorového vozidla Peugeot, a v

tom prípade je jej zodpovednosť založená na objektívnom princípe bez ohľadu na zavinenie. v tom
prípade sa poškodený o tom kto je škodcom dozvedel momentom, ktorým mal vedomosť o tom, kto
je prevádzateľom vozidla. Nakoľko právny predchodca žalobcu ani žalobca nikdy netvrdili, že osoba
vodičky nie je totožná s osobou prevádzateľa, ani ničím nepreukazovali, že by z tohto dôvodu bola
vylúčená aplikácia ust. § 427 a nasl. OZ, súd dôvodne predpokladá, že žalobca mal vedomosť o tom,

že žalovaná bola prevádzateľom motorového vozidla od začiatku (od vykonávania úkonov na mieste
nehody, resp. nahlasovania poistnej udalosti). Argumentácia žalobcu, že v tom čase nemal ustálený
predpoklad zavinenia je v tomto smere irelevantná, vzhľadom na objektívnu povahu zodpovednosti
prevádzateľa.

41. Na jednoznačné prijatie vyššie uvedeného záveru o vedomosti poškodeného o tom, že žalovaná
bola prevádzateľom vozidla súd ďalej nevykonal dokazovanie, nakoľko žalobca takýto dôkaz nenavrhol
a zároveň súd ani nepovažoval vykonanie ďalšieho dokazovania za účelné a hospodárne, keďže dospel
k záveru, že nárok žalobcu by bol premlčaný aj v prípade ak by vychádzal z druhej možnej alternatívy.
Tá vychádza z toho, že žalovaná bola vodičkou, ale nebola prevádzateľom motorového vozidla, pričom

v tom prípade má jej zodpovednosť charakter zodpovednosti za zavinené spôsobenie škody. Súd
vychádzal z toho, že žalobca svoje tvrdenie o zavinení žalovanej v priebehu celého konania preukazoval
závermi odborného vyjadrenia vypracovaného znalcom Ing. Petrom Rosenbergerom zo dňa 29.11.2011.
Súd sa stotožnil s argumentáciou protistrany o tom, že vedenie priestupkového konania proti právnemupredchodcovi žalobcu a jeho následné zastavenie nepredstavuje pre súd ale ani pre žalobcu záväzné
rozhodnutie, z ktorého má vyplývať, že dopravnú nehodu zavinila žalovaná. Žalovaný svoje tvrdenie
o tom, že žalovaná zavinila dopravnú nehodu prezentoval od začiatku priestupkového konania (v

predloženom odpore voči rozkazu o uložení sankcie za priestupok z 19.10.2011 uvádzal, že sa necíti
byť vinný vzhľadom na jeho správnu techniku jazdy a poukazoval na protiprávne konanie žalovanej
uvedením ust. zákona o cestnej premávke, ktoré pri jazde porušila). Na základe týchto skutkových
okolností, ktoré boli právnemu predchodcovi známe, a ktoré mu potvrdil znalec v odbornom vyjadrení z
29.11.2011, si právny predchodca žalobcu mohol vytvoriť záver o tom, kto zodpovedá za škodu, ktorá

mu vznikla. Je zrejmé, že túto vedomosť právny predchodca žalobcu mal od novembra 2011.

42. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam dospel súd k záveru, že vznesená námietka premlčania je
dôvodná, keďže žalobca mal vedomosť o tom, kto je podľa neho škodcom najneskôr od novembra
2011 (na základe odborného vyjadrenia z 29.11.2011), o výške materiálnej škody od 11.10.2011
(výsledkyriešeniapoistnejudalosti)aovýškebolestnéhood18.6.2012(ukončenieliečenia).Subjektívna

dvojročná premlčacia doba tak začala plynúť najneskôr 19.6.2012 a uplynula 19.6.2014. Návrh bol na
súd doručený 3.9.2014, teda po uplynutí premlčacej doby. Konkrétne nároky navyše neboli v pôvodnej
žalobe presne špecifikované, žalobca ich vymedzil až podaním doručeným súdu 31.12.2015, na základe
ktorého súd pripustil zmenu žaloby uznesením z 3.2.2016. v dôsledku toho v časti uplatneného nároku
uplynula už aj objektívna trojročná lehota.

43. Nakoľko v prípadne dôvodne vznesenej námietky premlčania nemožno nárok priznať súdnym
rozhodnutím, súd ďalej vo veci nevykonal navrhnuté znalecké dokazovanie a nežiadal ani o pripojenie
priestupkového spisu, keďže ďalšie dokazovanie by bolo vzhľadom na doterajšie závery konania
neúčelné a nehospodárne.

44. Z týchto dôvodov súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

45. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

47. Žalovanej ako strane, ktorá mala v konaní plný úspech vzniklo právo na náhradu trov konania
v rozsahu 100%. O výške náhrady súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto

rozhodnutia. Intervenient, ktorý v konaní vystupoval na strane žalovanej si náhradu trov konania
neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Galanta.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.
V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.