Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 27, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/53/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117218018
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117218018.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

MichalaBoroňaaJUDr.AnnyKovaľovejvprávnejvecižalobcu:Prvástavebnásporiteľňa,a.s.,sosídlom
v Bratislave, na ul. Bajkalskej č. 30, proti žalovaným: 1. P.U. Z.ému, nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v
Prešove, na ul. O.N. Č.. XX, a 2. B.N. Z.N. , nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v O., na ul. O.N. Č.. XX, o
zaplatenie sumy 12.526,61 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Prešov zo dňa 14.02.2018 č.k. 7Csp 209/2017 - 61 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v časti úroku za úver vo výške 5,49 % ročne zo sumy
12.200,- Eur od 12.08.2016 do zaplatenia a v časti úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy

249,70 Eur od 12.08.2016 do zaplatenia a vo výroku o trovách konania.

Žalovaným v 1. a 2. rade sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcovi sumu 12.449,70 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 12.200
Eur odo dňa 12.08.2016 do zaplatenia v mesačných splátkach vo výške po 100 Eur splatných vždy do 15
-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred počnúc právoplatnosťou rozsudku až do úplného zaplatenia pod
stratou výhody splátok. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal vo vzťahu k žalovaným

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98,76 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanými bola dňa 17.12.2014
uzatvorenázmluvaoúvere,nazákladektorejvznikolžalobcovizáväzokposkytnúťžalovanýmmedziúver
vo výške 12.200 Eur. Z dôvodu neplnenia si povinnosti zo strany žalovaných, žalobca pristúpil k
zosplatneniu úveru listom zo dňa 11.08.2016, pričom tento bol žalovaným doručený dňa 15.08.2016.
Žalobcom uplatnená čiastka vo výške 12.526,61 Eur pozostávala z istiny vo výške 12.200 Eur,

nezaplatených úrokov za medziúver do 11.08.2016 vo výške 249,70 Eur, nezaplatených poplatkov vo
výške 45 Eur, ako aj dlžnej sumy z konta sporenia vo výške 31,91 Eur.

3. Hoci zmluva o úvere bola uzatvorená podľa zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení a
ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, zároveň išlo o zmluvu spotrebiteľskú. Z obsahu zmluvy je
zrejmé, že ide o formulárovú typovú zmluvu pripravenú vopred žalobcom, ktorej obsah nemali možnosť
žalovaní reálne ovplyvniť alebo pozmeniť. Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je to, že je pre

spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej
zmeny. Úver poskytnutý žalobcom túto charakteristiku spĺňa. Spotrebiteľský charakter právneho vzťahu,
ktorý žalobca a žalovaní založili zmluvou o mimoriadnom medziúvere je nesporný. Ide o zmluvu, ktorú
žalobca ako dodávateľ konajúci v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnostiuzatváral vo viacerých prípadoch voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorý obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňujú a zmluvné podmienky v zmluve sú vopred pripravené bez možnosti
ich modifikácie. V predmetnom právnom vzťahu majú tak žalovaní postavenie spotrebiteľov, v dôsledku

čoho je daná aplikácia právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany.

4. Na základe uvedeného sa za dôvodnú považovala žaloba v časti týkajúcej sa istiny vo výške 12.200
Eur poskytnutého úveru. Táto suma bola žalobcovi v celom rozsahu priznaná. Rovnako sa považoval
za dôvodný i nárok žalobcu v časti kapitalizovaných úrokov za medziúver do vyhlásenia mimoriadnej

splatnosti úveru, t.j. do dňa 11.08.2016. Kapitalizácia týchto úrokov za medziúver predstavuje sumu
249,70 Eur. Žalobcovi tak bola priznaná celková čiastka vo výške 12.449,70 Eur (12.200 Eur + 249,70
Eur). Dôvodnou bola aj žaloba ohľadne požadovaných úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne, avšak
iba z dlžnej sumy istiny, teda zo sumy 12.200 Eur. Tieto boli priznané deň nasledujúci po vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. odo dňa 12.08.2016.

5. Pri rozhodovaní sa zohľadnila nepriaznivá majetková a finančná situácia žalovaných, keď títo majú
viacero dlhov a dve maloleté deti navštevujúce základnú školu. Príjem žalovaného v 1. rade predstavuje
526 Eur mesačne a príjem žalovanej v 2. rade 480 Eur mesačne. Sumu 150 Eur platia za bývanie a
rovnako splácajú dlhy. Zo mzdy žalovaného v 1. rade súdny exekútor zráža sumu 168 Eur a zo mzdy
žalovanej v 2. rade sumu 77 Eur. Žalovaní nie sú vlastníkmi žiadnych hnuteľných a nehnuteľných vecí,

nemajú žiadne úspory, a preto žalovaným v 1. a 2. rade bolo povolené splácať vzniknutý dlh žalobcovi
v mesačných splátkach vo výške 100 Eur vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred počnúc
právoplatnosťou rozsudku až do úplného zaplatenia pod stratou výhody splátok. Povolením splátok na
druhej strane majetková sféra žalobcu ako podnikateľského subjektu nebude ohrozená.

6. V prevyšujúcej časti bola žaloba žalobcu zamietnutá. V žalobe si žalobca uplatnil poplatky vo výške
45 Eur za upomienky. Tieto poplatky sa týkali upomienok zo dňa 30.04.2016, 31.05.2016 a 30.06.2016.
Suma vo výške 15 Eur za jednu upomienku nebola považovaná za primeranú. Žalobca ani nepreukázal,
na základe akých ustanovení zmluvy poplatky účtoval. Nepreukázal ani, aby mu za zaslanie týchto
upomienok vznikli nejaké reálne náklady a práve v takejto výške. Poplatky boli hodnotené iba ako

ďalšia sankcia v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu a nepredstavovali skutočnú náhradu
nákladov dodávateľa.

7. Rovnako bol zamietnutý žalobcom požadovaný nárok vo výške 31,91 Eur z titulu konta sporenia.
Žalobca v písomnom podaní doručenom súdu dňa 23.01.2018 uviedol, že sú to náklady, pričom tam

účtoval aj úroky, preúčtovaval tam aj poplatky za upomienky a rovnako aj štátne prémie. Z tohto výpočtu
vôbec nie je zrejmé, ako na účte žalovaných vznikol nedoplatok na konte sporenia vo výške 31,91 Eur. V
tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by bolo možné
objektívneposúdiťapreveriťvýškutejtopohľadávky.Vtejtočastibolažalobazdôvodunezrozumiteľnosti
a z dôvodu nedoloženia príslušných dôkazov ako nedôvodná zamietnutá.

8. Žalobca požadoval aj úroky za úver od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru do zaplatenia.
Dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutého úveru patria veriteľovi len do splatnosti dlhu. Po splatnosti
dlhu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a povinnosť platiť dohodnuté úroky z úveru dňom
splatnosti dlhu zaniká. Záväzok dlžníka vrátiť veriteľovi poskytnutý úver je hlavným záväzkovým

vzťahom. Úrokový záväzkový vzťah je vedľajším a akcesorickým peňažným záväzkom k hlavnému
záväzku. Splnením hlavného záväzku alebo iným zo spôsobov jeho zániku zaniká i akcesorický záväzok
úrokový. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej povahe jednostranný sankčný právny
inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové okamžité vrátenie celej
požičanej istiny, teda podstatný rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru

spočíva v tom, že veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz.
Splácanie úveru v splátkach teda na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá
sa iba postupne v splátkach vracia a spláca. Za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok.
Úrokpretopredstavujejednoduchopovedanécenupeňazívzmyslecenyobetovanejpríležitostiveriteľa,
ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci

zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku.
Iný stav je príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na
jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru.
V tomto prípade svojim právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späťcelú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie
jeho práva na dispozíciu s istinou úveru a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník
nemá právo vrátiť v režime výhody splátok.

9. V žalobe žalobca požadoval aj priznanie úrokov z omeškania zo sumy 12.526,61 Eur odo dňa
12.08.2016. Pri rozhodovaní o tomto nároku sa poukázalo na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej
republiky zo dňa 24.03.2004 vydané vo veci 35Odo 101/2002 vychádzajúce z právnej úpravy obsahovo
zhodnej so slovenskou, v ktorom Najvyšší súd Českej republiky uviedol, že podľa štandardného výkladu

podávanéhosúdnoupraxou,definíciapríslušenstvapohľadávkyustanovenáv§121ods.3Občianskeho
zákonníka platí aj pre obchodné záväzkové vzťahy. Najvyšší súd Českej republiky zároveň uviedol,
že záver založený na úvahe, podľa ktorej Obchodný zákonník v spojení s Občianskym zákonníkom
priznávajú veriteľovi bez ďalšieho aj právo úročiť zákonné príslušenstvo pohľadávky, čiže žiadať úroky
z omeškania z dojednaných úrokov, je nesprávny.

10. Výrok o trovách konania bol odôvodnený ustanoveniami § 255 ods. 2 a § 262 CSP.

11. Proti tomuto rozsudku, a to konkrétne proti výroku o zamietnutí žaloby v časti úrokov za úver vo výške
5,49 % ročne zo sumy 12.200 Eur od 12.08.2016 do zaplatenia a v časti úroku z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 249,70 Eur od 12.08.2016 do zaplatenia podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie

žalobca. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť tak, aby žalovaným bola uložená povinnosť
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi úrok za úver vo výške 5,49 % ročne zo sumy 12.200 Eur od
12.08.2016 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 249,70 Eur od 12.08.2016
do zaplatenia. Ako dôvod uviedol, že zmluva o úvere je absolútny obchod a bez ohľadu na povahu
účastníkov úverového vzťahu sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka. Podľa kogentného

ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Uvedené ustanovenie priznáva veriteľovi právo požadovať
nielen vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov, ale zároveň právo požadovať úroky za úver. Pri
nároku na úrok za úver nejde teda o žiadnu svojvôľu žalobcu, ale o riadne uplatnenie práva, ktoré mu

priznáva platný právny predpis. V zmysle ustanovenia § 502 Obchodného zákonníka, je dlžník od doby
poskytnutia peňažných prostriedkov povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej
prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Dlžník je teda povinný s vrátením
poskytnutého úveru zaplatiť aj dojednané úroky, a to do dňa úplného vrátenia poskytnutých prostriedkov.
Analogicky túto povinnosť možno vyložiť k ustanoveniu § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa

ktorého ak dlžník vráti peňažné prostriedky skôr, než bolo dohodnuté, je povinný platiť úroky len do
momentu vrátenia peňažných prostriedkov. Podľa názoru žalobcu je teda nepochybné, že povinnosť
dlžníka platiť dohodnutý úrok za úver zaniká až úplným vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov.
Splatnosťou nezaniká povinnosť dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky za
úver. Menia sa len podmienky, za ktorých je dlžník povinný uvedenú povinnosť splniť. Povinnosť vrátiť

poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky za úver nie je novou povinnosťou, ktorú by dlžník pred
splatnosťou nemal, nejde o nové dohodnuté úroky. Zmena spočíva v tom, že vzhľadom na to, že dlžník
porušil svoju povinnosť, celá pohľadávka sa stáva splatnou bez ohľadu na dohodnutú lehotu vrátenia. Je
neprípustné, aby žalobca tým, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v dôsledku porušenia povinnosti
zo strany žalovaných, sa dostal do horšej situácie a prišiel by tak o právo požadovať úroky za úver, ktoré

predstavujú odplatu za užívanie istiny a mal by nárok len na úrok z omeškania. Priamo z ustanovení
§ 497 a § 502 Obchodného zákonníka vyplýva, že úrok z úveru je vlastne cena (odplata) za užívanie
poskytnutých peňažných prostriedkov, a preto má dlžník zásadne platiť tento úrok za skutočnú dobu
užívania, t.j. do doby skutočného vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov veriteľovi. Na druhej
strane úrok z omeškania je sankcia za to, že dlžník je v omeškaní zo splatením peňažného záväzku

z poskytnutého úveru. Tieto dva inštitúty je potrebné rozlišovať. V právnom štáte je neakceptovateľné,
aby sa osoba porušením svojich povinností dostala do výhodnejšej pozície akú mala pri riadnom plnení
svojich povinností. Úroky za úver sa považujú za súčasť peňažného záväzku dlžníka a v dôsledku
omeškania s plnením vzniká nárok na platenie úrokov z omeškania aj z týchto úrokov za úver.

12. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal rozsudok v jeho
napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania
a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.13. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia

prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

14. Úver je odplatným právnym úkonom, pri ktorom odplatu predstavujú spravidla úroky. Je to zrejmé z
ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, podľa ktorého zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

15. Vychádzajúc z tohto ustanovenia úverové obdobie, teda čas, na ktorý sa peňažné prostriedky
poskytujú, medzi podstatné náležitosti úveru nepatrí. Ak si ale účastníci dohodnú úverové obdobie a
dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do splatnosti úveru nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po
splatnosti úveru úroky z omeškania. Inštitút úrokov z omeškania je odlišný od inštitútu odplatných úrokov

a má sankčnú povahu. Úroky z omeškania v občiansko-právnych veciach sú právne regulované čo do
ich maximálnej výšky.

16. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej povahe jednostranný sankčný právny inštitút,
ktorý umožňuje veriteľovi požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Teda

podstatný rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v tom, že
veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v
splátkach teda na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne
v splátkach vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto
predstavuje cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru

k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok
splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je
obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok veriteľa na úroky ako ceny dočasne obetovaných peňazí, ktorých
dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty
získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný

pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie
požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade
svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu
požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na
dispozíciusistinouúveru,atýmobmedzenieobchodovaniaspeniazmi,ktoréuždlžníknemáprávovrátiť

v režime výhody splátok. Práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa
na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom
by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a
právnyporiadokmupomimoriadnomzosplatneníúveruposkytujeviaceréprávneprostriedkyvymoženia
jednorazovozosplatnenejpohľadávky.Aknastalstav,kedyspotrebiteľužnemáprávnytitulmaťpeňažné

prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili
výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený
krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným
mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy,
ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil.

17. Možnosť veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky je právne
upravená v ustanovení § 565 Občianskeho zákonníka, na ktorú v prípade plnenia zo spotrebiteľskej
zmluvy nadväzuje ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 565 Občianskeho
zákonníka je zaradené do 8. časti hlavy I. oddielu 6 tohto právneho predpisu upravujúceho zánik

záväzkov. Vyhlásením predčasnej splatnosti zo strany žalobcu ako veriteľa v zmysle ustanovenia § 565
Občianskeho zákonníka zmluva zaniká. Zanikajú všetky práva a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy
a zaniká aj povinnosť žalovaných ako spotrebiteľov splácať žalobcovi poskytnutý úver v dohodnutých
splátkach a platiť mu z poskytnutej istiny ďalšie úroky. Úroky majú akcesorický charakter k hlavnej
zmluve, a teda nemožno požadovať úroky za obdobie, v ktorom už zmluva neexistovala, pretože zanikla.

Ak hlavný záväzok zanikne, zaniká aj akcesorický záväzok a pretrváva len povinnosť nahradiť už splatné
úroky. Spotrebiteľovi vzniká povinnosť vrátiť nesplatenú istinu a splatné úroky, ktorých výška sa ku dňu
účinnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti zo strany veriteľa zafixuje. V prípade omeškania spotrebiteľas vrátením týchto prostriedkov je spotrebiteľ povinný platiť výlučne úroky z omeškania, avšak nie riadne
úroky.

18. Čo sa týka obchodnoprávnej úpravy splatnosti úrokov táto vyplýva z ustanovenia § 503 Obchodného
zákonníka. Ustanovenie § 503 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka upravuje otázku riadneho
splácania úrokov dohodnutých v zmluve, pričom odstavec 2 tohto ustanovenia upravuje toto riadne
splácaniepreprípad,žesaposkytnutépeňažnéprostriedkymajúvrátiťvsplátkach.Preotázkusplatnosti
úrokov je podstatná prvá a posledná veta ustanovenia § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa

ktorého záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. V čase,
keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky , ktoré sa ho týkajú.
Práve prvá a posledná veta uvedeného ustanovenia ustanovujú, že veriteľ je oprávnený na úroky
len do momentu vyhlásenia predčasnej splatnosti. Obchodný zákonník expresis verbis v prvej vete
ustanovenia§503ods.1upravuje,že„záväzokplatiťúrokyjesplatnýspoluso záväzkomvrátiť“použité
peňažné prostriedky a nie „záväzok platiť úroky je splatný v momente vrátenia“ použitých peňažných

prostriedkov. Expresis verbis úpravu obsahuje tiež tretia veta uvedeného prvého odseku ustanovenia
§ 503 Obchodného zákonníka, keď splatnosť úrokov nastáva „ v čase , keď sa má vrátiť“ zvyšok
poskytnutých peňažných prostriedkov a nie „ v čase, keď dlžník vráti“ zvyšok poskytnutých prostriedkov.
Ustanovenie § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka je koncipované jednoznačne a nepripúšťa žiaden
iný výklad.

19. Ustanovenie § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka upravuje otázku splácania úrokov výlučne pre
prípad predčasného splatenia úveru zo strany dlžníka. Obchodný zákonník splatnosť úrokov upravuje
v ustanovení § 503 ods. 1 a ods. 2, ktoré veriteľa oprávňuje na riadne úroky len do momentu vzniku
záväzku vrátiť peňažné prostriedky veriteľovi, nie do momentu ich skutočného vrátenia.

20. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z..

21. Za čas po splatnosti úveru patrí veriteľovi iba právo na úroky z omeškania vo výške stanovenej
všeobecne záväzným právnym predpisom. Akékoľvek navyšovanie úrokov z omeškania sa dostáva
do rozporu so zákonom. Takýmto neprípustným navyšovaním úrokov z omeškania je aj navyšovanie
úrokov z omeškania o úroky za úver po lehote splatnosti úveru.

22. Občiansky zákonník v ustanovení § 559 ods. 2 ukladá povinnosť dlžníkovi dlh splniť riadne a včas.
Riadne a včasné nesplnenie dlhu má za následok omeškanie dlžníka čo je zrejmé z ustanovenia § 517
ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka. Pri omeškaní s plnením peňažného dlhu v zmysle ustanovenia
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniká veriteľovi iba právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky

z omeškania vo výške stanovenej vykonávacím predpisom.

23. Pojmu plnenie použitom v ustanovení § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka bez akýchkoľvek
pochybností zodpovedá pojem pohľadávka. Vychádzajúc z ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka
záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka)

od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Príslušenstvo pohľadávky je definované v
ustanovení § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a sú ním úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

24. Ak Občiansky zákonník úroky definuje len ako príslušenstvo pohľadávky a veriteľovi umožňuje pri

omeškaní s plnením peňažného dlhu, teda s plnením pohľadávky požadovať od dlžníka popri plnení
aj úroky z omeškania je zrejmé, že takáto možnosť sa vzťahuje iba na pohľadávku a nie aj na úroky
tvoriace iba príslušenstvo pohľadávky.

25. Občiansky zákonník ako základný právny predpis upravujúci spotrebiteľské vzťahy, ktorý je v
súčasnosti v súlade s ustanovením § 52 ods. 2 veta tretia priamo aplikovateľný i na úverovú zmluvu
uzatvorenú podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, umožňuje veriteľovi po lehote
splatnosti pohľadávky priznať iba úroky z omeškania jedine z pohľadávky a nie aj z jej príslušenstva.26. Novela Občianskeho zákonníka účinná od 1.4.2015 doplnila ust. § 52 ods. 2 o tretiu vetu, podľa ktorej
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia

Občianskehozákonníka,ajkeďbysainakmalipoužiťnormyobchodnéhopráva.Právnypredpis,ktorého
súčasťou je toto ustanovenie, nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že sa vzťahuje aj na právne
vzťahy založené pred účinnosťou tohto právneho predpisu. Tento záver priamo vyplýva z rozsudku
Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.5.2015 vo veci 8MCdo/13/2014, ktorým bolo zamietnuté mimoriadne
dovolanie generálneho prokurátora namietajúceho, že premlčanie práva malo byť posudzované podľa

ustanovení Obchodného nie Občianskeho zákonníka.

27. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP
rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v časti úroku za úver vo výške 5,49 % ročne zo sumy 12.200
Eur od 12.08.2016 do zaplatenia a v časti úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 249,70 Eur
od 12.08.2016 do zaplatenia a vo výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

28. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods.
1CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že úspešným žalovaným v súvislosti
s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

29. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).