Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 14, 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 18T/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218010216
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Koblišková

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2218010216.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kobliškovej

a prísediacich A. S. W. W. P., v trestnej veci obžalovaného: J. B., E.. XX.XX.XXXX, pre prečin
nebezpečnéhoprenasledovaniapodľa§360aods.1písm.a/,písm.b/,písm.c/ods.2písm.a/Trestného
zákona a iné, na hlavnom pojednávaní dňa 14.03.2018 v Dunajskej Strede, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný J. B., E.. XX.XX,XXXX K. B. S., J. I.
J. XXX, E. Ž.,

je vinný, že

v bode 1/ obžaloby
v období od presne nezisteného dňa mesiaca júl roku 2017 do dňa 11.09.2017 v obci Y. D. - X., G. Q.
XXX/XX, F. B. S. prenasledoval bývalú družku J. I., E.. XX.XX.XXXX, J. I. Y. D. - X., G. Q. XXX/XX, F. B.

S., tým spôsobom, že skoro každý deň ju sledoval pred domom na jej adrese trvalého bydliska, pričom
jej vykrikoval, aby išla von, že je kurva a že ju zabije, pričom niekoľkokrát stál pred jej domom aj celú
noc, tiež ju kontaktoval každý deň telefonicky alebo cez internetový portál Facebook, pričom jej posielal
správy, v ktorých sa jej vyhrážal s bitím a zabitím, že ju dostane na vozík, že ju dá na ARO, ponižoval ju
a vynadal jej, že je kurva, že nech ani do práce nechodí, lebo ju nájde a zbije ju, tiež ju kontaktoval cez
jej rodinu a známych, jednej kamarátke napísal správu, že nech sa pripraví, že pôjde na jeden pohreb,
pričom týmto svojim konaním vzbudil v poškodenej J. I. dôvodnú obavu o svoj život a zdravie a tiež o
život a zdravie svojej rodiny,

v bode 2/ obžaloby
dňa 11.09.2017 v čase o 20.00 hod v obci Y. D., E. Q. Y., F. B. S., pred rodinným domom so súpisným
číslom XX/XX vykrikoval na J. I., E.. XX.XX.XXXX, I. Y. D. - X., G. Q. XXX/XX, F. B. S., aby mu vrátila jeho
veci, že keď sa k nemu nevráti, tak ju zabije, tiež aj nadávky na jej osobu, čo v poškodenej vzbudilo obavu
o jej život a zdravie, na čo následne bez povolenie vbehol cez neuzamknutú bránu na dvor rodinného
domu so súpisným číslom XX/XX, ktorého vlastníkom je A.E. S., E.. XX.XX.XXXX, I. Y. D. - X., Q. Y.

XX/XX, F. B. S. a následne cez neuzamknuté vchodové dvere vošiel do kuchyne uvedeného rodinného
domu, kde sa nachádzala poškodená J. I., pričom bol vyzvaný BW. S., E.. XX.XX.XXXX, I. Y. D., Q. Y.
XX/XX, aby okamžite opustil jej dom, avšak tak neurobil, pričom J. I. začal opakovane päsťami udierať
do oblasti tváre a hlavy, následne ju sotil na zem, kde v útoku pokračoval a to tak, že ju kopal do oblasti
ľavého stehna a naďalej ju udieral po hlave, čím J. I. spôsobil zranenia hlavy s dobou liečenia nad sedem
dní,

tedav bode 1/ obžaloby

iného dlhodobo prenasledoval takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život a
zdravie tým, že sa vyhrážal ublížením na zdraví jemu, vyhľadával jeho osobnú blízkosť a sledoval ho,
kontaktoval ho prostredníctvom tretej osoby a prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby proti
jeho vôli a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe

v bode 2/ obžaloby
iného násilím, hrozbou násilia a hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal a čin spáchal na
chránenej osobe - blízkej osobe a neoprávnene vnikol do obydlia iného a neoprávnene tam zotrval

čím spáchal

v bode 1/ obžaloby
prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, ods. 2 písm. a/
Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona

a

v bode 2/ obžaloby
zločinvydieraniapodľa§189ods.1,ods.2písm.b/Trestnéhozákonavjednočinnomsúbehusprečinom
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 189 odsek 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písmeno j/, § 38 odsek 2, odsek 3
Trestného zákona, § 41 odsek 2 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) roky.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresná prokuratúra Dunajská Streda podala dňa 30.01.2018 na tunajší súd obžalobu sp. zn. X Z.

XXX/XX/XXXX-XX zo dňa 29.01.2018 na obžalovaného J. B. pre prečin nebezpečného prenasledovania
podľa § 360a ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 139
ods. 1 písm. c/ Trestného zákona spáchaného v štádiu dokonaného trestného činu, pre zločin vydierania
podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného
zákona spáchaného v štádiu dokonaného trestného činu a pre prečin porušovania domovej slobody

podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona spáchaného rovnako v štádiu dokonaného trestného činu.

Súd vykonal dňa 14.03.2018 na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného J. B.,
svedkov J. I.D., I. S. W. B. X., resp. i čítaním listinných dôkazov, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Obžalovaný J. B. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku
učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku o tom, že zo spáchania skutku sa
cíti byť nevinný. Z jeho výpovede na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že čo sa týka skutku v bode 1/
obžaloby on si chodil k poškodenej J. I. len pre svoje veci, ktoré ešte u nej mal od ich rozchodu, 2-3krát.
Ona nevychádzala z domu, len mu hodila vreco a odišla, videli sa len 1krát a potom az 11.09.2017.

Telefonoval jej 3-5krát na mobil, volal jej aj písal. Po rozchode bol na ňu (trošku) nahnevaný, ale svojesprávanie považoval za normálne. Písal jej zopár SMS, ale nemyslel ich vážne. K výpisu z dialógu
z Messengera uviedol, že si to písal s jednou ženou zo Š. a z toho, čo si písali niečo myslel aj na
poškodenú, ale keď uvádzal, že pôjde (žena zo Š. - meno neuviedol) na pohreb, myslel tým svoj

pohreb. Spáchanie skutku poprel, poškodená si ho celý vymyslela, nikdy pred jej domom nestál, nikdy
jej vulgárne nenadával, nevie si to vysvetliť. Čo sa týka skutku v bode 2/ obžaloby dvere do domu mu
otvoril svedok B. X., ktorému povedal, že nech povie poškodenej J. I., aby vyšla von a dala mu jeho veci.
Poškodenej dal najprv dve facky, potom tretiu, za čo má aj dôvod hnevať sa naňho, ale predtým ju nikdy
nebil. Chodili spolu 3 a pol až 4 roky, mali normálny vzťah, žili v spoločnej domácnosti, mali tri dlhšie či

kratšie prestávky vo vzťahu. Poškodenej nikdy ničím nehrozil, nikdy ju do ničoho nenútil, hľadal ju, aby
sa s ňou dohodol, kedy a nech mu dá jeho veci.

Z výpovede svedkyne - poškodenej J. I., na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že táto sa pridržiava svojich
výpovedí, čo sa týka všetkých skutkov uvedených v obžalobe. Čo sa týka skutku v bode 1/ obžaloby
obžalovaný ju kontaktoval telefonicky a cez facebook. Kontaktoval ju každý deň, aj keď si zmenila

telefónne číslo. Chcela od neho pokoj, spolužitie nechcela obnoviť, nechcela s ním ísť nikam, opakovala
mu to. Prekvapilo ju, že 18.08.2017 ju napadol aj fyzicky, nemyslela si, že je taký, vtedy jej rozbil aj mobil.
Nebojí sa ho, ale nebolo to pre ňu v pohode, bola z takého jeho konania v strese. Čo sa týka súhlasu s
trestným stíhaním, tak ona chce, aby bol potrestaný, ale nechce, aby išiel do väzenia, myslela to tak, že
je možné dať za to aj podmienku. Čo sa týka skutku v bode 2/ obžaloby uviedla, že dňa 11.09.2017 ju

napadoldruhýkrát,prvýkráttobolo18.08.2017.Nemážiadneveciobžalovaného.Dňa11.09.2017vošiel
do domu, nevedela ani ako ju tam našiel, ona sa s ním nechcela baviť, hovorila to aj druhej svedkyni (S.),
ale obžalovaný vytlačil dvere, zase pýtal svoje veci a začal ju mlátiť, bil ju päsťami a kopal na zemi, po
útoku sa zamkla v kúpeľni a zavolala pohotovosť a policajtov. K obžalovanému sa nechce vrátiť. Čo sa
týka obžalovaným použitých slov pri tomto skutku, potvrdila, že obžalovaný jej vulgárne nadával, stále

žiadal vydanie jeho vecí a naliehal, aby sa k nemu vrátila, resp. hrozil pritom jej zabitím.

Z výpovede svedkyne - poškodenej I. S. (zastupujúcej aj podielovú vlastníčku domovej nehnuteľnosti na
adrese nachádzajúcej sa na ulici Y. Č.. XX/XX K. F. Y. D., A. S.) na hlavnom pojednávaní - vyplynulo, že
obžalovaný dňa 11.09.2017 prišiel k nim, pustili ho dovnútra, lebo sa chcel porozprávať s J.. Potom už

len videla ako mu idú ruky, nevie či päste. Bližšie sa k veci nevedela vyjadriť, bolo to dávno. Nevedela
nič viacej uviesť, uviedla, že sa pridržiava doterajších výpovedí.

Z výpovede svedka - B. X. - na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že obžalovaný dňa 11.09.2017 prišiel
do domu svojej priateľky svedkyne I. S. v momente, keď tam už bol obžalovaný, ktorý chcel od J.

I.Í. svoje veci. Počul kričanie, kričala J. a jeho priateľka, počul, že hovorí, že chce svoje veci, zvyšok
nerozumel, rozprávali sa po cigánsky. On prebehol cez bránu a chytil obžalovaného, aby ich oddelil.
Potom obžalovaný odišiel.

Prokurátor vo svojej záverečnej reči uviedol, že na hlavnom pojednávaní i v prípravnom konaní sa

podarilo preukázať vinu obžalovaného a že skutky boli spáchané tak, ako to je uvedené v obžalobe, čo
potvrdili i svedkovia svojimi výpoveďami. Obranu obžalovaného označil ako nepreukázanú až účelovú.
Navrhol uznať obžalovaného vinným podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na jednu
poľahčujúcu okolnosť, že obžalovaný viedol riadny život, resp. i podľa § 38 ods. 3, § 41 ods. 2 Trestného
zákona a uložiť mu úhrnný trest na spodnej hranici trestnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon

trest s minimálnym stupňom stráženia.

ObhajkyňaobžalovanéhoJ.B.vosvojejzáverečnejrečiuviedla,žeobžalobaniejenáležiteodôvodnená,
neobsahuje dôležité dôvody, vyhodnotenie dôkazov, spis trpí procesnými nedostatkami. Výpoveď
svedkyne I. S. je nedôveryhodná a svedkovia sa mohli dopustiť krivej výpovede. Trestné stíhanie bolo

začaté pre nebezpečné vyhrážanie a pre ublíženie na zdraví, aj keď poškodená neutrpela žiadne
zranenia. Po útoku obžalovaného by svedkyňa mala nejaké poranenie s ohľadom na ich telesné
konštrukcie. Boli porušené i práva obhajoby. Obžalovaný a svedkyňa spolu žili 3 a pol roka, mladí
ľudia reagujú inak, netýral ju, ani nebil. Nebolo opakovane preukázané, že by opakovane prednášal,
že ak mu nedá veci, tak si ju počká, odrežie jej hlavu. Skutky neboli obžalovanému dokázané ani v

zmysle zásady in dubio pro reo. Obžalovaný prišiel za svedkyňou, napadol ju, vyfackal ju, nie je to v
súlade, ale nedopustil sa ďalších trestných činov a ani pri elektronickej komunikácii nevyplynulo, medzi
kým prebehla, obžalovaného to neusvedčuje, ani poškodená o ničom takom nevedela. Obžalovaný sa
priznal, vstúpil, prekonával násilie, nechcela ho vpustiť, zrejme došlo k fyzickému útoku. Navrhla, abyobžalovaný bol uznaný vinným z trestného činu porušovania domovej slobody. Ostatné trestné činy
neboli preukázané. Navrhla uložiť podmienečný trest odňatia slobody.

Obžalovaný vo svojej záverečnej reči uviedol, že sa pridržiava prednesu svojej obhajkyne.

Právom posledného slova uviedol, že ľutuje, čo spravil, priznáva sa a chcel by sa ospravedlniť.

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil vyšetrovací spis sp. zn. F.-XXX/X-K.-B.-XXXX v rozsahu a

spôsobom, ako to vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní.

Zo záznamu o poskytnutí lekárskej prvej pomoci zo dňa 11.09.2017 o 22:46 hod. a vyjadrenia
všeobecného lekára vyplýva, že poškodená J. I. bola udania napadnutá bývalým priateľom, dostala
viac úderov do tváre a hlavy, nebola v bezvedomí, má cefaleu, udáva zníženú citlivosť tváre, točenie
hlavy, vlasatú časť hlavy má bolestivú na dotyk, vľavo má podkožný opuch, otvorenú ranu. Diagnóza

určená ako contusio capitis - čo znamená poranenie mäkkých tkanív hlavy, napr. podkožné hematómy,
oderky. Z vyjadrenia neurológa vyplýva, že poškodená udávala bolesti tváre, vľavo podkožný edém,
diagnóza určená ako povrchové poranenie vlasatej kože hlavy. Podľa potvrdenia o dočasnej pracovnej
neschopnosti bola poškodená neschopná práce od 12.09.2017 s nariadeniu kontrolou na 20.09.2017.

Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky za obdobie od
25.07.2015 do 23.11.2017 mal obžalovaný evidované 3 priestupky podľa zákona č. 372/1990 Zb. proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, resp. proti majetku, v ktorých v dvoch prípadoch mu bola v
blokovom konaní uložená pokuta vo výške 10,- eur a v jednom prípade bola vec odložená.

Z odpisu z Registra trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vyplýva, že obžalovaný nebol
doposiaľ súdne trestaný.

Zo správy o povesti J. B. od starostu obce E. Ž. vyplýva, že obžalovaný je slobodný, býva so svojím
bratom, nevlastní nehnuteľný majetok, ďalšie pomery nie sú známe. Správa sa primerane miestnym

zvyklostiam, nepožíva alkoholické nápoje, ani iné návykové látky. Jeho správanie nebolo prerokúvané
komisiou verejného poriadku alebo obecným úradom.

Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny B. S. zo dňa 12.10.2017 vyplýva, že obžalovaný nie
je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, posledná doba evidencie trvala od 19.02.2013 do 06.05.2013,

k vyradeniu došlo z dôvodu nespolupráce s úradom, nedostavil sa v určenom termíne na úrad. Pomoc
v hmotnej núdzi poberal od 01.07:2013 do 31.07.2015.

Z oznámenia Sociálnej poisťovne, pobočka B. S. zo dňa 02.10.2017 vyplýva, že obžalovaný sa
nenachádza v evidencii poistencov ako samostatne zárobkovo činná osoba, ani ako zamestnanec,

nepoberá dôchodok, ani dávku v nezamestnanosti.

Podľa § 15 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ
a/ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,
b/ vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí,

bol s tým uzrozumený.

Podľa § 211 ods. 1 Trestného poriadku trestné stíhanie pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 157
a 158,........, nebezpečného prenasledovania podľa § 360a Trestného zákona, ....................., proti tomu,
kto je vo vzťahu k poškodenému osobou, voči ktorej by mal poškodený ako svedok právo odoprieť

výpoveď, ako aj pre trestný čin opilstva podľa § 363 Trestného zákona, ak inak vykazuje znaky skutkovej
podstaty niektorého z týchto trestných činov, možno začať a v už začatom trestnom stíhaní pokračovať
iba so súhlasom poškodeného. Podľa § 212 ods. 1 T. p. poškodený oznámi prejav vôle podľa § 211 ods.
1 prokurátorovi alebo policajtovi písomne alebo ústne do zápisnice.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.K bodu 1/ obžaloby:

Podľa § 360a ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Trestného zákona kto iného dlhodobo prenasleduje
takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život alebo zdravie, život alebo zdravie
jemu blízkej osoby alebo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života, tým, že sa vyhráža ublížením
na zdraví alebo inou ujmou jemu alebo jemu blízkej osobe, vyhľadáva jeho osobnú blízkosť alebo ho
sleduje, ho kontaktuje prostredníctvom tretej osoby alebo elektronickej komunikačnej služby, písomne

alebo inak proti jeho vôli, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok. Podľa ods. 2 písm. a/ odňatím
slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v ods. 1 na chránenej
osobe.

Cieľom predmetného ustanovenia je poskytnutie trestnoprávnej ochrany pokojnému občianskemu
spolužitiu pred jeho hrubým narušením konaním, ktoré vzbudzuje dôvodné obavy o život, zdravie alebo

spôsobenie inej ťažkej ujmy, ďalej keď páchateľ bez privolenia vyhľadáva osobnú blízkosť obete alebo ju
sleduje, alebo ju kontaktuje cez internet alebo inú elektronickú komunikačnú službu, zneužitie osobných
údajov za účelom získania osobného alebo iného kontaktu s obeťou a tiež také správanie páchateľa,
ktoré obeť inak obmedzuje v obvyklom spôsobe života. Spoločným znakom týchto konaní je, že takéto
obťažovanie, sledovanie musí byť dlhodobé a musí vzbudiť dôvodnú obavu o život alebo zdravie obete

alebo jej blízkych osôb, čím podstatným spôsobom zhorší kvalitu života obete. Stalking je nebezpečným
zásahom do súkromia, ktorého hlavným znakom je, že páchateľ je až chorobne upnutý na obeť a denne
ju obťažuje. Zo subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie.

Súd mal za preukázané spáchanie skutku obžalovaným. Pri danom skutku v časti síce absentuje

preverenie dôkazov v podobe všetkých konkrétnych SMS správ písaných obžalovaným poškodenej
J. I., resp. overenie ich počtu, avšak je zrejmé, a to i z vyjadrenia samotného obžalovaného, že je
tomu tak kvôli tomu, že poškodená prvú telefónnu kartu stratila a ďalší telefón s novou kartou jej
obžalovaný rozbil (chcel jej kúpiť nový - č. l. 57). To však nič nemení na veci, že zo samotného vyjadrenia
obžalovaného v prípravnom konaní (č. l. č. l. 59) vyplýva, že tento skutočne poškodenú i jej blízke

tretie osoby prenasledoval a najmä kontaktoval takým spôsobom, ktorý v nej mohol vzbudiť obavu o jej
život alebo zdravie. Že poškodená v čase konania hlavného pojednávania, po viac ako polroku od času
vzatia obžalovaného do väzby uviedla, že sa obžalovaného nebojí, lebo ona mu nič neurobila, je podľa
názoru súdu vzhľadom na odstup času pochopiteľné. Popretie spáchania daného skutku obžalovaný
na hlavnom pojednávaní nevysvetlil, napriek svojim tvrdeniam pri výsluchu zo dňa 13.09.2017, kde

prakticky tento skutok doznal.

Súd považoval za správnu kvalifikáciu tohto skutku podľa § 360a ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/,
ods. 2 písm. a/ T. z.. Vzal do úvahy všetky okolnosti prejednávaného prípadu a to najmä, že medzi
obžalovaným a poškodenou existoval predchádzajúci dlhší vzájomný vzťah, pomer (do rozchodu bývali

i v spoločnej domácnosti), v ktorom došlo k viacerým rozchodom, preto i v čase po poslednom rozchode
nemusel byť tento vzťah úplne ukončený a obžalovaného a poškodenú preto bolo možné stále vnímať
ako blízke osoby. Dané zákonné ustanovenie vyžaduje, aby sa prenasledovanie uskutočňovalo proti vôli
prenasledovaného. Poškodená danú skutočnosť potvrdila viackrát, viackrát potvrdila, že to oznámila aj
obžalovanému pri vzájomnom kontakte, sama kontakt s ním nevyhľadávala, nepísala mu, prípadne mu

na jeho správy neodpisovala vôbec a keď mu odpísala, tak len to, aby jej dal pokoj, že nechce mať
s ním nič spoločné. Toto potvrdil vo svojej výpovedi v prípravnom konaní i obžalovaný, keď uviedol,
že „potom ako ma J. odmietla som jej napísal správy v tom zmysle, že ju zbijem, na presné znenie
správ sa už nepamätám“. Obžalovaný potvrdil i písanie správ kamarátkam poškodenej, pričom založená
elektronická komunikácia v spise (č. l. 154-155) mala podľa slov prebiehať medzi obžalovaným a

kamarátkou poškodenej (obžalovaný jej meno neuviedol na hlavnom pojednávaní, označil ju ako ženu
zo Š.). Z tejto komunikácie (ktorá je priamym dôkazom o spôsobe a štýle komunikovania obžalovaného
o osobe poškodenej) vyplýva, že poškodenú označuje ako „kurvu bezdomovkyňu“, ktorú dá „na aro“,
pritom na ňu „jebe“ a následne oznámi druhej strane, že „teraz pôjde na jeden pohreb prisahám“, po
oznámení, že poškodená má mať iného priateľa. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že niečo

myslel na poškodenú, ale že pohreb myslel na seba. Znenie tejto komunikácie poškodená uviedla už pri
svojom výsluchu dňa 12.09.2017 (č. l. 66), preto je zjavné, že s ňou bola oboznámená. Danému tvrdeniu
obžalovanéhosúdneuverilnajmäpreto,žeobžalovanývprípravnomkonanívypovedalohľadomdanéhoskutku odlišne a na hlavnom pojednávaní všetko poprel a nevysvetlil, prečo tak učinil a tiež preto, že
dané jeho tvrdenie logicky do komunikácie ani nezapadá.

Čo sa týka súhlasu poškodenej s trestným stíhaním daného skutku, tak táto viackrát v prípravnom
konaní uviedla, že s trestným stíhaním súhlasí a okrem zjavného súhlasu s trestným stíhaním podaním
trestného oznámenia tento súhlas uviedla i do zápisnice, napr. č. l. 79 („k trestnému stíhaniu sa
pripájam“), prípadne č. l. 101 (uvádzam, že stiahnuť trestné oznámenie určite nebudem chcieť“).
Uvedenienesúhlasunavýsluchudňa23.11.2017bolozjavnýmnepochopenímaneznalosťouformulácie

právnického jazyka, keď na hlavnom pojednávaní poškodená uviedla po otázke prokurátora, či nechce,
aby bol obžalovaný potrestaný, že „chce, aby bol potrestaný, ale nechce, aby išiel do väzenia, myslím
to tak, že je možné dať za to podmienku“.

Súd rovnako neprihliadal na námietky ohľadom psychického stavu poškodenej J. I. a jej údajnej
nedôveryhodnosti ako svedkyne. V žiadnej jej výpovedi sa nepreukázali žiadne patológie vyplývajúce

z akejkoľvek psychickej narušenosti, poškodená vypovedala plynule, zrozumiteľne a jasne, bez
akýchkoľvek fabulácií. Užívanie psychiatrom predpísaného jedného lieku 6 rokov dozadu nemôže byť
dôkazom o nedôveryhodnosti poškodenej, navyše ak sa jedná o liek viazaný na lekársky predpis, ktorý
má vo svojom popise, že sa užíva pri úzkosti, napätí, strachu a nepokoji, vždy však len tam, kde príčina
týchto stavov je prechodná a je vopred zrejmé, že nebude nutné podávanie dlhšie ako 4-5 týždňov.

Poškodenú prenasledovanie obžalovaného obťažovalo, viackrát mu uviedla, že si neželá, aby ju
kontaktoval, on sa snažil s ňou stýkať, vyhrážal sa jej zbitím, kontaktoval i tretie osoby ohľadom
poškodenej a týmto rovnako uvádzal na jej adresu vulgarizmy i vyhrážky. Obžalovaný konal takým
spôsobom, ktorý mohol vzbudiť u poškodenej dôvodnú obavu o jej život, resp. i podstatne ovplyvniť

obvyklú kvalitu jej života, preto jednoznačne došlo k naplneniu všetkých zákonných znakov daného
trestného činu.

K bodu 2/ obžaloby:

Podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy
núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až šesť rokov.
Podľa ods. 2 písm. b/ odňatím slobody na štyri až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin
uvedený v ods. 1 na chránenej osobe.

Objektom trestného činu je slobodné rozhodovanie človeka. Objektívna stránka spočíva v tom, že
páchateľa neoprávnene núti iného, aby niečo konal, opomenul alebo strpel, a to násilím alebo hrozbou
násilia alebo inej ťažkej ujmy. Čin je dokonaný uvedeným násilným konaním, resp. uvedenou hrozbou.
Nevyžaduje sa, aby páchateľ dosiahol svoj zámer. Pri vydieraní stačí i hrozba násilím, ktorá nemusí
byť bezprostredná. Táto hrozba nemusí smerovať priamo proti napadnutému, môže sa týkať jeho detí,

blízkej osoby, ale aj jeho majetku. Zo subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie.

Podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona kto neoprávnene vnikne do obydlia alebo tam neoprávnene zotrvá,
potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Objektom tohto trestného činu je domová sloboda zaručená Ústavou SR. Zákon chráni domovú slobodu
tak vlastníka, ako aj užívateľa domu alebo bytu, a to proti komukoľvek, ale iba tie priestory, ktoré užívateľ
používa na bývanie. Neoprávneným zotrvaním je prípad, keď sa páchateľ dostane do domu alebo bytu
iného oprávnene, ale potom sa vzoprie vôli oprávneného užívateľa a bez oprávnenia sa odmieta vzdialiť.
Táto vôľa oprávneného užívateľa môže byť prejavená výslovne alebo konkludentne. Porušovanie

domovej slobody je často prostriedkom na spáchanie iného trestného činu, v tom prípade prichádza do
úvahy súbeh s daným trestným činom, t. j. v prejednávanej veci s trestným činom kvalifikovaným podľa
§ 189 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona. Zo subjektívnej stránky musí ísť o úmysel.

Na základe vykonaného dokazovania považoval súd vinu obžalovaného za jednoznačne preukázanú

i pre dané trestného činy spáchané v jednočinnom súbehu, a to v rozsahu nevyhnutnom pre zákonné
rozhodnutie. Obhajkyňa obžalovaného vo svojej záverečnej reči uviedla, že navrhuje uznať vinu pre
trestný čin porušenia domovej slobody, i keď obžalovaný nevyhlásil pre daný skutok, že sa cíti byť
nevinný z jeho spáchania.Vzhľadom na prakticky takmer úplnú zhodnosť výpovedí poškodenej i oboch svedkov o danom skutku,
súd nenašiel žiaden dôvod domnievať sa, že by sa mohlo jednať o výpovede vymyslené, či účelové.

Výpovedepoškodenejasvedkovsúdhodnotíakopreukázané,nepochybnéapravdivé.Obajasvedkovia
- I. S. U. B. X. - zhodne potvrdili priebeh skutku - ako sa stal, ako sa pri ňom správal obžalovaný, ako
sa správali oni, ako prebiehal násilný útok obžalovaného na poškodenú a aké slová ohľadom vrátenia
jeho vecí pri ňom obžalovaný opakovane použil. Svedkovia rovnako zhodne uvádzali, že obžalovaný
žiadal od poškodenej J. I. svoje veci, túto okolnosť uvádza aj obžalovaný, ktorý si svoje veci žiadal

od poškodenej viackrát, i keď mu viackrát bolo oznámené, že poškodená žiadne jeho veci nemá.
Danou požiadavkou obžalovaného a následným jeho násilím vykonaným na poškodenej bola naplnená
objektívna stránka trestného činu vydierania. Vyhrážanie sa zabitím uvádzala poškodená pri svojom
prvom výsluchu, ktorý je zrejme najautentickejším obrazom o danom útoku, avšak dané slová mohla v
skutočnosti počuť naozaj len ona, počas útoku, ktorý sa odohral vnútri v dome a iné osoby ich nemuseli
počuť, keďže sa nachádzali na dvore rodinného domu.

Rovnako i spáchanie trestného činu porušovania domovej slobody mal súd za preukázané, keď nielen
poškodená J. I., ale i svedkyňa I. S.U. uviedla, že viackrát obžalovaného dôrazne žiadala, aby opustil
dom,abyznehoodišielapoškodenúnebil.Ikeďjepravdou,žehodoňhovpustila,porušovanímdomovej
slobody je v danom prípade to, že v rodinnom dome (obydlí) svedkyne neoprávnene zotrval napriek jej

viacnásobným výzvam na jeho opustenie, pričom žiadosť svedkyne o opustenie jej domu je v prípade
fyzického útoku na poškodenú a jej žiadosti o jeho ukončenie logická.

Protiprávnym konaním popísaným vo výroku rozsudku teda obžalovaný naplnil všetky znaky skutkovej
podstaty trestného činu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ s poukazom na § 139 ods. 1 písm.

c/Trestnéhozákonaspáchanéhovjednočinnomsúbehustrestnýmčinomporušovaniadomovejslobody
podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej
ujmy nútil, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, pričom uvedený skutok spáchal na chránenej osobe
a zároveň neoprávnene zotrval v obydlí iného. Obžalovaný bol v čase spáchania skutku osobou s plnou
trestnoprávnou zodpovednosťou. Konal úmyselne a chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone

porušiť záujem chránený týmto zákonom, ktorým je v tomto prípade sloboda iného, resp. slobodné
rozhodovanie iného a domová sloboda iného. Svoj zámer získať svoje veci (i keď mu poškodená viackrát
uviedla,žežiadnenemá)nedosiahol,avšakvdanomprípadeniejepotrebné,abynaplneniejehozámeru
bolo aj skutočne dosiahnuté.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti a na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ viedol riadny život

pred spáchaním trestného činu.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne súd na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu prihliadol súd najmä na spôsob spáchania trestného činu
obžalovaným, na jeho následok, zavinenie, pohnútku priťažujúce okolnosti a poľahčujúce okolnosti, na

osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Za prejednávanú trestnú činnosť mu uložil
trest odňatia slobody podľa zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na najprísnejšie trestný čin, t.
j. podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona. U obžalovaného bola zistená jedna poľahčujúca okolnosť,
t. j. viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Nebola zistená žiadna priťažujúca okolnosť.Súd nepovažoval priestupky prejednávané v blokovom konaní za také okolnosti, ktoré by odôvodňovali
nepriznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ T. z., pretože išlo o priestupky s pokutami v
najnižšej výške 10,- eur so spoločensky minimálnou závažnosťou, prvý z nich pre porušenie § 22

ods. 1 písm. l/ priestupkového zákona - pre nepoužitie reflexných prvkov ako chodec a druhý z nich
podľa rovnakého zákonného ustanovenia pre nepoužitie bezpečnostných pásov. Súd ukladal trest s
prihliadnutím na § 38 ods. 2, ods. 3 a podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona, preto platila trestná sadzba 4 -
10 rokov a obžalovanému súd uložil nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici takto určenej
trestnej sadzby - 4 roky - ktorú výmeru považoval vzhľadom na osobu obžalovaného i s poukazom na

individuálnu a generálnu prevenciu za zákonnú, primeranú, dôvodnú a najmä spravodlivú. Pre výkon
tohto trestu zaradil súd obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia (§ 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona), keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním
trestného činu obžalovaný nebol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

K veci sa záverom ešte žiada uviesť, že námietky obhajkyne obžalovaného o porušení práv

obžalovaného na obhajobu žiadnym spôsobom neboli preukázané. Trestné oznámenie podala
poškodená J. I. dňa 12.09.2017. Uznesením zo dňa 13.09.2017 bolo obžalovanému vznesené obvinenie
pre prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, ods.
2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona a za zločin
vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/

Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.
1 Trestného zákona. Osobná sloboda obžalovaného bola obmedzená dňa 12.09.2017 o 11.50 hod.
podľa § 85 ods. 2 Trestného poriadku a dňa 12.09.2017 o 13.30 hod. bola následne spísaná zápisnica
o zadržaní podozrivého podľa § 85 ods. 3 Trestného poriadku. Obžalovaný bol o svojich právach
poučený, prečítanie tohto poučenia potvrdil podpisom (č. l. 28). Návrh na vzatie do väzby bol podaný

dňa 13.09.2017 a obžalovaný bol do nej vzatý dňa 14.09.2017 s tým, že sa mu započíta od 12.09.2017
od 11.50 hod. Do tohto času nebolo žiadneho dôvodu zo strany súdu, resp. orgánov činných v trestnom
konaní ustanovovať obžalovanému (vtedy obvinenému) ustanovovať obhajcu. Toho mu ustanovil súd
po jeho vzatí do väzby v osobe O.. J. G. a do času zvolenia si súčasnej obhajkyne dňa 20.10.2017
neboli vykonané žiadne úkony zo strany orgánov činných v trestnom konaní. Vykonanie výsluchov, o

ktoré požiadala obhajkyňa obžalovaného po prevzatí plnej moci, bolo uskutočnené v zmysle jej návrhov,
všetci svedkovia sa na výsluchy dostavili a vypovedali i pred ňou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
oznámenia prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého smeruje na

Krajský súde v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po jeho
vyhlásení. Oznámením rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného
poriadku). Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného poriadku).