Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 15, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/105/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117224626
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117224626.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: Q. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom S.
XX, XXX XX S., právne zastúpený JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom Sov. Hrdinov 163/66, 089
01 Svidník proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava 811 09, IČO: 35
807 598 o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prešov, č. k. 16Csp/312/2017-33 zo dňa 29.03.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzujerozsudokvjehonapadnutýchčastiach,t.j.okremvýrokuII.,ktorýmbolažalobavprevyšujúcej
časti zamietnutá s doplnením, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100 % z prísudku.

Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o
výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci
samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 300
eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vyslovil, že žalobca
má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté

samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia
primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500 eur. Poukázal na to, že v konaní vedenom
na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 19C/153/2014 rozsudkom zo dňa 04.05.2015 bol úspešný o
určení neprijateľnej zmluvnej podmienky a tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 08.11.2016, lebo
bol rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 8Co/322/2015 zo dňa 29.09.2016 potvrdený. Žalovaný

so žalobou nesúhlasil tvrdiac, že absentuje dôvod a výška zadosťučinenia.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 3 ods. 3, 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa, § 52 ods. 1 až 4; § 53 ods. 1 až 3, 5 Občianskeho zákonníka s poukazom na § 219
ods. 3; § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok zistil, že rozsudkom Okresného
súdu Prešov č. k. 19 C 153/2014-53 zo dňa 04.05.2015 v právnej veci žalobcu Q. B., nar. XX.XX.XXXX
proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o. súd rozhodol, že zmluvná podmienka v zmluve uzavretej medzi

účastníkmi dňa 04.11.2010 č. zmluvy XXXXXXXXX v bode 11 je neprijateľná a žalobcovi zároveň priznal
oproti žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 306,83 eur. Rozsudkom Krajského súdu
v Prešove č. k. č. k. 8 Co 153/2014-83 zo dňa 29.09.2016 bol vyššie uvedený rozsudok súdu prvejinštancie potvrdený a žalobcovi bol voči žalovanému priznaný nárok na náhradu trovy odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

4. Ďalej konštatoval, že uvedená úverová zmluva je zmluvou spotrebiteľskou a že zo strany žalovaného
došlo k takému porušeniu spotrebiteľského práva, ktoré bolo bez ďalšieho spôsobilé privodiť ujmu
spotrebiteľovi spočívajúcu v nezákonnom preplatení pôžičky a teda k strate finančných prostriedkov. Pri
finančných službách je odopreté plnenie veriteľovi na základe jeho žaloby výlučne z dôvodu, že sa toto
vyžaduje bez platného právneho dôvodu (nedostatok zmluvnej náležitosti) alebo ide o nekalú obchodnú

praktiku, príp. neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalovaný zneužil svoje postavenie tým, že do zmluvy
zahrnul aj neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to ako náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o
úvere, bez reálneho plnenia. Žalovaný sa na základe zmluvy o úvere s takouto neprijateľnou zmluvnou
podmienkou snažil od žalobcu získať financie bez protihodnoty. Žalobca musel aktívne uplatňovať
svoje práva podaním žaloby a súd v prejednávanej veci s prihliadnutím na vyššie uvedené dospieva
k záveru, že výška nemajetkovej ujmy v prípadoch podľa § 3 ods.5 zákona o ochrane spotrebiteľa

môže, ale aj nemusí, zodpovedať výške finančnej ujmy, ktorá spotrebiteľovi hrozila. Tiež uviedol, že
nové znenie zákona o ochrane spotrebiteľa zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného
zadosťučinenia, ktoré treba poskytnúť aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa,
ustanovené Zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitným predpisom, bolo spôsobilé privodiť ujmu
spotrebiteľovi.

5. Vo vzťahu k výške finančného zadosťučinenia uviedol, že tým, že žalovaný si vo vzťahu k žalobcovi
uplatňoval finančné plnenie na ktoré nemal nárok, vyvolal u neho stav právnej neistoty, ktorý musel riešiť
podanou žalobou. Súd prvej inštancie preto považoval za primeranú výšku finančného zadosťučinenia
sumu 300 eur a to s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobcu ako spotrebiteľa. Mal za

to, že aj bez stanovenia kritérií výšky primeraného finančného zadosťučinenia treba vychádzať z toho, že
totomáplniťjednakfunkciusatisfakčnú,jednakfunkciusankčnútak,abydostatočneodradilododávateľa
od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi a jednak podľa názoru súdu
ho treba chápať aj ako odmenu za to, že sa spotrebiteľ pustil do sporu s nepochybne ekonomicky
a právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v

tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, už voči ďalším
spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite. Preto považoval za primeranú
výšku finančného zadosťučinenia sumu 300 eur a to s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do
práva žalobcu ako spotrebiteľa, ktoré nemusí byť v rovnakej numericky vyjadrenej výške, ako ujma,
ktorá hrozila. Účelom priznania primeraného finančného zadosťučinenia pri porušení práv nemá byť na

jednej strane len odradenie dodávateľa od takýchto praktík, ale na druhej strane nemá byť ani nástrojom
obohatenia sa pre druhú stranu sporu. Odôvodnenosť nároku je daná porušením spotrebiteľských
práv dodávateľom, práva inkorporovaním právoplatne judikovanej neprijateľnej zmluvnej podmienky do
spotrebiteľskej zmluvy.

6. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1, 2 CSP s konštatovaním, že žalobca bol v konaní
plne úspešný, preto má žalobca voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o
výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Pre výpočet
trov právneho zastúpenia sa bude vychádzať z výšky priznanej sumy, pretože žalobca bol úspešný v
základe nároku, ktorého výška záležala na posúdení súdu.

7. Proti uvedenému rozsudku, a to okrem výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, v zákonom
stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Namietal, že v konaní došlo k vadám uvedeným v §
365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Uviedol, že aj keď ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochranespotrebiteľapriznávaspotrebiteľoviprávodomáhaťsaprimeranéhofinančnéhozadosťučinenia,

no toto ustanovenie treba vykladať reštriktívne. Pri priznávaní primeraného finančného zadosťučinenia
je potrebné zohľadniť nie len úspešnosť toho ktorého účastníka, ale aj okolnosti majúce vplyv na
konkrétny prípad. Primerané finančného zadosťučinenie je nutné chápať ako náhradu za spôsobenú
nemajetkovú ujmu vyjadrenú v rôznych formách. Priznanie požadovaných finančných prostriedkov
prichádza do úvahy len v tých prípadoch, keď porušenie práva nie je možné už napraviť inak. Jeho

cieľom je dovŕšenie ochrany porušeného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu
došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nie len deklaráciu porušení.
Odvolateľ potvrdil, že strany sporu uzavreli dňa 04.11.2010 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe
ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 800 eur, ktorý sa zaviazal vrátiť spolu s poplatkomvo výške 700 eur, teda spolu vo výške 1.500 eur v dvanástich mesačných splátkach po 125 eur.
Žalobca doposiaľ uhradil dvakrát 125 eur a raz 30 eur v dňoch 27.11.2010, 07.01.2011 a 07.04.2011.
Za daného stavu škodcom je žalobca. Žalovaný rešpektuje rozhodnutia Okresného súdu Prešov

pod sp. zn. 19C/153/2014 o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, no žalobcu v predmetnom konaní
považuje za subjekt majúci úmysel sa bezdôvodne obohatiť, keďže ma vedomosť o existujúcom dlhu. S
poukazom na čl. 2 ods. 1, 2 CSP požiadal, aby súd posudzoval uplatnený nárok na základe konkrétnych
okolností a vzal do úvahy to, že žalobca sám porušil viacnásobne zmluvné ustanovenia. Rovnako
poukázal aj na čl. 5 CSP so záverom, že žalobca uplatňuje svoje domnelé právo svojvoľne a zjavne

bezúspešne, lebo sám neoznačil podstatné skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci. Zaoberal
sa v ďalšom gramatickým výkladom slova ,,primerané“, čo významovo znamená vhodne, vyhovujúc
požiadavkám, spĺňajúc požiadavky náležitým spôsobom. Podľa odvolateľa priznanie požadovaných
finančných prostriedkov prichádza do úvahy len v tých prípadoch, keď porušenie práva nie je možné už
napraviť inak. Mal pritom za to, že ochrana spotrebiteľa bola dovŕšená vydaním uvedeného rozsudku
Okresného súdu Prešov. Žalovanému nie je zrejmé, na základe akých skutočností si žalobca uplatňuje

primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500 eur. Pritom primerané finančné zadosťučinenie je
nutné chápať ako náhradu za spôsobenú nemajetkovú ujmu vyjadrenú v rôznych formách. Predstavuje
akúsi peňažnú protihodnotu náhrady škody. Prichádza do úvahy v prípade, keď porušenie práva už
nie je možné napraviť inak. Nie je to však naplnené v danom prípade. Žalobca sa na úrok žalobcu
(správne má byť žalovaného) priznaním finančného zadosťučinenia neobohatí len o zostatok istiny

(520 eur), ale aj o finančné zadosťučinenie vo výške 300 eur, t.j. spolu vo výške 820 eur, čo nie je
možné považovať za spravodlivú ochranu spotrebiteľa. Žalobca navyše nijakým spôsobom nepreukázal
ani zásah do sféry rodinného, súkromného a spoločenského života. Žalobca sa nemôže domáhať
ďalšieho plnenia, ak sám je dlhodobo v omeškaní a neuhradil ani len istinu poskytnutého úveru.
Uvedený postup súdu by nabádal všetkých dlžníkov, aby si svoje dlhy nehradili. V tejto súvislosti

poukázal na rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k. Sp/139/2016-66 zo dňa 28.09.2017.
Rovnako poukázal na to, že Súdny dvor Európskej Únie zadefinoval priemerného spotrebiteľa, ako ,,v
rozumnej miere pozorného a opatrného, bez nariadenia znaleckého posudku, či prieskumu verejnej
mienky spotrebiteľov“, aj v Smernici Európskeho parlamentu a Rady 205/209/ES z 11.05.2005 je
stanovená zamýšľaná ochrana priemerného spotrebiteľa, ktorý je v rozumnej miere dobre informovaný,

vnímavý a obozretný, pri zohľadnení sociálnych, kultúrnych a jazykových faktorov. Súčasná línia
posudzovania priemerného spotrebiteľa sa posunula od jeho považovania za naivného a nepozorného
až za priemerného spotrebiteľa, na ktorého bola prenesená istá povinnosť aktivity, keď sa od neho
vyžaduje určité kontrolné úsilie, aby zistil, aký tovar vlastne kupuje. Vyjadril sa aj k spornej výške
priznanej náhrady finančného zadosťučinenia 872 eur. Žalobca pritom nijak relevantne neodôvodnil

výšku požadovaného zadosťučinenia. Poukázal, že predpokladom priznania nároku uplatňovaného
žalobcom je porušenie spotrebiteľského práva, ujma, ktorá v dôsledku toho vznikla a ich príčinná
súvislosť. Navrhol preto napadnutý rozsudok vo výrokoch I. a III. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. K odvolaniu žalovaného sa žalobca nevyjadril.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu, ako aj konanie

mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia ústneho
pojednávania ( § 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej
tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 06.11.2018 a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné.

10. Odvolací súd s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP uvádza, že v celom rozsahu sa stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti, ako aj k odvolacím dôvodom uvádza,
že napadnutý rozsudok spĺňa zákonné predpoklady riadneho odôvodnenia rozhodnutia v zmysle § 220
CSP. Odvolacia námietka žalovaného, že napadnutý rozsudok nezodpovedá preukázaným skutkovým

okolnostiam, preukazujúcich základ nároku je nedôvodná. Je potrebné zdôrazniť, že žalobca si svoj
nárok na primerané finančné zadosťučinenie uplatňuje v súvislosti s konaním Okresného súdu Prešov
vo veci sp. zn. 19C/153/2014, v ktorom bol úspešným žalobcom, keď prvoinštančný súd vyhovel jeho
žalobe o určení konkrétnej zmluvnej podmienky za neprijateľnú. Z odôvodnenia uvedeného rozsudkujednoznačne vyplýva, že v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 04.11.2010 je neprijateľná zmluvná
podmienka v bode 11 v časti poplatku zodpovedajúcom 2/3, zahrňujúcom náklady na vypracovanie
a uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, ktorý je neúmerne

vysoký. Tak tvrdenie odvolateľa, že nie je splnený predpoklad pre priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia nie je správnym. Uvedený rozsudok bol rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn.
8Co/153/2014, zo dňa 29.09.2016 potvrdený. Je preto možné z uvedených rozhodnutí vyvodiť, že práve
porušením povinnosti žalovaného pri uzatváraní úverovej zmluvy došlo k situácii, že napriek neplatne
uzavretej zmluve žalovaný požadoval od žalobcu sumu vo výške 466,66 eur.

11. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1992 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, proti porušeniu práv a
povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby
sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto

konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov
jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa
uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo

povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

12. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobcu vyplývajúci z ust. § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje
právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní

porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného
zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho
stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné
uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. alebo osobitnými
predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu.

Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto
súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi
reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy. Inštitút primeraného finančného
zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného . a odradzujúceho
prostriedku ochrany.

13. Odvolací súd ešte dodáva, že čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti
ako predpokladu pre priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený nielen
vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, ale aj vtedy,
ak to urobí v rámci svojej obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku. V prejednávanom prípade si

žalobca sám uplatnil svoje práva úspešnou žalobou proti žalovanému.

14. Čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia je len logické a spravodlivé, aby táto
vychádzala z ujmy hroziacej žalobcovi v súvislosti s tým, že žalovaný pojal do Zmluvy o úvere
neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá v číselnom vyjadrení predstavuje sumu 466,66 eur. Je potrebné

tiež dodať, že ustálenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia je realizované na základe úvahy
súdu, ktorý v predmetnej veci svoje myšlienkové pochody náležite odôvodnil aj čo sa týka uvedeného,
pričom súd druhej inštancie nemôže bezdôvodne vstúpiť do jeho úvahy.

15. K výške primeraného finančného zadosťučinenia, je potrebné uviesť, že aj odvolací súd má za

to, že priznaná suma 300 eur zodpovedá svojmu účelu, teda poskytuje žalobcovi ako spotrebiteľovi
satisfakciu a odradí dodávateľa od ďalšieho prípadného porušovania práv spotrebiteľov. Pri určení
výšky primeraného finančného zadosťučinenia bolo prihliadnuté na všetky skutkové okolnosti daného
prípadu, vrátane odvolacích námietok žalovaného. Odvolací súd má za to, že žalobca úspešne uplatnil
svoju obranu proti dodávateľovi v konaní sp. zn. 19C/153/2014 Okresného súdu Prešov. Je pritom

bez právneho významu pri uplatňovaní primeraného finančného zadosťučinenia, či ujma spotrebiteľovi
reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy, nie je preto pri určení výšky
finančného zadosťučinenia nutné sa striktne držať ujmy, ktorá žalobcovi objektívne hrozila. Vzhľadom
na porušenia práva spotrebiteľa dodávateľom - žalovaným je priznaná výška finančného zadosťučineniaurčená súdom prvej inštancie vo vzťahu k porušenému právu a skutkovým okolnostiam prípadu
primeraná.

16. Je potrebné, pre úplnosť, odvolacím súd doplniť, že nárok na primerané finančné zadosťučinenie nie
je závislý od rôznych iných skutočností, na ktoré poukazuje odvolateľ, ale pri posudzovaní predmetného
nároku je potrebné podrobiť prieskumu a vyhodnotiť to, či v danom zmluvnom vzťahu existovala už len
hrozba vzniku ujmy. Pre priznanie daného nároku pritom nie je relevantné, ako to už bolo zdôraznené
vyššie, či k vzniku ujmy aj reálne došlo alebo nie. Na to, aby všeobecný súd priznal spotrebiteľovi nárok

na primerané finančné zadosťučinenie teda úplne postačuje len samotná existencia hrozby vzniku ujmy
počas účinnosti zákona č. 250/2007 Z. z.

17. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že za daného stavu, s ohľadom
na závažné porušenie práv žalobcu zo strany žalovaného, ktorých ochrany sa žalobca úspešne
domohol na všeobecnom súde, je priznanie finančného zadosťučinenia plne dôvodné a požadovaná

výška priznaného finančného zadosťučinenia je primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobcu
a súčasne zodpovedá svojmu účelu, ktorým je poskytnutie satisfakcie spotrebiteľovi a odradenie
dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov. Je potrebné uviesť, že je bez právneho významu tvrdenie
žalovaného, že žalobca ešte neuhradil ani celú istinu, lebo ide o nárok žalovaného, ktorý si môže voči
žalobcovi uplatniť.

18. Odvolací súd tiež uvádza, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
zrozumiteľným spôsobom uvádza právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno
považovaťzasvojvoľné,zjavneneodôvodnené,resp.ústavnenekomformné,pretožesúdprvejinštancie
sa pri výklade a aplikácií zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel

ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR iba skutočnosť, že odvolateľ sa s
právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti
alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces (viď uznesenie NS
SR zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5Cdo/218/2010 a uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 08.06.2016,
sp. zn. I. ÚS 188/06).

19. Keďže v odvolaní sa namieta aj nesprávne právne posúdenie veci, odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na
zistený stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny, t.j. náležitý právny predpis alebo, ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. O nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie
v predmetnom konaní však nejde. Súd prvej inštancie správne aplikoval príslušné právne predpisy na
zistený skutkový stav.

20. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná
odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porovnaj rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.05.1997, sťažnosť
č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997 - III.). Odvolací súd preto so zreteľom na vyššie
uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa aj ostatnými odvolacími námietkami.

21. K výroku rozsudku o trovách konania odvolací súd uvádza, že správne bola žalobcovi priznaná
ich náhrada v rozsahu 100 %. Keďže výška priznanej sumy vyplývala z úvahy súdu, bolo namieste
žalobcovi aj s poukazom na čl. 4 CSP priznať nárok na 100 % náhradu trov konania, ale z prísudku, čo
prvoinštančný súd uviedol v odôvodnení rozsudku a čo odvolací súd pojal aj do výroku.

22. Z týchto dôvodov odvolací súd považoval odvolanie žalovaného za nedôvodné, a preto rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu výrokov I. a III. ako vecne správny potvrdil postupom podľa
§ 387 ods. 1 CSP.

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255

ods. 1 a nasl. CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi bol voči v dovolacom konaní
neúspešnému žalovanému priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O
výške trov odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.24. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá sa v zmysle
ust. § 367 ods. 2 CSP stal právoplatným, nakoľko proti nemu nebolo podané odvolanie.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).