Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 9, 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/144/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116213649
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3116213649.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v spore žalobcov: 1. H. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M., Q. XX, 2. Y. F., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom M., Q. XX, obaja žalobcovia zastúpení zástupcom: Advokátska kancelária
JUDr. Jozef KOVÁČIK, s.r.o., so sídlom v Trenčíne, ul. Legionárska 6434/2, proti žalovanému: R. S.,
nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXX, o ochranu osobnosti, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o odstránenie tabule a o odstránenie kríža z podstenia a zo steny domu so
súpisným číslom XXX postavenom na pozemku parc.č. XXX/X zapísanom na LV č. XXX pre katastrálne
územie L., z a s t a v u j e .

II. Žalovaný j e p o v i n n ý písomne sa ospravedlniť žalobcom doporučeným listom adresovaným
žalobcom na adresu ich trvalého bydliska, a to s týmto textom: „Žalovaný R. S., narodený XX.XX.XXXX,
sa ospravedlňujem Vám žalobcom H. F. a Y. F. za moje vulgárne správanie sa voči Vám, ktorého
obsahom boli oplzlé, vulgárne a aj rasové urážky Vás žalobcov v období od júla 2015 do februára 2016.“

III. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni v 1. rade nemajetkovú ujmu v sume 500 eur.

IV. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi v 2. rade nemajetkovú ujmu v sume 250 eur.

V. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

VI. Žalobcom v 1. a 2. rade súd p r i z n á v a spoločne a nerozdielne voči žalovanému náhradu trov
konania v rozsahu 16,68 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Okresnému súdu Trenčín bola dňa 28.07.2016 doručená žaloba žalobcov, ktorou sa domáhali, aby
súd rozhodol o 1/ uložení povinnosti žalovaného z podstenia a zo steny domu súp.č. 300 na pozemku

parc.č. XXX/X zapísanom na LV č. XXX k.ú. L. odstrániť tabuľu s nápisom „H. F. L. - skurvená cigánska
piča“, lopatu, rýľ a kríž a aby sa zdržal ďalšieho umiestňovania týchto predmetov takým spôsobom, že
budú viditeľné z miest verejnosti dostupných a z dvora žalobcov nachádzajúceho sa na pozemkoch
parc.č. 874 o výmere 44 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX o výmere 88 m2 - zastavané
plochy a nádvoria zapísaných na LV č. XXXX k.ú. Soblahov, ďalej o 2/ uložení povinnosti žalovaného
písomne sa ospravedlniť žalobcom doporučeným listom adresovaným na ich miesto trvalého pobytu
s obsahom: „Žalovaný ospravedlňujem sa Vám žalobcom za moje vulgárne správanie sa voči Vám,

obsahom ktorého boli oplzlé, vulgárne, rasové urážky Vás žalobcov v období od júla 2015 do februára
2016.“ a nakoniec o 3/ uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcom náhradu nemajetkovej ujmy
vo výške 1.500 eur.1.2 Podanú žalobu odôvodnili žalobcovia tým, že sú manželia a od roku 1996 vlastnia rodinný dom so
súpisným č. XXX v L. s priľahlými pozemkami. Žalovaný trvale užíva susedný pozemok parc.č. 879/1,
na ktorom je postavený rodinný dom súpisným č. 300, ktorý spoluvlastní jeho manželka s jeho dvomi

sestrami. Žalovaný je teda ich susedom, s ktorým majú zlé susedské vzťahy. Tieto vzťahy boli dobré
prvých desať rokov. Od júna 2015 žalovaný zintenzívnil svoje útoky proti nim do takej miery, že začali
mať z neho strach a podali na neho viaceré trestné oznámenia.

1.3 Prvé trestné oznámenie podali dňa 18.07.2015, ktoré bolo prejednané ako priestupok, za ktorý bola

žalovanému uložená aj sankcia. Išlo o skutok, že žalovaný sa začiatkom júla 2015 postavil na svoj múrik
so sekerou v ruke, ktorou sa na žalobkyňu v 1. rade zo vzdialenosti 5 metrov zahnal a začal na ňu
vykrikovať „piča cigánska, ty kurva, ty ešte uvidíš“ a pod.. Pritom mu žalobkyňa v 1. rade nič nepovedala,
iba bola prítomná na mieste. Dňa 08.07.2015 nainštalovali na dom bezpečnostnú kameru a keď sa vrátili
z dovolenky 17.07.2015 našli na ich dvore rozhádzaný materiál.

1.4 Druhé trestné oznámenie podala žalobkyňa v 1. rade na žalovaného dňa 28.10.2015, ktoré bolo
po prešetrení políciou postúpené Okresnému úradu Trenčín na prejednanie priestupku. Výsledok tohto
konania nepoznajú. Išlo o skutky, že dňa 26.10.2015 na ich dvore okrem iného žalovaný porozhadzoval
ich tehly, žalobkyni v 1. rade vulgárne nadával, a povedal, že 20 rokov tu snáď žalobca v 2. rade nebude,
že sa o to postará. Dňa 31.10.2015 žalobkyni v 1. rade nadával, že je „škrata pojebaná, kurva cigánska,

hovno zasraté“. Potom oprel o stenu domu so súp.č. 300, v ktorom býva smerom k ich dvoru lopatu,
rýľ a oceľový kríž, používaný na hroboch. Umiestnenie týchto predmetov považovali za zvýraznenie
vyhrážky, vytvorenie symbolu smrti a odkazu pre nich, že sa postará o to, aby tu dlho neboli. Žalobcovi
v 2. rade nadáva, nazýva ho blbcom, že vychodil základnú školu a dosiahol hodnosť plukovníka, že je
chuj zelený, kokot, že je sprostý a sprostým aj ostane.

1.5 Tretie trestné oznámenie podala žalobkyňa v 1. rade na žalovaného dňa 06.02.2016, pričom napriek
snahe žalobcov o trestné stíhanie žalovaného bola vec po prešetrení políciou postúpená Okresnému
úradu Trenčín na prejednanie priestupku. Výsledok tohto konania nepoznajú. Toto oznámenie bolo
podané, pretože žalovaný dňa 01.02.2016 stál na podstienke svojho domu a niečo rozprával a nadával.

Po chvíli odišiel a vrátil sa s tabuľou s nápisom „H. F. Stará - skurvená cigánska piča“ a túto umiestnil
smerom k ich domu tak, aby ju bolo vidieť aj z ulice. Potom sa prechádzal po podstienke domu a
vykrikoval „je to sprosté, je to blbé, ty kurva“ a pod.. Asi za pol hodinu sa znovu vrátil a začal obom
nadávať, následne sa postavil ku krížu a povedal: „tak pod týmto krížom budú oni spať.“ Jeho konanie
zachytila kamera a je aj zadokumentované na fotkách.

1.6Žalobcoviaďalejuviedli,žeajnapriekichsnaheurovnaťvecprostredníctvomstarostuobceSoblahov
a ich právneho zástupcu, žalovaný zodpovednosť odmieta. Svojho práva podľa § 11 a nasl. Občianskeho
zákonníka sa teda domáhajú na súde. V predmetnom prípade sa jedná o konanie žalovaného, ktorým
sa voči obom žalobcom, avšak najmä voči žalobkyni v 1. rade, dopúšťa závažných verbálnych a iných

urážok. Závažnosť urážok vyplýva z nie bežnej vulgárnosti, ale aj z ich opakovania po dlhšiu dobu a
nakoniec aj s ohľadom na rasovú motiváciu. Za inú urážku je potrebné považovať zhotovenie tabule s
vulgárnym označením žalobkyne v 1. rade obsahujúcej neprípustný útok na cigánsku rasu. Žalovaný
musel vynaložiť určitú námahu, premyslieť si a pripraviť sa na takéto konanie a udržiavať protiprávny
stav do podania žaloby. Nešlo teda o jednorazový akt, reakciu na vzniknutú situáciu, o čo je potom

jeho protiprávne konanie závažnejšie. Žalovaný jedná premyslene a cieľavedome s úmyslom čo najviac
poškodiť česť a ľudskú dôstojnosť žalobcov. Žalovaný svojimi vyhrážkami, zhotovovaním symbolov
smrti, zaháňaním sa sekerou, ich nepochybne zastrašuje a núti ich vyhýbať sa mu, schovávať sa
pred ním a odsťahovať sa, teda ich vydiera. Za dôkazy žalobcovia v žalobe označili priestupkové,
resp. vyšetrovacie spisy týkajúce sa trestných oznámení na žalovaného, predloženú fotodokumentáciu,

listinné dôkazy (výzva právneho zástupcu žalobcov z 23.03.2016 a písomná odpoveď žalovaného).

2. Na doručenú žalobu reagoval žalovaný písomným vyjadrením zo dňa 06.09.2016, v ktorom uviedol,
že žiadnu ceduľu on ani jeho manželka nepísal ani tam nedal. To, že je za rodinným domom zistil, keď
prišiel domov a z cesty videl, že je tam niečo napísané. Ak by bol na ich mieste a keby sa to o neho potklo

tak, by tam ceduľa nezostala ani 5 sekúnd. Kríž doniesla jedna babka z cintorína, je starý, on robil nový
a tento odniesol za chalupu. Rýľ a lopatu mal za domom, aby zrážal jedovaté rastliny, ktoré tam nasadili
žalobcovia, lebo iba tak sa dajú zničiť. V ďalšej časti poukázal na to, že žalobcovia podľa neho nemajú
v L.iadneho priateľa a na to, že žalobcovia chcú za každú cenu meter jeho pozemku, čo má za domom,aby mali širší dvor, aby sa tam dostali autom. Nikomu neželá takýchto susedov. K vyjadreniu pripojil aj
korešpondenciu medzi ním a právnym zástupcom žalobcov, kópiu odporu proti rozkazu z 15.01.2016
a kópie časti zápisnice z výpovedí žalobcov (zrejme z priestupkového konania). Žalovaný nenavrhol

vykonať žiadne dokazovanie.

3. K vyššie uvedenému vyjadreniu žalovaného sa dňa 22.09.2016 písomne vyjadril právny zástupca
žalobcov, pričom uviedol najmä to, že tvrdenie žalovaného, že ceduľu s nápisom tam on ani jeho
manželka nedali, je nepravdivé. Táto skutočnosť je zrejmá z videozáznamu a z fotodokumentácie. Za

tým účelom navrhuje vypočuť aj svedkyňu H. Q., ktorá tú ceduľu zhodila, pretože sa na to už nedokázala
pozerať a žalovaný ju tam znovu umiestnil. Tvrdenie žalovaného, že rýľ a lopatu mal za domom, aby
zrážal jedovaté rastliny je nezmysel. Tieto tam umiestnil vrátane kríža preto, aby ich vypudil zo L.. Takisto
nie je významné, či kríž ku žalovanému priniesla nejaká babka. Podľa ich názoru majú v Soblahove so
spoluobčanmi dobré vzťahy a nie sú konfliktní.

4. Žalovaný po doručení vyjadrenia právneho zástupcu žalobcov z predchádzajúceho odseku, doručil
súdu v poradí druhé, nedatované, vyjadrenie (dupliku). V ňom uviedol, najmä to, že žalobcovia
monitorujúkamerovýmsystémomsúkromnépozemkysvojichsusedovaichsúkromnýživot.Jepravdou,
že im nadával a vulgárne, pretože mu praskli nervy, čo trvalo asi tri minúty, za čo dostal v priestupkovom
konaní pokutu. Znovu uviedol, že žalobcovia nemajú v L.iadnych priateľov. Celá podstata problému sa

týka stavby plota za jeho domom. Nikdy sa im nevyhrážal, že podpáli ich chalupu, pretože jeho strecha
je od ich strachy vzdialená 2,5 metra.

5. Dňa 14.09.2017 bolo súdu doručené podanie žalobcov, ktorým vzali žalobu späť v časti o odstránenie
tabule s nápisom „Drahuša F. Stará - skurvená cigánska piča“ a o odstránenie kríža z podstenia a zo

steny domu so súpisným číslom 300 postavenom na pozemku parc.č. XXX/X zapísanom na LV č,
XXX pre katastrálne územie L.. Toto späťvzatie žaloby odôvodnili tým, že od marca 2017 sa na múre
susedného domu už nenachádza predmetná tabuľa a od mája 2017 ani kríž. Preto by bol navrhovaný
rozsudok nevykonateľný. Čiastočné späťvzatie žaloby bolo žalovanému doručené dňa 20.10.2017,
pričom tento sa k nemu nevyjadril.

6.1 Za účelom rozhodnutia o podanej žalobe súd nariadil vo veci celkovo dve pojednávania, ktorých sa
zúčastnili žalobcovia a ich právny zástupca. Žalovaný sa z neúčasti na oboch pojednávaniach vopred
ospravedlnil a požiadal súd, aby pojednával v jeho neprítomnosti. Na vykonaných pojednávaniach súd
vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov, výsluchom svedkyne Dariny Q., oboznámením sa s listinnými

dôkazmi, a to : č. l. 7 výzva na ospravedlnenie a na úhradu nemajetkovej ujmy, č. l. 9 list žalovaného,
č. l. 10 až 13 fotografie, č. l. 14 až 17 LV č. XXX, XXX, XXX, XXXX z kat. územia L., č. l. XX až
27 listy žalovaného, č. l. 28, 29 časť zápisnice o výsluchu oboch žalobcov, č. l. 40, 41, 42 protokol
o vytýčení hranice pozemku a výpis katastrálnej mapy, č. l. 43 LV č. 289, č. l. 44 fotografia, č. l. 67
a nasl. priestupkový spis č. OÚ-TN-OVVS 2 - 2015/024548, č. l. 96 a nasl. priestupkový spis č. OÚ-

TN-OVVS 2 - 2016/001863, č. l. 129 a nasl. priestupkový spis č. OÚ-TN-OVVS 2 - 2017/002842, č.
l. 173 - 175 záznamy o podaní vysvetlenia, č. l. 200 a nasl. priestupkový spis č. OÚ-TN-OVVS 2 -
2017/002388,č.l.244uznesenieovzneseníobvineniaač.l.246uznesenieozrušeníuznesenia.Takisto
súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s kamerovými záznamami ich prehratím na pojednávaní
konanom dňa 12.12.2017, a to kamerového záznamu zo dňa 02.01.2016 v časoch o 14:09 až 14:15,

14:27až14:29,zodňa02.02.2016včaseo16:17do16:19,zodňa01.02.2016včaseod13:37do13:44,
zo dňa 31.10.2015 v čase od 12:20 do 12:25, kamerový záznam označený IMG 4260 s dátumom úpravy
31.07.2015, ktorých nosič je založený v spise na č.l. 65. Tieto kamerové záznamy boli zaobstarané na
základe návrhu žalobcov z priestupkových spisov č. 492/2015, 732/2015 a 390/2016 a boli vyhotovené z
bezpečnostnej kamery žalobcov, ktorá zachytáva pozemok žalobcov, vrátane hranice tohto pozemku so

susedným pozemkom a časť susedného pozemku, po múr susedného rodinného domu. V tejto súvislosti
súd poukazuje na ustanovenie § 187 ods.1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého za dôkaz môže
slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z
dôkazných prostriedkov.

6.2 Žalobkyňa v 1. rade vypovedala, že dom v L., ktorý susedí s domom, ktorý obýva žalovaný, kúpili
približne pred 20 rokmi. Spočiatku boli ich vzťahy so žalovaným normálne, avšak postupne prerástli do
súčasnéhostavu,kedysasnímspolužitienedávydržať.Konfliktzačalpredrokom2015,kedysinasadila
v blízkosti hranice ich pozemkov kvety, pričom žalovaný ju obvinil z toho, že týmito chryzantémami chcezničiť budovu domu. Konflikt sa vyhrotil v roku 2015, kedy si žalovaný nechal zamerať hranicu medzi
pozemkami. Hranicu zameriaval geodet, s ktorým komunikovali, a ktorý ich oboznámil so situáciou.
V Soblahove sa zdržiavajú časť roka, od jari do jesene, a v tom čase na krátku dobu za účelom

poliatia kvetov, oprania vecí sa vrátia do M., kde majú trvalé bydlisko. Od roku 2015, vždy keď prídu do
Soblahova, a sused je doma, začne im nadávať. Deje sa to permanentne a situácia sa časom stupňuje.
Sú to urážky, nadávky rôzneho typu, voči nej napríklad, aby si dala urobiť DNA testy, či nie je cigánka,
nadáva jej do kuriev, že sa vyspala s celým plukom vojakov, napríklad že je matka pluku, že mala údajne
3x potrat, neštíti sa nadávať ani takto, keď sú v blízkosti ľudia a počujú jeho nadávky. Okoloidúci sa

jej už pýtali, čo to má znamenať, prečo jej takto nadáva. Stalo sa napríklad aj to, že ľudia z Trenčína
idúci okolo po ulici, videli predmetnú tabuľu s hanlivým označením, a pýtali sa jej, čo to má znamenať.
Takisto sa stalo, že u susedky zasahovali lekári z pohotovosti, ktorí takisto videli tento hanlivý nápis na
tabuli a pýtali sa, čo to má znamenať. V dôsledku správania sa žalovaného si vôbec nevedia užiť ich
chalupu. Manžel má problémy so srdcom. Ona má problémy so žalúdkom. V dôsledku jeho správania
sa jej žalúdočné problémy zhoršujú. Má problémy sa riadne vyspať, je psychicky zničená. Iba jedenkrát

si dovolili vypiť kávičku na terase domu. Keď ich žalovaný videl ako pijú kávu, začal im nadávať stále
tie isté vulgárne nadávky. Dokonca pustil aj kompresor, aby vyvolal hluk. Kompresor púšťa opakovane,
púšťa nahlas hudbu, nad čím sa pozastavujú aj ľudia z okolia. Žalovaný neustáva iba v rovine verbálnych
útokov, ale zahnal sa na ňu aj fyzicky, sekerou a aj lopatou. Keď sa na ňu zahnal sekerou, zavolala
na neho políciu, ktorá to prešetrovala. Uzavreli to ako tvrdenie proti tvrdeniu. V čase, keď umiestnil na

pozemok predmetný kríž, pýtal sa ich oboch, kedy si prídu ľahnúť pod kríž. Okrem toho im robí na ich
vlastnom pozemku neporiadok. Vysypal im napríklad plechovky od piva a rybie konzervy na pozemok.
Vydržala to až dovtedy, kým jej nezačal nadávať. Vzala plechovku a odhodila ju zo svojho pozemku na
jeho pozemok. Stalo sa to 01.09.2017 a vtedy sa na ňu zahnal lopatou. Zľakla sa, utiekla do domu, kde
ju manžel upozornil, aby sa nevystavovala nebezpečenstvu napadnutia. Obaja sa ho boja, majú obavu

z jeho správania, pretože je to násilník a vulgárny hrubý človek. Nevie kto odstránil kríž z pozemku,
avšak od 30.05.2017 tam už nie je. Tabuľa s nápisom sa vplyvom poveternostných podmienok postupom
času rozpadávala a od marca 2017 tam už nie je. Stávalo sa, že padala na zem, nakoľko nebola pevne
prichytená a žalovaný ju opakovane naprával, aby bol nápis čitateľný. Obaja žalobcovia videli, ako sám
žalovaný tabuľu na pozemok umiestňoval a keď ju umiestňoval povedal, že sú svine skurvené a ona

piča vyjebaná. Keď umiestňoval kríž, rýľ a lopatu, opýtal sa ich, kedy si sem pôjdu ľahnúť. Toto jeho
správanie sa viackrát opakovalo. Pritom oni si žalovaného vôbec nevšímajú, nekomunikujú s ním a
nevyvolávajú zbytočné hádky. Keď nadáva, nadáva v podstate na nich oboch. Jeden, alebo dvakrát
žalovaného požiadala, aby tabuľu odstránil a nech im prestane nadávať. Oznámila to aj starostovi,
ktorý vo veci nekonal a neurobil nič. Asi 10x volala aj políciu. Vypočuli ich, spísali zápisnicu. Päť krát

boli na okresnom úrade vypovedať, podali aj tri trestné oznámenia. Riešila to aj okresná prokuratúra.
Nakoniec to prejednávali ako priestupok. Po príchode z priestupkového konania do Soblahova im
žalovaný opätovne začal nadávať, behal po svojej streche a podobne. Približne pred mesiacom im
žalovaný s motorovou pílou odpílil ich živý plot. Prístup na ich pozemok má cez tri bráničky. Tento jeho
skutok je v súčasnosti riešený na základe ich trestného oznámenia. Jeho správanie je zachytené aj

na kamerových záznamoch a nimi disponujú orgány činné v trestnom konaní. Ich vzťah k okoliu v
Soblahove nie je nejaký bližší, s obyvateľmi Soblahova sa nestretávajú, nemajú s nimi nadviazaný bližší
kontakt, nepoznajú ich ani po mene, iba tetu susedu, preto nemôže s určitosťou povedať, ako vplýva
správanie žalovaného na ľudí v okolí vo vzťahu k jej osobe. Čo sa týka ich priateľov, známych a rodiny,
ich návštevy k nim sú obmedzené v dôsledku správania sa žalovaného.

6.3 Žalobca v 2. rade vypovedal, že súhlasí s výpoveďou jeho manželky na pojednávaní. On osobne
ako bývalý vojak nemá rád nadávky a vulgarizmy, a preto sa snažil žalovaného ignorovať. Robí to v
podstate až doteraz, snaží sa si jeho správanie bližšie nepripúšťať, ale objektívne sa ho to dotýka.
Nadáva mu, že je hovno, že vychodil základnú školu a že sa stal plukovníkom. Popritom vyštudoval dve

vysoké školy. Takisto ho osočoval, že donášal na nadriadených. Vyhýba sa konfrontácii so žalovaným.
Nedá sa mu ani nič povedať, nakoľko ho nepustí ani k slovu. Zvyšuje hlas a podobne. Nadáva aj horšie,
napríklad že je kokot. To, čo má na jazyku, to vypustí von. Vyhrážal sa aj, že im doláme ruky a že zapáli
aj s nimi búdu. Tento stav začal odvtedy, keď mu odmietli podpísať protokol o vytýčení hranice medzi
pozemkami a to v roku 2015. Tento stav trvá až doposiaľ. Žalovaného neodrádza ani oznamovanie na

polícii, priestupkové konania a podobne. Kolíky, ktoré zapustil do zeme geodet, vytrhal. Poškodzuje aj
ich majetok, napríklad náradie, čo však ani nerieši. V dôsledku správania žalovaného už nerád chodí do
Soblahova. Ich návštevy sa v podstate obmedzili v súčasnosti na to, že polejú kvety, vyvetrajú a dlhšie
sa nezdržiavajú. V minulosti chodili do Soblahova na celé leto, teraz už nie. Manželku pozná už 40 rokov,dá za ňu ruku do ohňa. Urážky na jej osobu sa ho dotýkajú a pôsobia na neho zle. Radšej sa však snaží
upozorniť ju na to, aby sa žalovanému vyhýbala, aby nebol opäť agresívny. Je typom osobnosti skôr
individualista, nevyhľadáva spoločnosť. V Soblahove sú viac menej iba na chalupe, teda nemá žiadne

vedomosti o následkoch vulgárneho správania sa žalovaného v očiach spoločnosti. Má vedomosť akurát
o tom, že okolie vníma žalovaného negatívne. Jeho dve sestry uviedli, že sa za neho hanbia, keď videli
akú tabuľu umiestnil na svojom pozemku. Podľa ich vedomostí žalovaný nikde nepracuje, obvykle je
doma.

6.4 Svedkyňa H. Q. vypovedala, že sporové strany dobre pozná, takisto aj predmet tohto konania. So
žalobcami má pozitívny vzťah, so žalovaným negatívny. Žalobcovia bývajú v predmetnom dome v L.
už viac ako 20 rokov. Trávili spolu čas cez víkendy, napr. na opekačkách a podobne. Spočiatku mala
dobrý vzťah aj so žalovaným, avšak približne pred 2,5 rokmi sa zmenil. Zrejme žalovanému ruplo v
hlave a nedá sa s ním normálne komunikovať. Je pravdou, že ona mala tiež konflikt so žalovaným,
nakoľko sa zastala žalobkyne v 1. rade, keď na ňu nadával a umiestnil ceduľu s hanlivým nápisom na

adresu žalobkyne a ona túto tabuľu odstránila, tak, že ju zhodila na zem, aby nebolo vidno nápis. Keď
to žalovaný uvidel, začal jej nadávať, zahnal sa na ňu rýľom, avšak ona mu uviedla, že sa ho nebojí.
Následne obrátil tabuľu opačne tak, že nebolo vidno nápis. Žalovaný vyslovene sám vyhlasoval, že
tabuľa s hanlivým nápisom je jeho. Naposledy bola u žalobcov v Soblahove v júni 2017, opekali tam.
Žalovaný vyšiel na strechu svojho domu a nadával na nich všetkých. Bola tam s manželom a synom

Karolom. Po ich návšteve na ňu podal žalovaný oznámenie o spáchaní priestupku, nakoľko tvrdil, že
mu kríž ukradla ona, čo však nie je pravda. Priestupkové konanie bolo zastavené. Žalovaný si všetko
vymyslel. Asi o 2 mesiace po tom, čo žalovaný tabuľu s hanlivým nápisom otočil, že nebolo vidno nápis,
tak ju znova otočil a nápis bolo vidno. Ako prvé umiestnil na podstienku kríž, lopatu a rýľ, potom aj
predmetnú tabuľu, ktorá zmizla z podstienky ešte pred júnom 2017. Kríž, lopata a rýľ tam boli aj v júni

tohto roku. Všetky boli viditeľné aj z verejného priestranstva a to od ulice, cesty aj s chodníkom pre
peších a to pohľadom ponad bránku žalobcov. Ako priateľka žalobkyne vie, že žalobkyňa má zlé spanie,
žalúdočné problémy, neurózu. Žalobca v dôsledku správania žalovaného nechce na chalupu už chodiť,
ani ich nebaví chodiť k žalobcom, nakoľko nechcú, aby na nich žalovaný vykrikoval oplzlosti, nadávky
a podobne. Pritom ona, ani nikto zo žalobcov žalovanému nikdy neublížili. Zlé správanie žalovaného

spočívajúce v ostrihaní kríkov, vyhodenia kvetov. Umiestňovanie odpadu na pozemku žalobcov trvá od
svadby dcéry žalovaného približne pred 2,5 rokom, v júli 2015 až doteraz.

6.5 Po prehraní kamerového záznamu z 01.02.2016, ktorý zachytáva muža v čase o 14:09 hod., ktorý
umiestňuje tabuľu s hanlivým nápisom na podstienku domu, svedkyňa uviedla, že sa jedná o pána R.

S. - žalovaného.

7. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní uviedol, že žalobcovia zotrvávajú na podanej žalobe
v znení čiastočného späťvzatia žaloby. Po vykonaní dokazovania je možné konštatovať difamujúce
konaniezostranyžalovanéhovočižalobcom.To,žežalovanýnebolriadnepostihovanývpriestupkových

konaniach je možné považovať za nonsens. Požadovať písomné ospravedlnenie od žalovaného za jeho
popísané a preukázané konanie je plne dôvodné a žalobcovia majú za to, že im patrí aj nemajetková
ujma v peniazoch. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 29.06.2011,
sp. zn. 4Cdo/232/2010, v zmysle ktorého sa nemajetkovou ujmou chápe ujma, ktorú utrpela fyzická
osoba konaním tretej osoby, vzhľadom na intenzitu zásahu do osobnostných práv, dobu takéhoto

konania, dopad na súkromnú sféru poškodenej osoby a širší okruh pôsobenia. On osobne vo svojej praxi
správanie žalovaného považuje za pomerne ojedinelé v negatívnom zmysle. Útoky boli smerované na
obe osoby žalobcov, preto im patrí náhrada spoločne a nerozdielne alebo každému v jednej polovici.
Dôležité je objektívne hľadisko ujmy. Každá normálna fyzická osoba musí vnímať ako závažnú ujmu
nadávky do píč a cigánov, vyhrážky likvidáciou a iné slovné ataky zo strany žalovaného, najmä s

ohľadom na fakt, že išlo o opakované a dlhšie trvajúce správanie žalovaného. Toto jeho správanie bolo
preukázané vykonaným dokazovaním, bola vyvrátená lživá obrana žalovaného. Vo veci bola vypočutá
aj svedkyňa, ktorá sama negatívne pociťuje správanie žalovaného a ktorá bližšie popísala správanie
žalovaného.

8. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil pre rozhodnutie o podanej žalobe podstatný skutkový
stav, na ktorý aplikoval nižšie citované ustanovenia Občianskeho zákonníka a vec právne posúdil.9.1 V rámci skutkového stavu na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že sporové strany sú
susedia v obci Soblahov, pričom žalobcovia využívajú rodinný dom v tejto obci na trávenie voľného
času mimo svojho trvalého bydliska. V bežnom ponímaní ju užívajú ako chalupu, teda na chalupárčenie.

Žalovaný je ich susedom, ktorý tu má svoje bydlisko, obydlie. Z výsluchu žalobcov, z výsluchu svedkyne,
z prehraných kamerových záznamov a z oboznámených fotografií súd zistil, že žalovaný sa v období
od júla 2015 do februára 2016 dopustil správania, v rámci ktorého (okrem iného) vulgárne nadával
obom žalobcom a osočoval, a to aj v prítomnosti iných ľudí. Žalobkyni v 1. rade slovne nadával tak,
že ju označoval slovami piča cigánska, kurva, škrata pojebaná, kurva cigánska, hovno zasraté, piča

vyjebaná. Žalobcovi v 2. rade nadával tak, že ho označoval slovami blbec, chuj zelený, kokot, sprostý,
hovno, prijebanec skurvený, odjeblb. Žalobkyni v 1. rade slovne uviedol, a to aj v prítomnosti iných osôb
(neznámych okoloidúcich), že si má dať urobiť DNA testy, či nie je cigánka, že sa vyspala s celým plukom
vojakov, napríklad že je matka pluku, že mala údajne 3x potrat. Žalobcovi v 2. rade slovne uviedol, že
vychodil základnú školu, že donášal na nadriadených.

9.2 Na podporu uvedeného zistenia, že žalovaný vulgárne nadáva žalobcom a nejde o exces,
jednorazové vybočenie z normálu, súd konštatuje, že žalovaný sám vo vyjadrení k žalobe uviedol, že
je pravdou, že im vulgárne nadával, pretože mu praskli nervy, čo trvalo asi tri minúty, za čo dostal v
priestupkovom konaní pokutu. Aj z priestupkového spisu OU-TN-OVVS2-2015/024548, predovšetkým
z odôvodnenia rozhodnutia na č.l. 75 spisu je zrejmé, že žalovaný sa v rozhodnom období vulgárne

vyjadroval k žalobcovi v 2. rade, pretože mu napísal dňa 15.07.2015 sms správu s textom „ahoj kokot“,
čo priznal žalovaný v priestupkovom konaní.

9.3 Z kamerového záznamu zo dňa 01.02.2016 je celkom zrejmé, že žalovaný sám umiestnil na
podstienku predmetného domu, v ktorom býva tabuľu s nápisom „H. F. Stará - skurvená cigánska piča“.

Táto tabuľa je takisto zachytená aj na fotografii na č.l. 11 a ako je zrejmé z fotografie na č.l. 10 ako aj zo
samotného vyjadrenia žalovaného na č.l. 23, táto bola viditeľná z verejnej ulice a cesty (žalovaný sám
uvádza vo svojom vyjadrení, že ju uvidel z cesty). Ako vyplýva z výpovedí oboch žalobcov a vypočutej
svedkyne, táto tabuľa sa nachádzala na podstienke predmetného domu až do marca 2017. To, že táto
tabuľa viditeľná z verejného priestranstva je zrejmé aj z listinného dôkazu na č.l. 134, na ktorom je

zachytená výpoveď Mariána Q., starostu obce Soblahov zo dňa 25.08.2016 podaná v priestupkovom
konaní.

9.4 Z kamerového záznamu zo dňa 31.10.2015 je celkom zrejmé, že žalovaný sám umiestnil na
podstienku predmetného domu, v ktorom býva lopatu, rýľ a oceľový kríž, ktoré sú takisto zachytené aj

na fotografii na č.l. 13. Podľa výpovede svedkyne kríž, lopata a rýľ tam boli umiestnené aj v júni 2017,
pričom všetky veci boli viditeľné aj z verejného priestranstva a to od ulice, cesty aj s chodníkom pre
peších a to pohľadom ponad bránku žalobcov.

10.1 Podľa § 145 ods.2 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto

časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

10.2 Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby súd konanie v časti o odstránenie tabule s hanlivým
nápisom a o odstránenie kríža z podstenia a steny domu so súpisným číslom 300 postavenom na
pozemku parc.č. XXX/X zapísanom na LV č, 913 pre katastrálne územie L., zastavil v konečnom

rozhodnutí vo veci samej výrokom I. V tejto súvislosti súd uvádza, že k späťvzatiu časti žaloby
a následnému čiastočnému zastaveniu konania došlo pre správanie žalovaného, ktorý odstránil
predmetnú tabuľu a kríž z podstenia a steny predmetného domu v priebehu konania (v roku 2017).

11.1 Podľa § 1 ods. 1 Občianskeho zákonníka úprava občianskoprávnych vzťahov prispieva k napĺňaniu

občianskych práv a slobôd, najmä ochrany osobnosti a nedotknuteľnosti vlastníctva.

11.2 Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy

11.3 Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie11.4 Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v

spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch

11.5 Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

12.1 Žalobcovia sa podanou žalobou domáhajú proti žalovanému ochrany svojej osobnosti, do ktorej
mal žalovaný zasiahnuť vulgárnymi nadávkami žalobcom, osočovaním a umiestňovaním hnuteľných
vecí na susedný pozemok takým spôsobom, ktorý mal zasiahnuť do ich práva na ľudskú dôstojnosť,
občiansku česť a súkromie (t.j. nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia). Zásah do súkromia odôvodňovali
žalobcovia tým, že sa im žalovaný vyhrážal a zastrašoval ich (verbálne, zhotovením symbolov smrti,
zaháňaním sa sekerou).

12.2 V zmysle judikatúry súdov Slovenskej republiky možno vo všeobecnosti uviesť, že právo na
ochranu osobnosti predstavuje inštitút, v rámci ktorého sú nedielne chránené jednotlivé čiastkové práva
zabezpečujúce občianskoprávnu ochranu konkrétnych stránok osobnosti fyzickej osoby. Predmetom
ochrany sú okrem iného aj nemateriálne hodnoty a stránky osobnosti človeka (meno, česť, dôstojnosť,

súkromie, telesná integrita a pod.). Otázku prípadného negatívneho dotknutia týchto čiastkových práv
v rámci práva na ochranu osobnosti treba u každého z nich posudzovať samostatne. Do rámca
vymedzeného ustanoveniami § 11 až § 13 Občianskeho zákonníka patrí právo na súkromie zahŕňajúce
širokú oblasť súkromia fyzickej osoby (najmä jej súkromného života intímnej a rodinnej sféry, vnútorného
myšlienkového a citového života). V najširšom zmysle sa toto právo týka aj života v rodine a v

manželských a partnerských alebo priateľských či obdobných vzťahoch. Širokej škále prejavov a súčastí
súkromného života fyzickej osoby zodpovedá aj možnosť rozmanitých prejavov zásahov do súkromia
a ich dôsledkov na chránené osobnostné práva. Porušenie práva na súkromie je potrebné dôsledne
odlišovať od prípadov neoprávnených zásahov do práva na česť, dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti.
Ustanovenia § 11 až § 13 Občianskeho zákonníka chránia aj ďalšie čiastkové práva fyzickej osoby

- právo na jej česť a dôstojnosť v spoločenských vzťahoch, v rodine, na pracovisku, v odborných
kruhoch. Ak došlo k neoprávnenému zásahu do cti a dôstojnosti fyzickej osoby, ktorý je objektívne
spôsobilý privodiť ujmu (to v prípade zásahov do týchto čiastkových práv znamená mať difamačné
dôsledky), dotknutá osoba môže uplatniť právne prostriedky ochrany. Fyzická osoba dotknutá zásahom,
má právo domáhať sa na súde, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov, odstránili následky

neoprávnených zásahov, poskytlo primerané zadosťučinenie. Podaním žaloby na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch sleduje fyzická osoba priznanie materiálnej satisfakcie, pričom pred podaním takejto
žaloby nie je nevyhnutné uplatniť právo na poskytnutie morálnej satisfakcie.

12.3 Súd sa v konaní na základe podanej žaloby zaoberal tým, či konaním žalovaného došlo vo vzťahu

k žalobcom (a to každému jednotlivo) k zásahu do ich práva na ľudskú dôstojnosť, občiansku česť a
súkromie.

12.4 Vulgárnym označením žalobkyne v 1. rade slovami ako piča cigánska, kurva, škrata pojebaná,
kurva cigánska, hovno zasraté, piča vyjebaná, resp. žalobcu v 2. rade slovami ako blbec, chuj zelený,

kokot, sprostý, hovno, prijebanec skurvený, odjeblb nepochybne objektívne bolo zasiahnuté do cti
a dôstojnosti oboch žalobcov. Súd prisvedčuje argumentácii právneho zástupcu žalobcov, že každá
normálna osoba musí vnímať takéto nadávky ako závažnú ujmu. Je teda zrejmé, že žalovaný sa
týmto konaním (vulgárnym a hanlivým nadávaním obom žalobcom) za zistených okolností dopustil
neoprávneného zásahu do ich osobnostných práv, a to práva na česť a ľudskú dôstojnosť.

12.5 Umiestnením tabule s nápisom „Drahuša Brvnštan Stará - skurvená cigánska piča“, ktorá bola
viditeľná aj verejnosťou z verejného priestranstva, žalovaný nepochybne objektívne zasiahol do cti a
dôstojnosti žalobkyne v 1. rade a takisto do práva na súkromie žalobkyne v 1. rade, najmä s prihliadnutím
na hanlivé označenie žalobkyne v 1. rade tým spôsobom, že toto označenie mohli vnímať a nakoniec

i vnímali aj iné osoby ako samotná žalobkyňa v 1. rade. Okrem zásahu do práva na česť a ľudskú
dôstojnosť žalobkyne v 1. rade bolo zasiahnuté aj do jej práva na súkromie, pretože toto právo ako je
uvedené vyššie, zahŕňa širokú oblasť súkromia fyzickej osoby. V najširšom zmysle sa toto právo týka aj
života v rodine a manželských a partnerských alebo priateľských či obdobných vzťahoch. Ako vyplývaz vykonaného dokazovania tento nápis čítala okrem žalobkyne v 1. rade a jej manžela (žalobcu v 2.
rade) aj svedkyňa Darina Hrdličková s jej synom a manželom na návšteve u žalobcov, obyvateľ obce
Soblahov R. V. (ako to vyplýva z listiny na č.l. 175) a je dôvodné predpokladať, že si ju prečítali aj iné

osoby prechádzajúce po ulici popri pozemku žalobcov. Je zrejmé, že tým došlo k zásahu týkajúceho sa
aj priateľských či obdobných vzťahov žalobkyne v 1. rade, teda jej súkromia v širšom zmysle. Samotný
žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že ak by bol na mieste žalobcov a keby sa to o neho
potklo tak, by tam ceduľa nezostala ani 5 sekúnd.

12.6 Vzhľadom na vyššie uvedené, súd rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť písomne sa
ospravedlniť žalobcom doporučeným listom adresovaným žalobcom na adresu ich trvalého bydliska a
to s týmto textom: „Žalovaný Ján S., narodený XX.XX.XXXX, sa ospravedlňujem Vám žalobcom H. F.
a Y. Brvnišťanovi za moje vulgárne správanie sa voči Vám, ktorého obsahom boli oplzlé, vulgárne a aj
rasové urážky Vás žalobcov v období od júla 2015 do februára 2016.“, čím žalobcom priznal uplatnené
právo na morálnu satisfakciu za neoprávnený zásah do ich osobnostných práv. Písomné ospravedlnenie

zodpovedá uvedeným neoprávneným zásahom do osobnostných práv žalobcov.

12.7 Umiestnenie rýľa a lopaty na podstienok domu, v ktorom žalovaný býva, spôsobom viditeľným z
pozemku a domu žalobcov, súd nevyhodnotil ako konanie, ktorý by bolo objektívne spôsobilé zasiahnuť
(resp. že by aj skutočne zasiahlo) do osobnostných práv žalobcov (aj v kombinácii s už odstráneným

krížom). Aj keď je v umiestnení týchto hnuteľných vecí možné vidieť zlý úmysel, resp. určitú schválnosť
zo strany žalovaného, podľa názoru súdu toto konanie nemožno považovať za také, aby zasiahlo česť
a ľudskú dôstojnosť žalobcov, resp. právo na súkromie. Nedosahuje potrebnú intenzitu zásahu, pretože
nejde o jednoznačný zásah. Ide viac o domýšľanie si toho, čo chcel žalovaný umiestnením týchto vecí
naznačiť, resp. čo tým mienil dosiahnuť, ako o riadny zásah do cti, dôstojnosti, resp. súkromia žalobcov.

Preto súd žalobu v časti týkajúcej sa odstránenia lopaty a rýľa z podstenia a zo steny predmetného
domu (vrátane zdržania sa ďalšieho umiestňovania týchto vecí), zamietol.

13.1 Súd sa nakoniec zaoberal aj dôvodnosťou žaloby v časti uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch,atovsume1.500eur(podľavyjadreniaprávnehozástupcužalobcovspoločneanerozdielne,

resp. v polovici pre každého zo žalobcov). V tejto súvislosti súd uvádza, že za neoprávnený zásah do
osobnostného práva každého zo žalobcov sa priznáva táto náhrada osobitne, nie ako spoločné plnenie.
Osobnosti každého zo žalobcov sú individuálne, a preto aj náhrada za zásah do týchto osobností, musí
byť individuálna, samostatná.

13.2 Vo všeobecnosti platí, že náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch môže súd podľa § 13 ods. 2
Občianskeho zákonníka priznať vtedy, ak by sa morálna satisfakcia nezdala postačujúca, najmä ak bola
v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Dôvody priznania
náhrady sú v tomto ustanovení uvedené len demonštratívne. Zákon tu ustanovuje jedinú podmienku
priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá je splnená vtedy, keď sa nemateriálne

zadosťučinenie nezdá postačujúce. Príkladmo je uvedené, že túto náhradu je možné priznať najmä
vtedy, ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Podľa
judikatúry súdov za závažnú ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za
ujmu značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či

by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii, prípadne spoločenskom postavení
a pod.) vnímala aj každá iná fyzická osoba.

13.3 Súd konštatuje po posúdení okolností, za ktorých k porušeniu osobnostných práv oboch
žalobcov došlo, po posúdení intenzity zásahov, ich trvaní a dôsledkov týchto zásahov, že

nemateriálne zadosťučinenie (písomné ospravedlnenie) sa nezdá postačujúce. K neoprávneným
zásahom žalovaného do osobnostných práv žalobcov došlo opakovane, po viacerých neúspešných
pokusoch žalobcov o upustenie žalovaného od jeho konania a postihnutie konania žalovaného
prostredníctvom starostu obce Soblahov a orgánov verejnej moci. Išlo o opakované, nie jednorazové
konanie žalovaného, teda o premyslené konanie, ktoré nebolo iba ľudskou reakciou (excesom) na určitý

stav, a to zhoršenie susedských vzťahov so žalobcami.

13.4 Je zrejmé, že každý, kto by sa ocitol v pozícii žalobcov by rovnako ako oni, zle znášal správanie
sa žalovaného (suseda). Takéto správanie sa žalovaného objektívne zle vyplýva na pocity žalobcov priužívaní si ich chalupy, kde trávili svoje voľné chvíle v dôchodkovom veku a to aj so svojimi priateľmi,
známymi a pod.. Všeobecne známym úslovím, že „Dobrý sused je lepší ako rodina.“ je vyjadrené
objektívne ľudské hľadisko, že každý chce zažívať vo vlastnej nehnuteľnosti (či už riadnom obydlí

alebo na chalupe) pohodu, pokoj a nie čeliť vulgárnym nadávkam (navyše aj rasovým) a vyhrážkam
suseda. Takéto správanie nie je ospravedlniteľné ani sporom, resp. odlišným názorom sporových strán
ohľadne hranice medzi susednými pozemkami. V tejto súvislosti je vhodné uviesť aj to, že žalovaný
nie je vlastníkom ani spoluvlastníkom susedného pozemku. V súvislosti s hranicou medzi pozemkami
sa teda nejedná ani o jeho vlastnícke právo. V konaní neboli preukázané žiadne neoprávnené zásahy

do osobnostných práv žalovaného zo strany žalobcov. Chalupa žalobcov sa nedá preniesť inam, a tak
sa jednoducho chrániť pred neoprávnenými zásahmi do ich osobnostných práv. Takisto nejde o vec
nepatrnej hodnoty, ktorej neužívanie by nebolo pre žalobcov takou závažnou ujmou. Žalobcovia sa tak
v dôsledku protiprávneho konania žalovaného ocitli v zložitej situácii týkajúcej sa pokojného užívania
ich majetku.

13.5 Súd vzhľadom na dlhšie trvajúce a opakované zásahy žalovaného do osobnostných práv
žalobcov, na nedostatok sebareflexie žalovaného vo vzťahu k jeho protiprávnemu konaniu, na povahu
neoprávneného zásahu, ktorého charakteristickou črtou je aj zlý úmysel a plánovitosť, považuje za
primerané uložiť mu povinnosť nahradiť žalobkyni v 1. rade nemajetkovú ujmu v peniazoch, a to v
sume 500 eur a žalobcovi v 2. rade v sume 250 eur. Rozdielnu výšku náhrady u oboch žalobcov

súd odôvodňuje tým, že hanlivým nápisom týkajúcim sa žalobkyne v 1. rade, ktorý bol viditeľný z
verejného priestranstva a s použitím rasového, resp. národnostného označenia, došlo u žalobkyne k
väčšiemu zásahu do jej osobnostných práv ako u žalobcu v 2. rade. Uvedená výška náhrad je náhradou
zodpovedajúcou efektívnemu zmierneniu následkov neoprávnených zásahov do osobnostných práv
žalobcov, povahe zásahov, s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. V tejto

súvislosti súd uvádza, že určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy je vecou voľnej úvahy súdu, avšak
za súčasného rešpektovania princípu spravodlivosti, požiadavky účinného primeraného zadosťučinenia
a požiadavky nezneužívania tohto právneho prostriedku na neprípustné obohacovanie sa. Ako uvádza
NSSR vo svojom rozhodnutí sp.zn. 7 Cdo 180/2012 s poukazom na nález ÚS ČR sp. zn. I. ÚS
1586/09 pri náhrade nemajetkovej ujmy má primárny význam funkcia satisfakčná. Teda primerane s

prihliadnutím na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, optimálne (účinne) vyvážiť a zmierniť nepriaznivý
následok neoprávneného zásahu, keďže nemajetková ujma vzniknutá porušením osobnostných práv sa
vo všeobecnom zmysle slova, ani nedá odškodniť a jej rozsah nie je možné ani exaktne kvantifikovať.
To vyžaduje, aby išlo o sankciu dostatočne dôraznú a primeranú i z hľadiska preventívno - sankčnej
funkcie. Výška priznanej náhrady nemajetkovej ujmy nesmie byť zrejmým bezdôvodným obohatením

pre poškodeného a zároveň by nemala byť pre pôvodcu zásahu likvidačná, keď samozrejme je možné
pripustiť odôvodnené výnimky.

13.6 Vo zvyšku uplatneného nároku prevyšujúceho súčet priznaných náhrad (700 eur), súd žalobu
zamietol.

14.1 Podľa § 255 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania
podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

14.2 Podľa § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

14.3 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 Civilného sporového poriadku, pretože obe
sporové strany boli čiastočne úspešné. Pri posúdení miery úspechu sporových strán vzal súd do
úvahy znenie žalobného petitu porovnávajúc ho s výrokom rozsudku. Žalobcovia sa domáhali jednak
písomnéhoospravedlnenia,sčímvkonaníuspeli.Ďalejsadomáhalináhradynemajetkovejujmycelkovo
vo výške 1.500 eur, pričom úspešní boli celkovo v sume 750 eur, teda miera ich úspechu v tejto časti

bola rovnaká ako miera úspechu žalovaného. Takisto sa domáhali odstránenia celkovo 4 hnuteľných
vecí, pričom súd žalobu zamietol vo vzťahu k dvom z nich (lopata, rýľ). Vo vzťahu k tabuli a krížu
bola žaloba vzatá späť, pretože žalovaný v priebehu konania tieto dve veci z podstenia domu odstránil.
Berúc do úvahy tieto skutočnosti, súd konštatuje, že v konaní boli úspešnejší žalobcovia. Úspešnejší akožalovaný boli vo veci písomného ospravedlnenia, odstránenia tabule, odstránenia kríža. Žalovaný bol
úspešnejší ako žalobcovia vo veci odstránenia rýľa a odstránenia lopaty. Rovnako úspešné boli strany
vo veci nemajetkovej ujmy. Celkový úspech žalobcov tak predstavuje 58,34 % (16,67 % + 16,67 % +

16,67 % + 8,33 %) a celkový úspech žalovaného 41,66 % (16,67 % + 16,67 % + 8,32 %). Žalobcom tak
patrí 16,68 % z ich celkových trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to
na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v
Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa
popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.