Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 17, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Co/5/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5314203941
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5314203941.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a

členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: CD Consulting
s.r.o., so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti
žalovanej: V. Q., nar. XX.X.XXXX, XXX XX K. XX, v konaní o zaplatenie 119,74 Eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 8C 78/2014-90 zo dňa 7. septembra 2016 v
spojení s opravným uznesením č.k. 8C/78/2014-125 zo dňa 27.11.2017 vo výroku II., ktorým bola žaloba
vo zvyšku zamietnutá v spojení s výrokom III. o nároku na náhradu trov konania, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 8C 78/2014-90 zo dňa 7. septembra 2016 v spojení s opravným

uznesením č.k. 8C/78/2014-125 zo dňa 27.11.2017 v napadnutom výroku II., ktorým žaloba vo
zvyšku bola zamietnutá v spojení so závislým výrokom III., ktorým sa žalovanej náhrada trov konania
nepriznáva, p o t v r d z u j e .

Žalovaná n e m á n á r o k na náhradu trov tohto odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. konanie o žalobe v časti o zaplatenie zmenkového
úrokuvovýške0,19%dennezosumy470Eurod26.3.2011do10.4.2012,zosumy450Eurod11.4.2012
do24.9.2012,zosumy400Eurod25.9.2012do6.12.2012,zosumy370Eurod7.12.2012do23.5.2013,

zo sumy 350 Eur od 24.5.2013 do 11.11.2013, zo sumy 234,87 Eur od 12.11.2013 do 15.12.2013 a
zo sumy 119,74 Eur od 16.12.2013 do zaplatenia zastavil. Podľa výroku II. žalobu vo zvyšku zamietol.
Žalovanej náhradu trov konania nepriznal (výrok III.). V odôvodnení rozsudku okresný súd poukázal
na žalobu žalobcu, ktorý formou tlačiva A - návrhom na uplatnenie pohľadávky v zmysle Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu, sa domáhal voči žalovanej zaplatenia zmenkovej sumy 119,74
Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 470 Eur od 26.3.2011 do 10.4.2012,

čo predstavovalo sumu 448,82 Eur, zo sumy 450 Eur od 11.4.2012 do 24.9.2012, čo predstavovalo
sumu 187,88 Eur, zo sumy 400 Eur od 25.9.2012 do 6.12.2012, čo predstavovalo sumu 73 Eur, zo
sumy 370 Eur od 7.12.2012 do 23.5.2013, čo predstavovalo sumu 155,40 Eur, zo sumy 350 Eur od
24.5.2013 do 11.11.2013, čo predstavovalo sumu 150,50 Eur, zo sumy 234,87 Eur od 12.11.2013 do
15.12.2013, čo predstavovalo sumu 19,96 Eur, zo sumy 119,74 Eur od 16.12.2013 do zaplatenia, úroku
vo výške 6% ročne zo zmenkovej sumy 470 Eur od 9.6.2011 do 10.4.2012, čo predstavovalo sumu
23,80 Eur, zo sumy 450 Eur od 11.4.2012 do 24.9.2012, čo predstavovalo sumu 12,35 Eur, zo sumy

400 Eur od 25.9.2012 do 6.12.2012, čo predstavovalo sumu 4,80 Eur, zo sumy 370 Eur od 7.12.2012
do 23.5.2013, čo predstavovalo sumu 10,22 Eur, zo sumy 350 Eur od 24.5.2013 do 11.11.2013, čo
predstavovalo sumu 9,90 Eur, zo sumy 234,87 Eur od 12.11.2013 do 15.12.2013, čo predstavovalo
sumu 1,31 Eur, zo sumy 119,74 Eur od 16.12.2013 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 1/3%zmenkovej sumy 1,57 Eur a náhrady trov konania. Okresný súd poukázal na tvrdenia žalobcu, ktorý
uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa
16.9.2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote

4 rokov od vystavenia“. Do textu zmenky bol poňatý záväzok žalovanej zaplatiť za túto zmenku pri
predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25% denným úrokom od 26.3.2011.
Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k
zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 350,26 Eur na zmenkovú sumu a 0 Eur na úroky. Keďže
zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti

zistiť verejnou listinou. Žalobca na podporu svojich tvrdení predložil fotokópiu zmenky.

2. Okresný súd v ďalšej časti odôvodnenia poukázal na to, že jeho pôvodné rozhodnutie, rozsudok č.k.
8C 78/2014-25 zo dňa 16.3.2015 v spojení s opravným uznesením č.k. 8C 78/2014-59 zo dňa 24.3.2016
bol uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 13Co/58/2016-72 zo dňa 30.6.2016 zrušený a vec vrátená
na ďalšie konanie.

3.OkresnýsúdvnovomkonaníarozhodovaníaplikovalNariadenieEurópskehoparlamentuaRady(ES)
č. 861/2007 z 11.7.2007, ust. § 144, § 145 ods. 1, § 146 druhá veta CSP a z titulu čiastočného späťvzatia
žaloby žalobcom konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne z jednotlivých
súm a za obdobie tak, ako je uvedené vo výrokovej časti I. rozsudku okresného súdu zastavil.

4. Okresný súd poukázal na svoj postup, keď nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie
aj exekučným spisom. Po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom a zastavení konania v tejto časti,
predmetom sporu zostal nárok na zaplatenie zmenkovej sumy 119,74 Eur, zmenkový úrok vo výške
0,06% denne z jednotlivo vyjadrených súm a obdobia tak, ako uviedol okresný súd v odseku 7. svojho

rozsudku, 6% ročný úrok, spolu so zaplatením zmenkovej odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy
1,57 Eur a náhrada trov súdneho konania. K podaniu JUDr. Patrika Podhorského zo dňa 31.10.2014 na
č.l. 17 spisu, ktorým bol oznámený vstup do konania Občianskeho zrušenia Všeobecná ochrana práv
spotrebiteľov ako pôvodne označený vedľajší účastník na strane žalovanej ako spotrebiteľa okresný súd
uviedol,žebolopotrebnéaplikovaťust.§89a§95CSP.Okresnýsúdtentosubjektvyzval,abynajneskôr

do termínu pojednávania oznámil, či bude žalovanú v konaní zastupovať (buď ako všeobecný zástupca
podľa § 89 CSP alebo ako osobitný subjekt podľa § 95 CSP). V takom prípade je potrebné doručiť
splnomocnenie na zastupovanie žalovanej alebo súhlas žalovanej a dostaviť sa na pojednávanie. Výzva
bola prevzatá dňa 8.8.2016, pričom ku dňu rozhodovania okresným súdom tento subjekt, ani jeho právny
zástupca na výzvu okresného súdu nereagovali, preto okresný súd mal za to, že žalovanú v konaní

nezastupuje. Okresný súd po nariadenom pojednávaní a vykonanom dokazovaní, oboznámení sa so
zmenkou, exekučným spisom sp. zn. 8Er/1351/2012, spotrebiteľskou zmluvou k zabezpečeniu ktorej
bola zmenka vystavená, dospel k záveru, že vo zvyšnej časti je nevyhnutné žalobu žalobcu zamietnuť.

5. Okresný súd uviedol, že dňa 16.9.2009 bola uzatvorená Zmluva o úvere č. 508600110, ktorou veriteľ,

a to spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. poskytol v prospech žalovanej ako fyzickej osoby úver v sume 250
Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v celkovej sume 492 Eur v 12tich mesačných splátkach po 41
Eur počnúc dňom 15.10.2009. V zmluve nebol uvedený úrok, iba výška poplatku 242 Eur bez jeho
konkretizácie a uvedenia RPMN, ako aj priemernej hodnoty RPMN. Okresný súd poukázal na článok
14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Žalovaná dňa 16.9.2009 vystavila vlastnú zmenku,

obsahom ktorej bol záväzok zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s.r.o. sumu 470 Eur a zmenkový úrok vo výške 0,25% denne z tejto sumy od 25.3.2011. Zmenka
bola vystavená ako vistazmenka a bola opatrená doložkou „bez protestu“ a „na platenie predložiť v
lehote 4 rokov od vystavenia“ a za miesto platenia bolo určené sídlo pôvodného zmenkového veriteľa,
a to spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. Z rubovej strany zmenky vyplývalo, že táto spoločnosť zmenku

indosovala na rad žalobcu. I napriek tomu, že v zmluve o úvere bolo uvedené, že finančné prostriedky sa
poskytujú na výkon povolania žalovanej, okresný súd mal za to, že táto zmluva spĺňala charakter zmluvy
spotrebiteľskej. Pôvodný majiteľ zmenky - spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. vykonáva svoju podnikateľskú
činnosť v predmete poskytovania spotrebiteľských úverov a zmenka, na základe ktorej si žalobca
uplatnil nárok, mala v tomto prípade zabezpečovací charakter pôvodného právneho vzťahu majúceho

povahu spotrebiteľského vzťahu. Zmluva o úvere uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovanou spĺňala všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy v súlade s ust. § 52 a nasledujúcich ustanovení
Občianskeho zákonníka, pretože zo samotnej zmluvy vyplýva, že nebola uzatvorená so žalovanou
v rámci jej podnikateľskej činnosti, pretože v zmluve sa neuvádza obchodné meno, prípadne IČOžalovanej, ale boli uvedené v zmenke údaje žalovanej ako fyzickej osoby - nepodnikateľa. Keďže
spotrebiteľom je subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, mal okresný súd za preukázané, že žalovaná mala

v čase uzavretia úverovej zmluvy, na základe ktorej bola vystavená predmetná zmenka, postavenie
spotrebiteľa.

6. Okresný súd poukázal na ust. § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. k), § 54 ods. 1, § 39
Občianskeho zákonníka v spojení so zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene

a doplnení zákona SNR č. 71/1986 o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 258/2001 Z.z.“) a zistil, že zmenka slúžila ako zabezpečovací právny prostriedok zo
spotrebiteľského vzťahu. Ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy,
išlo o spotrebiteľskú zmenku, v rámci ktorej existovali odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu.
Jednou z odlišností spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka
vznikla. Ďalšou odlišnosťou je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok zmluvy, z ktorej zmenka

vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia. Súd sa musí zaoberať kauzálnymi vzťahmi pôvodného
zmenkového veriteľa a žalovanej.

7. Okresný súd dohodu o vyplňovacom práve zmenky vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku
spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach oboch účastníkov spotrebiteľského vzťahu

vneprospechspotrebiteľa.Zmluvaospotrebiteľskomúvere,nazákladektorejbolavystavenápredmetná
zmenka, neobsahovala obligatórne náležitosti podľa ust. § 4 ods. 2 písm. g), i), j), k) zákona č. 258/2001
Z.z., teda poskytnutý úver sa považoval za bezúročný a bez poplatkov, čím žalovanej vznikla povinnosť
vrátiť iba sumu poskytnutého úveru. Zmenka túto skutočnosť nezohľadňovala. Dohoda o vyplňovacom
práve zmenky bola vyhodnotená ako neplatná, keďže umožňovala vymáhať plnenia v rozpore so

zákonom, bez zohľadnenia práv spotrebiteľa, zákonite šilo o neplatné dojednanie podľa ust. § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka. Ak bola potom neplatná dohoda o vyplňovacom práve zmenky, bola neplatná
aj samotná zmenka, čo korešpondovalo aj s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom SR dňa
6.5.2008 pod sp. zn. 4Obo/161/2007. Skutočnosť, že právny predchodca žalobcu postupuje v rozpore so
zásadami spotrebiteľského práva, preukázal aj samotný list Európskej komisie zo dňa 25.4.2013 pod č.

2012/4165 adresovaný Slovenskej republike s upozornením na nedodržiavanie spotrebiteľského práva
Európskej únie s uvedením praktík obchodnej spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., ktorá vymáha nezákonné
pohľadávky založené na nekalých podmienkach s konkrétnym uvedením blankozmeniek, zameraných
na vyhýbanie sa riadnej justičnej kontrole. Podľa záverov uvedeného listu obchodníci vypĺňajú do
blankozmeniek svoju nárokovanú sumu, hoci to právne predpisy o spotrebiteľských úveroch nedovoľujú

a napriek skutočnosti, že tieto pohľadávky nemajú oporu v právnych predpisoch a sú založené na
nekalých podmienkach, rozhodcovské súdy vynášajú rozsudky aj na základe uvedených zmeniek.
Zmenku nemožno odčleňovať od noriem spotrebiteľského práva, preto ak je táto vydaná v rozpore so
zákonom, a to so zákonom o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov,
je neplatná podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka.

8. V danej veci bol žalovanej poskytnutý úver 250 Eur a zmenka bola vyplnená na zmenkovú sumu 470
Eur, teda podľa názoru okresného súdu aj v prípade, že by skutočne v čase jej vyplnenia nemal byť ani
len sčasti úver splatený, išlo o navýšenie o 88 %, teda šlo o jej vyplnenie v rozpore so zákonom. Tým,
že zmenka bola vyplnená v rozpore s § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., išlo o neplatnú zmenku, na

čom nič nemení to, či o tejto skutočnosti žalobca v čase jej indosácie vedel alebo nie. Už len z tohto
dôvodu nebol daný právny základ uplatneného nároku, pretože tento sa opiera o neplatnú zmenku pre
jej rozpor so zákonom, keďže bol porušený zákonný zákaz o tom, že zabezpečovacia zmenka mala byť
vyplnená len na 30% poskytnutej istiny.

9. Okresný súd pri prijatých záveroch poukázal aj na pripomienky Európskej komisie zo dňa
12.2.2014 vo veci C-558/2013, ďalej Smernicu Rady 87/102/EHS. Okresnému súdu z jeho
vlastnej rozhodovacej činnosti bolo zrejmé, že pôvodný veriteľ - spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.
v početných prípadoch urobil predmetom súdnych konaní plnenia z neprijateľných zmluvných
podmienok. Týkalo sa to neprijateľnej sankcie 91,25% ročne (0,25% denne) zmenkových úrokov,

ktoré drasticky spôsobili zvýšenie zadlženia spotrebiteľov, neprimerane vysokej zmluvnej pokuty za
„porušenie zmluvných povinností“, netransparentného administratívneho poplatku za úver, neprijateľnej
rozhodcovskej doložky, neuvedenia RPMN v zmluvách o spotrebiteľskom úvere a pod.. Hoci spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosovala zmenku na žalobcu, bolo vo vyvolaných súdnych sporoch nevyhnutnéprihliadnuť k tomu, že boli uplatnené plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok a v podstate tieto
plnenia namiesto spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. uplatňuje žalobca ako indosatár zo zmenky, ktorým
nebolo možné priznať súdnu ochranu.

10. Okresný súd poukázal na ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový (ďalej
len „zákon č. 191/1950 Zb.“). Podľa názoru okresného súdu dobromyseľnosť indosatára, a to žalobcu
bola vylúčená z dôvodu, že každá zmenka v hornom rohu obsahovala číslo, ktoré je číslom príslušnej
úverovej zmluvy. Pri nadobúdaní takého veľkého a masového množstva zmeniek, ktoré sú označené

rôznymi číslami v hornom rohu a ku ktorému indosant (POHOTOVOSŤ, s.r.o.) musel poskytnúť určité
údaje o platení, bolo možné vychádzať z toho, že indosatár vedel, že určité kauzálne vzťahy existujú,
ale spoliehal sa na to, že nebudú mať na jeho zmenkové práva vplyv. Vzhľadom na uvedené podľa
názoru okresného súdu bolo možné tvrdiť, že pri nadobúdaní zmenky konal na škodu dlžníka. V
príčinnej súvislosti s tým neprimerane navýšil svoju pohľadávku veriteľa na úkor (na škodu) spotrebiteľa
a vystavením a indosovaním zmenky sťažil, resp. znemožnil ochranu spotrebiteľa v príčinnej súvislosti

so vzniknutou škodou. Takému nekalému konaniu okresný súd nemohol poskytnúť právnu ochranu.
Okresný súd mal za to, že cieľom indosovania zmenky na žalobcu bolo inkasovať zmenkovú sumu
bez toho, aby zmenkový dlžník mohol vzniesť námietky a bez toho, aby súd z úradnej moci namiesto
spotrebiteľa aplikoval kogentné zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Okresný súd bol toho
názoru, že aj keď žalovaná neprodukovala žiadne námietky, okresný súd z úradnej moci chránil práva

spotrebiteľa dané kogentnými ustanoveniami zákona. Z týchto záverov okresný súd žalobu vo zvyšku
zamietol a o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, pričom žalovanej nepriznal
náhradu trov konania z dôvodu, že nebol preukázaný vznik trov na jej strane.

11. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1

písm. b), d), h) CSP. Žalobca nesúhlasil s postupom okresného súdu, ktorý vykonal dokazovanie okrem
iného oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi, keďže
žalovaná takéto dokazovanie nenavrhla. Žalobca predložil platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne a
materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Zb., preto okresný súd mal žalobe vyhovieť
nazákladetaktopredloženejzmenky.Zmenkajelistinnýcennýpapier,ktorýinkorporujevlistineakotakej

samé právo žalobcu. Žalovaná podľa čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 861/2007, ktorou sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej
len „Nariadenie“) mohla voči zmenke vzniesť námietky a ak tak neurobila, akékoľvek iné námietky musia
byť odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Nemohol
okresný súd vychádzať zo zmluvy o úvere, ani z toho, že zmenka je zabezpečovacou zmenkou a že

žalovaná je spotrebiteľom, pretože žalobca ani žalovaná sa k týmto skutočnostiam nevyjadrili, tieto sa
nemohli stať nespornými skutočnosťami a ak na týchto zisteniach okresný súd založil svoje rozhodnutie,
tak jeho rozhodnutie je postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho nesprávnosť. Žalobca v odvolaní
zdôraznil charakter zmenky ako cenného abstraktného papiera a odkázal na rozhodnutie NS ČR zo
dňa 22.08.2012 sp. zn. 25Cdo 1839/2000, z ktorého vyplýva, že zmenka je samostatná, oddelená,

nezávislá. Zmenku nie je možné viazať k vzťahom vyplývajúcim zo zákona o spotrebiteľských úveroch.
Žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013 zo dňa 05.09.2013,
uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013, s dôrazom,
že záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými.
Žalobca ku konaniu rozhodcovskému a k prekážke res iudicata poukázal na uznesenie Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16. januára 2013, z ktorého vyplýva, že rozhodnutie v rámci
rozhodcovského konania nezakladá prekážku rozhodnutej veci, pokiaľ je takéto konanie v rámci záverov
NS SR vyhodnotené ako konanie, výsledkom ktorého je rozhodnutie neexistujúce, nikoho nezaväzuje,
ak sa jedná o nulitnosti rozhodcovského rozsudku. Vo vzťahu ku rozhodcovskému konaniu žalobca
poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21. marca 2012, sp. zn. 3Cdo 146/2011

zo dňa 13. októbra 2011, z ktorých rozhodnutí rovnako vyplýva, že súdy sú povinné prihliadať na
neplatnú rozhodcovskú doložku a vyvodiť záver, že rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neplatnej
rozhodcovskejdoložkyjenulitnýmprávnymaktom,majúcimúčinkypaaktu.Rovnakýzáverbolprijatýajv
uzneseníÚstavnéhosúduSRsp.zn.IV.ÚS78/2011zodňa17.marca2011anapokonžalobcapoukázal
na uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoE 308/2011 zo dňa 31. mája 2012. Rozhodcovský

rozsudok, ktorý bol ako exekučný titul
uplatnený v exekučnom konaní proti povinnému, ktorým je podľa žalobcu v tomto konaní žalovaná, je
nulitným právnym aktom, ktorý nevyvoláva žiadne právne účinky a je nutné na neho nazerať akoby
neexistoval. Neexistujúci (nulitný) právny akt nemôže zakladať prekážku res iudicata. Okresný súd bolpreto povinný na túto nulitnosť rozhodcovského rozsudku prihliadnuť aj v danom konaní a uplatnený
nárok zo zmenky riadne prejednať. Žalobca v tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Okresného
súdu Bratislava V sp. zn. 1CbZm 138/2013, v ktorom sa skorší rozhodcovský rozsudok vydaný na

základe totožnej zmenky považoval za nulitný a taký, ktorý nepredstavuje prekážku veci rozhodnutej
a vec žalobcu bola meritórne prejednaná. Žalobca žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobe
vyhovieť, s priznaním náhrady trov súdneho konania.

12. K doručenému odvolaniu žalobcu sa žalovaná nevyjadrila.

13. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“) prejednal vec v medziach odvolacích dôvodov žalobcu podľa § 379, § 380 ods. 1 CSP bez
nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219
ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením v napadnutých výrokoch
II., III. potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté

hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

14. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia
pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Co/5/2018-130 zo dňa
27.6.2018, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli krajského

súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa uvedeného uznesenia krajského súdu dňa
09.10.2018 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k
verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline podľa ust. 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s ust.
§ 378 ods. 1 CSP.

15. Primárne k rozsahu podaného odvolania žalobcom krajský súd uvádza, že hoci žalobca uviedol,
že rozhodnutie okresného súdu napáda odvolaním v celosti, v zmysle uvádzaných dôvodov odvolania
bolo zrejmé, že odvolanie žalobcu nesmeruje proti výroku I., ktorým bolo konanie čiastočne zastavené,
pretože výroková časť I. rozsudku okresného súdu bola v súlade s úkonom čiastočného späťvzatia
žaloby žalobcom, obsiahnutom v podaní zo dňa 21.12.2015 (č.l. 50 spisu), t.j. výrokom I. rozsudku

okresného súdu, súd prvej inštancie vyhovel čiastočnému dispozitívnemu úkonu žalobcu. V zmysle
uvedeného preto je nepochybné, že odvolanie žalobcu zo dňa 19.10.2016 nesmerovalo k výrokovej
časti I. rozsudku okresného súdu.

16. Krajský súd uvádza, že ani jeden z odvolacích dôvodov žalobcu nebol relevantný. Primárne sa

zvýrazňuje to, že okresný súd prejednal vec žalobcu, posúdil žalobcom uplatnený nárok, rozhodol
rozsudkom, a preto nie je namieste odvolací dôvod žalobcu v tom, že by okresný súd v danej veci
riešil prekážku právoplatne rozhodnutej veci v súvislosti s rozhodcovským konaním z dôvodu, že takúto
podmienku konania okresný súd v predmetnej veci v dôvodoch svojho rozsudku nevyhodnocoval.

17. Okresný súd v súvislosti s posúdením sporovej právnej veci nariadil pojednávanie, ktorým
postupom umožnil žalobcovi byť prítomný na vykonávanom dokazovaní. Pokiaľ sa žalobca nezúčastnil
nariadeného pojednávania pred okresným súdom, tak sa vzdal možnosti oboznámiť sa s vykonávanými
dôkazmi, uplatňovať návrhy, predkladať stanoviská, prípadne podávať pripomienky k obsahu
vykonávaných dôkazov. V podstate žalobca podaním zo dňa 2.9.2016 ospravedlnil svoju neúčasť na

nariadenom pojednávaní pred okresným súdom a súčasne vyslovil, že nemá námietky, aby vo veci
bolo konané v jeho neprítomnosti a rovnako nežiadal, aby bolo odročené pojednávanie z dôvodu jeho
neprítomnosti (podanie žalobcu prostredníctvom pôvodného právneho zástupcu na č.l. 83 - 84 spisu).
Okresný súd mal preto splnené všetky podmienky k tomu, aby dokazovanie vykonal aj v neprítomnosti
žalobcu. Krajský súd na základe odvolacích dôvodov žalobcu nezistil, že by postupom okresného súdu

došlo k takým vadám, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to ani po skutkovej,
ani po právnej stránke.

18. Krajský súd poukazuje na to, že ak okresný súd prihliadol na ochranu žalovanej ako spotrebiteľa
ex offo a súčasne sa zaoberal vzťahom, ktorý mal väzbu k vystavenej zmenke žalovanou, tak tento

postup, ktorý zvolil okresný súd ako súd prvej inštancie, len reagoval na vyvíjajúcu sa rozhodovaciu
činnosť všeobecných súdov, za vzatia do úvahy Spoločného Stanoviska občiansko-právneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatnenýmprávom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov SR 8/2015 pod č. 93, ktorému postupu nemožno nič vytknúť.

19. Žalobca v podanom odvolaní kládol dôraz hlavne na charakter konania, ktoré bolo vyvolané pred
okresným súdom podaným návrhom, a to konania v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu (ďalej len „Nariadenie“) a uplatneného nároku, ktorý vychádzal z predloženého originálu zmenky
ako cenného papiera abstraktnej povahy, s poukazom aj na ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb., keď

podľa názoru žalobcu nebolo možné vznášať kauzálne námietky, na ne prihliadať, a tým ani viesť
dokazovanie v smere kauzy, čím podľa žalobcu ako odvolateľa boli porušené ustanovenia Nariadenia,
ako aj koncentračná zásada konštruovaná týmto Nariadením, pokiaľ žalovaná nevzniesla námietky voči
zmenke podľa čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia.

20. Vzhľadom k rozsahu, podstate odvolacích dôvodov žalobcu primárne krajský súd uvádza, že ani

jeden z odvolacích dôvodov nebol relevantný. Okresný súd prijal vecne správne závery vzhľadom aj
k priebehu a postupu konania, vykonávaného dokazovania pred okresným súdom a výsledkom tohto
konania bolo zamietnutie žaloby žalobcu vo zvyšnej časti.

21. Ak okresný súd na nariadenom pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s exekučným

spisom sp. zn. 8Er/1351/2012, dôkazmi vyplývajúcimi z tohto exekučného spisu, okrem iného aj
zmluvou o úvere, uzavretou medzi žalovanou a POHOTOVOSŤ, s.r.o. č. 508600110 zo dňa 16.09.2009,
Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru čl. 14., rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu sp.
zn. SR 06976/11 zo dňa 28.7.2011, uznesením Okresného súdu Čadca č.k. 8Er 1351/2012-11 zo dňa
19.3.2013, ktorým bola žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie zamietnutá proti žalovanej ako povinnému na základe rozhodcovského rozsudku
v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 21CoE/121/2013-27 zo dňa 12. februára 2014,
uznesením Okresného súdu Čadca č.k. 8Er/1351/2012-31 zo dňa 7. júla 2014, ktorým bolo exekučné
konanie zastavené, a v takomto rozsahu okresný súd vykonal dokazovanie úverového vzťahu,
posudzovanie všeobecných podmienok poskytnutia úveru, s obsahom konštatovania neprijateľnej

podmienky, tak bolo zrejmé, že týmto postupom okresný súd žalobcovi, ako aj žalovanej vytvoril rovnaké
možnosti na uplatňovanie, ako aj ochranu práv a oprávnených záujmov, a preto nebolo možné dospieť
k záveru o zásahu do uplatnených práv žalobcu v zmysle Nariadenia. Krajský súd v súvislosti s
posudzovaním tejto odvolacej právnej veci apeluje na princíp právnej istoty, a to Čl. 2 ods. 2 CSP, keď
prihliadol na vyvíjajúcu sa rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov, za vzatia do úvahy Spoločného

stanoviska Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. októbra 2015 pod č. 93.

22. Krajský súd zvýrazňuje, že práve s ohľadom na princíp právnej istoty, ktorý spočíva v zabezpečení
jednotného rozhodovania súdov v totožných či obdobných veciach, potom nielen okresný súd, ale aj
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací bol povinný rešpektovať relevantnú judikatúru, ako aj prijaté

zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu SR.

23. Okresný súd preto v rámci napadnutého rozsudku postupoval správne, ak prihliadol k záväzkovému
vzťahu, a to úverovému vzťahu, ktorý mal väzbu k vystavenej zmenke, ak na samotnom písomnom
texte znenia zmenky je v pravom hornom rohu uvedené číslo 508600110, ktoré zodpovedá číslu

uzavretej zmluvy medzi žalovanou a predchádzajúcim majiteľom zmenky, v spojení s údajmi vystaviteľa -
žalovanej, ktoré identifikovali žalovanú ako fyzickú osobu - občana. Ak k tomuto základnému úverovému
vzťahu okresný súd prihliadol a ďalej ho vyhodnocoval vo väzbe k právnej úprave, ktorá zabezpečuje
ochranu spotrebiteľa v spojení s rozhodnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ktoré okresný
súd vyjadril v odôvodnení svojho rozsudku, v spojení so zákonom č. 258/2001 Z.z., t.j. ak ex offo

posudzoval zmluvný vzťah uzavretý medzi POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovanou, a to úverovú zmluvu,
záväzky, z ktorej zabezpečovala žalobcom predložená zmenka, tak takémuto postupu nemožno v
súvislosti s vyvíjajúcou sa rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov nič vytknúť, ak rozhodnutie
okresného súdu reagovalo aj na Spoločné stanovisko občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu
SR a obchodno-právneho kolégia NS SR zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa

vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky, vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, publikované
v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR 8/2015 pod č. 93, podľa ktorého „I. Ak navrhovateľ
ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného
nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplyniekonajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo
povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má
nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd

pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich
rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z
vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až
po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola
zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez

ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností
prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak
výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje“, keď zabezpečil prieskum nároku
uplatneného žalobcom v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má žalovaný nárok
svoj základ, a to v situácii, ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku predložil súdu zmenku.
Tedanabližšiezisteniepovahysubjektovpôvodnéhozáväzkovéhovzťahuakoajzdôvodukomplexného

posúdenia existencie záväzkového vzťahu ako spotrebiteľského, súd prvej inštancie v konaní zabezpečil
exekučný spis súvisiaci so zmluvou, ktorá bola označená číslom zmluvy na origináli zmenky, a ktorá bola
uzavretá medzi žalovanou ako dlžníkom a prvým majiteľom zmenky ako veriteľom, z ktorého okresný
súd zistil spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy.

24. Výsledky dokazovania pred okresným súdom preukázali, že zmenka sa kauzálne týkala a mala
zabezpečovať poskytnutý spotrebiteľský úver a z dokazovania vyplynul aj záver okresného súdu, že
malo ísť o úver bez úroku a poplatkov pre chýbajúce zákonné náležitosti vyžadované pri úveroch
poskytovaných spotrebiteľom. Rovnako bolo zrejmé postavenie žalovanej ako spotrebiteľa v úverovom
vzťahu s predchádzajúcim majiteľom zmenky, zabezpečovacej poskytnutý spotrebiteľský úver.

25. Vychádzajúc aj z uvedeného spoločného stanoviska, aj keď v rozhodnom období (do 31.12.2010)
samotné vystavenie zmenky v spotrebiteľských vzťahoch bolo povolené, rovnako tak indosácia
zmenky zabezpečovacej spotrebiteľský úver, v danej veci bolo dôvodné poskytnutie ochrany súdom
prostredníctvom právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa. V tomto smere odvolací súd zhodne so

spoločným stanoviskom zdôrazňuje, že „Ani nariadenie ani OSP neobmedzuje odporcu v tom, aké
námietky môže uplatniť. Ak by vzhľadom na uplatnené námietky odporcu súd dospel k záveru, že
navrhovateľvedomekonalnaškoduodporcuakodlžníkazindosovanejzmenky,pretožeprinadobudnutí
zmenky, na ktorej je uvedené číslo spotrebiteľskej zmluvy vedel, že sa jedná o zmenku na rad, ktorá v
zásade zbavuje dlžníka možnosti uplatniť voči novému majiteľovi zmenky námietky v zmysle § 17 ZZŠ a

z údaju o čísle zmluvy (tzv. hodnotová doložka, ktorá informuje o kauzálnom vzťahu vedúcemu k použitiu
zmenky a okolností svojich vzťahov k remitentovi musel vedieť, že zmenka sa týka spotrebiteľského
vzťahu), výkon práva navrhovateľa by tak vzhľadom na konkrétne zistené okolnosti bol v rozpore s
dobrými mravmi podľa ust. § 3 OZ, ako aj so ZSÚ v znení platnom do 31.12.2010, pretože indosácia
zmeniek zabezpečujúcich záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy v posudzovaných okolnostiach

predmetnýchprípadovbolavrozporesust.§4ods.7citovanéhozákonavzneníplatnomdo31.12.2007;
toto platí aj pre ust. § 4 ods. 6, 7 cit. zákona v znení platnom od 1.1.2008 do 31.12.2010“.

26. „Pokiaľ by sme dospeli k záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd
nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných

podmienok či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany
prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 ZZŠ by spôsobila
spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv (ust.
§17 obsahuje úpravu, podľa ktorej kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré
sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ

pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti
spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej zmenky a až následne ho žalovať
o náhradu škody, s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome
na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinnosti na spotrebiteľa spôsobom, ktorý
je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný“.

27. „Určujúcim pri hľadaní práva má byť, že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych
okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení všeobecných súdov.
Je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci aprihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov, keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho
neplatnosti. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými
mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta, musí však na

ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex officio, keďže na
absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Dobré mravy pôsobia ako korektív najmä v
takých situáciách, kedy sú práva a povinnosti strán právneho vzťahu v zjavnej nerovnováhe. Sociálno-
právne chápanie zmluvnej slobody sa môže uplatniť len za predpokladu približne vyváženého pomeru
síl účastníkov zmluvy a len za tohto predpokladu sa môže stať prostriedkom primeraného vyrovnania

záujmov, ako už bolo vyslovené niekoľkokrát aj v rozhodnutiach Ústavného súdu SR“.

28. Okresný súd správne postupoval, ak v súvislosti s uplatnenou pohľadávkou zo zmenky, ktorá
bola vystavená dňa 16. septembra 2009 na zmenkovú sumu 470 Eur, pričom do jej textu bol poňatý
záväzok žalovanej zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú
sumu spolu s 0,25% denným zmenkovým úrokom od 26. marca 2011, túto pohľadávku podrobil

prieskumu na základe nariadeného pojednávania, ktorý prieskum bol v súlade aj s vyvíjajúcou sa
rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov, za vzatia do úvahy aj Spoločného Stanoviska občiansko-
právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015, aby sa tak zabezpečil princíp právnej istoty pri
rozhodovaní v druhovo rovnakých veciach, ktorý princíp právnej istoty patrí k základným znakom

právneho štátu, ktorým právnym štátom nepochybne je aj Slovenská republika.

29. S poskytnutím spotrebiteľského úveru veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie
svojho nároku zo spotrebiteľského úveru, len ak by išlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma
v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a

príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, keď príslušenstvom
sa zo zákona rozumelo vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Obsah úverovej zmluvy bol formulovaný tak, že dochádzalo k narušeniu rovnováhy medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä v časti zabezpečovacích prostriedkov bol koncipovaný
v prospech veriteľa bez toho, že by zabezpečoval minimálne právne prostriedky na ochranu dlžníka.

Obsah celej zmluvy a jej účel, ktorý sa premietol do výšky jednotlivých sankcií, poplatkov, zmluvných
pokút, vrátane dohody o vyplnení blankozmenky sa prieči dobrým mravom. Dohodu o vyplňovacom
práve k zmenke nemožno považovať za podmienku individuálne dojednanú, a táto vo svojom dôsledku
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa, čo
spôsobuje neplatnosť tohto dojednania podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. V prípade, ak

je neplatná dohoda o vyplňovacom práve zmenky, právo na vyplnenie zmenky remitentovi nevzniklo.
Pokiaľ došlo veriteľom k vyplneniu zmenky, a to napriek tomu, že právo na jej vyplnenie remitentovi
nevzniklo a následne remitent postúpil práva zo zmenky na tretiu osobu, veriteľ svojim postupom
zásadným spôsobom zhoršil právne postavenie žalovanej ako spotrebiteľa, a preto nebolo možné na
základe takto vystavenej zmenky úspešne sa domáhať akýchkoľvek práv. Za tohto dôkazného stavu v

predmetnej sporovej právnej veci nebolo možné nárokom žalobcu poskytnúť právnu ochranu v zmysle
podanej žaloby, rovnako nebolo možné vychádzať len z pohľadávky na základe predloženej zmenky bez
prihliadnutia na ďalšie skutkové a právne okolnosti, ktoré v konaní vyšli najavo, a to procesne prípustným
spôsobom, za rešpektovania rozsahu súdnej ochrany žalovanej ako spotrebiteľa vyžadovanej právnym
poriadkom SR a Európskej únie.

30. Posudzované rozhodnutie okresného súdu tak z procesného, ani vecno-právneho hľadiska
nevybočilo z rámca daného právnou úpravou aplikovanou okresným súdom, relevantnou pre
rozhodnutie v danej veci aj s vyššie uvádzaným Spoločným Stanoviskom NS SR.

31. V konaní pred krajským súdom neboli zistené dôvody pre zmenu napadnutého rozsudku okresného
súdu a ani pre jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, preto vo vyvolanom
odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdený.

32. Krajský súd v súvislosti s potvrdzujúcim svojim rozhodnutím a vyjadrených zhodnotení poukazuje

na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo 147/2011 zo dňa 25.04.2012, podľa ktorého ...„odvolací
súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho
rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia okresného súdu a navyše tiež rozviedol
vlastnú argumentáciu“.33. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP
v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V tomto odvolacom konaní bola úspešná žalovaná,

na strane ktorej nevznikli žiadne trovy, preto o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania bolo
rozhodnuté tak, že žalovaná nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právneposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.