Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 20, 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 19C/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218200141
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Duman

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2218200141.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Petrom Dumanom v sporovej veci žalobcu: A. K., nar.

XX.XX.XXXX, C. XX, zast.: JUDr. Eva Skačániová, advokátka v Dunajskej Strede, proti žalovaným: 1.
U. C., nar. XX.XX.XXXX, C.Á. XX, 2. X. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XX, obaja zast.: JUDr. Emanuel Hebert,
advokát v Bratislave, o zdržanie sa konania, takto

r o z h o d o l :

Zamieta sa žaloba o uloženie povinnosti zdržať sa
-rušeniahlukomspôsobovanýmprevádzkou„Silá-zásobníkynauskladovaniezrnínaspevnenáplocha“
umiestnených na pozemku žalovaných parc. č. XXX/X o výmere XXXX m2, katastrálne územie C., obec
C., okres M. K., zapísaného na liste vlastníctva č. XXX tak, aby hodnota ekvivalentnej hladiny A zvuku

LAeq pre chránené vnútorné priestory stavby domu žalobcu nepresiahla hodnoty 40 dB v referenčnom
časovom intervale pre deň a večer v čase od 6:00 hod. do 22:00 hod. a 30 dB v referenčnom časovom
intervale pre noc v čase od 22:00 hod do 6:00 hod a aby hodnota ekvivalentnej hladiny A zvuku LAeq pre
chránené vonkajšie prostredie stavby domu žalobcu nepresiahla hodnoty 50 dB v referenčnom časovom
intervale pre deň a večer v čase od 6:00 hod. do 22:00 hod. a 45 dB v referenčnom časovom intervale
pre noc v čase od 22:00 hod. do 6:00 hod;
- chovu ošípaných na pozemku žalovaných tak, aby neobťažovali pachom z chovu ošípaných pozemok

žalobcu a
- obťažovania včelami z chovu na pozemku žalovaných prenikajúcim na nehnuteľnosť žalobcu.

II. Žalovaným sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou dňa 10.01.2018 domáhal voči žalovaným uloženia povinnosti zdržať sa
konania podľa výroku I. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný ako podieloví
spoluvlastníci pozemku parc. č. XXX/X bezprostredne susediaceho s pozemkami žalobcu a jeho
rodinného domu v obci C. obťažujú žalobcu nadmernou hlučnosťou prevádzky síl na pozemku

žalovaných, pachom z chovu ošípaných a chovom včiel na pozemku žalovaných bez primeraného
zabezpečenia proti nalietavaniu na pozemok žalobcu. Pri podaní tzv. „susedskej žaloby“ podľa § 127
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) je potrebné v neposlednom rade doložiť, že došlo k naplneniu
jednej z dvoch alternatívnych skutkových podstát zakázaného konania vlastníka veci - t. j. či došlo k
obťažovaniu oprávneného nad mieru primeranú pomerom alebo či došlo k vážnemu ohrozeniu výkonu
práv oprávneného. Žalobca vidí dôvodnosť svojej žaloby v tom, že zo strany žalovaných dochádza
k obťažovaniu žalobcu nad mieru primeranú pomerom pôsobením imisií - konkrétne nadmerným

pôsobením hluku (nadlimitnou hlučnosťou), pachom a prenikaním včiel na jeho pozemok.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadrili tak, že žalovaný v 1. rade nikdy nevlastnil spoluvlastnícky podiel na
pozemku par. č. XXX/X v k. ú. C.. Niektoré silá už boli odpredané a ostatné silá sa majú v dohľadnomčase premiestniť. Poukázal na rozhodnutie OÚ Trnava z 05.10.2015, kde sa konštatuje, že plnička a
prázdnička síl nevykazuje prekročenie najvyššej prípustnej hladiny zvuku. Žalobca v minulosti nemal
námietky voči chovu včiel a navyše si pochvaľoval, že tieto mu opeľujú ovocné stromy. Chov včiel

má žalovaná v 2. rade už od roku 1960 a nik z okolitých občanov nevyjadruje svoj nesúhlas s ich
prítomnosťou. Chov ošípaných je obmedzený na 25 až 30 ks len pre potreby rodiny žalovaných. Žalobu
považujú za šikanóznu a za zneužitie práva. Žiadali, aby sú žalobu zamietol.

3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie (§ 177 ods. 1 Civilného sporového poriadku; ďalej

len „CSP“), ktoré sa konalo 20.07.2018 a 20.09.2018 v prítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu,
žalovaného v 1. rade a jeho právneho zástupcu a v ospravedlnenej neprítomnosti žalovanej v 2. rade.
Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie, vec právne posúdil a rozhodol.

A. Skutkový stav

4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: rozhodnutie OÚ Trnava z 05.10.2015 (č. l.9 až 25),
čiastočný výpis z LV č. XXX (č. l. 26), výpis z LV č. XXX (č. l. 27), sťažnosť žalobcu z 29.03.2012 (č. l.
28), sťažnosť žalobcu z (č. l. 29), pokus o zmier z 22.05.2009 (č. l. 30), sťažnosť žalobcu z 29.03.2012
(č. l. 31), rozhodnutie OÚ v D.S. zo dňa 16.12.2002 (č. l. 50 a 51), register farmy (č. l. 52), úradný

záznam o veterinárnej kontrole (č. l. 53 až 55), protokol o meraní hluku vo vonkajšom prostredí (č. l.
56 až 61), potvrdenie o registrácií z (č. l. 62), fotografie (č. l. 63 až 65), čestné prehlásenia obyvateľov
Obce Blahová (č. l. 66 až 76), a na základe nich v spojení skutkovými tvrdeniami, ktoré sa považujú za
nesporné (§ 151 CSP) ustálil tento skutkový stav.

5. Žalobca je bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. C., a to pozemkov
- parc. reg. „C“ č. XXX, orná pôda o výmere X.XXX m2, parc. reg. „C“ č. XXX, zastavané plochy a
nádvoria o výmere X.XXX m2, parc. reg. „C“ č. XXX, záhrady o výmere XXX m2, a stavby - rodinného
domu so súp. č. XX postaveného na parc. reg. „L.“ č. XXX (ďalej len „nehnuteľnosti žalobcu“; výpis z
listu vlastníctva č. XXX). Veľkú časť pozemkov žalobcu tvorí lúka (fotografie, č. l. 64 a 65).

6. Žalovaná v 2. rade a U. C., nar. XX.XX.XXXX sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v k. ú. C., a to pozemku - parc. reg. „L.“ č. XXX/X, orná pôda o výmere X.XXX m2 v
podiele 1 (ďalej len „parc. č. XXX/X“; čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXX).

7. Nehnuteľnosti žalobcu bezprostredne susedia s parc. č. XXX/X (nesporná skutočnosť).

8. K 20.07.2018 sa na parc. č. XXX/X nenachádzali žiadne silá (nesporná skutočnosť, zápisnica z
pojednávania z 20.07.2018, č. l. 94).

9. Maštale, v ktorých sa chovajú ošípané, sa nachádzajú na parc. reg. „L.“ č. XXX/X v k. ú. C. (nesporná
skutočnosť, zápisnica z pojednávania z 20.07.2018, č. l. 94).

10. Na parc. č. XXX/X sa chovajú včely (nesporná skutočnosť, zápisnica z pojednávania z 20.07.2018,
č. l. 94). Chovateľom včiel je žalovaný v 1. rade, ktorý je registrovaný ako „prvovýrobca včelieho medu

- produkcia, zber a balenie medu v priestoroch držiteľa včelstiev“ (potvrdenie o registrácii, č. l. 62).

11. Viacerí obyvatelia obce C. sa vyjadrili v tom zmysle, že voči chovu včiel a ošípaných u rodiny C.,
nemajú námietky (čestné prehlásenia, č. l. 66 až 76).

12. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedka R. B. (bývalého priameho suseda žalovaných),
pretože v danej lokalite niekoľko rokov nebýva, a preto jeho výpoveď nemohla objasniť okolnosti
potrebné na posúdenie miestnych pomerov (ale ani zásahov) v čase rozhodovania súdu. Pokiaľ ide o
návrh na vykonanie miestnej obhliadky na pozemku žalobcu, keďže silá boli medzičasom premiestnené
a ošípané sa nechovajú na pozemku označenom žalobcom, táto by bola relevantná len vo vzťahu k

zásahom v podobe prenikania včiel, ako bude podrobnejšie vysvetlené v časti B tohto rozsudku. Okrem
existencie zásahov do vlastníckeho práva vo forme imisií je na účely rozhodnutia o žalobe podľa §
127 ods. 1 OZ nevyhnutné zisťovať aj miestne pomery, ktoré predstavujú referenčný rámec, na pozadí
ktorého sa posudzuje intenzita zásahu z hľadiska, či presahuje mieru primeranú pomerom (porovnajR 37/1985, či R 3/1988). Navrhovaná obhliadka sama o sebe ale nebola spôsobilá preukázať, aké
sú pomery v danom mieste. Obhliadkou na pozemku žalobcu by bolo možné ozrejmiť izolovaný stav
len na tomto pozemku. Takto obmedzený dôkazný návrh teda neumožňuje zistiť, aké sú pomery v

širšom dedinskom prostredí, kde je chovateľská činnosť inak bežná. Navyše, na posúdenie druhu a
množstva včiel sú potrebné odborné poznatky, ktorými disponuje len znalec (§ 207 ods. 1 CSP). Súd v
takýchto prípadoch nie je oprávnený sporné skutočnosti posúdiť a prijať záver potrebný na rozhodnutie
vo veci. Len znalec vie určiť plemeno a množstvo včiel a vyhodnotiť tak pravdepodobnosť, či vzhľadom
na dané plemeno a množstvo môžu pochádzať z úľov, v ktorých žalovaný v 1. rade včely chová.

Obťažovanie včelami pochádzajúcimi zo susedného pozemku možno považovať za preukázané, ak
bude daná vyššia miera pravdepodobnosti, že ide práve o tieto včely. Zistenie, že ide len o tieto včely,
je prakticky nemožné, teda je rozhodujúce, či je pravdepodobné, že včely žalovaného sa podieľajú na
obťažovaní podstatnou mierou. Treba preto vziať do úvahy odborné okolnosti (pozri v tomto zmysle
rozsudok NS ČR z 27.05.2004, sp. zn. 22Cdo/1421/2003). Bez prítomnosti znalca by sa teda obhliadka
míňala účinku. Výsluch strán sporu súd nevykonal z dôvodu, že tento dôkazný prostriedok má vzhľadom

na osobnú zainteresovanosť strán na výsledku konania výnimočnú povahu (porov. § 195 ods. 1 CSP) a
žalobca neozrejmil, prečo by nebolo možné ním tvrdené skutočnosti dokázať iným spôsobom, napríklad
už spomínaným znaleckým dokazovaním alebo svedeckými výpoveďami, či inými písomnými dôkazmi.
Okrem toho, žalobcom predložený návrh na vykonanie dokazovania je zjavne oneskorený. Strany boli
na pojednávaní 20.07.2018 oboznámené s predbežným právnym názorom súdu o tom, koho zaťažuje

dôkazné bremeno a žalobcovi bolo preto uložené, aby do 15 dní predniesol konkrétne návrhy na
vykonanie dokazovania. Táto lehota uplynula 04.08.2018, no žalobcov návrh na vykonanie dokazovania
bol súdu doručený až 17.09.2018, teda tri dni pred ďalším pojednávaním. Žalobca bol pritom už v
predvolaní poučený o tom, že je povinný prostriedky procesného útoku, medzi ktoré patrí aj návrh na
vykonanie dokazovania, uplatniť včas. Podľa § 153 ods. 1 CSP tieto prostriedky nie sú uplatnené včas,

ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť
konania. Žalobca neuviedol žiaden dôvod, pre ktorý tieto návrhy nemohol vykonať skôr. Okrem toho,
vykonanie takéhoto dokazovania by si vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie
ďalších úkonov súdu. Na tieto návrhy preto súd v zmysle § 153 ods. 2 CSP neprihliadol, a preto dôkazy
nevykonal ani z tohto dôvodu. Pre poriadok súd dodáva, že výsluch svedka B. cez telefón na poslednom

pojednávaní neprichádzal do úvahy už aj len z toho prostého dôvodu, že súd nemá možnosť overiť
si jeho totožnosť podľa § 200 ods. 1 CSP, ale aj preto, že svedok sa zásadne vypočúva v osobnej
prítomnosti (porov. § 197 ods. 1 a 2, § 198 ods. 3 a § 199 ods. 1 CSP), čo umožňuje súdu prihliadať aj
na jeho mimoverbálne prejavy a celkové správanie.

B. Právne posúdenie

13.Žalobcasaakovlastníknehnuteľnostidomáhalodstráneniarušivýchzásahovdosvojhovlastníckeho
práva, najmä práva na jeho pokojné užívanie. Zásahy, voči ktorým žalobca namietal a ktoré ho podľa

jeho tvrdenia obťažovali nad mieru primeranú pomerom, boli trojaké: imisie hlukom zo síl, imisie
pachom z chovu ošípaných a prenikanie včiel. Imisiami (zásahmi) sa spravidla rozumie prenikanie
nejakých účinkov z činnosti alebo z nečinnosti vlastníka jednej nehnuteľnosti na druhú, susednú
nehnuteľnosť (R 37/1985). Nepriamou imisiou sú také vlastnícke úkony, ktorých bezprostredné účinky
sa prejavujú na vlastnej nehnuteľnosti a jedine z iných príčin mimo vôle vlastníka a bez jeho prispenia

pôsobia na nehnuteľnosť suseda (R 38/2010). Vo všetkých žalobcom uvádzaných prípadoch ide o
nepriame zásahy, ktoré predpokladá § 127 ods. 1 OZ. Ako pôvodcov označil zdroje nachádzajúce sa na
pozemkužalovaných,konkrétneparc.č.XXX/X,ktorábezprostrednesusedísnehnuteľnosťamižalobcu.
Žaloba tak spĺňa znaky negatórnej žaloby týkajúcej sa imisií v oblasti susedských vzťahov podľa cit.
ustanovenia.

14. Na účely rozhodovania podľa § 127 ods. 1 OZ je nevyhnutné v prvom rade ustáliť, či dochádza k
zásahom do vlastníckeho práva vlastníka veci. Ak sa takéto zásahy preukážu, súd musí vyhodnotiť, či
tietozásahyobťažujútoho,ktosaochranydomáha,nadmieruprimeranúpomerom.Žalobcaodôvodňuje
svoju žaloby tým, že zo strany žalovaných dochádza k obťažovaniu žalobcu nad mieru primeranú

pomerom pôsobením imisií, nie vážnym ohrození jeho vlastníckeho práva. Konkrétne dôvody vidí v
nadmernom pôsobení hluku, pachom a prenikaním včiel na jeho pozemok. Pri posudzovaní, či sú dané
podmienky na poskytnutie ochrany podľa § 127 ods. 1 OZ pred obťažovaním, treba pojem „nad mieru
primeranú pomerom“ vykladať tak, že určuje hranicu medzi dovoleným správaním (od optimálnehostavu po stav ešte prípustný) a nedovoleným správaním (nad prípustnú mieru), a to nielen vo vzťahu
ku konkrétnym pomerom v danom mieste a čase, ale aj vo vzťahu k objektívne žiaducim pomerom
(R 72/1994). Z tohto dôvodu je potrebné skúmať, aké pomery vládnu v danom mieste a čase. Tieto

pomery predstavujú potom referenčný rámec, vo vzťahu ku ktorému sa posudzuje, či sú zásahy natoľko
intenzívne, že je namieste ich obmedzenie formou uloženia povinnosti rušiteľovi zdržať sa všetkého, čo
tieto zásahy v neprimeranom rozsahu vyvoláva.

15. Pokiaľ ide o zásahy v podobe hluku zo síl (z plničky/prázdničky na obilie), z vykonaného dokazovania

je zrejmé, že hluk pochádzal zo síl, ktoré však boli po podaní žaloby odstránené z parc. č. XXX/X, čo
bolo medzi stranami nesporné. Tým došlo k zmene skutkového stavu oproti tomu opísanému v žalobe,
ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti zdržať sa rušenia hlukom spôsobovaným prevádzkou
síl umiestnených na parc. č. XXX/X. Žalobný návrh (petit) sa teda v tejto časti stal neaktuálnym. Súd
poukazuje na to, že tu nejde o prípad, že by sa odopierala ochrana tomu, kto nie je vlastníkom veci a
súhlasí so žalobcom v tom, že žalobu z imisií nemožno zamietnuť pre nepreukázanie vlastníckeho práva

k pozemku oprávneného subjektu (žalobcovo vlastnícke právo nebolo spochybnené). Súdnej ochrany
podľa § 127 ods. 1 OZ sa totiž môžu domáhať aj iné osoby, ktoré nie sú vlastníkmi veci (R 37/1985).
Inak je to však na strane povinného, a to predovšetkým vtedy, ak sa žalobca domáha, aby súd povinnosť
zdržať sa určitého konania uložil žalovaným ako vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej sú podľa žalobcu
umiestnené zdroje imisií. O uplatnení § 127 ods. 1 OZ v prípade obťažovania imisiami možno uvažovať

vtedy, ak príčinou rušenia je konanie vlastníka veci (pozri v tomto zmysle rozsudok NS ČR z 15.01.2001,
sp. zn. 22Cdo/1233/99). Je bez pochýb, že žalovaným by nebolo možné uložiť povinnosť zdržať sa
spôsobovania hluku silami umiestnenými na parc. č. XXX/X, keď sa tam takéto silá už nenachádzajú.
Súd totiž rozhoduje podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 CSP). Napokon, žalobca
ani netvrdil, že by ho silá po odstránení naďalej rušili. Aj keby to tak však bolo, súd nemohol prekročiť

žalobný návrh, ktorým je viazaný (§ 216 ods. 2 CSP) a uložiť povinnosť zdržať sa spôsobovania hluku,
ktorých zdroj sa nachádza na inom pozemku, a to o to menej, keď nebolo preukázané, kam sa silá
premiestnili, a či vlastníkom pozemku, na ktorom sa nachádzajú, zostali žalovaný, alebo aspoň niektorý
z nich. Keďže žalobca zotrval na skutkovom vymedzení nároku žaloby (porov. § 140 ods. 2 CSP) a na
žalobnom návrhu v pôvodnom znení, jeho žaloba sa stala v tejto časti nedôvodnou. Vzhľadom na to

nebolo potrebné v tomto smere vykonávať žiadne ďalšie dokazovanie.

16. Čo sa týka chovu ošípaných, zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že na parc. č. XXX/X sa
v čase rozhodovania súdu nenachádzala žiadna maštaľ. Medzi stranami nebolo sporné, že maštaľ
sa v skutočnosti nachádza na parc. č. XXX/X. Žalobca netvrdil (a ani by to nebolo bežné), že by sa

ošípané chovali inde, než v maštali. Žalobca však nepreukázal, že by ktorýkoľvek zo žalovaných bol
vlastníkom parc. č. XXX/X. Potom ale platia v podstate rovnaké úvahy, aké boli uvedené v súvislosti
s hlukom zo síl. Žalobca sa totiž domáhal uloženia povinnosti zdržať sa zásahov, ktorých zdrojom je
„pozemok žalovaných“, pod ktorou si predstavoval parc. č. XXX/X (hoci žalovaný v 1. rade ani nie je
vlastníkom tohto pozemku). Iný pozemok v žalobe neoznačil. Keďže z parc. č. XXX/X sa žiadne rušivé

zásahynepreukázali,žalobažalobcubolapretoajvtomtorozsahunedôvodná.Pretobybolonadbytočné
vykonávať ďalšie dokazovanie v tejto súvislosti, napríklad žalobcom navrhovanou obhliadkou.

17. Napokon, pokiaľ ide o zásahy v podobe prelietavania včiel na nehnuteľnosti žalobcu, v tejto časti
nebolo možné žalobe vyhovieť pre neunesenie dôkazného bremena na strane žalobcu. Bolo totiž na

žalobcovi, aby preukázal, že ide o obťažovanie nad mieru primeranú pomerom, keďže z tejto skutočnosti
vyvodzuje pre seba priaznivé právne následky (pozri napr. uznesenie NS SR z 23.01.2014, sp. zn.
3Cdo/294/2012). Súd opätovne zdôrazňuje, že na rozhodnutie podľa § 127 ods. 1 OZ je nevyhnutné
skúmať nielen to, či dochádza k imisiám a v akej intenzite sa dejú, ale treba poznať aj miestne pomery,
teda referenčnú hodnotu, na základe ktorej potom možno vyhodnotiť, či ide o zásah právom ešte

akceptovaný alebo už právom reprobovaný. Súd musí vždy zistiť, aká miera obťažovania neprekračuje
primerané pomery v danom type lokality, ako aj v konkrétnom mieste (pozri napríklad rozsudok NS ČR z
25.03.2015,sp.zn.22Cdo/2270/2012).Odvymedzeniatejtoreferenčnejhodnotyzávisíajvykonateľnosť
rozsudku v exekučnom konaní, v ktorom exekučný súd skúma, či povinný splnil uloženú povinnosť.
Okrem otázky intenzity zásahu, ktorá závisí od posúdenia odborných okolností (pozri bod 12 vyššie)

však zostala v konaní nepreukázaná aj otázka miestnych pomerov. Z týchto dôvodov nebolo možné
žalobe vyhovieť ani v tejto časti.18. Na dôvažok súd považuje za vhodné upozorniť na súdnu prax, podľa ktorej ak sa vytýkaný výkon
vlastníckeho práva opiera o povolenie, ktoré vlastníkovi vydal príslušný orgán, a je teda v súlade s
platnými predpismi, bude v zásade namieste považovať tento výkon vlastníckeho práva za opodstatnený

(pozri R 65/1972, či R 37/1985). Z listín predložených žalovanými vyplýva, že chov včiel bol v súlade
s verejnoprávnymi predpismi (§ 40 zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti), čo naznačuje,
že nešlo o neoprávnený výkon vlastníckeho práva alebo o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi.
Takisto treba uviesť, že ak žalobca tvrdil, že včely nalietavajú agresívne najmä v období kvitnutia repky
olejnej, podľa názoru súdu (pozri tiež rozsudok NS ČR z 25.03.2015, sp. zn. 22Cdo/2270/2012) treba

takýto obvyklý predvídateľný nárast imisií strpieť, najmä vzhľadom na spoločenský význam včiel v
poľnohospodárskej oblasti, v akej sa nachádzajú sporné pozemky a v ktorej je prítomnosť včiel priamo
žiaduca (čo v žalobe uznáva aj sám žalobca a čo vyplýva aj z vyjadrení v čestných vyhláseniach
viacerých obyvateľov dotknutej obce). Nalietavanie včiel do určitých oblastí (vrátane pozemku žalobcu)
závisí aj od charakteru porastov alebo plodín, ktoré sa na pozemkoch nachádzajú. Skutočnosť, že veľkú
časť pozemku žalobcu tvorí lúka, teda zrejme prispieva k množstvu včiel, ktoré sa u neho vyskytujú.

19. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené závery súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol
(výrok I).

20. O nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) súd rozhodol vzhľadom na celkový úspechu

žalovaných v konaní tak, že im priznal podľa § 255 ods. 1 CSP voči žalobcovi nárok na náhradu 100
% trov konania (výrok II).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie.
Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V

odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).