Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, August 19, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/191/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113219099
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8113219099.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia, a.s. so sídlom Teplická 7434/147,
921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Erasmus Legal, s.r.o. so
sídlom Justičná 9, 811 07 Bratislava p r o t i žalovanej K. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX
XX D. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, právne zastúpeného JUDr.

Zdeňkou Vokálovou, advokátkou so sídlom Hlavná 61, Prešov, o zaplatenie 1.388,36 Eur s prísl., o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Prešove zo dňa 16.5.2014, č.k. 8C/159/2013-42
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o plnení priznanej istiny v splátkach o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej
časti a výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu I. stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol tak, že konanie v časti prevyšujúcej sumu 1.388,36
Eur, kapitalizovaný denný úrok z omeškania od 13.4.2011 do 18.6.2013 vo výške 269,95 Eur, úrok z
omeškania vo výške 0,025 % denne zo sumy 1.336,51 Eur od 18.6.2013 do zaplatenia, súdny poplatok
83 Eur a trovy právneho zastúpenia predstavujúce 190,03 Eur zastavil. Žalovanej uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi 873 Eur s tým, že súd povolil žalovanej svoj dlh uhrádzať v splátkach po 20 Eur
mesačne, vždy k 15-temu dňu v príslušnom kalendárnom mesiaci, počnúc právoplatnosťou rozsudku,

až do úplnej úhrady dlhu, pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej
zročnej splátky. Súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a vedľajší účastník nemá právo na náhradu trov
konania.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa

26.06.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu 1.388,36 € s príslušenstvom. Svoj žalobný
návrh odôvodnil tým, že dňa 08.10.2009 so žalovanou uzavrel úverovú zmluvu č. 3910025171, na
základe ktorej žalovanej poskytol peňažné prostriedky vo výške 1.000 € a žalovaná sa zaviazala dlh
splatiť v 60 mesačných splátkach po 30,79 €. Žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou záväzku,
preto bola žalobcom listom zo dňa 28.03.2011 vyzvaná k splateniu celého zostatku úveru vo výške
1.388,36 € do pätnástich dní odo dňa doručenia výzvy. Žalovaná pohľadávka pozostáva z istiny vo výške

965,66 €, úroku z istiny do času zosplatnenia úveru výške 230,47 €, ušlého úroku zo splatenej istiny vo
výške 123,86 € a dlžného poistného vo výške 16,52 €.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého z úverovej zmluvy č.
5910025171 zo dňa 08.10.2009 vyplýva, že žalobca žalovanej poskytol úver vo výške 1.000 € s výškou
mesačnej splátky 30,79 €, s ročnou úrokovou sadzbou 23,12 %. V zmluve je uvedená RPMN vo výške

24,40 %, počet splátok 60.Z výzvy zo dňa 28.03.2011, ktorú žalobca doručil žalovanej vyplýva, že žalobca zosplatnil celý úver a
žalovanú vyzval k jeho úhrade do pätnástich dní odo dňa vyhotovenia výzvy.

Z prehľadu o čerpaní na splácanie úveru vyplýva, že žalobca žalovanému poskytol peňažné prostriedky
v celkovej výške 1.000 € a žalovaná žalobcovi vrátila peňažné prostriedky v celkovej výške 127 €.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ustanovenia § 2 písm. h) zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZSÚ), § 2 písm. b) ZSÚ, § 4 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4 ZSÚ a

dospel k nasledovným záverom.

Ako to vyplýva z úverovej zmluvy, v konaní bolo preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dňa
08.10.2009 uzavretá úverová zmluva, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 1.000 €.
Výška mesačnej splátky bola stanovená na 30,79 €, ročná úroková sadzba na 23,19 %. RPMN uvedené
v zmluve je 24,40 %, priemerná RPMN 23,19 %, celkové náklady spotrebiteľa 657,20 €. Súčasťou

úverovej zmluvy sú aj úverové zmluvné podmienky. Žalovaná na základe úverovej zmluvy čerpala
peňažné prostriedky v celkovej výške 1.000 € a vrátila peňažné prostriedky v celkovej výške 127 €. Súd
preskúmal obsahové náležitosti úverovej zmluvy a dospel k záveru, že sa jedná o zmluvu o úvere, na
ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 3 nasl. ZSÚ. V zmluve uvedená RPMN vo výške 24,40 % je uvedená
v neprospech spotrebiteľa. Skutočná výška RPMN je 35,40 %. Do výpočtu výšky RPMN je potrebné

zahrnúť aj poplatky, ktoré spotrebiteľ v súvislosti so zmluvou má (poplatok za vedenie úveru).

Okrem toho má súd zato, že spôsob, akým je v úverovej zmluve označený veriteľ, nie je v súlade s
ustanovením § 4 , ods. 2 písm. a) ZSÚ. V záhlaví úverovej zmluvy je uvedená spoločnosť TESCO,
finančné služby, a zároveň drobným písmom uvedené údaje žalobcu. Takýto spôsob uvedenia veriteľa

je v rozpore s požiadavkou vynaloženia odbornej starostlivosti zo strany dodávateľa. Vzhľadom k
uvedenému súd dospel k záveru, že poskytnutý úver je potrebné v súlade s ustanovením § 4, ods. 3
ZSÚ potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. V zmysle uvedeného tak súd zaviazal žalovanú
uhradiť žalobcovi rozdiel medzi poskytnutou sumou peňažných prostriedkov a sumou, ktorú žalovaný
žalobcovi uhradil. Tento rozdiel predstavuje sumu 873 €. V prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú

zamietol.

Vzhľadom k nepriaznivej finančnej situácii súd v súlade so stanovením § 160 O.s.p. umožnil žalovanej
uhradiť dlh v splátkach po 20 € mesačne s tým, že v prípade neuhradenia zročnej splátky, nastáva
splatnosť celého dlhu.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. v spojení s ustanovením § 142
ods. 2 O.s.p..

Vo vzťahu k čiastočnému zastaveniu konania súd aplikoval zásadu zodpovednosti za zastavenie
konania. Žalobca vzal svoju žalobu čiastočne späť bez toho, aby žalovaná svojím správaním toto
čiastočnéspäťvzatiežalobyzavinila.Žalobcatedačiastočnýmspäťvzatímžalobyvyužilsvojedispozičné
právo vo vzťahu k žalobe, avšak z procesného hľadiska platí zásada, že čiastočným späťvzatím žaloby

bez dôvodu vzťahujúceho sa na správanie sa žalovanej v priebehu konania žalobca zavinil, že sa
konanie v tejto časti muselo zastaviť. Preto právo na náhradu trov konania v zastavujúcej časti vzniklo
v zmysle § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. žalovanej.

Zostávajúca časť predmetu konania je reprezentovaná sumou istiny vo výške 1.388,36 Eur,

kapitalizovaným denným úrokom z omeškania od 13.04.2011 do 18.06.2013 vo výške 269,95 Eur a
kapitalizovaným úrokom z omeškania vo výške 111,32 Eur (0,025 % denne zo sumy 1.336,51 Eur od
18.06.2013 do 16.05.2014 - vyhlásenia tohto rozsudku), teda zostávajúci predmet sporu je vyjadrený
sumou 1.769,63 Eur. Nakoľko súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 873,- Eur, táto sumapredstavuje jej neúspech v konaní vyjadrený pomerom 49,33 % k celku reprezentovaného predmetom
konania vyjadreným sumou 1.769,63 Eur. Úspech žalobcu teda predstavuje 50,67 % k celku. Pretože
pomer úspechu a neúspechu účastníkov je približne rovnaký, súd v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. o trovách

konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Vedľajší účastník na
strane žalovanej znáša z hľadiska trov konania postavenie žalovanej. Preto aj vo vzťahu k vedľajšiemu
účastníkovi súd aplikoval vyššie uvedený právny záver a rozhodol, že vedľajší účastník nemá právo na
náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne, aby
odvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvéhostupňazmenilavyhovelnávrhužalobcuvcelomrozsahu.

Namietal, že súd v odôvodnení rozsudku uvádza, že „ v zmluve uvedená RPMN vo výše 24,45 % je
uvedená v neprospech spotrebiteľa. Skutočná výška RPMN je 35,40 %. Do výpočtu RPMN je potrebné

zahrnúť aj poplatky, ktoré spotrebiteľ v súvislosti so zmluvou má ( poplatok za vedenie úveru).“ Na
základe uvedeného súd posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov a navrhovateľovi priznal len
nárok na rozdiel medzi poskytnutým úverom a sumou, ktorú už odporca uhradil. S uvedeným právnym
posúdením sa žalobca nestotožňuje a trvá na tom, že RPMN určenú vo ÚZ v bode 45 je 24,40 %.

Čo sa týka súdom namietaného označenia žalobcu v úverovej zmluve, žalobca sa nestotožňuje s
názorom súdu, že označenie žalobcu nespĺňa požiadavku odbornej starostlivosti. Spôsob označenia
žalobcu vychádza z internej spolupráce medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia, a. s. a spoločnosťou
Tesco Finančné služby. Napokon žalobca namietal predlženie paričnej lehoty, pričom použitie
tohto fakultatívneho ustanovenia súd nijako neodôvodnil a podľa odôvodnenia rozsudku k aplikácii

predmetného ustanovenia nevykonal žiadne dôkazy. Podľa ustálenej súdnej praxe, ak má súd zato, že v
prejednávanomprípadejenamiesteurčiťnaplneniedlhšiudobu,alebourčiť,žeplneniesamáuskutočniť
v splátkach „ táto časť výroku rozhodnutia súdu musí byť podložená zistením všetkých spotrebných
skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci,
na povinný nárok a osobné pomery dlžníkov je vhodné určiť na plnenie lehotu dlhšiu než tri dni

od právoplatnosti rozsudku alebo určiť, že peňažné plnenie nemožno uskutočniť v splátkach“ ( napr.
Rozhodnutie Krajského súdu Žilina 6Co /87/2012, Krajského súdu Nitra 6Co/74/2012).

Odvolací súd preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v
zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p. a zistil, že odvolanie je dôvodné, nakoľko postupom

súdu sa žalobcovi odňala možnosť konať pred súdom v dôsledku nepreskúmateľnosti napadnutej časti
rozhodnutia pre nedostatok dôvodov.

Odvolací súd sa stotožňuje s odvolacou námietkou žalobcu, že súd prvého stupňa použitie ustanovenia
§ 160 O.s.p. náležitým spôsobom neodôvodnil a k aplikácii tohto ustanovenia nevykonal potrebné

dokazovanie. Len samotné tvrdenie žalovanej, pre záver o jej nepriaznivej finančnej situácii nepostačuje.

Rovnako neodôvodneným zostal záver súdu, že skutočná výška RPMN je 35,40 %, pre absenciu
akéhokoľvek výpočtu v nadväznosti na jeho zistenie, že v zmluve uvedená RPMN vo výške 24,40 % je
uvedená v neprospech spotrebiteľa.

V danom prípade žalobca nemal možnosť zaujať stanovisko k neexistujúcej úvahe súdu týkajúcej sa
dôvodnosti aplikácie ustanovenia § 160 ods. 1 O.s.p. a rovnako dôvodnosti aplikácie ustanovenia § 4
ods. 3 veta druhá ZSÚ, čím bola odňatá zákonná možnosť spochybniť v odvolacom konaní správnosť
vydaného rozhodnutia.

Odvolací súd vychádzajúc z uvedeného rozsudok v jeho napadnutej časti postupom vyplývajúcim z
ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ a ods. 3 O.s.p. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

V ňom súd prvého stupňa svoje závery vedúce k vydaniu rozhodnutia odôvodní spôsobom vyplývajúcim

z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p..

Odvolací súd považuje za potrebné napokon uviesť, že s názorom súdu prvého stupňa vzťahujúcim sa
k označeniu veriteľa v úverovej zmluve sa nestotožňuje.Ak údaje žalobcu v úverovej zmluve v záhlaví sú podľa názoru súdu prvého stupňa uvedené drobným
písmom, rovnaké údaje v podľa názoru odvolacieho súdu dostatočnej veľkosti vylučujúce akúkoľvek

pochybnosť sú zrejmé z odtlačku pečiatky na podpise tejto úverovej zmluvy.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.