Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, October 30, 2018

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/300/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6916211162
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6916211162.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore
žalobcu Intrum Slovakia, s.r.o, IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava - Staré Mesto, 811 07,
zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom AK v Bratislave - Staré Mesto, Mýtna 48,
811 07, proti žalovanému K. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., P. M. XXX, o zaplatenie 2.579,01 Eur s
prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota, č.k. 8Csp/123/2016-52 zo
dňa 15.03.2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v II. výroku, ktorým žalobu zamietol a v III. výroku o trovách konania z
r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 900,- Eur s 8,5% úrokom z omeškania ročne od 10.11.2013 do zaplatenia, v lehote 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku (prvý výrok), vo zvyšku žalobu zamietol (druhý výrok) a o trovách rozhodol
tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (tretí výrok).
1.1 Z jeho dôvodov vyplýva, že právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding, a.s. podal
dňa 20.10.2016 na súd žalobu, ktorou sa domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 2.579,01 Eur s
príslušenstvom. Dňa 08.03.2017 žalobca doručil súdu návrh na zámenu žalobcu, pretože predmetná
pohľadávka bola postúpená na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Karadžičova 8. Okresný súd uznesením č.k. 8Csp/123/2016-25 zo dňa 14.03.2017 pripustil, aby z
konania na strane žalobcu vystúpil pôvodný žalobca Consumer Finance Holding, a.s. a na jeho miesto
ako žalobca vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o..
1.2 Po vykonaní dokazovania, opierajúc svoje rozhodnutie o ustanovenia §1 ods. 2, §9 ods. 1, 2, §11
ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platného v čase uzavretia zmluvy
(ďalej v texte aj len „z.č. 129/2010 Z.z.“), konštatoval, že právny predchodca žalobcu na základe zmluvy
o poskytnutí rýchlej pôžičky zo dňa 24.10.2011 poskytol žalovanému úver 3.000,- Eur, ktorý sa tento
zaviazal splatiť v 60 splátkach po 94,- Eur do novembra 2016 vo výške 5.640,- Eur pri ročnej úrokovej
sadzbe 32,31%, s RPMN 32,31%, s priemernou hodnotou RPMN 17,88%, uvedenej pri žiadosti o
pôžičku a vo výške 20,55% uvedenej v schválení pôžičky, pričom celkové náklady spotrebiteľa mali
predstavovať 2.640,- Eur. Súčasťou zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky.
1.3 Okresný súd posúdil uzavretú zmluvu ako spotrebiteľskú.
1.4 Žalobca sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 2.579,01 Eur s 8,5% úrokom z omeškania
ročne zo sumy 2.579,01 Eur od 10.11.2013 do zaplatenia. Z dôvodu neplnenia si povinnosti splácať
poskytnutú pôžičku riadne a včas žalovaným, pôvodný žalobca vyzval žalovaného k okamžitej úhrade
všetkých splátok. Okresný súd uzavrel, že spotrebiteľský úver je potrebné považovať za bezúročný a bez
poplatkov v zmysle §11 ods. 1 písm. b) z.č. 129/2010 Z.z. s poukazom na §9 ods. 2 písm. a) až k), r) až y),
pretože zmluva neobsahuje vyčíslenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
čo je okrem všeobecných náležitostí povinným údajom pre uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Zákon vyžadoval uvedenie náležitostí podľa odseku 2 písm. k), výšku, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, ktoré nie sú presne uvedené rozpísaním jednotlivých položiek osobitne sumy,
počtu termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Je uvedený len súčet týchto splátok, poplatky
a úroky sú zrejme skryté v samotnej celkovej sume úveru a v počte a výške mesačných splátok,
avšak v zmluve nie sú uvedené. Uvedenie RPMN a ročnej úrokovej sadzby v rovnakej výške 32,31%
nie je správne, preto predmetná zmluva tieto údaje akoby neobsahovala. Zmluva o úvere nespĺňa
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, súd preto zaviazal žalovaného vrátiť žalobcovi len rozdiel
medzi poskytnutou sumou úveru 3.000,- Eur a sumou, ktorú zaplatil mesačnými splátkami, t.j. 2.100,-
Eur, čo predstavuje 900,- Eur. Žalovaný predložil na pojednávaní ústrižky poštových poukážok, z ktorých
súd zistil, že po podaní žaloby žalovaný uhradil na účet pôvodného žalobcu mesačnými splátkami po
10,- Eur celkom 40,- Eur, t.j. splátky 10,- Eur dňa 24.10.2016, dňa 24.11.2016, dňa 23.12.2016 a dňa
24.02.2017 spolu s úrokom z omeškania v zákonnej výške. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol, na
zostatok sumy žalobca nárok nemá.
1.5 Keďže strany sporu mali vo veci čiastočný úspech, súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu
trov konania právo s poukazom na ustanovenie §255 ods. 2 C.s.p..

2. Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo výroku
II. a III. odvolanie. Žiadal, aby krajský súd zmenil odvolaním napadnuté výroky a zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu 1.659,01 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne, počítaným zo sumy
1.679,01 Eur od 10.11.2013 do 28.03.2017, úrok z omeškania vo výške 8,50% ročne počítaný zo sumy
1.669,01 Eur od 29.03.2017 do 26.04.2017, úrok z omeškania vo výške 8,50% ročne počítaný zo sumy
1.659,01 Eur od 27.04.2017 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia; žiadal
priznať nárok na náhradu trov konania a náhradu trov odvolacieho konania. Navrhol, aby odvolací súd
konanie v časti o zaplatenie sumy 20,- Eur s príslušenstvom zastavil.
2.1 Nepovažoval za správny názor súdu prvej inštancie, že úver je nutné považovať za bezúročný a
bez poplatkov z dôvodu nerozloženia úverových splátok na jej jednotlivé zložky, t.j. splátku istiny, úrokov
a poplatkov, pretože tento názor je v rozpore s článkom 10 Smernice Európskeho parlamentu a rady
2008/48/ES ako právne záväzným aktom Európskeho spoločenstva, ktorý má v zmysle článku 7 ods. 2
Ústavy SR prednosť pred zákonom a zároveň je aj v rozpore s právnym názorom, vyjadreným v rozsudku
Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a H. G.,
ktorým sú slovenské súdy viazané.
2.2 Nesprávne je aj zistenie súdu prvej inštancie o číselných údajoch v časti určenia výšky úrokovej
sadzby a výšky RPMN z dôvodu ich zhody, výška RPMN bola vypočítaná podľa záväzného vzorca podľa
prílohy č. 2 k zákonu č. 129/2010 Z.z.. Strohá argumentácia súdu prvej inštancie o nesprávnosti údajov
o výške RPMN a výške úrokovej sadzby bez riadneho zdôvodnenia takéhoto zistenia nezodpovedá
požiadavke riadneho presvedčivého súdneho rozhodnutia, čo má za následok jeho nepreskúmateľnosť.
2.3 Z dôvodu plnenia žalovaným počas trvania sporu platbami po 10,- Eur dňa 28.03.2017 a dňa
26.04.2017, žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 20,- Eur s príslušenstvom späť. Navrhol,
aby odvolací súd v časti o zaplatenie sumy 20,- Eur s príslušenstvom konanie zastavil a následne
zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s petitom odvolania. Uplatnil si náhradu trov konania
prvoinštančného i odvolacieho.

3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril. Zo spisu vyplýva, že okresný súd reklamoval nevrátenú doručenku
u doručovateľa Slovenská pošta, a.s., s výsledkom reklamačného konania zo dňa 03.10.2017, podľa
ktorého bolo zistené, že „reklamovaná zásielka adresovaná pre K. S., P. X XXX, XXX XX H. bola dodaná
dňa 11.08.2017, zásielku prevzal adresát osobne“ (č.l. 80).

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), vec preskúmal v rozsahu určenom §380 ods. 1, 2 C.s.p.,
bez nariadenia pojednávania podľa §385 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním
napadnutých výrokoch podľa §389 ods. 1 písm. b) zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie
okresnému súdu v súlade s §391 ods. 1 C.s.p..

5. V prvom rade krajský súd poukazuje na výpis z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I.
žalobcu, podľa ktorého obchodné meno žalobcu od 17.02.2018 je Intrum Slovakia, s.r.o. (z pôvodného
Intrum Justitia Slovakia, s.r.o.) a jeho sídlo od 27.05.2017 je v Bratislave - mestská časť Staré Mesto,
Mýtna 48, 811 07.

6. Odvolanie žalobcu je dôvodné.

Odvolací súd súhlasí s názorom okresného súdu, že v prejednávanej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu
a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na právny vzťah založený
zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch
č. 129/2010 Z.z. a ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Spotrebiteľské
zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné použiť na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah.
Žalobca i jeho právny predchodca ako dodávateľ v tejto veci zmluvné podmienky so žalovaným ako
spotrebiteľom osobitne nevyjednával. V konečnom dôsledku žalobca v podanom odvolaní spotrebiteľský
charakter zmluvného vzťahu, zakladajúceho v súdnom konaní uplatnený nárok, ani významným
spôsobom nespochybnil.

7. Súdom prvej inštancie bolo v prejednávanej veci konštatované, že žalobca ako veriteľ, resp. jeho
právny predchodca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver, ktorý sa tento zaviazal vrátiť v 60 splátkach
po 94,- Eur, celkom vo výške 5.640,- Eur. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v časti, ktorým žalobcovi
nárok zamietol, založil na právnom závere, že zmluva neobsahuje náležitosti podľa §9 ods. 2 písm. k)
zákona č. 129/2010 Z.z., a preto podľa §11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona je spotrebiteľský úver
bezúročný a bez poplatkov. Z podaného odvolania vyplýva, že žalobca namietal práve tieto skutočnosti
s poukazom na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora C-42/15.

8. Z rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie C-42/15 zo dňa 09.11.2016 vyplýva záver, že zmluva
o spotrebiteľskom úvere nemusí byť na jednom dokumente, stačí, ak na iné dokumenty odkazuje a
spotrebiteľ mal možnosť sa s nimi vopred oboznámiť (v tomto smere vnútroštátna úprava môže stanoviť
prísnejšie podmienky). Zmluva o spotrebiteľskom úvere nemusí obsahovať uvedenie dátumu splatnosti
všetkých splátok úveru, pokiaľ je údaj o výške, počte a frekvencii splátok v zmluve uvedený tak, že
umožňuje spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy jednotlivých splátok (v tomto
smere vnútroštátna úprava nemôže stanoviť prísnejšie podmienky). Nie je potrebné, aby zmluva o
spotrebiteľskom úvere obsahovala údaj o tom, aká časť splátky bude započítaná na istinu a aká na
úroky (v tomto smere vnútroštátna úprava nemôže stanoviť prísnejšie podmienky), napokon vnútroštátna
úprava môže stanoviť, že úver sa bude považovať za bezúročný a bez poplatkov, pokiaľ ide o také údaje
v zmluve, ktorých neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.

9. Okresný súd rozhodoval a napadnutý rozsudok vyniesol dňa 15.03.2017; Súdny dvor Európskej únie
uvedené rozhodnutie vydal dňa 09.11.2016; nepochybne v tomto čase okresný súd opomenul aplikovať
záver tohto rozhodnutia pri rozhodovaní v predmetnom spore. Táto odvolacia námietka je dôvodná.

10. Dôvodne namieta žalobca aj strohú argumentáciu súdu prvej inštancie o nesprávnosti údajov o
výške RPMN a výške úrokovej sadzby z dôvodu zhody ich výšky; v tomto smere okresný súd neuviedol
v podstate žiadne dôvody. Takéto rozhodnutie nezodpovedá požiadavke riadneho a presvedčivého
súdneho rozhodnutia, čo má nepochybne za následok jeho nepreskúmateľnosť.
Podľa článku 2 ods. 1 a 2 základných princípov Civilného sporového poriadku, ochrana ohrozených
alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná, aby bol naplnený
princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej
rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý
spravodlivo.
Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu, zaručeného článkom 46 ods. 1 Ústavy SR
a v článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu. Vyjadruje to aj znenie §220 ods. 2 C.s.p.. Toto zákonné ustanovenie je potrebné
z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy SR vykladať a uplatňovať tak, že v
rozhodnutí všeobecného súdu musia byť uvedené dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené.
Ustanovenie §220 ods. 2 C.s.p. vyžaduje, aby v odôvodnení rozsudku súd uviedol, čoho sa žalobca
domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako
sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil; súd jasne a výstižne vysvetlí,
ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za

preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

11. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd nesprávne posúdil bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru v prejednávanom spore s odkazom na §9 ods. 2 písm. k) Zákona o
spotrebiteľských úveroch, pretože neprihliadol na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora citovaného
vyššie. Keďže však neodôvodnil, resp. nedostatočne odôvodnil ním konštatované pochybenie ohľadom
RPMN a ročnej úrokovej sadzby, keď v odôvodnení svojho rozsudku uviedol „taktiež uvedenie RPMN
a ročnej úrokovej sadzby v rovnakej výške 32,31% nie je správne, keďže toto uvedenie je nesprávne,
súd je toho názoru, že predmetná zmluva tieto údaje akoby neobsahovala,“ odvolací súd z tohto
nedostatočného odôvodnenia nemal možnosť posúdiť myšlienkový postup okresného súdu, čo robí
rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľným. V takom prípade odvolací súd nemá inú možnosť,
ako rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť vec na nové konanie a rozhodnutie.

12. V ďalšom konaní po vrátení veci okresný súd vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v priebehu aj
odvolacieho konania uhrádzal splátky, tak ako to uviedol v odvolaní žalobca, keď zobral v časti istiny
o zaplatenie sumy 20,- Eur s príslušenstvom svoju žalobu späť, okresný súd doplní dokazovanie tým,
že vyžiada od žalobcu, prípadne od žalovaného presnú špecifikáciu úhrad, z ktorej bude jednoznačne
vyplývať suma zaplateného úveru a pokiaľ žalobca zotrvá na žalobe a preukáže skutočnosti, spojené
s výškou svojho nároku, okresný súd po vykonaní dokazovania, a to aj podľa prípadných ďalších
návrhov strán dôkazy opäť vyhodnotí a vo veci nanovo rozhodne. Pokiaľ zotrvá na názore o nesprávnom
uvedení RPMN a výške úrokovej sadzby v úverovej zmluve, riadne svoj záver odôvodní s prihliadnutím
na závery rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 09.11.2016 v právnej veci C-42/15 Home
Credit Slovakia c/aI.G., ktorým sú slovenské súdy viazané. V ďalšom rozhodnutí riadne odôvodní
počiatok a výšku úroku z omeškania, pokiaľ bude o ňom rozhodovať. Okresný súd posúdi aj návrh na
pribratie do konania občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov (č.l. 67) a tiež bude
venovať pozornosť doručovaniu súdnych zásielok žalovanému, keďže z oznámenia Slovenskej pošty,
a.s. o výsledku reklamačného konania (viď č.l. 80) vyplýva, že doporučený list pre žalovaného mal byť
adresovaný na meno Pavol Morák; a teda nie je zrejmé, či reklamácia nevrátenej doručovanej súdnej
zásielky bola skutočne vybavená vo vzťahu ku osobe žalovaného.

13. Po vykonaní dokazovania okresný súd rozhodne nielen vo veci, ale aj o trovách konania, resp. o
nároku na trovy konania, ktorý odvolací súd ako výrok súvisiaci tiež zrušil; a to nielen prvoinštančného,
ale aj odvolacieho konania, a riadne svoje rozhodnutie odôvodní.

14. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§426
C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( §427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( §427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§428 C.s.p.).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§127 ods. 1 C.s.p.)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§127 ods. 2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§429 ods. 2 C.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Nov 23, 2019. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.