Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 15, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/99/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114012131
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2114012131.4

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov
JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla v trestnej veci obžalovaného B. W., pre
prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Trnava zo dňa 05.04.2018 sp. zn. 2T/137/2014 na verejnom zasadnutí konanom dňa

15.11.2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného B. W., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd I. stupňa uznal obžalovaného za vinného z prečinu nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa
§ 171 odsek 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 20. februára 2014 v čase okolo 03:20 hod. v E. na ulici M. neoprávnene prechovával biely kryštalický
materiál s hmotnosťou 26 mg, ktorý obsahoval účinnú látku metamfetamín v množstve väčšom ako
10 mg, čo nezodpovedá 1 obvykle jednorazovej dávke drogy, spôsobilej po aplikovaní ovplyvniť stav
ľudskej psychiky pôsobením na centrálny nervový systém, ktorú neoprávnene prechovával v papierovej
skladačke a ktorú si zabezpečil nezisteným spôsobom, pričom túto následne po predvedení na útvar

Policajného zboru dobrovoľne vydal, pričom metamfetamín je v zmysle Zák. č. 139/1998 Z. z. o
omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do
II. skupiny psychotropných látok.

Za tento prečin uložil obžalovanému podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36
písm. l/ a § 37 písm. h/ Trestného zákona s použitím § 41 odsek 1 Trestného zákona a § 42 odsek 1

Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok.

Podľa § 48 odsek 2 písm. a/ Trestného zákona bol obžalovaný zaradený na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona spolu s uložením súhrnného trestu bol zrušený výrok o treste

Okresného súdu Trnava zo dňa 20.11.2014 sp. zn. 0T/229/2014, právoplatným dňa 20.11.201, ako aj
všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad.

Proti tomuto rozsudku zahlásili po jeho vyhlásení odvolanie tak obžalovaný ako aj jeho obhajkyňa, ktoré
následne písomne odôvodnili.Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania nad rámec svojej obrany prednášanej v priebehu
doterajšieho konania namietal, že ani prokurátor ani súd doposiaľ nekonali nestranne. Vychádzal z
toho, že doposiaľ neboli vytknuté chyby OČTK už v počiatku konania, postup policajnej hliadky, ktorý

predchádzal jeho zadržaniu, bol v rozpore so zákonom, hliadka nedisponovala žiadnou informáciou
o prípadnom protiprávnom konaní jeho osoby, bol vyzvaný na predloženie občianskeho preukazu a
následne predvedený na policajný útvar, kde bol vyzvaný aby vyložil všetky veci a to niekoľkokrát,
inak mu bude uložená pokuta. Z početných rozhodnutí súdov vyplýva, že uvedená policajná hliadka
nemala dôvod okrem zistenia jeho totožnosti na iné vyťažovanie a v tejto súvislosti poukázal na rozsudok

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Tdo/12/2015 a na to, že výsluch svedka O. W. - príslušníka PZ a člena
hliadky, ktorá ho podrobila kontrole, je nezákonný a v konaní nepoužiteľný. Vo vzťahu k výroku o treste
namietal, že súd I. stupňa pochybil, keď mu neuložil súhrnný trest aj vo vzťahu k trestu, ktorý mu bol
uložený dňa 05.02.2018 Okresným súdom v Trnave pod sp. zn. 0T/28/2018.

Obhajkyňa obžalovaného v dôvodoch odvolania namietala, že znaleckým dokazovaním zistená

hmotnosť pervitínu nezodpovedá ani jednej priemernej jednorázovej dávky drogy, jednalo sa len o
jednu skladačku s pervitínom, preto sa nestotožňuje s právnym názorom krajského súdu vyslovenom v
jeho skoršom rozhodnutí v tejto trestnej veci. Má za to, že stíhaný skutok nie je trestným činom, preto
opätovne navrhla obžalovaného podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku spod obžaloby oslobodiť.
Obhajkyňa tiež namietala, že pokiaľ si okresný súd osvojil právny názor odvolacieho súdu a uznal vinu

obžalovaného, mal pri ukladaní trestu rozhodnúť o upustení od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na
skutočnosť, že skutok sa stal pred 4 rokmi, obžalovaný dovtedy nebol trestne stíhaný a jeho ďalšia
trestná činnosť vôbec nesúvisela s drogami. Uložený trest považuje za neprimerane prísny, čím nie je
zaručená žiadna prevencia odsúdených ale skutočne vážna represia.

Okresný prokurátor sa po vyhlásení rozsudku vzdal práva podať odvolanie.

Zástupkyňa krajského prokurátora navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť, pretože
napadnutý rozsudok považuje vo všetkých jeho výrokoch za správny a zákonný.

Krajský súd, na základe riadne a včas podaného odvolania, na to oprávnenou osobou, podľa § 317
odsek l Trestného poriadku, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
ako aj správnosť konania, ktoré im predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie
je dôvodné.

Prejednávanou trestnou vecou sa už v minulosti krajský súd opakovane zaoberal. Uznesením zo dňa
06.02.2018 sp. zn. 3To/44/2017 zrušil rozsudok súdu I. stupňa zo dňa 15.06.2017 a vec mu vrátil, aby ju
v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. K otázke právnej kvalifikácie konania obžalovaného
krajský súd poukazuje na právny názor vyslovený vo vyššie uvedenom uznesení, ktorým bol podľa § 327
odsek1Trestnéhoporiadkuokresnýsúdviazaný,natomtoprávnomnázorezotrvávaajvsúčasnejdobe,

tento právny názor má oporu v ustálenej súdnej praxi, nakoľko zo skutkových zistení okresného súdu je
nepochybné, že sa stal skutok uvedený v obžalobe, obžalovaný prechovával také množstvo omamnej
a psychotropnej látky, ktoré, vzhľadom na obsah účinnej látky, bolo spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť
psychiku človeka, jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti prípadne sociálne správanie.

Pri preskúmávaní obsahu spisového materiálu sa krajský súd zaoberal aj tými odvolacími námietkami
obžalovaného, ktorými v podstate namietal nezákonnosť zabezpečeného dôkazu pričom zistil, že ani
tieto námietky nie sú dôvodné.

Z obsahu spisu vyplýva, že obžalovaný bol v kritickom čase na M. ulici v E. kontrolovaný policajnou

hliadkou. Pretože nevedel hodnoverne preukázať svoju totožnosť, bol predvedený na príslušný policajný
útvar, kde bola jeho osoba stotožnená s fotografiou a vzťahovými údajmi v systéme Regob. Tento postup
polície bol v súlade s nižšie uvedenými ustanoveniami zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore.

Podľa § 18 odsek 1 citovaného zákona, policajt je oprávnený vyzvať osobu, ak je to potrebné na plnenie

úloh podľa tohto zákona, aby preukázala svoju totožnosť dokladom totožnosti.Podľa § 18 odsek 3 citovaného zákona, ak vyzvaná osoba odmietne preukázať svoju totožnosť podľa
odseku 1/, policajt je oprávnený takúto osobu predviesť na útvar policajného zboru za účelom zistenia
jej totožnosti.

Podľa § 18 odsek 4 citovaného zákona, ak vyzvaná osoba nemôže preukázať svoju totožnosť podľa
odseku 1/ a ani po predchádzajúcom poskytnutí potrebnej súčinnosti nemôže hodnoverne preukázať
svoje meno a priezvisko, dátum narodenia a adresu bydliska, policajt je oprávnený postupovať
podľa odseku 3/. Hodnovernosť preukázania mena a priezviska, dátumu narodenia a adresy bydliska

posudzuje policajt podľa dôvodu zisťovania totožnosti osoby.

Ako vyplýva z listín na č.l. 67, obžalovaný bol dňa 20.02.2014 o 03.25 hod. predvedený na KR PZ,
Odborporiadkovejpolície,pohotovostnámotorizovanájednotka,zdôvodu§18odsek4zák.č.171/1993
Z. z. o policajnom zbore. Oprávnenosť tohto postupu polície vyplýva aj z výpovede obžalovaného zo
dňa 20.02.2014, ktorý v procesnom postavení zadržaného podozrivého potvrdil, že bol kontrolovaný

policajtmi na M. ulici v E., nemal pri sebe občiansky preukaz, preto bol predvedený na políciu. Po
predvedení vyložil papierovú skladačku s pervitínom, sám povedal polícii, že sa tam nachádza pervitín
a túto skladačku dobrovoľne vydal.

Vyššieuvedenéskutočnostivyplývajúajzvýpovedeobžalovanéhozodňa06.07.2014,kdeužvypovedal

v procesnom postavení obvineného, keď zo spisu vyplýva, že uznesenie o vznesení obvinenia za
aktuálne stíhaný skutok mu bolo doručené dňa 07.04.2014.

Na základe vyššie uvedeného vyhodnotil krajský súd úkony polície za zákonné. Za nezákonné
obstaranie dôkazu nemožno považovať to, že obžalovaný v kritickom čase sám, pri úkonoch polície,

dobrovoľne vydal skladačku s pervitínom.

Pri preskúmaní výroku o treste krajský súd zistil, že aj tento výrok je správny a zákonný. Okresný
súd správne posúdil, že vo veci prichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu vo vzťahu k trestu,
ktorý bol obžalovanému uložený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 20.11.2014 sp.

zn. 0T/229/2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.11.2014, nakoľko je nepochybné, že skutku, za
ktorý je stíhaný v súčasnej dobe, sa obžalovaný dopustil pred vydaním uvedeného trestného rozkazu.

Súd I. stupňa v čase jeho rozhodovania správne ustálil poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm.
l/ Trestného zákona spočívajúcu v tom, že obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a

tento úprimne oľutoval. Aj keď postoj obžalovaného k prejednávanej trestnej činnosti, najmä v rámci
odvolacieho konania, spochybňuje záver o tom, či trestný čin úprimne oľutoval, nebolo možné na
priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti v odvolacom konaní nič meniť, nakoľko toto prebiehalo len na
základe odvolania obžalovaného a jednalo by sa o zmenu v jeho neprospech.

Vzhľadom k tomu, že obžalovanému bol ukladaný súhrnný trest za viac trestných činov, súd I. stupňa
správneustálilpriťažujúcuokolnosťvzmysle§37písm.h/Trestnéhozákonaabolisprávneajjehoúvahy
ohľadom nepriznania priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 písm. m/ Trestného zákona. Pri rovnováhe
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností následne súd I. stupňa správne ukladal obžalovanému trest s
použitím§41odsek1a§42odsek1Trestnéhozákona,pričomsprávnevyhodnotilosobuobžalovaného,

jeho trestnú minulosť, stupeň spoločenskej nebezpečnosti jeho konania a tiež množstvo zaistenej
návykovej látky a správne uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici
trestnej sadzby. S týmto postupom okresného súdu sa krajský súd v celom rozsahu stotožňuje a v
podrobnostiach v tomto smere poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.
Krajský súd nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku obžalovaného, ktorý sa domáhal uloženia

súhrnného trestu aj vo vzťahu k jeho odsúdeniu, ktoré mu bolo uložené v konaní Okresného súdu Trnava
sp. zn. 0T/28/2018, pretože na takýto postup neboli splnené zákonné podmienky. Vo veci Okresného
súdu Trnava sp. zn. 0T/28/2018 bol obžalovaný trestným rozkazom zo dňa 05.02.2018 (ktorý týmto
dňom nadobudol aj právoplatnosť) odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písm. f/ Trestného
zákona, § 212 odsek 3 písm. b/ Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 9

mesiacov, pričom je zrejmé, že uvedených prečinov sa nedopustil skôr, ako bol vyhlásený odsudzujúci
rozsudok vo veci Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/229/2014, jednalo sa teda o recidívu.Výrok o zaradení obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody v zmysle § 48 odsek 2 písm. a/
Trestného zákona do ústavu s minimálnym stupňom stráženia je rovnako správny a zákonný, tento
postup odôvodňuje zistenie, že obžalovaný nebol za posledných 10 rokov pred spáchaním žalovaného

prečinu vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.

Pretože krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu
napadnutého rozsudku, odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.