Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, October 19, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/50/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117000424
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2117000424.11

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr. Jána
Mihala a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci obžalovaného G. D., pre prečin porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e/ Tr. zák. v jednočinnom
súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák, o odvolaní obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 13.3.2018, č. k. 0T/244/2017-191, na verejnom zasadnutí

konanom dňa 19.10.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného G. D., nar. X.X.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 13.3.2018, č. k. 0T/244/2017-191 rozhodol, že obžalovaný G.
D. je vinný, že
dňa 13.10.2017 v čase cca od 01:30 hod. do 03:20 hod. bez použitia násilia preskočil 1,8 metra vysoké

čelné oplotenie pozemku k rodinnému domu č. XXX v obci N., okres Trnava, kde prešiel k záhradnej
drevenej chatke v zadnej časti pozemku, z ktorej odcudzil benzínovú kosačku zn. BRIGGS&STRATTON
typ 450 SERIES/148 cc, červenej farby, v hodnote 100,00 €, a prešiel k objektu krytého bazénu, kde
odcudzil kalové čerpadlo zn. AquaCraft 750 W, modrej farby, ležiace pri bazéne v hodnote 30,00 €
a kalové čerpadlo zn. Gardens Best GB400S P400W, červenej farby, ležiace vedľa vchodových dverí
prekrytia bazéna v hodnote 30,00 €, čím spôsobil užívateľke nehnuteľností Z. C. škodu vo výške 160,00

€,
napriek tomu, že dňa 11.10.2017 bol postihnutý Obvodným oddelením PZ Trnava v blokovom konaní
ev. č. bloku 12076530 pokutou vo výške 30,00 € za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 Zák. č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,
a hoci bol rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 15.07.2016 sp. zn. 30T/148/2014, právoplatným
dňa 15.07.2016, okrem iného odsúdený aj za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm.

b/ Tr. zák.,
teda neoprávnene vnikol do obydlia iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - vlámaním,
prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich
mesiacoch postihnutý a hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch
odsúdený,
čím spáchal prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom

na § 138 písm. e/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods.
3 písm. b/ Tr. zák.
Za to bol odsúdený podľa § 194 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák. a § 38
ods. 4 Tr. zák. a s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 40 (štyridsať)
mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 2 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr.

zák. sa obžalovanému uložil ochranný dohľad na 2 (dva) roky. Podľa § 77 ods. 1 Tr. zák. je obžalovaný
povinný po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody:a) oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať,
b) osobne sa hlásiť jedenkrát za dva kalendárne mesiace u probačného a mediačného úradníka
Okresného súdu Trnava, a

c) vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí súdu.
Podľa § 77 ods. 2 Tr. zák. a § 51 ods. 4 písm. j/ Tr. zák. sa obžalovanému po dobu výkonu ochranného
dohľadu uložila aj povinnosť spočívajúca v príkaze zamestnať sa alebo uchádzať sa preukázateľne o
zamestnanie.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný a to proti výroku o vine aj o treste.

Odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu, pričom uviedol, že okresný súd pochybil, keď
nevykonal dôkazy, ktoré obžalovaný navrhol na hlavnom pojednávaní. Svoju výpoveď, ako i výpoveď
svedka C. z prípravného konania považuje za neplatné, nakoľko obžalovaný i svedok boli v ten deň,
keď bol vypočutí v prípravnom konaní pod vplyvom omamných a psychotropných látok a obžalovaný
mal abstinenčné príznaky. Ďalej namietol postup polície, ktorá nezabezpečila stopy z odcudzených vecí.
Obžalovaný ďalej uvádza, že na základe súdom vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní bolo

objektívne preukázané, aký bol celkový priebeh deja, respektíve skutku, ktorý sa odohral, vzhľadom na
uvedené je zrejmé, že on sa daného konania nedopustil. Prvostupňový súd precenil dôkazy svedčiace v
neprospech obžalovaného, žiadnym spôsobom nezobral do úvahy dôkazy svedčiace v jeho prospech,
čím jednoznačne došlo k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie. Uložený trest vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti nespĺňa účel zamýšľaný trestným zákonom. Napadnuté rozhodnutie

súdu prvého stupňa nie je podľa obžalovaného objektívne a vyvoláva dôvodné, respektíve rozumné
pochybnosti. Ďalej namietol zákonnosť postupu súdu podľa § 88 Trestného poriadku v súvislosti so
svedkom C.. Obžalovaných trvá na konfrontácii s menovaným svedkom. V ďalšej časti svojho odvolania
poukázal na zásady ukladania trestov, pričom trest uložený okresným súdom považuje za neprimerane
prísny.

Neskôr svoje odvolanie sám písomne doplnil a uviedol, že okresný súd závažne porušil jeho práva
na spravodlivý súdny proces, tým, že mu bolo upreté právo na obhajobu a súd sa nevysporiadla so
skutočnosťami dôležitými pre spravodlivé rozhodnutie. Súd prehliadol skutočnosť, že pri samotnom
skutku boli dvaja. Vozidlo viedol nezákonne nastrčený agent polície Z. C., ktorý ho naviedol na
nezákonnú činnosť, ktorú by v živote nespáchal, keby nebolo jeho a jeho vozidla. Z. C. pácha trestnú

činnosť, navádza na jej páchanie aj iných a potom proti týmto ľuďom spolupracuje s políciou a takýmto
spôsobom objasňuje prípady, ktoré sám vykonštruoval, zinscenoval a takýmto spôsobom kryje svoju
dílerskú činnosť. Keďže pracuje pre políciu ako agent, táto ho necháva páchať drogovú trestnú činnosť.
Obžalovaný tieto svoje tvrdenia vie podporiť mnohými dôkazmi, napr. Výpoveďou svedka R. L. z R.,
ktorého tiež navádzal na trestnú činnosť. Obžalovaný žiada krajský súd, aby napadnutý rozsudok zrušil

a vec vrátil na okresný súd, kde nariadi vypočutie Z. C. a svedka R. L., ktorý objasní nezákonné praktiky
a postupy policajtov v Trnave, ako aj rozsiahlu trestnú činnosť Z. C..
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:

1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že

a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok
v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods.
1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku.Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o vine a proti výroku
treste, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku
odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť rozhodnutia v rozsahu, v ktorom to zákon pripúšťa

zistil nasledovné.
Pokiaľ ide o rozsah, dokazovanie bolo na prvostupňovom súde vykonané dostatočne a súd vykonané
dôkazy zákonným spôsobom vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým a právnym záverom.
Z pohľadu zákonnosti konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozsudku, odvolací súd
nenachádzažiadnepochybenia,ktorébyvyústilidoporušeniaprávaobžalovanéhonaspravodlivýsúdny

proces. Pokiaľ ide o otázku obhajoby obžalovaného, odvolací súd nezistil, že by prvostupňový súd
akýmkoľvek spôsobom bránil obžalovanému v jeho obhajobe. Obžalovaný mal od svojho zadržania
ustanoveného obhajcu JUDr. Michala Ellingera, ktorý zabezpečoval povinnú obhajobu obžalovaného.
Pokiaľ prvostupňový súd odmietol návrhy obžalovaného na dokazovanie (pričom toto svoje rozhodnutie
zrozumiteľne odôvodnil v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku), nedošlo tým k porušeniu práva
obžalovaného na obhajobu alebo na spravodlivý súdny proces. Nie je automatickou povinnosťou súdu

vykonať všetky dôkazy, ktoré navrhuje obžalovaný, ak súd podľa vlastnej úvahy vyhodnotí, že vykonané
dôkazy postačujú na zistenie skutkového stavu veci, o ktorom nie súd dôvodné pochybnosti. V zmysle
§ 2 ods. 12 Trestného poriadku súdy hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v
ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Prvostupňový súd pri vypracovaní písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku postupoval v súlade
s ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku a v tomto zrozumiteľne odôvodnil všetky napadnuté
výroky.
Výrok prvostupňového súdu o vine obžalovaného je plne v súlade s vykonanými dôkazmi, z ktorých,
podľa názoru odvolacieho súdu, vyplynuli skutočnosti bezpečne preukazujúce, že obžalovaný sa

dopustil spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu a tento skutok napĺňa všetky zákonné znaky
prečinu porušovania domovej slobody a prečinu krádeže tak, ako ich kvalifikoval prvostupňový súd.
Obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní bránil tým, že vyhlásil, že je z obžalovanej trestnej činnosti
nevinný. Ďalej odmietol k veci vypovedať a preto prvostupňový súd správne a v súlade s ustanovením
§ 258 ods. 4 Trestného poriadku prečítal jeho výpoveď z prípravného konania. V tejto výpovedi sa

obžalovaný v plnom rozsahu priznal k spáchaniu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu a Z. Biháriho v nej
označil za osobu, ktorá ho naviedla na trestnú činnosť, resp. mu navrhla jej spáchanie a pri páchaní
mu pomáhal tým, že ho na miesto spáchania trestného činu odviezol motorovým vozidlom a pomáhal
mu z nakladaní odcudzenej kosačky. Jeho výpoveď z prípravného konania, ktorá bola zákonným
spôsobom prečítaná na hlavnom pojednávaní tak slúži ako usvedčujúci dôkaz proti obžalovanému.

Ostatné vykonané dôkazy, ktoré prvostupňový súd vykonal na hlavnom pojednávaní, vyhodnotil tento
súd správnym spôsobom tak ako je to uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku na strane 6.
Rovnako správne sa prvostupňový súd vysporiadal i návrhmi obžalovaného na vykonanie dokazovania,
ktoré odmietol. Odvolací súd na príslušnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku (strana 5) odkazuje,
bez potreby jeho opakovania.

Prvostupňový súd sa v odôvodnení svojho rozsudku zaoberal i obranou obžalovaného, ktorú uplatnil i v
odvolacom konaní a ktorá sa týka účasti Z. C. na obžalovanom trestnom čine, pričom sa tento súd s touto
vysporiadal správnym spôsobom a odvolací súd si jeho argumentáciu v plnom rozsahu osvojuje. Možno
tak iba zopakovať, že Z. C. nebol v tejto trestnej veci obžalovaný a preto súd nemohol rozhodovať o jeho
vine zo spáchania skutku. Orgány činné v trestnom konaní od začiatku vedeli o prítomnosti osoby Z. C.

na mieste činu, vypočuli ho a pokiaľ vyhodnotili zistené skutočnosti tak, že nebol dôvod na jeho trestné
stíhanie a neskôr na obžalovanie, nebolo možné zo strany prvostupňového súdu takéto rozhodnutie
ovplyvniť a to pre nedostatok jeho právomoci rozhodnúť o tom, kto bude v trestnom konaní obžalovaný.
Táto právomoc v zmysle ustanovenia § 234 ods. 1 patrí výlučne prokurátorovi. Na to nadväzuje aj
úvahyvťahujúcasaksvedkovi,ktorévodvolanínavrhovalvypočuťobžalovaný.Uvedenýsvedokcelkom

zrejme nevie nič uviesť k samotnej trestnej činnosti a mal by vypovedať iba k osobe svedka C., čo je
pre rozhodnutie v merite veci irelevantné.
Svedok C. bol v prípravnom konaní vypočutý a svoju účasť na páchaní trestnej činnosti poprel z hľadiska
toho, že nemal vedomosť o tom, že obžalovaný G. D. má v úmysle spáchať trestnú činnosť. V tejto mu
nijakým spôsobom nepomáhal, ani ho na ňu nenavádzal. Podľa odvolacieho súdu, prvostupňový súd

využil všetky zákonné možnosti na dosiahnutie vypočutia svedka C. na hlavnom pojednávaní a nakoniec
jeho výpoveď z prípravného konania prečítal, po splnení zákonných podmienok.
Obžalovaný vo svojom odvolaní namietol nezákonnosť svojej výpovede, ako i výpovede svedka C. v
prípravnomkonaníatozdôvodu,žeobajamalibyťpodvplyvomomamnýchapsychotropnýchlátok.Tototvrdenie obžalovaného však nie je ničím podložené, pričom zo zápisnice o výsluchu obvineného, ako i
menovaného svedka nevyplýva to, že títo by neboli schopní výsluchu z dôvodu ovplyvnenia návykovými
látkami.

Odvolací súd upriamuje pozornosť aj na obsah odvolania samotného obžalovaného (č. l. 278-280),
v ktorom obžalovaný prakticky priznáva páchanie skutku, no bráni sa tým, že na tento ho naviedol a
pomáhal mu pri jeho spáchaní práve vyššie menovaný svedok Bihari.
Podľa názoru odvolacieho súdu tak nedošlo k takému stavu, ako to uvádza odvolateľ, teda, žeby
prvostupňový súd nekriticky, neobjektívne zohľadnil iba dôkazy svedčiace v jeho neprospech a na

druhej strane nezohľadnil dôkazy svedčiace v jeho prospech. Podľa názoru odvolacieho súdu neboli v
prvostupňovom konaní vyprodukované také dôkazy, ktoré by vinu obžalovaného spochybňovali alebo
vyvracali.
Vina obžalovaného tak bola bez rozumných pochybností preukázaná a to na základe dôkazov
vykonaných na hlavnom pojednávaní zákonným spôsobom, pri rešpektovaní práva obžalovaného na
spravodlivý súdny proces.

Výrok o treste a o uložení ochranného opatrenia prvostupňový súd podrobne odôvodnil v napadnutom
rozsudku na strane 7-9. Vzhľadom na úplnosť a správnosť použitej argumentácie, odvolací súd na túto
časť odôvodnia opäť odkazuje, bez potreby jeho opakovania. Uložený trest odňatia slobody považuje za
primeraný,najmäsohľadomnaosobuobžalovanéhoakorecidivistu,ktorýbolopakovanesúdnetrestaný
a to aj nepodmienečnými trestami odňatia slobody, ktoré však u neho nesplnili ten výchovný účel, aby

ho odradili od ďalšieho páchania trestnej činnosti. Vzhľadom na argumentáciu prvostupňového súdu, na
ktorú odvolací súd na tomto mieste odkazuje, nepovažuje odvolací súd uložený trest za neprimeraný.
Na naplnenie účelu trestného konania bolo obžalovanému potrebné uložiť aj vyššie uvedené ochranné
opatrenie.
V priebehu odvolacieho konania uplatnil obžalovaný viaceré procesné námietky.

Podaním, ktoré došlo tunajšiemu súdu dňa 25.5.2018 (č. l. 207) vzniesol „generálnu námietku zaujatosti“
a žiadal, aby v jeho veci rozhodol Krajský súd v Bratislave. Svoju žiadosť odôvodnil tým, že medzi
sudcami Okresného súdu Trnava a Krajského súdu v Trnave sú „blízke rodinné a nadštandardné
vzťahy“. Sudca okresného súdu JUDr. Marián Dunčko neakceptoval obžalovaným navrhované dôkazy a
obžalovaný sa obáva, že sa to bude opakovať aj v konaní odvolacieho súdu. Na základe tejto námietky,

resp. žiadosti rozhodol Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 10.7.2018 č. k. 2Ndt 17/2018-269, že podľa
§ 23 ods. 1 Trestného poriadku sa jeho trestná vec Krajskému súdu v Trnave neodníma (č. l. 269-270).
Po doručení predvolania na verejné zasadnutie nariadené na deň 27.9.2018, obžalovaný podaním zo
dňa 12.9.2018 vzniesol námietku proti predsedovi senátu JUDr. Vladimírovi Tencerovi a to z dôvodu
jeho blízkych vzťahov s poškodenou Z. C.. Navrhol, aby sa vec pridelila Krajskému súdu v Nitre, kde

takýmtospôsobomnebudeovplyvňovanýsúdnyprocesanebudemuodopretéprávonaobhajobu.Tento
návrh súd podľa obsahu vyhodnotil ako námietku zaujatosti voči predsedovi senátu JUDr. Tencerovi. V
čase konania verejného zasadnutia bol menovaný predseda senátu dlhodobo práceneschopný a preto
sa rozhodovania nezúčastnil a na základe rozvrhu práce tunajšieho súdu na rok 2018 ho zastúpil v
pozícii sudcu predsedajúceho senátu JUDr. Martin Žovinec. Vzhľadom na to, že namietaný sudca sa

rozhodovania nezúčastnil a nemohol tak ovplyvniť rozhodovanie vo veci a vo vzťahu k ostatným sudcom
tunajšieho sa už najvyšší súdu SR vyjadril, že neexistuje dôvod na ich vylúčenie z prejednávania trestnej
veci obžalovaného, súd o tejto námietke nerozhodoval.
Tesne pred nariadeným termínom verejného zasadnutia na deň 27.9.2018 bolo tunajšiemu súdu
dňa 26.9.2017 doručené podanie novozvoleného obhajcu obžalovaného Mgr. Martina Hanáčka, ktorý

oznámil prevzatie obhajoby obžalovaného a zároveň požiadal o odročenie verejného zasadnutia,
nakoľko si musí naštudovať spis. Podobné podanie súdu doručil aj obžalovaný. Tunajší súd na verejnom
zasadnutí tento návrh neakceptoval, pričom verejné zasadnutie bolo prerušené pre správanie sa
obžalovaného, ktorý tvrdil náhle zhoršenie svojho zdravotného stavu.
Opatrením zo dňa 1.10.2018 bolo zrušené ustanovenie obhajcu JUDr. Michala Ellingera z dôvodu, že

obžalovaný si zvolil obhajcu. V ten deň bolo zároveň opatrením rozhodnuté o ustanovení náhradného
obhajcu Mgr. Mateja Csenkyho podľa § 42 ods. 1 Trestného poriadku, nakoľko hrozila dôvodná obava
zo zmarenia verejného zasadnutia pre neprítomnosť zvoleného obhajcu. Súd nariadil pokračovanie
verejného zasadnutia na deň 11.10.2018. Obžalovaný p doručení predvolania zaslal súdu podanie, ktoré
označil ako „námietka zaujatosti podľa 31 ods. 1, 2 Tr. poriadku proti JUDr. Martinovi Žovincovi spojená

spolu s návrhom na odňatie prikázanie veci podľa § ods. 1 Tr. P“. Námietku zaujatosti odôvodnil tým, že
menovaný predseda senátu sa pozná s poškodenou, často sa navštevujú a chodia spolu na dovolenky,
čo sa dozvedel písomnou formou dňa 2.10.2018. ďalej v podaní uviedol, že Z. C. je nemanželským
synom JUDr. Martina Žovinca, čo sa dozvedel od matky Z. C.. Ďalším dôvodom zaujatosti sudcu mal byťjeho postup na verejnom zasadnutí dňa 27.9.2018. O zaujatosti sudcu má svedčiť i konanie verejného
zasadnutiavpriestorochÚstavunavýkonväzbyLeopoldovaustanovenienáhradnéhoobhajcu.Navrhol,
aby bola vec pridelená na Krajský súd v Bratislave, kde mu bude zaručený spravodlivý proces.

Uvedené podanie obžalovaného tunajší súd posúdil podľa jeho obsahu. Pokiaľ ide o dôvody, v ktorých
vidí obžalovaný zaujatosť sudcu, tunajší súd uvádza nasledovné. Na základe žiadosti súdu poskytol
Ústav na výkon väzby Leopoldov správu o odoslanej a prijatej korešpondencii obžalovaného za
obdobie výkonu jeho väzby, ako aj zoznam jeho návštev a históriu telefonických hovorov. Jediný
telefonický hovor mal obžalovaný dňa 22.12.2017 s G. S.. Obžalovaný nemal do da 10.10.2018 žiadnu

vykonanú návštevu. Okrem korešpondencie zo súdmi a z obhajcom neprijal obžalovaný žiadnu inú
korešpondenciu. Z takto zistených skutočnosti súd vyvodil záver, že dňa 2.10.2018 obžalovaný nemohol
obdržať korešpondenciu, z ktorej by sa dozvedel o vzťahoch sudcu s poškodenou. Rovnako nie
je preukázané, že by počas výkonu väzby mal kontakt s matkou Z. C., ktorá by mu oznámila, že
sudca je otcom Z. C.. Ak sa teda obžalovaný tieto informácie dozvedel v inom čase ako bola jeho
komunikáciakontrolovanávovýkoneväzby,nevzniesolnámietkuzaujatostibezmeškania,čojevzmysle

ustanovenia § 32 ods. 6 Trestného poriadku dôvodom, pre ktorý sa nej nekoná. Namietaný procesný
postup sudcu (miesto konania verejného zasadnutia a ustanovenie náhradného obhajcu) rovnako má
za následok, že v zmysle citovaného ustanovenia Trestného poriadku sa o takejto námietke nekoná.
Vylúčenie všetkých ostatných sudcov tunajšieho súdu bolo už raz rozhodované Najvyšším súdom SR
(uznesením zo dňa 10.7.2018 č. k. 2Ndt 17/2018-269) a vo vzťahu k nim obžalovaný neuviedol žiadne

nové dôvody ich vylúčenia. O takomto návrhu sa v zmysle § 23 ods. 3 Trestného poriadku nekoná.
Z uvedených dôvodov nebolo podanie obžalovaného prekážkou na meritórne rozhodnutie vo veci, ku
ktorému došlo na verejnom zasadnutí konanom dňa 19.10.2018 v priestoroch Ústavu na výkon väzby
Leopoldov, za prítomnosti náhradného obhajcu. Miesto konania verejného zasadnutia zvolil odvolací
súd na základe správania sa obžalovaného na verejnom zasadnutí dňa 27.9.2018, kedy obžalovaný,

po tom ako súd neakceptoval jeho žiadosť o odročenie, prezentoval vážne zdravotné (bolesti hlavy,
bezládnosť, bezvedomie), ktoré ani rýchla zdravotnícka pomoc privolaná do pojednávacej miestnosti,
ani následné odborné vyšetrenie v nemocnicu nepotvrdili. V priestoroch ústavu na výkon väzby je
možné poskytnúť odbornú zdravotnícku pomoc v prípade náhleho zhoršenia zdravotného stavu, ktorý
by bol len prechodného charakteru, resp.by bolo možné priamo na mieste zistiť, či prípadné tvrdenia

obžalovaného o jeho zhoršenom zdravotnom stave majú objektívny základ. Ustanovenie náhradného
obhajcu je opatrenie v prospech obžalovaného, ktoré bolo potrebné vykonať tak, aby bolo dodržané
právo obžalovaného na prednostné a urýchlené prejednanie jeho väzobnej trestnej veci v zmysle § 2
ods. 6 Trestného poriadku, čomu koreluje rovnaká povinnosť súdu. Uvedené opatrenie súdu sa nakoniec
ukázalo ako správne, pretože zvolený obhajca obžalovaného v deň konania verejného zasadnutia

doručil svoje ospravedlnenie z neúčasti na ňom z dôvodu jeho práceneschopnosti, pričom nežiadal o
odročenie termínu verejného zasadnutia (rovnako ani obžalovaný na verejnom zasadnutí).
S poukazom na uvedené odvolací súd nezistil žiadne pochybenia prvostupňového súdu pri rozhodovaní
o napadnutých výrokoch, preto odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol podľa § 319 Trestného
poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.