Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 14, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/224/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316204532
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2316204532.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr.

Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so
sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou,
Slnečná765/3,Malinovo,protižalovanému:U.J.,nar.X.X.XXXX,bytomT.R.C.XXX,T.R.C.,zastúpený
splnomocnencom: Čibrik & Blazsek, advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Hlavná 14, Šaľa, o
zaplatenie 157,58 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo
dňa 25. januára 2017, č.k. 35C/109/2016-50, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietnutia žaloby vo zvyšku a v časti

trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovaný má právo na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie návrh žalovaného na prerušenie konania
zamietol, žalobu žalobcu zamietol a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovaný má právo na ich
náhradu v rozsahu 100%.

2. Rozsudok vo veci samej súd prvej inštancie odôvodnil použitím ust. § 497 Obchodného zákonníka,

§ 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 a 5, § 54 ods. 1 a 2, § 517 ods. 2 a § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka, ako aj ust. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov, keď dospel k záveru, že zmluvný vzťah medzi stranami treba definovať
ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľskú zmluvu. Na jednej strane vystupuje fyzická
osoba - spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebopodnikateľskejčinnostianastranedruhejprávnickáosoba-dodávateľ,ktorápriuzatváranízmluvy
koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické,

že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci,
za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto
podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá
pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia
v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú
neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a

služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ
má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného
vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za
porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Právny vzťahmedzi účastníkmi založený úverovou zmluvou zo dňa 23.7.2013 súd ďalej posudzoval podľa zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Ide o tzv.
„formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára i úverové podmienky mal navrhovateľ už pripravené a

dopisovali sa do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa žalovaného, pričom tento obsah zmluvy i úverových
podmienok nemohol ovplyvniť ani neovplyvnil. Súd skúmal jednotlivé nároky uplatnené žalobcom vo
vzťahu k zmluvným dojednaniam a k obsahu obchodných podmienok a dospel k záveru, že nárok
žalobcu nie je dôvodný ani len v časti. Pri posúdení obsahu úverovej zmluvy súd zistil, že v zmluve
bola vymedzená fixná úroková sadzba v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. i) a § 2 písm. c) zákona

o spotrebiteľských úveroch vo výške 39,15% ročne. Zároveň však boli úroky v zmluve vyčíslené aj
pevnou sumou vo výške 137,03 eur, ktorá bola zahrnutá aj do výpočtu celkových nákladov úveru a
z ktorej žalobca vychádzal pri výpočte výšky splátky. Sám žalobca v žalobe odkazuje na všeobecné
podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru, konkrétne bod 5, v ktorom je uvedená metóda výpočtu
výšky úrokov. Po oboznámení sa z obsahom zmluvy pripojenej v spise sp. zn. 17C/727/2015 však súd
prvej inštancie zistil, že žalobca pri výpočte nepostupoval v súlade s ním samým stanovenou metódou

a úroky vyčíslil na vyššiu sumu, než je výsledná suma zodpovedajúca stanovenej metóde. Úroky
veriteľovi v zmysle zmluvy patria za dobu trvania úveru, čo v danom prípade bolo obdobie od podpisu
zmluvy a odovzdania peňazí, t.j. od 23.7.2013, až do konečnej splatnosti úveru dňa 14.7.2014. Doba
trvania úveru tak bola 356 dní. Za použitia metódy pre výpočet výšky úrokov (istina 350 eur x úroková
sadzba 39,15% x 356 dní/365x100) mala byť výsledná výška úrokov stanovená na sumu 133,65 eur.

Žalobca však v zmluve v neprospech spotrebiteľa vyčíslil výšku úrokov na sumu vyššiu, a to 137,03 eur.
Následne na základe tohto údaju nesprávne stanovil aj celkovú výšku nákladov, ako aj výšku mesačnej
splátky a tieto nesprávne údaje zrejme použil aj pri výpočte RPMN. Vymedzením náležitostí zmluvy
o spotrebiteľskom úvere zákon sleduje záujem spotrebiteľa, ktorý by mal mať na základe poskytnutej
informácie možnosť prehľadne porovnať ponuku žalobcu s ponukami iných poskytovateľov peňažných

produktov a posúdiť jej výhodnosť. Žalobca v zmluve spotrebiteľa informoval o výške ročnej úrokovej
sadzby a metóde výpočtu úrokov, avšak tieto pri realizovanom výpočte nepoužil a od spotrebiteľa
žiadal formou vyčíslenia celkovej sumy, či formou vyčíslenia splátok zaplatenie vyššej sumy. Pokiaľ
ide o dojednanie administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu
so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 208,97 eur, zmluva jednoznačne neuvádza, na

základe čoho bol poplatok určený v uvedenej výške, čo vlastne suma 208,97 eur predstavuje a čo
zahŕňa. Je nesporné, že žalovaný, pokiaľ mal záujem o úver, musel zmluvu podpísať aj s poplatkom v
takejto výške, avšak podľa názoru súdu je dojednanie tohto poplatku v rozpore s požiadavkou dobrej
viery, čo má za následok ujmu žalovaného ako spotrebiteľa spôsobujúcu značnú nerovnováhu v jeho
právach a povinnostiach voči žalobcovi. Zo zmluvy nevyplýva žiadne protiplnenie zo strany žalobcu

v prospech žalovaného, žiadne skutočné náklady zo strany žalobcu zdokladované neboli. Dojednanie
administratívneho poplatku v rozsahu 60% poskytnutej istiny spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, ako ich predpokladá
ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čím sa zároveň prieči dobrým mravom v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka a pre rozpor so zákonom a dobrými mravmi je neplatné. Vzhľadom na uvedené

nedostatky je potrebné poskytnutý spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Z
týchto dôvodov súd zamietol návrh žalobcu na zaplatenie vyčíslených úrokov vo výške 157,58 eur
a poplatku (administratívnych nákladov) vo výške 134,97 eur. Pokiaľ ide o poplatok za upomienku
uplatnený vo výške 10 eur, súd poukazuje na to, že dojednanie o poplatku bolo súčasťou všeobecných
podmienok, pričom žalobca súdu nepreukázal, že by táto podmienka bola individuálne dojednaná.

Zároveň žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď súdu nepreukázal, že mu akýkoľvek nárok vznikol.
Z písomných podaním nie je zrejmé, kedy a akým spôsobom mala byť upomienka vyhotovená a
zaslaná žalovanému a aké boli skutočné náklady s jej odoslaním. V spotrebiteľských veciach poplatky
za upomienky umožňujú získať na úkor spotrebiteľa majetkový prospech, ktorý prevyšuje skutočné
výdavky žalobcu za upomienku. Zákon za príslušenstvo pohľadávky označuje náklady na uplatnenie

pohľadávky. Predpokladá teda presné výdavky. Ani pokiaľ ide o škodu, ktorú by veriteľovi bolo dôvodné
priznať pre porušenie povinnosti zo zmluvy, nemožno veriteľovi priznať viac ako skutočnú ujmu, či
ušlý zisk. Paušálna výška poplatku za upomienku bez transparentného výpočtu skutočných nákladov
plne zapadá do definície neprijateľnej zmluvnej podmienky. Pokiaľ ide o nárok na zmluvnú pokutu, súd
zistil, že uvedený nárok nie je individuálne dojednaný. Úverovú zmluvu strany síce podpísali na prvej

strane, tá však neobsahuje dojednanie o zmluvnej pokute. O zmluvnej pokute 33 eur sa pojednáva
až v predtlačenom formulári zmluvných podmienok, na ktorom chýba podpis účastníkov, aby súd
mohol dojednania považovať za platné. Uvedené úverové podmienky sú vyhotovené na predtlačených
formulároch a nie sú podpísané účastníkmi a vzhľadom k tomu nespĺňajú formálne náležitosti platnéhoprávneho úkonu v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V rozhodovacej praxi súdov bol
ustálený záver, že ide o nekalú obchodnú praktiku navrhovateľa, keď na prvej strane zmluvy, kde sa
nachádza podpis účastníka, neuvedie základné náležitosti v zmysle citovaného zákona, ale odkazuje na

pripojené listiny, ktoré účastník už nepodpisuje a v ktorých je tiež drobným písmom, formou zhusteného
textu uvedené množstvo informácií, ktoré priemerný spotrebiteľ nemá možnosť si pri podpise zmluvy
naštudovať alebo pochopiť. Samotné ustanovenie o zmluvnej pokute obsiahnuté v úverových zmluvných
podmienkach súd vyhodnotil ako neplatné i z dôvodu, že dohoda o zmluvnej pokute musí byť písomná a
podpísanáobomizmluvnýmistranami.Ztohtodôvodusúdnávrhvtejtočastizamietol.Žalobcaneuniesol

dôkazné bremeno ani v súvislosti s uplatnenými trovami mediačného konania vo výške 174,67 eur. Tieto
v doplnení návrhu vymedzil ako trovy právneho zastúpenia za 2 úkony špecifikované len ako prevzatie
a príprava zastúpenia a poplatok za mediačné konanie. Súdu však žiadnym spôsobom nepreukázal
a nedoložil, že podal písomný návrh na začatie mediačného konania, uhradil vyčíslený poplatok a bol
pri akýchkoľvek úkonoch v súvislosti s mediačným konaním právne zastúpený. Z týchto dôvodov nie
je možné posúdiť vznik vyčíslených trov, ale ani ich účelnosť, vzhľadom na vyššie uvedené závery o

bezúročnosti a neexistencii viacerých uplatnených nárokov. Žalobca poskytol žalovanému na základe
zmluvy o úvere plnenie vo výške 350 eur, pričom žalovaný v splátkach uhradil celkovo sumu 424 eur
(80 eur do splatnosti a 344 eur po splatnosti úveru). Z uvedeného je zrejmé, že ak aj žalobcovi vznikol
nárok na zákonný úrok z omeškania z dôvodu, že žalovaný uhradil celú istinu až po dojednanom dni
konečnejsplatnosti,tentonárokbolžalovanýmužuspokojený,keďžežalovanýnadrámecistinyposkytol

žalobcovi plnenie v rozsahu 74 eur. Žalovanému ako úspešnej strane sporu vzniklo právo na náhradu
trov konania v rozsahu 100% v zmysle § 255 ods. 1 CSP.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietnutia žaloby a v závislom výroku o trovách konania

zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ ide o výšku príslušného poplatku, tento je podľa jeho
názoru v zmluve dostatočne jasne uvedený, výrazne napísaný, je uvedený hneď pri sume poskytnutého
úveru, teda žalovaný musel vedieť posúdiť hodnotu protiplnenia. Celkové náklady spotrebiteľa spojené

so spotrebiteľským úverom sú tvorené súčtom úroku vo výške 39,15% ročne z poskytnutého úveru.
Poukázal tiež na to, že cena plnenia podľa § 53 ods. 11 Občianskeho zákonníka (účinného ku dňu
uzavretia zmluvy o úvere) nemôže byť neprijateľnou podmienkou. Uviedol tiež, že Obchodný zákonník v
zmysle ust. § 499 umožňuje aj dojednanie tzv. poplatku za rezervovanie peňažných prostriedkov, a teda
umožňuje vyberanie aj iných platieb, ako len splátok úveru a úroku. Je teda zrejmé, že slovenské právo

a slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza.
Poplatok za poskytnutie úveru podľa jeho názoru nie je neprimerane vysoký vzhľadom na skutočnosť,
že je nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania, ako aj podnikateľské náklady, sú rozdielne -
vyššie oproti bankám. Čo sa týka príslušného poplatku, tento v 1/3 predstavuje úrok v zmysle § 502
ods. 1 Obchodného zákonníka a v 2/3 náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s

administratívou s tým spojenou.

4. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože

rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutých častiach vecne správny.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 35C/109/2016 je zaplatenie 157,58
eur s príslušenstvom. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie návrh žalovaného na
prerušeniekonaniazamietol,žalobužalobcuzamietolaonáhradetrovkonaniarozhodoltak,žežalovaný

má právo na ich náhradu v rozsahu 100%.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie
v napadnutej časti zamietnutia žaloby a v závislom výroku o trovách konania.8.Pretožeodvolacísúdvplnomrozsahupreberásúdomprvejinštanciezistenýskutkovýstav,nazáklade
ktoréhodospelksprávnymskutkovýmzáverom,pokiaľideoskutočnostiprávnerozhodnépreposúdenie

žalobou uplatnených nárokov a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej
inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotno-právne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou
vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia s poukazom na
ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na
správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené

odvolacie argumenty žalobcu nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie
odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej
inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

9. Po preskúmaní celej zmluvy o úvere vrátane všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského
úveru dospel súd k záveru, že zmluva je koncipovaná tak, že je v nej hrubým spôsobom

narušená rovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to najmä v ustanoveniach
o zabezpečovacích prostriedkoch (zmluvná pokuta, dohoda o zrážkach zo mzdy a podobne) a
zároveň sú celá zmluva a všeobecné podmienky koncipované výlučne v prospech veriteľa. Rovnosť
a vyváženosť práv a povinností zmluvných strán nie je zmluvou zabezpečená, práve naopak, zmluva
v spojitosti so všeobecnými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru obsahuje prakticky len

samé povinnosti dlžníka, sankcie za porušenie povinností v neprimeraných výškach a naproti tomu
práva a výhody veriteľa. Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov zmluvy vyjadrenú v takmer
všetkých ustanoveniach zmluvy sa celá zmluva (jej obsah i účel) prieči dobrým mravom a je v rozpore
so zásadami poctivého obchodného styku. Skutočnosť, že sa zmluva prieči dobrým mravom, spôsobuje
jej absolútnu neplatnosť. Neplatnosť úverovej zmluvy bolo potrebné vyvodiť z nerovnosti podmienok

účastníkov zmluvy v dôsledku neprimerane vysokého poplatku za spracovanie a vedenie úveru, v
dôsledku čoho bolo potrebné zmluvu považovať za priečiacu sa dobrým mravom a zásadám poctivého
obchodného styku. Poplatok za spracovanie a uzatvorenie zmluvy v rozsahu cca 60% z celkového
objemu poskytnutého úveru súd považoval za neprimerane vysoký s ohľadom na to, že ide o zmluvu,
ktorá pozostáva len z jedného listu, v ktorom sa do predtlačených rámčekov dopĺňajú len údaje týkajúce

sa identifikácie dlžníka, výšku úveru s poplatkom, výška a počet splátok. Nie je zrejmé, že by s
uzatvorením a spracovaním zmluvy v rozsahu jedného listu boli spojené tak vysoké administratívne
náklady. V spotrebiteľských zmluvách je síce možné dojednať aj poplatky, ale je nevyhnutné, aby sa nimi
platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Inak vymedzený poplatok, resp. neurčitý poplatok
možno považovať za neprijateľnú podmienku, ktorej zodpovedá poplatok za plnenie, ktoré si spotrebiteľ

neobjednal a ktoré slúži výlučne v prospech dodávateľa (rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn.
18Co/109/2011 zo dňa 21.11.2012).

10. Z dôvodu, že odvolacie dôvody žalobcu boli neopodstatnené a neboli zistené ani žiadne nedostatky
v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť z tzv. úradnej povinnosti (§ 380

ods. 2 CSP), preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, ako aj v závislom
výroku o trovách konania z dôvodu vecnej správnosti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

11. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, nakoľko v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, pričom

o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

12. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).