Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 23, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/29/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4616204332
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4616204332.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvNitre,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ErikyMadarászovejačlenovsenátu

JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: SANAS TOPOĽČANY, s.r.o.,
so sídlom Nám. M. R. Štefánika 20, Topoľčany, IČO: 36 535 338, zastúpený: JUDr. Ľubomír Kišac,
advokátom so sídlom Topoľčany, Škultétyho 7, proti žalovanej: H.. V. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., Y.
2, v konaní o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany,
č. k. 4C/223/2016-57 zo dňa 13. októbra 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievovecisamej potvrdzuje avovýrokuotrováchkonania
m e n í tak, že žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalovanej.

Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnnosť vypratať nehnuteľnosti v
kat.úz. V. zapísané na Okresnom úrade V., katastrálny odbor na LV č. XXXX ako parc.č. XXX zastavané
plochy a nádvoria o výmere 275 m2, parc.č. 645 zastavané plochy a nádvoria o výmere 19 m2 spolu
s rodinným domom súp.č. XXXX na parc.č. XXX do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. O nároku na
náhradu trov konania rozhodol tka, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v
plnejvýške,oktorejrozhodnesamostatnýmuznesenímsúdnyúradníkatodotrochdníodprávoplatnosti
uznesenia vydaného súdnym úradníkom .

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou
domáhal vypratania žalovanej z nehnuteľnosti v kat.úz. V. zapísaných na LV č. XXXX ako parc. č. 644
zastavané plochy a nádvoria o výmere 275 m2, parc.č. 645 zastavané plochy a nádvoria o výmere 19m2
spolu s rodinným domom súp.č. XXXX na parc.č. 644 z dôvodu, že je výlučným vlastníkom uvedených
nehnuteľností, ktoré nadobudol na základe osvedčenia o priebehu dobrovoľnej dražby a so žalovanou
sa dohodol, že môže nehnuteľnosti užívať do 31.05.2016 a potom ich má vypratať a odovzdať, avšak

žalovaná sa dobrovoľne nevypratala.

3. Súd prvej inštancie prejedaní veci a vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba na vypratanie
bolo podaná dôvodne, pretože žalobca je vlastníkom nehnuteľností, ktorých vypratania sa domáhal
a tieto nadobudol v dobrovoľnej dražbe, pričom žalovaná ako predchádzajúci vlastník nehnuteľností
podľa dohody so žalobcom mohla nehnuteľnosti užívať do 31.05.2016, pričom po uplynutí uvedenej
doby nehnuteľnosti nevypratala a žalobcovi neodovzdala. Žalobca ako vlastník nehnuteľností má teda

právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasiahol. Konštatoval, že
žalobou na ochranu vlastníctva je aj žaloba na vypratanie nehnuteľností, pričom pasívne legitimovanou
osobou je taká osoba, ktorá vec vlastníka zadržiava, prípadne mu neumožňuje realizovať jeho vlastnícke
práva tým, že nehnuteľnosti neoprávnene užíva. Za preukázané považoval, že žalobca je vlastníkompredmetných nehnuteľností a žalovaná nebola úspešná v súdnom konaní o neplatnosť dobrovoľnej
dražby. Na základe toho prijal záver, že žalovaní od 01.06.2016 nehnuteľnosti užíva bez právneho
dôvodu. O náhrade trov konania, rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 odsek 1 CSP, tak, že

žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania v plnej výške o ktorej podľa § 262
ods. 2 CSP, rozhodne samostatným uznesením súdny úradník po právoplatnosti rozsudku.

4. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v zákonnej lehote odvolaním žalovaná, ktorá sa domáhala
zabezpečenia náhradného bývania. Uviedla, že v právnom štáte sa má prihliadať aj na záujmy druhej

sporovej strany tak, aby realizácia akéhokoľvek, aj keď oprávneného práva žalobcu nešla výlučne skôr
na úkor neúspešnej žalovanej strany. Ak je teda spravodlivé, aby vypratala nehnuteľnosti, o ktoré prišla,
bolo by rovnako spravodlivé, aby vypratanie týchto nehnuteľností bolo podmienené zabezpečením
bytovej náhrady pre ňu a ďalšie osoby, ktoré sú odkázané na bývanie v predmetnom byte a to manžela
O. F. a syna K. F.. Vytýkala súdu prvej inštancie, že ich postavil do role bezprávnych osôb, ktorým v
právnom štáte nevedia zabezpečiť ani len bytovú náhradu, keď recipročne dáva oveľa väčšie hodnoty v

prospech vlastníka tohto bytu, než ako od kohokoľvek má dostať. Neverí, že by v meste ako Topoľčany
nebolo možné zabezpečiť pre jej rodinu náhradné bývanie spoločensky primeranej úrovne. Podľa jej
názoru je rozhodnutie chybné z toho dôvodu, že súd konal a rozhodol aj v jej neprítomnosti, pričom
svoju neúčasť dostatočne vopred súdu oznámila a ospravedlnila, doložením potrebného potvrdenia. Za
nesprávny považuje postup súdu prvej inštancie, ktorý túto skutočnosť nebral do úvahy a rozhodol

bez toho, aby si mohla tieto svoje práva aj priamo na súde brániť. V závere svojho odvolania požiadala
odvolací súd, aby rozhodol o povinnosti žalobcu zabezpečiť jej náhradný byt.
5. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa, podaním, ktoré bolo doručené súdu prvej inštancie
dňa 21.12.2017. Vo vyjadrení uviedla, že tvrdenia žalovanej, že pri dražbe mali byť porušené jej práva
neobstoja, o čom svedčí to, že jej žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby, ktorá bola vedená na

Okresnom súde Topoľčany pod spisovou značkou 11C/10/2016 bola právoplatne zamietnutá. Rovnako
neobstojí ani požiadavka žalovanej, že súd mal viazať jej vypratanie nehnuteľnosti na zabezpečenie
bytovej náhrady, pretože v prejednávanej veci táto požiadavka nemá žiadne opodstatnenie, ani oporu
v zákone. Pokiaľ vo veci súd pojednával v neprítomnosti žalovanej postupoval v súlade s ust. §
183 ods. 4 CSP, pričom zo strany žalovanej sa jednalo len o snahu o ďalšie predlžovanie súdneho

konania. Poukázala na skutočnosť, že súčasný stav žalovanej vyhovuje, keďže nehnuteľnosti, hoci nie
je ich vlastníčka, na úkor žalobkyne od 01.06.2016 neoprávnene užíva bez toho, aby za ich užívanie
platila, čo predstavuje z jej strany bezdôvodné obohatenie. Z týchto dôvodov pokladá rozsudok prvej
inštancie za správny a zákonný, preto navrhla, aby ho odvolací súd podľa § 387 CSP v merite veci, i
vo výroku o trovách konania napadnutý rozsudok potvrdil a priznal žalobkyni voči žalovanej náhradu

trov odvolacieho konania.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a
viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia

pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219
ods. 3 CSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne
a odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
vyhovujúcom výroku ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Vo vzťahu k výroku II.
napadnutého rozsudku týkajúceho sa trov konania, odvolací súd dospel k záveru, že tento výrok je

potrebné zmeniť podľa § 388 CSP, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho
zrušenie.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa § 388, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na
jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

10. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k jednoznačnému záveru, že súd prvej inštancie

vec po právnej stránke správne posúdil a svoje rozhodnutie aj správne a v dostatočnom rozsahu
odôvodnil, pretože jeho argumentácia je vecne správna, objektívna a presvedčivá. Odvolací súd sa v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na ustanovenie
§387ods.2CSPsavodôvodnenítohtorozhodnutiaobmedzilibanaskonštatovaniesprávnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,beztoho,abyodvolacísúdtietodôvodyopakoval.Vzhľadomnato,napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej (výroku I.) potvrdil ako vecne správny.

11. Ma doplnenie dôvodov odvolací súd poznamenáva, že žalovanou požadovaná povinnosť o
zabezpečenie bytovej náhrady je zjavne právne irelevantná, keďže povinnosť zabezpečenia bytovej
náhrady je viazaná, jednak na splnenie prísne a taxatívne vymedzených podmienok v Občianskom
zákonníku (§ 712 a nasl.) a táto povinnosť zaťažuje iba prenajímateľa v prípade, ak tento vypovie
nájomcovi nájomnú zmluvu, na základe niektorého taxatívne vypočítaného zákonného dôvodu. V

prejednávanom prípade bola žalovaná vlastníčkou (nebola nájomníčkou) nehnuteľnosti, ktorú je povinná
vypratať, pretože v dôsledku dražby nehnuteľností nadobudla vlastnícke právo žalobkyňa. Žalobkyni
žiadne právny predpis neukladá povinnosť zabezpečiť žalovanej náhradný byt ani náhradné bývanie,
preto súd nemohol vyhovie návrhu žalovanej a žalobkyni uložiť takú povinnosť, ktorá nemá oporu v
právnom predpise.
12. K namietanému porušeniu prejednania veci vo veci samej na pojednávaní dňa 13.10.2017 v

neprítomnosti žalovanej, odvolací súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že v žiadosti o odročenie
termínu pojednávania je potrebné nielen tvrdiť, že existujú dôvody na odročenie pojednávania, ale je
potrebné preukázať aj ich dôvodnosť (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 167/2010). Po
účastníkovi(strane),ktorýsamieninapojednávanievčasdostaviť,nemožnototižspravodlivopožadovať,
aby musel strpieť prejednanie a rozhodnutie veci v jeho neprítomnosti, ak nastane prekážka alebo

iná okolnosť, ktorá mu bráni sa na pojednávaní zúčastniť. Táto prekážka alebo iná okolnosť súčasne
musí predstavovať „dôležitý dôvod“. Preto príčina, prečo sa účastník pojednávania zúčastniť nemôže
a z ktorej dôvodu žiada o odročenie pojednávania, sa musí s ohľadom na jej povahu vyznačovať
nepredvídateľnosťou, závažnosťou, rozsahom alebo z iných dôvodov (sp. zn. 3 Obdo 11/2009). Z
lekárskeho potvrdenia predloženého žalovanou zo dňa 10.10.2017 (č.l. 43 spisu) nevyplýva, že

účasť na nariadenom úkone súdu (pojednávanie) dňa 13.10. 2017 by mohla vážne ohroziť jej zdravie
alebo život. Toto potvrdenie bolo ošetrujúcom lekárom vydané dňa 10.10.2017 a z neho vyplýva ,že
žalovaná ochorela a je nutný kľud v domácom prostredí. Z lekárskeho potvrdenia nevyplýva, že
zdravotný stav žalovenej neumožnil, aby sa dňa 13.10.2017 zúčastnila súdneho pojednávania. Preto
súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že žalovaná nepreukázala existenciu dôležitého dôvodu

pre odročenie pojednávania. Okrem toho, žalovaná bola povinná v zmysle § 183 odsek 4 Civilného
sporového poriadku, uviesť svoje telefónne číslo alebo elektronickú adresu, avšak túto povinnosť si
nesplnila, preto ju súd prvej inštancie nemohol upovedomiť ako rozhodol o jej návrhu na odročenie
pojednávania. Navyše, žalovanej nič nebránilo, aby si prípadne zvolila zástupcu (či už fyzickú osobou
alebo advokáta), ktorý by ju na predmetnom pojednávaní zastupoval.

13. Vo vzťahu k výroku II. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie týkajúceho sa náhrady trov
konania, odvolací súd uvádza, že tento výrok je síce vecne správny, avšak bolo ho potrebné zmeniť
pre jeho nesprávnu formuláciu, keďže po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku od
01.07.2016 došlo k zmene koncepcie v rozhodovaní o náhrade trov konania. Súd prvej inštancie najskôr

rozhodne len o nároku na náhradu trov konania, nie o plnení, t.j. vo výroku o tomto nároku neuvádza, že
je neúspešná strana povinná zaplatiť náhradu trov konania druhej strane. Následne o výške náhrady trov
konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (v tomto prípade rozsudku),
súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Vzhľadom na uvedené, odvolací
súd z formálnych dôvodov zmenil výrok súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania tak,

že žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov prvoištančného konania voči žalovanej, čo zodpovedá
zákonnému zneniu ust. § 262 odsek 1 Civilného sporového poriadku.
14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1,
§ 255 odsek 1 a § 262 ods. 1 CSP . V tomto štádiu konania bola plne úspešná žalobkyňa, ktorej
preukázateľne trovy konania vznikli , preto odvolací súd vyslovil, že žalobkyni priznáva nárok na

náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej.

15. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).