Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 26, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/64/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116223511
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116223511.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr.DanielyBabinovejaJUDr.MartinaBarana,vprávnejvecižalobcu:TELERVISPLUSa.s.sosídlom
Staré Grunty 7, Bratislava, zastúpeného JUDr. Alanom Strelákom, advokátom, Na Vŕšku 12, Bratislava
proti žalovanej G. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., o zaplatenie 412,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Prešov z 31.1.2018 č. k. 14Csp/162/2016 - 21 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 296,-

eur s prísl. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a priznal žalobcovi
nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 44 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal za zistené, že strany sporu uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere,
na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver 400,- eur a žalovaná z neho uhradila sumu 104,- eur.
Vec právne posúdil podľa § 9 a nasl. zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného
ku dňu uzavretia zmluvy. Zdôraznil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem iného musí obsahovať

dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti, ako aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov, pričom tieto náležitosti v zmluve chýbajú. Zároveň zmluva podľa súdu prvej inštancie
neobsahuje správny údaj o RPMN, keďže prepočtu súdu táto má predstavovať 57,40 %, a teda údaj
uvedený v zmluve nie je správny a je v neprospech spotrebiteľa. Keďže zmluva neobsahuje obligatórne
náležitosti predpokladané § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, predmetný úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a/ tohto zákona. Súd tiež nemal za zistené, aby
bol žalobca akýmkoľvek spôsobom skúmal bonitu žalovanej z hľadiska jej príjmov a výdavkov, čo taktiež

má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Keďže žalovanej bola poskytnutá
suma 400,- eur, z ktorej zaplatila 104,- eur, rozdiel predstavuje sumu 296,- eur, na zaplatenie ktorej súd
zaviazal žalovanú so zákonným úrokom z omeškania. V prevyšujúcej časti preto žalobu zamietol ako
nedôvodnú a o trovách konania strán sporu rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku, a to proti výrokom o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania
podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok v tejto časti zmeniť tak, aby žalobe bolo v celom

rozsahu vyhovené a aby mu bola priznaná plná náhrada trov konania. Žalobca sa nemôže stotožniť s
názoromsúduprvejinštancie,že byposudzovanázmluvanemalaobsahovaťnáležitostitermínkonečnej
splatnosti a rozčlenenie splátok a argumentáciu súdu uvedenú v bode 8. a nasledujúcich považuje za
rozpornú s právnym poriadkom SR, ako aj s komunitárnym právom. Nakoľko požiadavka zakotvená vSmernici 2008/48 na náležitosti zmluvy o úvere nestanovovala povinnosť uvádzania údaju o konečnej
splatnostiúveru,mázato,ževnútroštátnaprávnaúpravanemalastanoviťčivyžadovaťúdajeokonečnej
splatnostiuvádzaťvzmluváchospotrebiteľskýchúveroch.Ajkeďvnútroštátnaúpravatejtonáležitostinie

je v súlade s komunitárnym právom, tejto požiadavke žalobca vyhovel, keďže termín konečnej splatnosti
uviedol ako konkrétny deň od uzatvorenia zmluvy, čo je jasne a presne vypočítateľné. Uvedené sa dá
považovať za splnenie danej podmienky. Súd tak nesprávne vyhodnotil obsah zmluvy v tejto časti. Ďalej
tvrdí, že vnútroštátny poriadok, teda hlavne zákon č. 129/2010 Z. z. ukladá veriteľom povinnosť do zmlúv
o úvere zakotvovať aj rozdelenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky, čo nezodpovedá

účelu Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES z 23.4.2008. Zdôrazňuje, že k uvedenej
problematike sa vyjadril aj Súdny dvor EÚ vo veci Home Credit c/a Klára Biróóva, sp. zn. C - 42/15.
Nie je tak potrebné v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať termín, resp. dátum každej jednotlivej
splátky úveru, a to s poukazom na záver v bode 50.odôvodnenia rozsudku Súdneho dvora EÚ v
spomínanej veci. Rovnaký názor ako žalobca má aj zákonodarca, nakoľko zákonom č. 279/2017, ktorým
novelizoval zákon č. 129/2010 Z.z. dospel k zmenám, a to aj pokiaľ ide o vypustenie náležitosti zmluvy o

spotrebiteľskom úvere, keď bolo nevyhnutné reagovať na závery uvádzaného rozsudku súdneho dvora
EÚ. K problematike sa vyjadril aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí 3Cdo/146/2017. Pokiaľ ide o RPMN
uvedenú v zmluve, tvrdí, že súd do vzorca na výpočet RPMN vložil nesprávne vstupné údaje, čím
zapríčinil nesprávny výpočet, čo spôsobilo nesprávne zistený skutkový stav a bola tým založená vadnosť
a nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.

4. Neboli tak splnené podmienky na uplatnenie § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch, a teda, aby úver
bol považovaný za bezúročný a bez poplatkov. V zmysle týchto dôvodov navrhol žalobca podanému
odvolaniu vyhovieť.

5. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

6. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, teda vo výrokoch o zamietnutí žaloby v
prevyšujúcej časti a o trovách konania v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385

ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov opodstatnené nie je.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym posúdením, to či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne,
v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s

prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd SR II. ÚS 78/05).

8. Je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu,

na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu
prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení
skutkovéhostavu.Nasprávnychskutkovýchzisteniachsúduprvejinštanciesaničnezmeniloanivštádiu
odvolacieho konania.

9. Jedným z hlavných odvolacích dôvodov žalobcu je, že rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových
zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl
ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis,

nesprávne ho interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery
(do pozor. uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/7/2010).

10. Nemali by byť pochybnosti o tom, že predmetná vec sa týka sporu zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere uzatvorenej podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch vzhľadom na čas vzniku

zmluvy (z XX.XX.XXXX). Súd prvej inštancie opodstatnene skúmal, či predmetná zmluva je zložená z
individuálne vyjednaných zmluvných podmienok a neboli zistené prekážky na vykonanie súdnej kontroly
zmluvných podmienok podľa § 53 ods. 1 OZ. Súd prvej inštancie preto podrobil súdnej kontrolu zmluvné
ustanovenia tak podľa všeobecných ustanovení OZ, ako aj podľa zákona o spotrebiteľských úveroch.Súd prvej inštancie opodstatnene založil svoje právne posúdenie (okrem iného) na tom, že zmluva
o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi stranami sporu neobsahuje termín konečnej splatnosti. Z
uzatvorenej zmluvy vyplýva to, v akých splátkach má žalovaná poskytnutý úver platiť, okrem tejto

náležitosti však zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje aj uvedenie termínu konečnej splatnosti.
Podľa zmluvy sa dlžník zaviazal uhradiť veriteľovi úver v 13-tich mesačných splátkach a aj podľa
odvolacieho súdu termín konečnej splatnosti úveru nie je možné uviesť takýmto spôsobom. Účelom
úpravy zákona o spotrebiteľských úveroch bolo vyjasniť postavenie spotrebiteľa, teda dať mu informáciu
o tom, dokedy bude zmluvný vzťah založený úverovou zmluvou trvať. Je potrebné tento termín konečnej

splatnosti úveru uviesť minimálne v rozsahu mesiaca a roka a pokiaľ takýto údaj sa v uzatvorenej zmluve
neuvádza, správny je záver súdu prvej inštancie o tom, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov.

11. Tak explicitne presné ustanovenie akým je ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.,
v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, nemožno ignorovať a tolerovať absenciu údajov o
výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v žiadnej zmluve o úvere. Zákonodarca

jasne deklaroval následky spojené s absenciou týchto obligatórnych obsahových náležitostí. Z tohto
dôvodu odvolací súd nevidí dôvod na odklon od vnútroštátneho predpisu, ktorý bol v čase uzavretia
zmluvy platný a účinný.

12. Pre všetky spotrebiteľské spory, v ktorých sa rieši otázka, či má zmluva o spotrebiteľskom úvere

obsahovať splátky v členení na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov alebo nie, ako aj
otázka, kedy sa považuje spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, je skutočnosť, že smernica
zakotvuje tzv. úplnú harmonizáciu úplne irelevantná, pretože Slovenská republika pri implementácii
smernice zo zákona povinnosť tzv. úplnej harmonizácie porušila. To, že Súdny dvor Európskej únie
vo veci C-42/2015 potvrdil, že smernica sa má vykladať tak, že členské štáty nesmeli zachovať ani

zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice
je bezvýznamné, pretože v tomto konkrétnom prípade išlo o vnútroštátne právo nad rámec smernice.
Slovenská republika nesprávne transformovala do svojho právneho poriadku smernicu 2008/48, ak vo
svojej vnútroštátnej právnej úprave vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať výšku, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Ak by slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté,

čo požaduje smernica, ktorá navyše obsahuje požiadavku tzv. úplnej harmonizácie, je zrejmé, že by
použil takú istú terminológiu ako používa smernica. Avšak slovenský zákonodarca takúto terminológiu
nepoužil, ale k termínu „splátky“ pridal slová „istiny, úrokov a iných poplatkov“.

13. V neposlednom rade si však musíme uvedomiť, že Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo

Európskej únie a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. V súlade
s vyššie uvedeným Súdny dvor EÚ aj vo veci C-42/15 poskytol výlučne výklad Smernice a v žiadnom
prípade sa nemohol a ani sa nevyjadroval k výkladu zákona č. 129/2010 Z.z..

14. Je potrebné zdôrazniť, že klauzula objasňujúca špecifikáciu splátok úveru nielen podľa istiny, ale

aj úrokov a poplatkov má význam, aby bol jasný údaj z čoho splátka pozostáva, či splátka obsahuje aj
poplatky, či neobsahuje poplatky, ktoré nemajú byť zaradené do RPMN, či ide o amortizované splácanie
alebo bez amortizácie alebo údaj o tom, v ktorých splátkach je výlučne istina a v ktorých len poplatky
(pri niektorých typoch úverov sú zmluvy formulované tak, že najprv splácajú úroky a v poslednej splátke
istina a pod.).

15. Podľa odvolacieho súdu špecifikácia splátok úveru má svoj význam aj v tom, že spotrebiteľ má
možnosť v prípade sankcie bezpoplatkovosti priamo zistiť, ktorej časti splátky sa táto sankcia týka.
Spotrebiteľ má tiež možnosť kontroly, či v splátke použitej na účely výpočtu RPMN nie je uvedený
poplatok, ktorý sa započítať nesmie. RPMN pritom predstavuje dôležitý údaj o celkových nákladoch

na úver a špecifikácia splátok úveru môže odhaliť aj nekalé praktiky, ak by nedošlo k naplneniu
predzmluvných informácií o splátkach úveru.

16. Odvolací súd sa preto stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie v tom zmysle, že zmluva
neobsahujúca údaje podľa § 9 ods. 2 písm. f/, k/ zákona o spotrebiteľských úveroch, čo postačuje na

to, aby sa úver podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona považoval za bezúročný a bez poplatkov.

17. Odvolací súd preto rozsudok o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v súvisiacom výroku o
trovách konania potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalovanej

v tomto štádiu konania trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).