Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 28, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215208584
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2215208584.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členov senátu
JUDr.GabrielyBriškovejaJUDr.MartinaHoličavprávnejvecižalobkyne:SPP-distribúcia,a.s.,Mlynské
nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, zastúpenej advokátom: Mgr. Miroslav Hanec, Hruštiny
602, 010 01 Žilina, proti žalovanej: M. A., nar. X. A. XXXX, trvalo bytom Z., Z. XXXX/XA, o zaplatenie
7.491,74 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda

z 20. júna 2016 č. k. 12C/258/2015-104 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zvyškovo zamietajúcej žalobu a v časti
o trovách prvoinštančného konania r u š í a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 28,40 eur s

5,5% úrokom z omeškania ročne od 16.8.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku;
II. konanie v časti o zaplatenie 1.682,79 eur zastavil; III. vo zvyšku žalobu zamietol; IV. žalovanej náhradu
trov konania nepriznal.
Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 49 ods. 4, § 59 ods. 1 písm. a/ zákona č. 656/2004 Z. z. o
energetike (od 1.9.2012 nahradený zákonom č. 251/2012 Z. z. o energetike); § 52 ods. 1 a 2, § 100 ods.
1, § 101, § 106 ods. 1, § 420 ods. 1, § 442 ods. 1 a § 517 ods. 1 a 2 O. z. (Občianskeho zákonníka

č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení); § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.;
§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a § 96 O.s.p. (Občianskeho súdneho poriadku č.
99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení).
Vecne dôvodil, že vyhodnotením vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba nebola podaná
dôvodne, z ktorého dôvodu ju z prevažnej časti zamietol. Žalobkyňa si voči žalovanej uplatnila nárok z
titulu náhrady škody, nakoľko odoberala zemný plyn napriek tomu, že došlo k zániku zmluvného vzťahu.

Nárokžalobkynevšakbolpodľanázorusúduprvejinštancievprevažnomrozsahuvčasepodaniažaloby
premlčaný (na nárokoch za obdobie spred dvoch rokov pred podaním žaloby - 6.5.2013, žalobkyňa si
mohla a mala náhradu vzniknutej škody uplatniť hneď, premlčacia lehota plynie od vzniku škody, nie od
splatnosti jej vyúčtovania). Nárok si žalobkyňa uplatnil za odber v období od 13.1.2011 do 9.5.2013 (846
dní, t. j. 7,10 eur za deň), oprávnený je však výlučne za posledné štyri dni vyúčtovania (od 6. do 9. mája
2013), spolu 28,40 eur. Priznal žalobkyni aj nárok na úrok z omeškania (uplatnený v súlade so zákonom)

z priznanej čiastky, odo dňa navrhovaného žalobkyňou, keďže žalovaná sa preukázateľne dostala do
omeškania. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol.
V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a vecne tým,
že žalovaná ako úspešnejšia strana sporu má nárok na náhradu trov konania, žiadne trovy si však k
náhrade neuplatnila.
2. Proti tomuto rozsudku iba v časti zvyškovo zamietajúcej žalobu podala včas odvolanie iba žalobkyňa

s poukazom na § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP (Civilný sporový poriadok č. 160/2015 Z. z.), s
návrhom na zmenu rozsudku v napadnutej časti vyhovením žalobe. Dôvodila, že z vykonaných dôkazovdospel súd k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko č. B189669, ktoré súd vyhodnotil ako číslo
meradla, je číslo plomby, nie číslo plynomera, čo je zrejmé zo zápisu z 9.5.2013 o vykonanej kontrole
odberného miesta, zo zápisu z 20.2.2015 o vykonanej kontrole odberného miesta, o neoprávnenom

odbere zemného plynu u odberateľa. Číslo meradla je „výrobné číslo“ uvedené v týchto zápisoch
a to 61292270B906. Dňa 24.2.2014 nebolo žalovanej namontované nové meradlo, ale jednalo sa
o „administratívnu“ montáž toho istého meradla (výrobné číslo 6129227), ale novému odberateľovi
na tomto odbernom mieste - P. A.. Je to „administratívna“ montáž preto, lebo ani 20.2.2014 im
žalovaná neumožnila demontáž plynomera, tak ako je to uvedené v zápise z 20.2.2014. Nesprávne

právne posúdenie je podľa nej v záveroch súdu o tom, že ide o spotrebiteľský vzťah a že nárok je
premlčaný, pri aplikovaní dvojročnej premlčacej lehoty a pri vyhodnotení škody ako deleného nároku.
Súd spotrebiteľský vzťah odôvodnil len poukazom na § 52 ods. 1 O.z., pričom predmetom konania
nie je zmluvný, ale zákonný zodpovednostný vzťah žalovanej za škodu, ktorá im bola spôsobená
neoprávneným odberom zemného plynu bez zmluvy o dodávke plynu a žalovaná tu nie je v postavení
spotrebiteľa. Súd neuvádza, z akých skutkových dôkazov vyvodil spotrebiteľský vzťah. Nie je prípustné,

aby súd akýkoľvek vzťah medzi fyzickou osobou a právnickou osobou vyhodnotil ako spotrebiteľský.
Spotrebiteľský vzťah medzi stranami nie je. Je potrebné rozlišovať zmluvný vzťah medzi dodávateľom
plynu (nie je ním žalobkyňa) a odberateľom plynu a zákonný zodpovednostný vzťah neoprávneného
odberateľa voči žalobkyni ako prevádzkovateľovi distribučnej siete. Zmluvný vzťah medzi dodávateľom
plynu a odberateľom plynu je založený zmluvou o dodávke plynu, na základe ktorej dodávateľ dodáva

plynsvojmuzmluvnémuodberateľovi.Žalobkyňazabezpečujedistribúciuplynujednotlivýmodberateľom
nazákladepožiadaviekichzmluvnýchdodávateľov.Žalovanápritomnemalaanizmluvuododávkeplynu
so žiadnym dodávateľom plynu, lebo dodávateľ s ňou ukončil zmluvný vzťah výpoveďou, ktorú prevzala
21.12.2010. Žalovaná hoci vedela, že nemá zmluvu s dodávateľom plynu, svojvoľne a úmyselne
odoberala plyn z distribučnej siete a neumožnila žalobkyni demontovať plynomer ani dňa 12.1.2011

ani 9.5.2013 ani 20.2.2014, tak ako je to uvedené v zápisoch. Odber zemného plynu bez zmluvy bol
zo strany žalovanej za celé obdobie úmyselný. Súd nevyhodnotil konanie žalovanej ako úmyselné
a tým nesprávne stanovil dvojročnú objektívnu premlčaciu dobu práva na náhradu škody. Daný stav
žalovaná zavinila, konala úmyselne a preto mal súd vychádzať z 10-ročnej objektívnej premlčacej doby.
Ak ide o úmysel, platí buď, že škodca vedel, že spôsobí škodu a chcel ju spôsobiť (priamy úmysel),

alebo bol s týmto dôsledkom uzrozumený (nepriamy úmysel). Keďže znalosť právnych predpisov sa
všeobecne predpokladá a právna úprava definuje v § 82 zákona o energetike č. 251/2012 Z. z.
ako neoprávnený odber plynu aj odber bez zmluvy o dodávke plynu, je u žalovanej naplnený prvok
poznania. Prvok vôle je u žalovanej naplnený minimálne vedomosťou o tom, že za spotrebovaný plyn
treba platiť a ak neplatím, tak niekoho poškodzujem a tiež tým, že ak nemám uzatvorenú zmluvu s

dodávateľom plynu, nemôžem plyn odoberať. Z úmyselného konania žalovanej vychádza aj trestné
konanie ukončené Okresným súdom Dunajská Streda trestným rozkazom sp. zn. 4T/109/2014-94 z
24.9.2015, právoplatným a vykonateľným dňa 17.1.2016. Ak by teoreticky išlo o spotrebiteľský vzťah,
pre úmyselné konanie, ktorého sa dopustila žalovaná, nie je možné zo strany súdu aplikovať dvojročnú
premlčaciu lehotu. Plynomer nebol na verejne prístupnom mieste, bol nedostupný vo dvore, za plotom

a bránou v spoločnej skrinke. Kým žalobkyni žalovaná plynomer nesprístupnila 9.5.2013, nevedela, že
reálne plyn odoberá a že jej týmto vôbec vzniká škoda. Reálna spotreba za celé obdobie neoprávneného
odberu ako nedeliteľné množstvo neoprávneného odobratého plynu bola známa až 9.5.2013 a to na
základe údaja získaného z číselníka plynomera. Rozdiel medzi stavom na meradle 9.5.2013 a účtovným
stavom na meradle k 12.1.2011 je riadne zmerané množstvo neoprávnene odobratého plynu v metroch

kubických. Takto zistené množstvo je východiskovým podkladom pre určenie výšky škody, ktorá sa
vypočíta podľa § 1 ods. 12 vyhlášky č. 449/2012 Z. z. ako súčin množstva neoprávnene odobratého
plynu určeného meradlom a ceny podľa odseku 1 písm. a/ - odberatelia v kategórii objektov určených
na bývanie. Rozhodujúca je tzv. referenčná cena platná v mesiaci zistenia neoprávneného odberu. Bez
údaja o celkovom množstve odobratého plynu a bez stanovenia rozhodujúcej ceny, by sa objektívne

nedala určiť výška škody. Nedá sa objektívne zistiť, aká bola reálna denná spotreba v jednotlivých dňoch
doby neoprávneného odberu. Objektívne žalobkyňa zistila, že ku dňu 9.5.2013 bola spotreba za celú
dobu neoprávneného odberu v objeme 13.826 m3. Nezistila, koľko bolo spotrebované každý deň, lebo
to reálne nie je možné. Prepočet výšky škody na jednotlivé dni, ako ho vykonal súd, nie je správny.
Súd pri svojom prepočte nerozlišuje množstvo neoprávnene odobratého plynu a náklady spojené so

zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu, t. j. súvisiace náklady v celkovej výške 56,93 eur.
Súvisiace náklady sú zložkou škody (§ 1 ods. 14 vyhlášky č. 449/2012 Z. z.), ktorá vznikla až 9.5.2013
a nie je možné ju rozpočítať na každý deň neoprávneného odberu. Okrem toho súd prepočet celkového
finančného vyjadrenia škody urobil na 846 dní, pričom počet dní neoprávneného odberu bol 848.Prepočet na jednotlivé dni je možné určiť až následne potom, ako získala žalobkyňa údaj z meradla dňa
9.5.2013, zistila rozhodujúcu cenu ako príslušný násobok referenčnej ceny a vyčíslila súvisiace náklady.
Z tohto administratívneho následného prepočtu priemernej dennej škody v dobe neoprávneného odberu

plynu nemôže súd logicky dôjsť k záveru, že ide o jednoznačné presné preukázanie, akú výšku škody
žalovaná v jednotlivých dňoch spôsobila. Takýmto prístupom by sa mohlo stať, že objektívna premlčacia
doba by mohla začať plynúť skôr, ako ku škode na majetku vôbec došlo. Okrem toho sa referenčná
cena plynu stanovuje osobitne na každý deň, nejde o vopred pevne stanovenú cenu. Z uvedeného je
nepochybné,ženároknanáhraduškodyniejedeliteľný.Kýmžalobkyňanezistilavyššístavnaplynomeri

dňa 9.5.2015, objektívne mala za to, že k odberu plynu na tomto odbernom mieste nedochádza. Je
pritom bežné, že plynomer zostáva na odbernom mieste aj po ukončení zmluvy o dodávke. Plynomer
na odbernom mieste ako taký neoprávňuje odoberať plyn a to ešte plynomer, ktorý bol pre žalobkyňu
nedostupný a ktorý jej nebolo umožnené niekoľko rokov demontovať. Jediným titulom na odber plynu je
uzatvorená zmluva s dodávateľom plynu. O tom, že žalovaná odoberala plyn napriek tomu, že nemala
uzatvorenú zmluvu s dodávateľom plynu, sa žalobkyňa dozvedela 9.5.2013. Hoci od 13.1.2011 nebola

nadanéodbernémiestouzatvorenázmluvaododávke,nedásazistiť,čiuždňa13.1.2011bolodoberaný
plyn, ak áno, v akom množstve, alebo či začal neskôr a potom kedy alebo či celkový objem plynu
zistený 13.1.2011 bol odobratý v roku 2011... Začiatok plynutia objektívnej lehoty nemožno spájať ani
s prvým dňom neexistencie zmluvného vzťahu s dodávateľom plynu. Preto má žalobkyňa za to, že
subjektívna a objektívna lehota začali plynúť súčasne až dňom 9.5.2013. Vytkla tiež súdu prvej inštancie,

že nerozhodol o jej trovách konania.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrila, odvolací návrh nepodala.

4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového

poriadku (ďalej len „CSP“), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej aj „O.s.p.“), keďže podľa § 470 ods. 1 CSP ak
nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti
a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou (§ 359 CSP), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a

dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§
383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel
k záveru, že je dôvodné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti veci samej zrušiť
a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie je v časti o zaplatenie 28,40 eur s 5,5% úrokom z omeškania ročne od
16.8.2013 do zaplatenia, a tiež v časti o zastavení konania v časti o zaplatenie 1.682,79 eur, právoplatný,
apretoodvolacísúdjehosprávnosťvtakýchtočastiachneskúmal.Predmetomodvolaciehokonaniabolo
posúdiť správnosť postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti o zvyškovom zamietnutí žaloby.

Žalobkyňa sa žalobou domáhala uloženia žalovanej povinnosti zaplatiť jej sumu 7.491,74 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5,50% ročne zo sumy 5.808,95 eur počnúc dňom 16.8.2013 až do
zaplatenia, vo výške 5,25% ročne zo sumy 1.682,79 eur počnúc dňom 26.3.2014 až do zaplatenia.
Vpodanízo4.2.2016zn.Čiastočnéspäťvzatiežaloby(č.l.39)žalobkyňauviedla,ževzhľadomktomu,že
Okresný súd Dunajská Streda vydal vo veci druhej faktúry (900174169) Trestný rozkaz dňa 24.9.52015

pod sp. zn. 4T/109/2015, ktorým uložil žalovanej povinnosť nahradiť škodu vo výške 1.682,79 eur, berie
žalobu v tomto rozsahu späť. Trestný rozkaz sa stal právoplatný a vykonateľný až 17.1.2016. Uviedla
tiež, že po čiastočnom späťvzatí žaloby si istinu a úroky z omeškania uplatňuje tak, že žiada žalovanej
uložiť povinnosť zaplatiť jej istinu 5.808,95 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy
5.808,95 eur od 16.8.2013 do zaplatenia.

Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie síce právoplatne konanie zastavil (napadnutým rozsudkom)
v časti o zaplatenie istiny 1.682,79 eur, avšak opomenul rozhodnúť o príslušenstve tejto sumy
(úrok z omeškania 5,25% ročne zo sumy 1.682,79 eur od 26.3.2014 do zaplatenia), pričom z
navrhovaného petitu uvedeného v čiastočnom späťvzatí žaloby vyplýva späťvzatie žaloby aj v častitakéhoto príslušenstva, teda pokiaľ súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom konanie zastavil iba v
časti o zaplatenie 1.682,79 eur a nerozhodol o jej príslušenstve, nerozhodol o celom nároku uplatnenom
žalobkyňou žalobou v predmetnej veci.

6. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal
a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy

a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a
aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy

a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené
procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v
dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť
dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo
vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany

proti takémuto uplatneniu. Požiadavky na právnu argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej judikatúry
Ústavného súdu Slovenskej republiky a smerujú k tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov
bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby účastník konania nemusel hľadať odpoveď na
nastolenú problematiku v rovine dohadov. Súdy musia pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo, vrátane toho čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí

potom vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane
a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd vo svojej argumentácií obsiahnutej v odôvodnení
svojho rozhodnutia musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, aby jeho zámery boli zrozumiteľné,
spravodlivé a presvedčivé. Súdy pritom musia súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti
tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O. s. p.,

obdobne napr. IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Za arbitrárny,
resp. nedostatočne zdôvodnený treba považovať rozsudok súdu, ktorý svoj právny záver nezdôvodní zo
všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I. ÚS 154/2005 z 28. februára 2006).
Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad

(rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Georgiadis v. Grécko, z roku 1997), pričom stačí, aby
súd reagoval na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho konania považované za rozhodujúce
(napr. rozhodnutie Ruiz Torija v. Španielsko, rozsudok z roku 1994, Kraska v. Švajčiarsko z 29. apríla
1993, seria A č. 254-B, s. 49).
Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcej časti veci samej dospel

k záveru, že rozsudok je arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený, nakoľko z jeho odôvodnenia
nemožno jednoznačne vyvodiť, z akých konkrétnych dôvodov bola žaloba zvyškovo zamietnutá, keďže
súd prvej inštancie v rozhodnutí neuviedol, akými úvahami sa pri rozhodovaní o premlčaní nároku riadil,
z akých skutočností vychádzal, pričom súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení
svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť tzn., že závery ku ktorým dospel musia byť

pre adresáta prijateľné, racionálne a v konečnom dôsledku aj spravodlivé a presvedčivé. Súd v rámci
právnehoposúdeniavodôvodnenírozhodnutiabymalnielenvysvetliť,prečourčitézákonnéustanovenie
použil, ale zároveň tiež obsah použitého zákonného predpisu vyložiť a to predovšetkým v tom zmysle,
aby bol stranami pochopený. Súd prvej inštancie pri odôvodnení napadnutého rozhodnutia pochybil, akz jeho obsahu nie je zrejmé, akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil, z ktorých skutočností vychádzal,
ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia môže nastať
z dôvodu nedostatku právneho posúdenia veci ako aj jeho dôvodov, tzn., že súd prvej inštancie sa

nevysporiadal dostatočne s právnym posúdením veci, z rozhodnutia neboli rozpoznateľné jeho nosné
dôvody resp. tieto dôvody nemali oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania.
Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol čoho sa žalobkyňa domáhala a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadrila žalovaná, citoval zákonné ustanovenia, avšak bez toho aby ich vyložil,
bez akéhokoľvek právneho a vecného zdôvodnenia uzavrel, že medzi stranami ide o spotrebiteľský

vzťah, z ktorého dôvodu posudzoval premlčanie nároku v zmysle občianskoprávnych predpisov a ex offo
(bez námietky žalovanej) prihliadol na premlčanie nároku, zjavne aplikujúc bez zdôvodnenia dvojročnú
premlčaciu lehotu (neuviedol ani odkedy počítal začiatok plynutia premlčacej doby a z akých dôvodov,
kedy podľa neho premlčacia doba uplynula), a to všetko bez toho aby posúdil a odôvodnil aký vzťah
vznikol medzi stranami (zmluvný alebo zodpovednostný, či boli dané predpoklady jeho vzniku).
Uvedené nedostatky odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie mali za následok, že rozhodnutie v

napadnutej zamietajúcej časti veci samej nespĺňalo požiadavky obsiahnuté v ustanovení § 157 ods. 2
O. s. p. na riadne odôvodnenie rozsudku, ani požiadavky naň kladené ust. § 132 O.s.p. (účinného do
30. júna 2016).
Jedná sa o závažné procesné pochybenia, v dôsledku ktorých došlo k porušeniu práva strán sporu
na spravodlivý proces a zároveň k odňatiu im možnosti konať pred súdom, keď písomné vyhotovenie

rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu. Z dôvodu, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie postráda náležitú argumentáciu vo vzťahu k zamietajúcemu výroku,
ako aj vzhľadom na absenciu komplexného hodnotenia vykonaných dôkazov (každý jednotlivo a vo
vzájomnej súvislosti), chýbal argumentačný základ, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať.
Uvedeným procesným postupom a rozsudkom súd prvej inštancie znemožnil najmä odvolateľke, aby

uskutočňovala jej patriace procesné právo v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, pričom tento nedostatok nebolo možné napraviť pred odvolacím súdom, a preto odvolaciemu
súdu nezostalo nič iné, len v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej zamietajúcej časti veci samej a v závislom výroku o trovách prvoinštančného konania zrušiť
a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu,
ktorým je podľa § 391 ods. 2 CSP viazaný, opätovne vec (v rozsahu v akom táto zostala predmetom
konania) prejednať, v potrebnom rozsahu vykonať dokazovanie, výsledky celého konania zhodnotiť a až
potom o veci rozhodnúť, pričom je potrebné náležite sa vysporiadať s relevantnou právnou i skutkovou

argumentáciou strán sporu a nové rozhodnutie náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 a 3 CSP odôvodniť.
8. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

9. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§
426 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods.2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.(§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods.1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods.2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)