Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 11, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/76/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117222664
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2117222664.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobkyne: C. V.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, P., zastúpená: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária,
s.r.o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: G. V., nar. XX.XX.XXXX,
bytom M. XXXX/XX, P., zastúpený advokátom: JUDr. Ľubomír Polák, Hurbanova 18, Senica, v konaní

o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 04.12.2017 č.k.
27C/92/2017-15, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie na návrh žalobkyne zakázal žalovanému až do

právoplatného skončenia konania vo veci samej, nakladať, a to najmä previesť odplatne alebo
bezodplatne vlastnícke právo, zaťažiť záložným právom alebo akýmkoľvek iným vecným bremenom,
vložiť do základného imania obchodnej spoločnosti, so spoluvlastníckym podielom vo výške 1/2 na
nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k.ú. P., obec P., okres Trnava, zapísanou na Okresnom úrade
Trnava, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX pod poradovým číslom 2, ako parcela registra C-
KN, parcelné číslo 8012, zastavené plochy a nádvoria o výmere 365 m2, parcela registra C-KN, parcelné

číslo 8013, zastavené plochy a nádvoria o výmere 45 m2, parcela registra C-KN, parcelné číslo 8014,
záhrady o výmere 390 m2, stavba - rodinný dom so súp. č. XXXX, postavená na parcele č. 8012 pre
k.ú. P., samostatne stojaca stavba - garáž, bez súp. č. postavená na parcele č. 8013 pre k.ú. P..

2. Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. c), § 326 ods. 1, § 327, §
328 ods. 1 a ods. 2, § 329, § 330 ods. 1 Civilného sporového poriadku a vecne tým, že po preskúmaní

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených listinných dokladov dospel súd k záveru,
že za daného skutkového stavu je návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodný.

3. Verne argumentoval tým, že žalobkyňa sa žalobou vo veci samej domáha vyporiadania BSM
k predmetnému spoluvlastníckemu podielu vo výške 1/2 na nehnuteľnostiach, keď uviedla, že
spoluvlastnícky podiel bol nadobudnutý za trvania manželstva strán sporu z ich spoločných finančných

prostriedkov, pričom ako výlučný vlastník spoluvlastníckeho podielu je v katastri nehnuteľností
zapísaný iba žalovaný. Žalovaný vlastnícke právo na spoluvlastníckom podiele žalobkyne neuznáva
a nehnuteľnosť chce podľa všetkého predať. Žalobkyňa preto žiada o vyporiadanie vecí patriacich do
masy BSM.

4. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia v predmetnej veci žalobkyňa odôvodňovala tým, že

žalovaný predmetné nehnuteľnosti ponúka na predaj cez realitnú kanceláriu, a to bez jej súhlasu. Bez
povšimnutia nemožno ponechať ani to, že faktické úkony smerujúce k nakladaniu s nehnuteľnosťaminie sú vonkajším prostredím poznateľné, naopak, ich následok sa prejaví až ich vykonaním, v prípade
zmeny nehnuteľností zápisom zmeny vlastníctva v katastri nehnuteľností. Niet preto iného efektívneho
nástroja ako zabrániť zmene vlastníctva, ako zákazom nakladať. Je tu potreba zachovania stavu a

bezodkladne upraviť pomery strán sporu. Predajom nehnuteľností sa situácia medzi sporovými stranami
nevyrieši, práve naopak dôjde k absolútnej neplatnosti právneho úkonu a k iniciovaniu ďalších súdnych
sporov, aby sa žalobkyňa domohla svojich práv vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu vo výške 1/2
na nehnuteľnostiach.

5. Z týchto skutkových zistení má súd za to, že žalobkyňa osvedčila potrebu dočasnej úpravy
pomerov tak, aby až do rozhodnutia vo veci samej, ktorým sa odstráni spornosť vlastníckeho
práva k predmetnému spoluvlastníckemu podielu, sa dočasne upravili pomery strán sporu, pretože
z konania žalovaného vyplýva dôvodná obava, že žalovaný mieni nehnuteľnosti previesť na tretiu
osobu. Nárok žalobkyne vo veci samej pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia nemusí byť
nepochybne preukázaný, avšak musí tu byť potreba naliehavosti riešenia. Pretože žalobkyňa osvedčila

možnosť konania žalovaného smerujúceho k ďalšiemu nakladaniu s nehnuteľnosťami, ku ktorej sa
žalobkyňa domáha vyporiadania BSM, súd návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia až
právoplatného skončenia konania o vyporiadanie BSM vyhovel.

6. V danom prípade sa teda súd stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia, a preto mu v celom rozsahu vyhovel.

7. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný s tým, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zrušil a sám vo veci rozhodol tak, že návrh zamieta. Zároveň žiadal priznať náhradu trov odvolacieho
konania. Poukázal na to, že žalobkyňa podala na súd návrh o vysporiadanie majetku patriaceho

do BSM účastníkov na čas po rozvode a tiež aj predmetný návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorý je podaný tendenčne, zavádza súd a žalobkyňa nepredložila žiadne relevantné listiny
potrebné na rozhodnutie súdu a súd rozhodol na základe listín, ktoré boli predložené. Je pravdou, že
predmetné nehnuteľnosti žalovaný získal čiastočne kúpou od svojich rodičov v roku 1997 a čiastočne
dedičstvom po svojom otcovi v roku 1998. Ako dôkaz predložil list vlastníctva č. XXXX pre k.ú. P.

zo dňa 29.07.1998 a 04.10.2016. Zdôraznil, že žalobkyňa s predmetnou kúpnou zmluvou súhlasila a
súhlasila aj s tým, aby prvú polovicu nehnuteľnosti žalovaný získal do svojho výlučného vlastníctva.
Druhú polovicu získal dedičstvom do svojho výlučného vlastníctva a v tomto smere podpísala aj
čestné prehlásenie zo dňa 29.01.1997, ktorý dokument zámerne nepriložila. Sporná nehnuteľnosť
teda v žiadnom prípade nemôže spadať do BSM účastníkov. Môže sa jednať maximálne o investície,

ktoré účastníci vložili do týchto nehnuteľností z prostriedkov spoločných, ktoré získali ako manželia.
Uvedené investície však boli vykonané v roku 1997, preto sa jedná o pohľadávku žalobkyne proti
majetku BSM, ide o tzv. neodôvodnené obohatenie, ktoré sa premlčuje v subjektívnej lehote dva roky
a preto z opatrnosti znáša námietku premlčania. Čo sa týka úpravy domu nejednalo sa o búranie, ani
novostavbu. Išlo maximálne o prístavbu a nadstavbu. Ako dôkaz predlžil oznámenie o začatí stavebného

konania z 27.05.1997 a stavebné povolenie z 15.08.1997. Žalobkyňa svoj názor ohľadom vlastníctva
k domu sa pokúsila presadiť aj cez Okresný úrad Trnava, katastrálny odbor a to podaním návrhu o
nápravu chyby v katastrálnom operáte. Kataster vydal rozhodnutie, v ktorom návrh zamietol. Ani toto
rozhodnutie žalobkyňa k návrhu o neodkladné opatrenie nepripojila. Proti zamietajúcemu rozhodnutiu
odvolanie nebolo podané. Žalobkyňa už aj prostredníctvom svojej predchádzajúcej právnej zástupkyne

komunikovala so žalovaným, pričom jej bola ponúknutá finančná náhrada vo výške 20.000,- Eur. Túto
žalobkyňa odmietla, jej chovanie je vedené snahou vytlačiť zo žalovaného maximálnu sumu a to aj pod
hrozbou súdneho konania. Na druhej strane však napadol koncentráciu dôkazov, ktoré predložila do
predbežného opatrenia. Tieto sú nedostatočné a tendenčné. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam
návrh považuje za podaný tendenčne s neúplnou koncentráciou dôkazov. Žiadal, aby súd opätovne

posúdil dôvodnosť a náležitosť dôkazov a odvolaniu vyhovel.

8.Kdoručenémuodvolaniupodalapísomnévyjadreniežalobkyňa,keďsavprvomradevyjadrilakmeritu
veci, vrátane vznesenej námietky premlčania, ako aj k rozhodnutiu Okresného úradu, katastrálneho
odboru.Zdôraznila,ževdanomprípadezatrvaniamanželstvažalovanýnadobudoldosvojhovlastníctva

podielnanehnuteľnostikúpou.Akékoľvekdohodyasúhlasymedzimanželmi,ktorýchobsahomjesúhlas
s tým, aby sa majetok podľa ust. § 143 Občianskeho zákonníka, patriaci do BSM z neho vyňal je
možné uzatvárať iba podľa ust. § 143a Občianskeho zákonníka. Takáto dohoda môže byť uzatvorená
iba s účinkami do budúcna, ale len formou notárskej zápisnice. Nakoľko takáto forma nebola dodržanápovažuje predložené čestné prehlásenie za neplatné z dôvodu rozporu so zákonom. Poukázala na to,
že žalovanému bol počas manželstva so žalobkyňou rozhodnutím Okresného stavebného bytového
družstva v Trnave pridelený dvojizbový družstevný byt č. XX, na T. XX v P. ,k prideleniu došlo počas

manželstva žalobkyne so žalovaným, týmto vznikli spoločné členské práva a povinnosti k tomuto bytu.
Žalovaný so žalobkyňou previezli svoje členské práva a povinnosti k tomuto dvojizbovému bytu č.
XX na adrese D. XX (došlo k premenovaniu ulíc) dňa 27.06.1997 na nových nadobúdateľov, o čom
svedčí zápisnica o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 13.07.1988. Z dohody o prevode
vyplýva, že žalobkyňa so žalovaným previedli spoločné členské práva a povinnosti za odplatu vo

výške 27.577,31 Sk a okrem toho im bola vyplatená suma 232.422,69 Sk. Všetky tieto prostriedky
boli použité na kúpu predmetnej 1/2 nehnuteľnosti. Je teda nesporné, že do BSM účastníkov patrí 1/2
predmetnej nehnuteľnosti. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania túto považuje za nedôvodnú.
Vyporiadaním BSM sa vyporiadavajú majetkové vzťahy medzi manželmi, resp. bývalými manželmi v
širšom zmysle a prihliada sa na investície, ktoré boli vykonané zo spoločného majetku manželov na
výlučný majetok jedného z nich a v tomto smere nie sú ani tieto investície premlčané. Občiansky

zákonník určuje lehotu 3 rokov od zániku manželstva na vyporiadanie BSM a má za to, že investície
žalobkyne do spoločného majetku nie sú premlčané. Čo sa týka rozhodnutia Okresného úradu Trnava,
katastrálny odbor, žalobkyňa v prvom rade využila možnosť na zosúladenie skutočného a právneho
stavu prostredníctvom na to príslušného správneho orgánu a až následne podala na súd žalobu a
návrh na vydanie neodkladného opatrenia. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej

inštancie ako vecne správne potvrdil.

9. Aj k tomuto vyjadreniu podal písomné vyjadrenie žalovaný s tým, že predložil čestné prehlásenie C.
V. a S. V., ktoré vyvracajú tvrdenia ohľadom výšky peňažných prostriedkov a spôsob použitia získanej
finančnej čiastky im nie je známy. Zotrval na dôvodoch odvolania a odvolacom návrhu.

10. K vyjadreniu k odvolaniu žalovaného podala písomné vyjadrenie žalobkyňa s tým, že zotrvala na
svojich predchádzajúcich tvrdeniach a poukázala opätovne na ňou predložené listinné dôkazy.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 C.s.p.), potom čo zistil, že odvolanie je podané

včas a oprávnenou osobou (§ 355 a § 357 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné
(§ 355 ods. 1 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. C.s.p.), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je

dôvodné, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne a preto je dôvodné ho
potvrdiť.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 29.11.2017 domáha vydania
rozhodnutia, ktorým by súd určil, že z vecí patriacich do masy BSM pripadá do výlučného vlastníctva

žalovaného spoluvlastnícky podiel vo výške 1/2 na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k.ú. P., obec
P., okres Trnava, zapísanou na Okresnom úrade Trnava, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX
pod poradovým číslom 2, ako parcela registra C-KN, parcelné číslo 8012, zastavené plochy a nádvoria
o výmere 365 m2, parcela registra C-KN, parcelné číslo 8013, zastavené plochy a nádvoria o výmere
45 m2, parcela registra C-KN, parcelné číslo 8014, záhrady o výmere 390 m2, stavba - rodinný dom so

súp. č. XXXX, postavená na parcele č. 8012 pre k.ú. P., samostatne stojaca stavba - garáž, bez súp. č.
postavená na parcele č. 8013 pre k.ú. P. v hodnote 120.500,- Eur.

13. Podanú žalobu odôvodnila tým, že žalovaný je v katastri nehnuteľností zapísaný ako výlučný
vlastník spoluvlastníckeho podielu vo výške 1/2 na týchto nehnuteľnostiach, titulom kúpnej zmluvy

uzatvorenej dňa 30.01.1997 medzi žalovaným ako kupujúcim a manželmi G. V. a I. V. (rodičia
žalovaného) ako predávajúcimi. Žalobkyňa uzavrela manželstvo so žalovaným dňa 21.05.1988.
Predmetný spoluvlastnícky podiel vo výške 1/2 na nehnuteľnostiach teda bol nadobudnutý počas
trvania manželstva. Dňa 14.09.2016 nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Trnava č.k.
19C/134/2016-16 zo dňa 14.09.2016, ktorým súd manželstvo účastníkov konania rozviedol. Sporové

strany žiadnym spôsobom nerozširovali ani nezužovali a ani žiadnym iným spôsobom nemenili obsah
ich BSM. Manželstvo a tým aj BSM trvalo do 14.09.2016, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok č.k.
19C/134/2016-16 zo dňa 14.09.2016 o rozvode manželstva. Aktuálne sa žalovaný snaží nehnuteľnosti
predať prostredníctvom realitnej kancelárie FASTER GROUP, s.r.o. za sumu 241.000,- Eur, ktorú sumužalobkyňa považuje aj za cenu nehnuteľnosti, z ktorej podiel vo výške 1/2 nehnuteľností by mala byť
zahrnutá do vyporiadania BSM, pretože na kúpu nehnuteľností boli použité finančné prostriedky z
BSM žalobkyne a žalovaného, ktoré získali z predaja dvojizbového bytu. Tieto finančné prostriedky

predstavovali spolu sumu 266.000,- SKK. Tým, že žalovaný počas manželstva nadobudol do vlastníctva
spoluvlastnícky podiel vo výške 1/2 na nehnuteľnostiach, stal sa tento spoluvlastnícky podiel podľa
žalobkynesúčasťouBSM,atedapatrídomasyBSM.Donehnuteľnostíinvestovaližalobkyňaajžalovaný
spoločné finančné prostriedky na jej rekonštrukciu. Na nehnuteľnosť boli použité aj finančné prostriedky
patriace do jej výlučného vlastníctva, a to konkrétne odstupné z práce v sume 35.000,- SKK (1.161,78

Eur), odstupné z práce v sume 10.000,- SKK (331,93 Eur) a dar žalobkyni od jej matky v sume 50.000,-
SKK (1.659,69 Eur).

14. Spolu so žalobou vo veci samej podala žalobkyňa tiež návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému nakladať so spoluvlastníckym podielom vo výške 1/2 na
nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k.ú. P., obec P., okres Trnava, zapísanou na Okresnom úrade

Trnava, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX pod poradovým číslom 2, ako parcela registra C-
KN, parcelné číslo 8012, zastavené plochy a nádvoria o výmere 365 m2, parcela registra C-KN, parcelné
číslo 8013, zastavené plochy a nádvoria o výmere 45 m2, parcela registra C-KN, parcelné číslo 8014,
záhrady o výmere 390 m2, stavba - rodinný dom so súp. č. XXXX, postavená na parcele č. 8012 pre
k.ú. P., samostatne stojaca stavba - garáž, bez súp. č. postavená na parcele č. 8013 pre k.ú. P. a to

tak, aby nepreviedol odplatne alebo bezodplatne vlastnícke právo, nezaťažil záložným právom alebo
akýmkoľvek iným vecným bremenom, nevložil do základného imania obchodnej spoločnosti. Tento svoj
návrh odôvodnila tým, že tento spoluvlastnícky podiel patrí do masy BSM, ktorú žiada vyporiadať a
žalovaný nehnuteľnosti predáva, resp. podniká reálne kroky k tomu, aby predal nehnuteľnosti, ktoré
rovnako patria aj jej, a to bez jej súhlasu, ktorý je v tomto prípade potrebný a finančné prostriedky, ktoré

predajom získa sa môže snažiť zatajiť. Žalovaný popiera, že by daný podiel patril do masy BSM, nakoľko
sámodmietoludeliťsúhlassozápisomzmenyvevidenciinehnuteľností,kedyžalobkyňažiadalakataster
nehnuteľností o vyznačenie jej osoby ako spoluvlastníčky podielu o veľkosti 1/2 k nehnuteľnostiam.

15. K návrhu žalobkyňa pripojila výpis z LV č. XXXX pre k.ú. P., obec P., okres Trnava, z ktorého vyplýva,

že žalovaný je evidovaný ako vlastník so spoluvlastníckym podielom vo výške 1/2 na nehnuteľnostiach
nachádzajúcich sa v k.ú. P., obec P., okres Trnava, zapísanou na Okresnom úrade Trnava, katastrálny
odbor na liste vlastníctva č. XXXX, ako parcela registra C-KN, parcelné číslo 8012, zastavené plochy a
nádvoria o výmere 365 m2, parcela registra C-KN, parcelné číslo 8013, zastavené plochy a nádvoria o
výmere 45 m2, parcela registra C-KN, parcelné číslo 8014, záhrady o výmere 390 m2, stavba - rodinný

dom so súp. č. XXXX, postavená na parcele č. 8012 pre k.ú. P., samostatne stojaca stavba - garáž, bez
súp. č. postavená na parcele č. 8013 pre k.ú. P., titulom kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod
V 277/97 zo dňa 06.02.1997.

16. Ďalej pripojila ponuku realitnej kancelárie, kde je predmetná nehnuteľnosť poskytnutá na predaj a

rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 19C/134/2016-16 zo dňa 14.09.2016, ktorým bolo ich manželstvo
rozvedené.

17. Zmyslom neodkladného opatrenia je neodkladná úprava pomerov medzi účastníkmi a zabránenie
ďalšiemu zhoršovaniu ich postavenia. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho

nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia
a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre
krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Pri vydaní neodkladného opatrenia účastníci nemusia
byť vypočutí. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnuté, aby v návrhu na jeho nariadenie boli
opísané rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov a skutočností

hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Účelom
inštitútu neodkladného opatrenia je riešiť urgentné situácie vyžadujúce okamžitý zásah súdu, v ktorých
by odklad riešenia do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej spôsobil ujmu na právach niektorej z
dotknutých účastníkov. K návrhu musí žalobca pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

18. Dokazovanie v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu
vyžadovanom v základnom konaní a podľa teórie práva teória práva sa označuje ako osvedčovanie.
Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovaciehoopatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je
to pri riadnom procesnom dokazovaní, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Výsledkom
takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu

javia ako nanajvýš pravdepodobné. Aj v tomto konaní sú strany povinné označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení (§ 149 a nasl. CSP), pričom súd je povinný s nimi postupovať v úzkej súčinnosti.
Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom
na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv prostredníctvom vydaného zabezpečovacieho
opatrenia. Na nariadenie takéhoto opatrenia je nevyhnutné, aby strana osvedčila potrebu nevyhnutnej

ochrany jej práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže dôvodná obava z ohrozenia exekúcie.
Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je tak potrebné, aby boli aspoň
osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť jeho prostredníctvom ochrana, ale i osvedčenie,
že je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Pre rozhodnutie súdu o zabezpečovacom opatrení je

rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

19. Súd prvej inštancie návrhu na nariadenie zabezpečovacie opatrenia vyhovel z dôvodu, že v
danom prípade sa jedná v podstate o žalobu na plnenie, keď žalobou vo veci samej sa žalobkyńa
domáha vyporiadania ich zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov a od žalovaného

žiada peňažné plnenie.

20. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým vyhovel návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia a zakázal
žalovanému nakladať so spornou nehnuteľnosťou v rozsahu uvedenom v napadnutom výroku

uznesenia.

21. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru,
že súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní potrebnom na vydanie rozhodnutia dospel k správnym
skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

22. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalovaným tvrdených skutočností, dospel súd prvej inštancie k
správnym skutkovým zisteniam, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo
veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 Civilného sporového

poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného uznesenia.

23. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť,
a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi, ktorý v odvolaní navyše neuviedol žiadne relevantné

skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého uznesenia. Súd prvej inštancie správne
skúmal splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia a správne dospel k záveru, že tieto
v danom prípade sú splnené, čo aj správne odôvodnil. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej
inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

24. Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v civilnom sporovom konaní je aj inštitút neodkladného
opatrenia.Neodkladnéopatreniemôžeslúžiťdočasnémuajtrvalémuzabezpečeniuochranyporušených
alebo ohrozených práv strán sporu a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah
súdu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť

vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je
dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného
opatrenia, a to buď potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán alebo existencia reálnej obavy, že
by exekúcia bola ohrozená (§ 325 ods. 1 C.s.p.). Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že
neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán,

ani že v dôsledku neodkladného opatrenia vznikne neprimeraná ujma strane, teda že ujma povinného
nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana (princíp
proporcionality). Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli
aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre závero pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť bezodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je
dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

25. Ten, kto navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia, musí mať právny záujem (nie naliehavý
právny záujem) na vydaní neodkladného opatrenia, t.j. musí osvedčiť potrebnosť bezodkladnej
úpravy pomerov strán. Existencia a potreba právneho záujmu sa prejavuje predovšetkým v skúmaní
procesných predpokladov opodstatnenosti (nie procesných podmienok) takéhoto rozhodnutia súdu.
Zistenieprávnehozáujmunaneodkladnomopatrenísaopieraohypotézuprocesnýchnoriemuvedených

v § 324 ods. 1 a § 325 ods. 1 C.s.p. V podaní, v ktorom sa navrhuje vydanie neodkladného opatrenia,
by sa malo osvedčiť, že je tu daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na
splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým
osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej
súdom. Vzhľadom na to, že neodkladným opatrením sa buď upravujú pomery strán sporu alebo
zabezpečuje exekúcia do doby, než súd vydá konečné rozhodnutie vo veci, musí mať vzťah k právnemu

vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania vo veci samej. Ak strana po začatí konania podá
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré by malo dočasne upraviť pomery strán do skončenia
konania, nestačí, že medzi stranami existuje právny vzťah, ale je nevyhnutné, aby medzi navrhovaným
neodkladným opatrením a požadovaným rozsudkom vo veci samej bola aj priama vecná súvislosť.
Znamená to, že vzťah, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť dočasná ochrana, bude s

konečnou platnosťou vyriešený v konaní vo veci samej. Navrhované neodkladné opatrenie teda musí
mať vždy vzťah ku konaniu vo veci samej.

26. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobkyňou podaný
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný a je potrebné mu vyhovieť. Rozhodujúcim

je, že žalobkyňa preukázateľne osvedčila obavu, že žalovaný s predmetnými nehnuteľnosťami mieni
nakladať ich predajom prostredníctvom realitnej kancelárie a tým i zabrániť možnému uspokojeniu
ňou uplatnenej pohľadávky z nehnuteľnosti, o ktorej tvorí, že vlastnícky v podiele 1/2-iny patrí do
ich nevyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva. Svoj zámer predať nehnuteľnosť ,žalovaný v
odvolaní nepopiera, len uvádza, že mal snahu o mimosúdnu dohodu so žalobkyňou a pre jej nesúhlas

k dohode nedošlo.

27. Čo sa týka obsahu odvolania a vyjadrení žalovaného, tvrdenia obsiahnuté v ich obsahu sa týkajú
v podstate už predmetu konania vo veci samej a tak sa nimi odvolací súd ani nezaoberal a budú
predmetom posúdenia súdom prvej inštancia vo veci samej.

28. Pokiaľ súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní účastníka, nemožno považovať za porušenie
či nerešpektovanie jeho práv. Odvolací súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 218/2010, podľa ktorého obsah práva na spravodlivý súdny proces
nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho

uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky.
Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil
s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý
súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný,
teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu

základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním
navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali
alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97,

II. ÚS 251/03).

29. Ďalšie odvolacie argumenty žalovaného odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej teda
už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a
podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalovaného odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

30. Vychádzajúc z dosiaľ osvedčeného, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru,
že základné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v danom prípade boli splnené, preto
napadnuté uznesenie ako vecne správne s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového
poriadku potvrdil.

31. O nároku na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie bude končiť (§ 262 ods. 1 CSP).

32. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).