Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 3, 2018

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4C/4/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1618201138
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Malinowska
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2018:1618201138.1

Uznesenie

Okresný súd Malacky v právnej veci žalobcu: FINANC PROGRES s.r.o., IČO: 35 927 208, so sídlom
Pezinská 11, 901 01 Malacky, proti žalovanému: Regionálna veterinárna a potravinová správa Senec,
IČO: 31 794 858, Svätoplukova ul. č. 50, 903 01 Senec, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

Žalovanému súd náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia voči žalobcovi n e p r i
z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 17.04.2018 sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia,
ktorým by súd uložil žalovanému podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP povinnosť strpieť užívanie

nehnuteľností: pozemku registra "M.", parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a
nádvoria o výmere XXX m2, ktorý sa nachádza v okrese H., obec H. a ktorý je Okresným úradom v H.,
katastrálnym odborom evidovaný pre katastrálne územie H. na LV č. XXXX; stavby so súpisným číslom
XXXX postavenej na pozemku registra "M.". parcelné číslo XXXX/3, popis stavby vet. stred. a XBJ, ktorá
sa nachádza v okrese H., obec H. a ktorá je Okresným úradom v H., katastrálnym odborom evidovaná
pre katastrálne územie H. na LV č. XXXX a napokon užívanie pozemku registra "M.", parcelné číslo

XXXX/1, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2 ktorý sa nachádza v Okrese
H., obec H. a ktorý je Okresným úradom v H., katastrálnym odborom evidovaný pre katastrálne územie
H. na LV č. XXXX, žalobcom, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, ako aj náhrady
trov konania.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca skutkovo odôvodnil tým, že žalovaný vyhlásil

02.12.2016 elektronickú aukciu k predaju prebytočného nehnuteľného majetku v k.ú. H. uvedeného v
bode 1. odôvodnenia v zmysle zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších
predpisov, ktorý rozlišuje dve fázy elektronickej aukcie, a to vyhlásenie elektronickej aukcie (v rámci
ktorejzáujemcoviapredkladajúsvojezáväznéponuky)asamotnúelektronickúaukciu(počasktorejmajú
najúspešnejší záujemcovia možnosť pôvodne ponúknutú cenu prípadne ešte navýšiť). V prvej fáze sa
teda určuje okruh účastníkov a v druhej fáze uspeje účastník s najvyšším podaním. Po neúspešnom

vyhlásení prvého kola elektronickej aukcie prebehlo úspešne druhé kolo vyhlásenej elektronickej aukcie,
v ktorom bola priemerná cena ponúkaného majetku v zmysle ust. § 8a ods. 8 Zákona znížená o 10%,
a to na sumu 178.200 €. Zo zápisnice z vyhodnotenia druhého kola vyhlásenej elektronickej aukcie
vyplynulo, že cenovú ponuku predložili piati záujemcovia, pričom ako úspešní boli vyhodnotení traja
uchádzači: žalobca s ponukou 178.500 €, JN., 900 63 E. s ponukou 178.200 € a IX. s ponukou 178.200
€; z ktorých žalobca predložil najvyššie podanie, na základe čoho komisia vyhodnocujúca vyhlásenie

aukcie odporučila vykonať samotnú elektronickú aukciu, ktorá bola určená na deň 23.01.2017.3. Žalobca ako úspešný záujemca ponukového konania doručil žalovanému oznámenie zo dňa
18.01.2016, v ktorom poukázal na skutočnosť, že vykonanie samotnej elektronickej aukcie by už bolo
v rozpore so zákonom, nakoľko dvaja z troch úspešných záujemcov, E. sú vzájomne spriaznenými

osobami, a teda z ponukového konania resp. z elektronickej aukcie sú vylúčení. Poukázal na výpis z
obchodného registra obchodnej spoločnosti LGR Invest, s.r.o., IČO: 50 010 581, so sídlom Mierové
námestie 10A, 901 01 Malacky, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1, odd.: Sro,
vl.č. 108812/B, z ktorého je zrejmé, že spoločníkmi ako aj konateľom spoločnosti sú aj A., pričom J. je
manželom E.. Žalobca ako úspešný záujemca s najvyššou ponukou oznámil žalovanému, že sú splnené

podmienky na to, aby s ním uzatvorila kúpnu zmluvu k majetku bez vykonania samotnej elektronickej
aukcie. Podľa § 8a ods. 2 zákona platí, že správca nesmie osobitné ponukové konanie vykonať
spôsobom, ktorý by bránil vytvoreniu čestného súťažného prostredia a je povinný vylúčiť z osobitného
ponukového konania cenovú ponuku záujemcu, a) ktorý je spriaznenou osobou s iným záujemcom,
b) ktorého cenová ponuka nebola v lehote určenej správcom doručená alebo ktorého cenová ponuka
nebola vyjadrená pevnou sumou, c) ktorý v lehote určenej správcom riadne nezložil zábezpeku, ak

ju správca požadoval. Uvedená skutočnosť (povinnosť správcu vylúčiť ponuky spriaznených osôb) je
následne opätovne potvrdená aj v ustanovení § 8aa ods. 4 písm. a) bod. 1 zákona, podľa ktorého
správca nesmie vyhlásenie elektronickej aukcie vykonať spôsobom, ktorý by bránil vytvoreniu čestného
súťažného prostredia a je povinný vylúčiť cenovú ponuku záujemcu, ktorý je spriaznenou osobou s
iným záujemcom. E-mailovou správou zo dňa 20.01.2017 žalovaný prostredníctvom zamestnankyne

MD. žalobcovi oznámil, že v zmysle § 8a ods. 5 písm. b) zákona ruší elektronickú akciu na predaj
majetku, ktorá sa mala uskutočniť dňa 23.01.2017, uviedol, že bez vykonania elektronickej aukcie kúpnu
zmluvu k majetku so žalobcom neuzatvorí a tiež uviedol, že predaj majetku štátu v správe žalovaného je
pozastavený na neurčito. Žalobca následne doručil žalovanému žiadosť zo dňa 26.01.2017 o splnenie
povinnosti - uzavretie kúpnej zmluvy, na ktorú odpovedal žalovaný listom zo dňa 16.02.2017, v ktorom

oznámil, že namietanú zaujatosť uchádzačov E. neuznáva a k ostatnej právnej argumentácii sa bližšie
nevyjadril. Žalobca adresoval žalovanému žiadosti o ďalší postup vo veci v zmysle zákona, a to zo
dňa 20.03.2017, 12.04.2017 a 05.05.2017, na ktoré žalovaný reagoval oznámením zo dňa 11.05.2017,
v ktorom žalobcu upovedomil o ďalšom postupe, podľa ktorého bude pri predaji majetku postupovať
opätovne od vyhlásenia ponukového konania s ďalšími následnými etapami predaja a zotrváva na

stanovisku, že JN. a A. z ponukového konania vylúčení nie sú. Žalobca preto v zmysle § 14a ods. l
zákona podal na Úrad vládneho auditu podnet na vykonanie vládneho auditu dodržiavania ustanovení
zákona o správe majetku štátu zo dňa 23.05.2017. Z z listu Úradu vládneho auditu žalobcovi zo dňa
13.12.2017 o výsledku auditu vyplýva, že žalovaný nepostupoval v súlade so zákonom, keď uviedol
nesprávne ustanovenie zákona č. 278/1993 Z.z., na základe ktorého zrušil elektronickú aukciu, nakoľko

ustanovenie §8a ods. 5 písm. b) zákona č. 278/1993 Z.z. umožňuje zrušenie vyhlásenia elektronickej
aukcie, nie elektronickej aukcie po ukončení etapy vyhlásenia elektronickej aukcie, a teda povinná osoba
mala v oznámeniach zaslaných emailom zo dňa 20.01.2017 záujemcom a v zápisnici č. 2 z vyhodnotenia
2. kola vyhlásenia elektronickej aukcie uviesť, že v súlade s ustanovením § 8ab ods. 4 písm. b) zákona č.
278/1993 Z.z. nevykonala elektronickú aukciu, vzhľadom na to, že jeden zo záujemcov podal námietky

voči vzájomnej spriaznenosti ostatných dvoch záujemcov, čím povinná osoba nepostupovala v súlade
s ustanovením §8a ods. 5 zákona č. 278/1993 Z.z.. Zo záverov vládneho auditu vyplýva, že žalovaný
zrušil elektronickú aukciu, na čo však nebol oprávnený, nakoľko podriadil skutkový stav pod nesúvisiace
ustanovenie § 8a ods.5 písm. b), ktoré umožňuje zrušenie vyhlásenia elektronickej aukcie. Keďže však
elektronická aukcia už bola vyhlásená a zároveň aj úspešne prebehla, zákon ju už neumožňuje zrušiť.

Osobitné ponukové konanie je totiž postup diametrálne odlišný od elektronickej aukcie. Elektronickú
aukciu teda už nie je možné zrušiť, ani keď si to správca vymieni v podmienkach. O výsledku vládneho
auditu žalobca upovedomil žalovaného listom zo dňa 21.12.2017, v ktorom zotrval na stanovisku, že
v zmysle vyššie citovanej právnej úpravy zostáva povinnosť žalovaného zachovaná a nie je možné
elektronickú aukciu jednoducho zrušiť. Žalovaný zmluvu so žalobcom odmieta uzavrieť, čo oznámil

žalobcovi listom zo dňa 15.01.2018.

4. Žalobca má za to, že žalovanému vznikla povinnosť uzatvoriť kúpnu zmluvu so žalobcom. Ako je
zrejmé zo skutkového stavu, jediným úspešným účastníkom vyhlásenia elektronickej aukcie vzhľadom
na spriaznenosť ďalších dvoch účastníkov sa stal žalobca a za takéhoto stavu z § 8aa ods.6 zákona

vyplýva, že pokiaľ určené podmienky vyhlásenia elektronickej aukcie splní iba jeden záujemca, zo
zákona už nedochádza k druhej fáze procesu, t.j. k samotnej elektronickej aukcii. Žalobca má za
to, že opísal dostatočne skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, pričom
je tu dôvodná obava, že žalobca bude s majetkom ďalej nakladať napriek tomu, že nárok nauzatvorenie kúpnej zmluvy na jeho prevod má žalobca (ako to sám písomne uvádza v listoch zo dňa
20.01.2017 a 11.05.2017), čím môže byť rozhodnutie vo veci samej ohrozené a v konečnom dôsledku i
zmarené.Žalobcasatýmtonávrhomnanariadenieneodkladnéhoopatreniadomáhauloženiapovinnosti

žalovanému dočasne strpieť užívať majetok, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

5. Podľa § 324 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

9.Podľa§326ods.1CSPvnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy

pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325
ods. 1 , inak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne.

11. Podľa § 328 ods. 2 CSP veta prvá o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd

najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti
podľa § 326.

12. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

13. Neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej
ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, umožňuje pružné riešenie takej
situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu v záujme rýchlej a účinnej ochrany práv a oprávnených
záujmovfyzickýchaprávnickýchosôb.Plnípredovšetkýmzaisťovaciufunkciu,jehocieľomjezabezpečiť

efektívnosť konania, resp. vytvoriť pokojný stav, aby sa žalobca mohol nerušene domáhať svojho práva.
Navrhované obmedzenie musí byť primerané zabezpečovanému nároku a musí mať vzťah k právnemu
vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania vo veci samej.

14. Pri nariadení predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti

skutkových zistení. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd preukázané
pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť nároku na
nariadenie neodkladného opatrenia nemusia byť preukázané dôkazmi. Pred nariadením neodkladného
opatrenia alebo zamietnutím návrhu na jeho nariadenie súd nevykonáva dokazovanie, ale vychádza iba
z obsahu návrhu a príloh, pričom na základe ich spravdepodobnenia (osvedčenia) vyvodí záver o tom,

či je osvedčená legálnosť dočasne upraviť pomery strán. Predpokladom na nariadenie neodkladného
opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje, ak je hodnoverne osvedčená
dôvodnosť a trvanie nároku. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich
zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť

sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako hodnoverná.

15. Súd nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP, teda
ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo v prípade, ak je obava, že exekúcia budeohrozená. Z pozitívno-právnej úpravy civilného sporového poriadku vyplývajú základné predpoklady
pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorými sú: 1/ naliehavosť vydania neodkladného opatrenia,
2/ osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, 3/ odôvodnenie

potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená, 4/ osvedčenie
nároku, ktorého sa žalobca mieni domáhať návrhom vo veci samej, 5/ určitosť, zrozumiteľnosť a
vykonateľnosť navrhovaného neodkladného opatrenia. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia
jetedaexistenciazákonnéhodôvoduvedúcehokjehonariadeniu.Podľazákonaideotakýstavprávnych
(nie iba faktických) vzťahov medzi stranami sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchly zásah súdu,

pričomzásahdoprávdotknutejstranymusíbyťprimeranýžalobcomosvedčenémuporušeniujehopráva
a právom chránených záujmov.

16. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia musí súd starostlivo zvážiť aj rozsah
navrhovaných obmedzení. Povinnosť zdržať sa disponovania s vecami alebo právami uloží vždy len
takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie strany, voči ktorej návrh smeruje.

Nariadenie neodkladného opatrenia je spravidla spojené so zásahom do vlastníckeho práva, pričom
podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR je možné vlastnícke právo obmedziť iba v nevyhnutnej miere. Z týchto
dôvodov je vždy potrebné starostlivo zvážiť, či uložením požadovaných obmedzení nedochádza k
zásahu do základných práv nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ.

17. Civilné sporové konanie je ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná súd). Strany sporu nie
sú povinné uplatnený nárok (ani obranu proti nemu), právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia
veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok
alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť
pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť

plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo
potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak účastník uvedie rozhodujúce
skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami
spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť
vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú (uznesenie

Najvyššieho súdu zo dňa 22.09.2010, sp. zn. 5Cdo 196/2009).

18. Uvedené podľa názoru súdu platí aj pre rozhodovanie o nariadení neodkladného opatrenia.

19. Skúmajúc splnenie uvedených podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia súd dospel

k záveru, že žalobca neosvedčil skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre záver o potrebe nariadenie
neodkladného opatrenia. Žalobca neosvedčil konkrétne skutkové okolnosti veci, na základe ktorých
by bolo možné prijať právny záver, že mu vzniklo právo užívať majetok vo vlastníctve štátu, ktorý bol
predmetom aukcie na základe púhej účasti v súťaži, ktoré by bolo možné subsumovať pod konkrétnu
právnu normu a uložiť tak práve žalovanému povinnosť strpieť jeho užívanie žalobcom. takéto právo

nepriznáva žiadna právna norma platná a účinná v čase rozhodovania súdu. Samotný záujem žalobcu
o kúpu nehnuteľností a účasť v súťaži nezakladá jeho právo (ani iného čo aj úspešného uchádzača) na
užívanie majetku, ktorého predaj je predmetom súťaže.

20. Ako tiež vyplýva z obsahu návrhu, vlastníkom nehnuteľností nie je žalovaný, ale štát (Slovenská

republika). Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie môžu vo síce vlastnom mene nadobúdať
práva a zaväzovať sa odo dňa svojho zriadenia (§ 21 ods. 4 zák.č. 523/2004 Z.z.), avšak podľa názoru
súdu pokiaľ sa žalobca domáha uloženia povinnosti strpieť užívanie cudzej nehnuteľnosti, takýto návrh
by mal smerovať voči vlastníkovi nehnuteľnosti a rozpočtová organizácia, ktorá má takýto majetok v
správe sama nie je vecne pasívne legitimovaná. Podľa názoru súdu teda nie možné konštatovať, že

žalobca osvedčil predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia, keď neosvedčil existenciu nároku
voči žalovanému, z ktorého by bolo možné vyvodiť čo aj len po určitú dobu požadované právo
(resp. navrhované obmedzenie). Žalobca tiež neosvedčil dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť
neodkladná ochrana, nakoľko z obsahu návrhu vôbec nevyplýva, čoho sa mieni domáhať vo veci samej,
do skončenia ktorej navrhuje nariadiť neodkladné opatrenie.

21. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol
a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.22. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

23. Podľa § 255 ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Trovy, ktoré vzniknú v súvislosti s konaním o nariadenie neodkladného opatrenia, sú trovami, o
ktorých súd rozhoduje v závislosti od výsledku konania o nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko v
rozhodovanej veci ide o návrh podaný pred začatím konania vo veci samej a preto rozhodnutie o návrhu

žalobcu je rozhodnutím, ktorým sa toto konanie končí.

25. Súd vyhodnotil procesnú situáciu vyplývajúcu z § 255 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že by
žalovanému voči žalobcovi patrilo právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Ak úspešnej strane
sporu alebo strane, ktorá procesne nezavinila zastavenie konania, preukázateľne v konaní žiadne
účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania neprizná

(uznesenieNajvyššiehosúduSRz26.októbra2016,sp.zn.6Cdo544/2015).Zospisusp.zn.4C/4/2018
súd zistil, že žalovanému doposiaľ trovy konania nevznikli, preto súd o trovách konania rozhodol tak,
že žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi v tomto štádiu konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 357 písm. d) CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).