Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 23, 2018

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 13Pc/21/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817214232
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marianna Hašková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2018:3817214232.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza, sudkyňou Mgr. Mariannou Haškovou, v právnej veci navrhovateľa- otca: P.

O., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., D. č. XXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Martinom Lukačovičom,
advokátom so sídlom Prievidza, F. Madvu č. 330/27, proti matke: S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom S.-
Y._F. X/X/XXX, XXXX E., Rakúsko, právne zastúpenej advokátskou kanceláriou J., s.r.o., W.: XX XXX
XXX, so sídlom B. č. 3, J. a maloletému dieťaťu: B. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom S.-Y._F. X/X/XXX,
XXXX E., O., zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, o
zapretie otcovstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a.

II. Matka má nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi v rozsahu 100% .

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ- otec sa návrhom podaným na Okresný súd Prievidza dňa 14.12.2017 domáhal zapretia
otcovstva voči maloletej dcére B. G., nar. XX.XX.XXXX a matke maloletej S. G., nar. XX.XX.XXXX. Svoj
návrh odôvodnil tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 16C/26/2003, bolo
dňa 09.02.2004 súhlasným vyhlásením navrhovateľa a matky maloletej B. určené, že navrhovateľ je
otcom maloletej B. G., nar. XX.XX.XXXX. Z uvedeného dôvodu bolo konanie v časti o určenie otcovstva
k maloletému dieťaťu zastavené uznesením OS Prievidza zo dňa 09.02.2004 č. k. 16C/26/2003-22 a

zároveň bola rozsudkom OS Prievidza zo dňa 09.02.2004 č. k. 16C/26/2003-23 schválená rodičovská
dohoda o úprave rodičovských práv a povinností k maloletej B. G., nar. XX.XX.XXXX. Už vo vyjadrení
k návrhu v konaní vedenom na OS Prievidza pod sp. zn. 16C/26/2003 navrhovateľ vyjadril vážnu
pochybnosť o tom, že je genetickým otcom maloletej. Poukázal na to, že od začiatku mal veľké
pochybnosti o tom, či je skutočným biologickým otcom maloletej. Uviedol, že maloletá sa na neho
vôbec nepodobá, dokonca má na svojej brade takú typickú „jamku“, ktorú nemá ani on a ani matka
dieťaťa. Po stretnutí jeho matky s maloletou asi pred 3-4 rokmi, jeho matka naliehala na neho, aby za

účelom zistenia otcovstva k maloletej inicioval vykonanie DNA testov. V danom čase však upustil od tejto
iniciatívy, nakoľko sa domnieval, že už v danom čase je jeho právo na zapretie otcovstva v trojročnej
lehote premlčané. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR spis. zn. PL US 1/2010-57 z 20.4.2011.
Vzhľadom na uvedené, žiadal, aby súd určil, že navrhovateľ P. O., nar. XX.XX.XXXX nie je otcom dieťaťa
B. G., nar. XX.XX.XXXX z matky S. T., rod. G., nar. XX.XX.XXXX.

2. Matka dieťaťa vo svojom vyjadrení pred súdom uviedla, že je si na 100% istá, že navrhovateľ je

otcom maloletej B., pretože v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa mala intímny nechránený styk iba
s navrhovateľom. Uviedla, že v roku 2004 chcela, aby boli vykonané DNA testy, aby neboli žiadne
pochybnosti, no navrhovateľovi stačilo len jej vyhlásenie, keďže nechcel, aby maloletej B. sa odoberala
krv. Uviedla, že matka navrhovateľa iniciovala DNA analýzu medzi matkou navrhovateľa a maloletouLenkou. Organizáciu, kde bola robená analýza DNA testov bola vyberaná matkou navrhovateľa, platená
matkou navrhovateľa a aj vzorky DNA sa odoberali u matky navrhovateľa doktorkou, a to tak, že doktorka
odobrala vzorky z úst maloletej, ako aj matky navrhovateľa. Predmetnú analýzu DNA začal navrhovateľ

a jeho matka spochybňovať potom, čo výsledky došli najprv matke emailom a matke navrhovateľa až o 2
dni poštou. Z analýzy vyplynulo, že porovnávané osoby sú v príbuzenskom pomere na 99,99%. Po tejto
analýze tak navrhovateľ, ako aj matka navrhovateľa sa prestali o maloletú B. prejavovať záujem. Právna
zástupkyňa matky ďalej poukázala na rozhodnutie ÚS SR PL. ÚS sp. zn. 22/2014 zo dňa 20.05.2015, v
ktorom sa ÚS SR zaoberal otázkou protiústavnosti § 93 ods. 1 Zákona o rodine a bolo konštatované, že

návrh sa zamieta, nakoľko plénum nedospelo k potrebnej zhode. Vzhľadom na uvedené navrhla návrh
otca zamietnuť a matke priznať náhradu trov konania podľa § 53 CMP.

3. Kolízna opatrovníčka maloletej navrhla návrh navrhovateľa zamietnuť. Uviedla, že je v záujme
maloletého dieťaťa, aby bolo otcovstvo určené. Poukázala na to, že otcovstvo navrhovateľ k maloletej
Lenke dobrovoľne priznal a v prekluzívnej 3 ročnej lehote sa nedomáhal zapretia otcovstva.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie: výsluchom navrhovateľa- otca, matky dieťaťa a oboznámením
sa s listinnými dôkazmi, a to najmä: návrhom, splnomocnením, potvrdením mesta Prievidza zo dňa
28.11.2017, uznesením OS Prievidza zo dňa 09.02.2004 č. k. 16C/26/2003-22, rozsudkom OS Prievidza
zo dňa 09.02.2004 č. k. 16C/26/2003-23, rodný list maloletej B. G., nar. XX.XX.XXXX, vyjadrením

otca k návrhu v konaní OS Prievidza sp. zn. 16C/26/2003, zápisnica zo dňa 09.02.2004 v konaní
OS Prievidza sp. zn. 16C/26/2003, výzvou zo dňa 10.01.2018, vyjadrením právneho zástupcu otca zo
dňa 17.01.2018, uznesením OS Prievidza zo dňa 20.02.2018 č. k. 13Pc/21/2018-31, plnomocenstvo a
spisom OS Prievidza sp. zn. 16C/26/2003 a ostatným obsahom súdneho spisu, na základe čoho zistil
tento skutkový a právny stav:

5. Z pripojeného spisu OS Prievidza sp. zn. 16C/26/2003 mal súd preukázané, že uznesením OS
Prievidza zo dňa 09.02.2004 č. k. 16C/26/2003-22 bolo konanie v časti o určenie otcovstva k maloletej
B. G., nar. XX.XX.XXXX zastavené, nakoľko navrhovateľ a matka maloletej B. súhlasne vyhlásili pred
súdom, že otcom maloletej Lenky je navrhovateľ, čo potvrdili svojimi podpismi do súdnej zápisnice.

Rozsudkom OS Prievidza zo dňa 09.02.2004 č. k. 16C/26/2003-23 bola schválená rodičovská dohoda,
na základe ktorej bola maloletá B. G., nar. XX.XX.XXXX ponechaná aj naďalej v osobnej starostlivosti
matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej B. sumou 4400,- Sk (146,05 eura) mesačne s
účinnosťou od 01.01.2003 a v sume 5200,- Sk (172,61 eura) mesačne s účinnosťou od 01.02.2004.
Nedoplatok na výživnom v sume 57200,- Sk (1898,69 eura) a náklady na výbavičku v sume 10000,-

Sk (331,94 eura) sa otec zaviazal splatiť v splátkach po 2800,- Sk (92,94 eura) mesačne. Zo zápisnice
z pojednávania dňa 09.02.2004 vyplýva, že navrhovateľ súhlasne vyhlásil pred súdom, že je otcom
maloletej Lenky po tom, čo matka maloletej pred súdom čestne prehlásila, že navrhovateľ je otcom
maloletej.

6. Z rodného listu maloletej B. G., nar. XX.XX.XXXX (č. l. 12) mal súd za preukázané, že ako otec
maloletej je zapísaný navrhovateľ P. O., nar. XX.XX.XXXX.

7. Navrhovateľ pri svojom výsluchu uviedol, že má právo podať návrh na zapretie otcovstva. Potvrdil,
že sú mu známe závery DNA analýzy vykonanej dňa 29.05.2015, ktorú však nečítal. Po nahliadnutí

do predmetnej analýzy DNA otec na pojednávaní uviedol, že v závere analýzy DNA je konštatované,
že jeho matka je v príbuzenskom pomere k maloletej B. G. na 99,99%, nakoľko sa zhoduje 12 z 12
chromozómov. Navrhovateľ závery predmetnej analýzy DNA spochybnil, nakoľko ich konzultoval s 5
osobami, ktoré robia testy DNA a tie spochybnili, že by niekedy bol príbuzenský pomer medzi starou
matkou a maloletým dieťaťom na 99,99%. Uviedol tiež, že má len jednu sestru.

8. Matka pri svojom výsluchu zotrvala na tom, že navrhovateľ je otcom maloletej.

9. Právny zástupca navrhovateľa a navrhovateľ navrhovali v ďalšom konaní vykonať znalecké
dokazovanie znalcom z odboru genetiky za účelom potvrdenia alebo vylúčenia otcovstva navrhovateľa

k maloletému dieťaťu.

10. Podľa § 93 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v platnom znení, muž, ktorého otcovstvo bolo
určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jehourčenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí po uplynutím troch
rokov od narodenia dieťaťa.

11. V súvislosti s ustanovením § 93 ods. 1 Zákona o rodine, v zmysle ktorého môže muž, ktorého
otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov pred súdom zaprieť iba do troch rokov odo dňa
jeho určenia, je potrebné uviesť, že tvrdenia zástupcu navrhovateľa o tom, že ustanovenie § 86 ods. 1
Zákonaorodine,vzmyslektoréhomoholmanželzaprieťotcovstvokdieťaťudotrochrokovodnarodenia
dieťaťa, bolo s účinnosťou od 1.1.2016 nahradené novým znením, podľa ktorého môže manžel zaprieť

otcovstvo k dieťaťu do troch rokov odkedy sa dozvedel skutočnosti odôvodňujúce, že nie je otcom
dieťaťa, sú pravdivé. K uvedenej zmene došlo po tom, čo Ústavný súd SR vydal nález PL.US 1/2010-57,
ktorým vyslovil nesúlad § 86 ods. 1 Zákona o rodine v súlade s článkom 6 ods. 1 a článkom 8 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

12.Vtejsúvislostijeďalejpotrebnéuviesť,žemuž,ktorémusvedčídruházákonnádomnienkaotcovstva,

tedaotcovstvourčenésúhlasnýmvyhlásenímrodičovvzmysle§91ods.1Zákonaorodine,nenadobúda
otcovstvo ex lege, ako je to v prípade manžela, ale v prípade súhlasného vyhlásenia rodičovstva a
otcovstva sa uskutočňuje v prevažných prípadoch dobromyseľne s vedomím, že muž je biologickým
otcom dieťaťa. V tej súvislosti je taktiež potrebné uviesť, že Ústavný súd SR vo vyššie citovanom náleze
konštatoval,žeEurópskysúdpreľudsképrávapriaplikáciičlánku8Dohovoruposudzujeodlišneprípady

vedomého založenia vzťahu otca a dieťaťa alebo nepopretia otcovstva právnym otcom v zákonom
ustanovenej zapieracej lehote napriek vedomosti právneho otca, že nie je biologickým otcom dieťaťa,
resp. existencie pochybnosti týkajúcej sa jeho otcovstva k dieťaťu, a prípady, keď právny otec svoje
otcovstvo popiera po uplynutí zapieracej lehoty, počas plynutia ktorej však nemal vedomosť o tom, že
nie je biologickým otcom dieťaťa. Podstatnou resp. relevantnou aplikáciou uvedeného článku dohovoru

je v takýchto prípadoch skutočnosť, kedy sa právny otec dozvie o nesúlade biologického a právneho
otcovstva, resp. o skutočnostiach spochybňujúcich jeho otcovstvo. Až týmto momentom totiž právny
otec, ktorého otcovstvo bolo založené zákonnou domnienkou otcovstva, získava možnosť vedome
svojím rozhodnutím ďalej pokračovať v už založenom právnom vzťahu s dieťaťom a niesť z neho
vyplývajúcu zodpovednosť za jeho výchovu a výživu alebo využiť právne prostriedky na odstránenie

nesúladumedziprávnymabiologickýmotcovstvom.Vtejsúvislostijetaktiežpotrebnéuviesť,žeÚstavný
súd SR už vo svojom rozhodnutí - uznesení PL-ÚS 22/2014-38 posudzoval súlad § 93 ods. 1 Zákona
o rodine s článkom 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pričom týmto
rozhodnutím návrh Okresného súdu Košice 1 zamietol. Návrh bol zamietnutý z dôvodu, že pri hlasovaní
pléna nebola dosiahnutá nadpolovičná väčšina hlasov všetkých sudcov.

13. Podľa názoru súdu v danej veci z výsledkov vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že k
súhlasnému určeniu otcovstva k maloletej B. G. na základe súhlasného vyhlásenia oboch rodičov, teda
i navrhovateľa, došlo dňa 09.02.2004, pričom zákonná trojročná lehota v zmysle § 93 ods. 1 Zákona
o rodine potom uplynula dňom 09.02.2007. Keďže návrh bol podaný na Okresný súd Prievidza dňa

14.12.2017, bol podaný po márnom uplynutí 3 ročnej prekluzívnej lehoty podľa § 93 ods. 1 Zákona o
rodine, a preto súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol a z hľadiska hospodárnosti konania
zamietol aj návrh navrhovateľa na nariadenie znaleckého dokazovanie znalcom z odboru genetika za
účelom zistenia, či je vylúčené, že navrhovateľ je biologickým otcom maloletého dieťaťa s prihliadnutím
na nedodržanie zákonom stanovenej lehoty na zapretie otcovstva.

14. Záverom súd dodáva a poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 24.04.2018 č. k.
27CoP/17/2018, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v obdobnej veci, ktorým súd
prvej inštancie zamietol návrh otca na zapretie otcovstva, ktorý bol podaný po márnom uplynutí 3 ročnej
prekluzívnej lehoty na zapretie otcovstva podľa § 93 ods. 1 zákona o rodine. Odvolací súd poukázal na

skutočnosť, že Ústavný súd SR o návrhu na vyslovenie nesúladu § 93 ods. 1 zákona o rodine s čl. 8 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (otázku počiatku plynutia zapieracej lehoty)
už rozhodoval a uznesením sp. zn. PL ÚS 22/2014 zo dňa 20.05.2015 ho zamietol. Konštatoval, že
všeobecný súd by opätovným návrhom inicioval zbytočné konanie o veci s povahou res iudicata, a preto
súdu nemohla vzniknúť povinnosť prerušiť konanie a podať návrh na ústavný súd. Právnym názorom

Ústavného súdu SR obsiahnutým v rozhodnutí je všeobecný súd viazaný, preto v danej veci museli súdy
aplikovať platnú a účinnú úpravu § 93 ods. 1 zákona o rodine, ktorej nesúlad s medzinárodným právom
nebol kompetentným orgánom vyslovený.15. O náhrade trov účastníkov v predmetnej veci rozhodol súd v zmysle § 53 CMP tak, že matke
priznal nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi v rozsahu 100%, nakoľko dospel k záveru
že od navrhovateľa možno spravodlivo požadovať, aby matke, ktorá bola v celom rozsahu úspešná,

nahradil trovy konania o zapretie otcovstva. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľovi
bolo zrejmé, že podáva návrh na zapretie otcovstva po uplynutí 3 ročnej prekluzívnej lehoty, bol na to
súdomupozornenývýzvouzodňa10.01.2018aajnapriektomunanávrhuzotrval.Zuvedenýchdôvodov
súd matke na návrh priznal nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch

vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

Podľa § 127 ods. 2 CSP, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj
uvedenie spisovej značky tohto konania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok). Ak ide o rozhodnutie vo veciach
maloletých detí (rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým

dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu), môže oprávnený podať
návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. CMP.