Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 13, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/248/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116208232
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6116208232.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov

senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša, v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so
sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advocate, s. r. o., so
sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, za ktorú koná ako advokát konateľ JUDr. Martin
Máčaj, proti žalovanej: G. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H., t. č. XXX XX L. F., P. XXXX/X, štátna
občianka SR, o zaplatenie sumy 407,- EUR s príslušenstvom a iné, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 15C/126/2016-59 zo dňa 11. 04. 2017 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd vo zvyšku žalobu zamietol a vo výroku,

ktorým žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 26% od žalobcu, p o t v r d z u j e ;

II. rozsudok okresného súdu o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 407,- EUR s príslušenstvom
od 28. 06. 2014 do zaplatenia v súdom určenej lehote zostáva nedotknutý.

III. Žalobkyni sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu istiny úveru
vo výške 407,- EUR, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 407,- EUR od 28. 06. 2014 do

zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanej priznal
nárok na náhradu trov konania od žalobcu v rozsahu 26 %. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca
domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 407,- EUR, úrok vo výške 39,15 % ročne zo
sumy 800,- EUR od 29. 01. 2013 do 16. 05. 2013 vo výške 91,81 EUR, zo sumy 669,- EUR od 17. 05.
2013 do 29. 10. 2013 vo výške 118,40 EUR, zo sumy 538,- EUR od 30. 10. 2013 do 27. 06. 2014 vo
výške 138,46 EUR, zo sumy 407,- EUR od 28. 06. 2014 do zaplatenia, ďalej zaplatiť poplatok vo výške
458,80 EUR, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 538,- EUR od 29. 01. 2014 do 27. 06. 2014

vo výške 17,69 EUR, zo sumy 407,- EUR od 28. 06. 2014 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením
pohľadávky: trovy mediačného konania 226,43 EUR, poplatok za upomienky 8,- EUR, a to všetko na
tom základe, že ako veriteľ poskytol žalovanej na základe Zmluvy o úvere č. 602100689 zo dňa 29. 01.
2013 úver vo výške 800,- EUR, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť s príslušným poplatkom vo výške 772,-
EUR za podmienok dohodnutých v zmluve v 12 mesačných splátkach po 131,- EUR, počnúc dňom 28.
02. 2013. Žalovaná neplnila svoj záväzok riadne a včas, čím porušila dojednania predmetnej zmluvy a
stratila výhodu splátok. Žalobca ju vyzval na úhradu jej záväzku a k urovnaniu sporu medzi stranami

mediačným konaním nedošlo.

2. Okresný súd vykonaným dokazovaním zistil, že na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa
29. 01. 2013, žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 800,- EUR, ktorý sa žalovanázaviazalvrátiťauhradiťžalobcovicelkovúsumu1.572,-EURdo28.01.2014,ktorápozostávalazosumy
istiny poskytnutého úveru 800,- EUR z celkového poplatku 313,20 EUR, z administratívnych nákladov
spolu so všetkou administratívou 458,80 EUR. Žalovaná vzala na vedomie, že výška RPMN je 96,50

% a výška priemernej hodnoty ročnej RPMN bola ku dňu podpísania zmluvy 40,60 %. Úrok bol vo
výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, ktorý zodpovedá sume 313,20 EUR, predstavujúci celkový
poplatok dlžníka spojený s úverom.

3. Okresný súd vec právne posúdil podľa ust. § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3, 5, § 54 ods. 2 a

§ 565 OZ, o úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 1, veta prvá OZ a spotrebiteľský úver
posúdil podľa ust. § 1 ods. 1, § 9 ods. 2 písm. f/, i/, j/ a k/, § 11 ods. 1, § 9 ods. 9 zák. č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, účinného ku dňu uzavretia zmluvy.

4. Okresný súd v konaní zistil, že predmetná zmluva o úvere uzavretá medzi stranami neobsahuje

náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/, i/, j/ a k/ zák. č. 129/2010 Z. z., v dôsledku ktorej skutočnosti sa
úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/, d/ uvedeného zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov. Podľa
názoruokresnéhosúduzmluvatedaneobsahujetermínkonečnejsplatnostispotrebiteľskéhoúveru,hoci
predmetnázmluvaobsahujeúdajoRPMNacelkovúčiastku,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,malzato,že
suma, ktorú má spotrebiteľ podľa zmluvy zaplatiť je neprimerane vysoká a nezodpovedá výške úrokovej

miery úverov v peňažných ústavoch v čase uzatvorenia tejto zmluvy. Ďalej súd zistil, že v zmluve chýba
aj termín splatnosti jednotlivých splátok, pokiaľ ide o pohľadávky - trovy mediačného konania, poplatok
za upomienky, súd mal za to, že výšku týchto nákladov spojený s uplatnením pohľadávky žalobca
nepreukázal a pokiaľ ide o zmluvnú podmienku vedenú v bode 10 Všeobecných zmluvných podmienok,
týkajúcej sa poplatku a nákladov za vypracovanie, uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so všetkou

administratívnou činnosťou s tým spojenou, túto súd považoval za absolútne neplatnú aj z dôvodu
neprijateľnosti v zmysle § 53 ods. 1 OZ, pretože ide o ustanovenie spôsobujúce značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože ide o neprimerane vysokú
výšku poplatku, pričom banky dojednávajú obdobný poplatok za spracovanie zmluvy len vo výške 1 %,
alebo 2 % z výšky úveru. Takýto poplatok dojednaný v súdenej veci súd považoval za absolútne neplatný

aj pre rozpor s dobrými mravmi. Súd teda uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi nesplatenú časť
úveru v sume 407,- EUR a s úrokmi omeškania z uvedenej sumy až od vzniku omeškania, teda od 28.
06. 2014 a vo zvyšku žalobu zamietol.

5. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu vo

veci s tým, že o výške náhrady trov žalobcu rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením
(§ 262 ods. 2 CSP).

6. Proti rozsudku okresného súdu, a to proti jeho zamietajúcemu výroku podal odvolanie v zákonnej
15-dňovej lehote žalobca z dôvodov, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. f/ a
h/ CSP). K zmluve o úvere č. 602100689 uviedol, že výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov je jasne uvedená priamo na prednej strane zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zmluvné
strany sa dohodli, že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom a termín konečnej splatnosti spotrebiteľskej
zmluvy nastane dňom 28. 01. 2014, dlžník sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazal k úhrade

jednej splátky vo výške 1.572,- EUR s termínom splatnosti dňa 28. 01. 2014. Tvrdenie súdu o absencii
úrokovej sadzby, odplaty a ročnej percentuálnej miery nákladov nevychádza zo skutočného stavu veci.
Namietal ďalej, že zákon č. 129/2010 Z. z. nestanovuje žiadnu povinnosť, alebo pravidlo, v koľkých
splátkach a v akých intervaloch splácania sa majú zmluvy o spotrebiteľských úveroch uzavierať. Z toho
dôvodu nemožno považovať za nekalú obchodnú praktiku poskytovanie úverov so spôsobom úhrady

vo forme jednorazovej splátky s prípadnou následnou dohodou o plnení v splátkach. Ku klamlivému
konaniunemohlodôjsť,nakoľkozmluvaospotrebiteľskomúvereadohodaoplnenívsplátkachobsahuje
na prednej strane jasné a čitateľné vyčíslenie RPMN s uvedením priemernej hodnoty ročnej RPMN.
Zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty.
Poukázal ďalej na aktuálny záver rozhodovacej praxe, podľa ktorého u nebankových subjektov nemožno

obvyklú výšku úrokov odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami, vzhľadom na výrazne vyššie
podnikateľské riziko sú úroky požadované nebankovými veriteľmi vyššie, ako obvyklé bankové úroky.
Pre zistenie obvyklého úroku pre tento typ pôžičky je nutné zistiť, aká výška úrokov bola požadovaná
obdobnými podnikateľskými subjektami v prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke a úvere v určitom období.Tvrdil tiež, že slovenské právo poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne
uvádza, pokiaľ súd nepriznal žalobcovi nárok na náhradu trov mediačného konania a poplatok za
upomienky s odôvodnením, že žalobca nepreukázal ich výšku, žalobca uviedol, že podmienky zasiela

ako list obyčajne zaslaný a nemá k upomienkam potvrdenie o zaslaní. Na preukázanie výšky trov
mediačného konania zaslal v prílohe odvolania písomné vyhlásenie mediátora. Ďalej tvrdil, že Zákon o
spotrebiteľských úveroch výslovne spomína niektoré poplatky: notárske služby, za predčasné splatenie
úveru, poplatok za vedenie účtu, atď. V prípade definície celkových nákladov spotrebiteľa spojených so
spotrebiteľským úverom sa napr. uvádzajú o. i. aj poplatky akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ

zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. V čase uzavretia zmluvy o úvere neexistoval
všeobecne záväzný právny predpis, podľa ktorého by bola stanovená maximálna prípustná výška
úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov. Možno teda vychádzať iba z ust. § 53 ods. 6 OZ,
podľa ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie
odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery
v obdobných prípadoch. Zmluvné dojednanie, ktoré podľahlo prieskumu v tomto konaní, je celkom

jednoznačne cenovým dojednaním a vzhľadom na ust. § 53 ods. 1 OZ, ako aj článku IV ods. 2 Smernice
Rady 93/13/EHS je vylúčené, aby súd preskúmaval primeranosť tohto dojednania. Rozsudok okresného
súdu v napadnutom výroku žiadal zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie a zároveň si uplatnil náhradu trov konania, vrátane odvolacieho.

7. Písomné vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

8. Krajský súd ako súd odvolací odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 370, §
380 ods. 1 CSP), odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385 ods.
1 á contrario CSP) a rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku a v súvisiacom výroku o náhrade

trov konania ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil z nasledovných dôvodov:

9.Vkonanínebolosporným,žemedzistranamisporuuzavretázmluvazodňa29.01.2013bolazmluvou
o spotrebiteľskom úvere, ktorá podlieha preskúmaniu neprijateľnosti zmluvných podmienok súdom. Tiež
nebolo pochýb o tom, že pokiaľ neobsahuje náležitosti vymenované v § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z.

(podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/) a ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne
ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa (§ písm. d/), poskytnutý spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

10. Okresný súd v konaní zistil, že zmluva o úvere uzavretá medzi stranami sporu neobsahuje náležitosti

podľa § 9 ods. 2 písm. f/, i/, j/ a k/ zák. č. 129/2010 Z. z., teda dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a konkrétny termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (písm. f/), úrokovú sadzbu
spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú
sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia,
v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob

vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského
úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského
úveru (písm. i/), ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uvedú
sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov (písm. j/), výšku,

počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia (písm. k/). Vzhľadom na znenie § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. je zrejmé, že
stačí, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí neobsahuje čo i len niektorú z
uvedenýchnáležitostí,takvzmysle§11ods.1uvedenéhozákonasavzmysleposkytnutýspotrebiteľský

úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

11. Odvolací súd sa nestotožňuje s právnym názorom okresného súdu, že predmetná spotrebiteľská
zmluva neobsahuje dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a konkrétny termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru. Termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a doba trvania zmluvy sú

uvedené v zmluve o úvere (zmluva bola podpísaná dňa 29. 01. 2013 a dlžník sa zaviazal zaplatiť celkovú
čiastku 1.572,- EUR, ak nie je dohodnuté inak, do 28. 01. 2014 na účet veriteľa.12. Taktiež nebolo sporným, že predmetná zmluva o úvere obsahuje údaj o RPMN a celkovú čiastku,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, tieto však považoval za neprimerane vysokú, ktorá nezodpovedá
výške úrokovej miery úverov v peňažných ústavoch v čase uzatvorenia tejto zmluvy. Odvolací súd

k tomu dodáva, že výška RPMN 96 % (či 96,50 %), nezodpovedá ani výške úrokovej miery úverov
v nepeňažných ústavoch (v nebankových subjektoch), ba je možné povedať, že výška RPMN v
uvedenej výške je až úžernícka. Odvolací súd len podotýka, že ročná percentuálna miera nákladov
a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, musia byť vypočítané na základe údajov platných
v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom takéto údaje zo zmluvy nevyplývajú.

Neboli v zmluve uvedené všetky predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov.
Odvolací súd takisto, ako odvolací súd považoval aj výšku administratívnych nákladov na vypracovanie
a uzatvorenie zmluvy o úvere so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 458,80 EUR za
neprimerane vysoké, keďže tieto náklady pokrývajú viac, než 50 % sumy celkového poskytnutého úveru.
V tomto smere sa odvolací súd stotožňuje s právnym názorom okresného súdu, že pokiaľ ide o zmluvnú
podmienku uvedenú v bode 10 Všeobecných zmluvných podmienok týkajúcej sa poplatku a nákladov na

vypracovanieauzatvoreniezmluvyoúverespolusovšetkouadministratívnoučinnosťoustýmspojenou,
je absolútne neplatná z dôvodu neprijateľnosti v zmysle § 53 ods. 1 OZ, pretože ide o ustanovenie
spôsobujúceznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa
a že takýto poplatok je absolútne neplatný aj pre rozpor s dobrými mravmi.

13. Odvolací súd sa stotožňuje aj s právnym záverom okresného súdu, že v predmetnej zmluve o
spotrebiteľskom úvere chýba termín splatnosti jednotlivých splátok (§ 9 ods. 2 písm. i/ zák. č. 129/2010
Z. z.). Žalobca síce v odvolaní tvrdí, že uvedený zákon nestanovuje žiadnu povinnosť alebo pravidlo, v
koľkých splátkach a v akých intervaloch splácania sa majú zmluvy o spotrebiteľských úveroch uzavierať,
a teda nemožno považovať za nekalú obchodnú praktiku poskytovanie úverov so spôsobom úhrady

vo forme jednorazovej splátky s prípadnou následnou dohodou o plnení v splátkach, na druhej strane
však v rozpore s údajmi uvedenými v zmluve o úvere v žalobe tvrdí, že na základe tejto zmluvy sa
žalovaná zaviazala vrátiť poskytnutý úver s príslušným poplatkom v 12 mesačných splátkach po 131,-
EUR, počnúc dňom 28. 02. 2013, o čom ale žiadny dôkaz súdu nepredložil. Pokiaľ tvrdil, že žalovaná sa
zaviazala poskytnutý úver s poplatkami vrátiť v 12 mesačných splátkach po 131,- EUR, počnúc dňom

28. 02. 2013, mal preukázať aj existenciu termínu splatnosti jednotlivých splátok, prípadne predložiť
súdu dohodu o splátkach, z ktorej by uvedený údaj vyplýval. Nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere
uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto
zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok (rozsudok
Súdneho dvora EÚ C-42/15 bod 50), na druhej strane však zmluva o úvere musí uvádzať výšku, počet

a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia (rozsudok Súdneho
dvora EÚ C-42/15 bod 52), pričom žalobca nepreukázal, že zmluva o úvere (prípadne následná dohoda
o splátkach) uvádzajú výšku, počet a frekvenciu splátok. Keďže okresný súd vec správne posúdil, keď
mal za to, že predmetnú spotrebiteľskú zmluvu o úvere je treba považovať za zmluvu, na základe ktorej

sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, správne okresný súd vo zvyšku žalobu
zamietol a v tomto výroku odvolací súd, ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania ako vecne
správny potvrdil.

14. V odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, ktorej ale v odvolacom konaní žiadne

trovy nevznikli, a preto jej odvolací súd nárok na ich náhradu nepriznal.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)

(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).