Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 11, 2018

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 6P/79/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4317212591
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Kosorínová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2018:4317212591.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Janou Kosorínovou vo veci starostlivosti o mal. N. I., nar.

XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny X., z rodičov:
I. I., nar. XX.XX.XXXX, tr. bytom X., M. R. I. XX, t.č. X., Y. X a K. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., H.
XX/XX, adresa na doručovanie: H., V. školy XX/X, o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských
práv a , takto

r o z h o d o l :

I. N. návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a.

II. Súd konanie v časti o zverenie mal. N. do osobnej starostlivosti otca z a s t a v u j e.

III. M e n í s a rozsudok Okresného súd H. zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XP/XXX/XXXX-XX vo výroku o
úprave styku otca s mal. dieťaťom tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. každý párny týždeň od
piatku od 16:00 hod. do nedele 16:00 hod. Každoročne od 01.07. od 09:00 hod. do 31.07. do 19:00 hod.
V čase jarných prázdnin každoročne od pondelku od 08:00 hod. do štvrtku do 17:00 hod. Každoročne
od Veľkonočnej nedele od 16:00 hod. do utorka do 16:00 hod, každý párny rok od 23.12. od 09:00 hod.
do 25.12. do 18:00 hod. a každý nepárny rok od 28.12. od 09:00 hod. do 01.01. nasledujúceho roka

do 18:00 hod.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec sa návrhom súdu doručeným dňa 20.07.2017 domáhal zníženia výživného zo sumy 50 Eur
mesačne na sumu 30 Eur mesačne. Návrh odôvodnil tým, že stratil zamestnanie, znížil sa mu príjem,
nakoľko pracuje len na dohodu o vykonaní práce. S matkou sa nedá dohodnúť, opakovane na neho
podávatrestnéoznámeniepreneplatenievýživného.Pokiaľbysinašieltrvalúprácu,bolbyochotnýplatiť
vyššie výživné aj bez rozhodnutia súdu. Býva v podnájme s priateľkou, ktorá je zamestnaná, pomáha mu

s úhradou nájomného. Dňa 10.10.2017 (čl. 49) otec súdu doručil návrh, ktorým sa domáhal zverenia mal.
N.dosvojejstarostlivosti.Poukazovalnato,žesosynommádobrývzťah,sámsavyjadril,žechceuneho
bývať. Matka sa o dieťa riadne nestará. Syn nemá rád partnera matky, je svedkom hádok medzi matkou
a jej manželom ako i fyzických atakov manžela voči matke. Na pojednávaní dňa 11.09.2018 návrh na
zmenu umiestnenia vzal späť. Uviedol, že jeho styk so synom sa realizuje teraz pravidelne na základe
súdneho rozhodnutia. Aj cez prázdniny bol syn u neho, chodili na výlety, robil mu program. Navrhol
zmeniť úpravu styku tak, aby mohol byť s mal. N., každý párny rok počas Vianoc, keďže posledných

5 rokov počas Vianoc syn u neho nebol. Tiež by chcel dieťa v piatok prevziať skôr ako o 18:00 hod.,
pretože do miesta jeho bydliska sa dostanú neskoro večer.2. Matka nesúhlasila so znížením výživného. Poukázala na to, že otec ani určené výživné neplatí podľa
rozhodnutia súdu. Keď ho na polícií ,,udala" prvý krát mal na výživnom dlh 1.400 Eur, z ktorého tiež
nič nezaplatil, teraz podala trestné oznámenie opäť. Aj otec má k synovi vyživovaciu povinnosť a 50

Eur, ktoré má určené je minimum. Za obdobie, čo syn navštevuje školu, otec mu ani v jednom prípade
nezakúpil do školy pomôcky. Aj mal. N. finančne zabezpečuje jej manžel, ako aj ich dve spoločné deti.
Potvrdila, že otec má o syna záujem, každý druhý víkend pre neho chodí. So späťvzatím návrhu otca
v časti zverenia mal. N. do jeho starostlivosti súhlasila.

3. Kolízny opatrovník so znížením výživného nesúhlasil s poukazom na to, že to nie je v záujme mal.
dieťaťa. Vyjadril však súhlas so späťvzatím návrhu otca v časti zmeny umiestnenia maloletého.

4. Dokazovaním zistil súd tento skutkový stav:
Práva a povinnosti rodičov k mal. dieťaťu boli upravené rozsudkom Okresného súdu H. zo dňa
XX.XX.XXXX, č. k. XP/XXX/XXXX-XX, ktorým rozsudkom súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle

ktorej sa mal. N. zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Otca zaviazal na výživu maloletého prispievať mesačne sumou 50 Eur. Zároveň súd upravil
styk otca s dieťaťom tak, že je oprávnený s maloletým sa stretávať každý druhý a štvrtý víkend v mesiaci
od piatku od 18:00 hod. do nedele do 16:00 hod., cez letné prázdniny od 01.07. do 31.07. každý rok,
cez jarné prázdniny od pondelka od 08:00 hod. do štvrtku do 12:00 hod., cez Veľkonočné sviatky od

nedele od 08:00 hod. do utorka do 12:00 hod., cez Vianočné sviatky od 28.12. od 10:00 hod. do 1.1.
do 16:00 hod. V tom čase bola matka nezamestnaná, pracovala na dohodu o vykonaní práce, z ktorej
mala príjem 170 Eur mesačne. S mal. N. bývali u sestry matky. Otec býval spolu so svojou matkou v jej
byte. Síce bol vlastníkom bytu, ktorý však dal do podnájmu. Bol zamestnaný v spoločnosti D., s.r.o. H.
a dosahoval priemerný čistý mesačný príjem 476 Eur. Rodičia inú vyživovaciu povinnosť nemali. S.. N.

navštevoval 1. ročník základnej školy, bol v starostlivosti logopéda.

5. Rozsudkom Okresného súdu H. zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XP/XX/XXXX-XXX v spojení s rozsudkom
H. súdu J. zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XCoP/XX/XXXX-XXX bol zamietnutý návrh otca na zverenie mal.
N. do jeho osobnej starostlivosti (,,zmena umiestnenia").

6. Uznesením Okresného súdu X. zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XP/X/XXXX-XX bolo zastavené konanie o
zníženie výživného, ktoré začalo na návrh otca súdu doručený 07.01.2016, pričom otec uvádzal dôvody
na zníženie totožné s dôvodmi v tomto konaní.

7. Otec dieťaťa bol od 27.10.2016 do 31.03.2017 zamestnancom I. servisu spol. s.r.o. H., kde dosahoval
priemerný čistý mesačný príjem XXX,XX Eur. Predmetný pracovný pomer bol skončený dohodou (čl.
81). Od 01.04.2017 do 05.05.2017 bol zamestnancom spoločnosti Y. partner s.r.o. G., kde vymeriavací
základ za mesiac apríl predstavoval 246,40 Eur. V období od 02.06.2017 do 13.07.2017 bol v evidencii
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny H. (čl. 84). Na základe dohody o vykonaní práce (od 05.05.2017

do 31.07.2018) mal v spoločnosti Y. U. spol. s.r.o. v roku 2017 mesačný príjem 64,95 Eur a v roku
2018: 71,46 Eur. Dňa 02.08.2018 uzatvoril pracovnú zmluvu so spoločnosťou D. s.r.o. na dobu určitú do
31.12.2018. Maximálny mesačný pracovný čas je dohodnutý na 20 hodín s hrubou hodinovou mzdou vo
výške 3,50 Eur. V čase začatia konania otec býval u svojej matky, ktorá údajne hradila sama náklady na
bývanie. V čase rozhodnutia súdu podľa udania otec býval sám v podnájme, avšak o výške mesačných

nákladov (otec tvrdil, že sú vo výške 180 Eur) žiaden dôkaz súdu nepredložil. S úhradou nájomného
mu údajne pomáha priateľka.

8. Matka žije v spoločnej domácnosti s manželom, ktorý v priebehu konania sa stal nezamestnaný
(pracuje v súčasnosti na dohodu o vykonaní práce). Bývajú v podnájme, za ktorý uhrádzali spolu s

energiami350Eurmesačne,od31.07.2018vovýške380Eur(zmenilipodnájom).Matkajepoberateľkou
rodičovského príspevku vo výške 214,70 Eur a rodinných prídavkov na tri deti vo výške 71,04 Eur
mesačne. Pribudla jej vyživovacia povinnosť k mal. H., nar. XX.XX.XXXX a X., nar. XX.XX.XXXX.

X. Mal. N. v čase začatia konania navštevoval 4. ročník základnej školy. V predchádzajúcom školskom

roku sa nestravoval v školskej jedálni. V škole bezplatne navštevoval logopéda. Od 01.09.2018 je v
piatok ročníku novej základnej školy, stravné za dva mesiace predstavovalo 40 Eur.10. Trestným rozkazom Okresného súdu X. zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XT/XX/XXXX-XX bol otec uznaný
vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 270 ods. 1 Tr. zákona a bol mu uložený
trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 12 mesiacov.

Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 16.07.2015. Následne trestným rozkazom tunajšieho súdu zo
dňa 09.10.2017, č. k. XT/XXX/XXXX-XX bol opätovne uznaný vinným zo spáchania rovnakého prečinu
a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 rok. Z dôvodu podania odporu zo strany otca sa trestný
rozkaz zrušil. Termín hlavného pojednávania je stanovený na 04.10.2018.

11. Podľa § 29 ods. 1 CMP navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to
celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti,
súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 29 ods. 2 CMP súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní
pokračovať.

Podľa § 29 ods. 3 CMP súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych
dôvodov nesúhlasí.

12. Súd konanie v časti o zverenie mal. N. do osobnej starostlivosti zastavil, keď otec v tejto časti návrh
vzal späť, matka a kolízny opatrovník so späťvzatím súhlasili. S poukazom na opakované vyjadrenia

mal. N. (pred kolíznym opatrovníkom, v CPPPP X. v rámci nariadeného odborného vyjadrenia), ktorý
chce zotrvať v starostlivosti matky, nebol dôvod, aby súd v tejto časti konania pokračoval z úradnej moci.

13. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie
o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

14. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

17. Podľa § 231 CSP rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky
možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku am
ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena
pomerov.18. Z výkladu ustanovenia § 78 Zákona o rodine vyplýva, že musí ísť o podstatnú zmenu pomerov na
strane rodičov alebo detí, ktorá sa výrazne prejaví v pomeroch účastníkov. Zmena pomerov môže byť

odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného resp. oprávneného, alebo objektívne
- vývojom životných nákladov. Až v prípade, že má súd preukázanú zmenu pomerov, môže rozhodnúť
o zmene výšky vyživovacej povinnosti.
19. Súd poukazuje nato, že povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie
výživy detí v záujme ich riadneho náležitého telesného a duševného vývoja, za ktorým účelom má

povinnosť každý z rodičov vyvinúť všetko úsilie na to, aby zaobstaral prostriedky pre svoje deti.
20. Účelom výživného je uhrádzanie nie len priebežne sa vyskytujúcich bežných potrieb mal. dieťaťa, ale
všetkých potrieb prospešných k jeho všestrannému vývoju. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti
k mal. deťom musí mať súd na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nie len výživy vo vlastnom
slova zmysle, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka. Je potrebné, aby rodičia
poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli

uspokojenéosobnépotrebydieťaťa,pokiaľideovýživu,akoipotrebynaprehlbovanievzdelania,rozvoju
záujmov a záľub, príp. prípravu na povolanie.
21. Základnými pravidlami pri určovaní výšky výživného sú jednak odôvodnené potreby oprávneného,
ako i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Oprávnené potreby nezahŕňajú iba
stravovanie, ale súd dané širšie - potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými čo kultúrnymi. Závisia

najmä od veku, zdravotného stavu. Na strane povinného súd prihliada na jeho schopnosti, teda faktické
príjmy, ktoré dosahuje v čase súdneho konania, ale aj na potencionálne príjmy, teda nie len to čo povinný
skutočne zarobí, ale aj to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav,
kvalifikáciu, odbornosť, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a pod. Skúma tiež majetkové pomery,
ktoré posudzuje komplexne, okruh osôb, ktorým je povinný poskytovať výživné, zárobkové možnosti

podľa príjmov z obdobia pred stratou zamestnania, ak sa preukáže, že sa povinný vzdal bez vážneho
dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku.
22. V prejednávanej veci mal súd preukázané, že od poslednej úpravy výživného ubehlo skoro päť rokov,
za ktoré obdobie sa pomery zmenili kvalifikovaným spôsobom na strane všetkých účastníkov konania.
S.. N. fyzicky vyspel, zvýšili sa náklady na jeho stravovanie, ošatenie. S poukazom na to, že je už v

druhom stupni základnej školy, zvyšujú sa i náklady na učebné pomôcky. Matke sa nepatrným spôsobom
zvýšil príjem, ale len v dôsledku, že jej pribudli dve vyživovacie povinnosti a tým poberá rodinné prídavky
už pre tri mal. deti. N. z objektívneho dôvodu (výkon starostlivosti o ročné dieťa) nie je schopná zapojiť
sa do pracovného pomeru. U otca síce došlo k podstatnému poklesu jeho príjmov, na ktorú skutočnosť
však súd nemohol prihliadnuť, keď otec posledný riadny pracovný pomer ukončil dohodou (čl. 81) bez

toho, aby mal. zabezpečený ďalší pracovný pomer. Toto počínanie otca súd v súlade s § 75 ods. 1
Zákona o rodine vyhodnotil ako bezdôvodné vzdanie sa zamestnania. Otec na dotaz súdu sám uviedol,
že nevi preukázať hľadanie si zamestnania (čl. 58) Skutočnosť, že sa voči otcovi vedie opätovne trestné
konanie pre zanedbanie povinnej výživy, nie je dôvodom pre vyhovenie návrhu otca. S poukazom na
tieto skutočnosti súd jeho návrhu na zníženie výživného ako nedôvodný zamietol.

23. S poukazom na zmenu pomerov na strane mal. N., ktorý fyzicky vyspel, jeho opakované vyjadrenia
v tom, že by chcel byť s otcom častejšie, prihliadnuc na citové väzby dieťaťa a otca a berúc do úvahy
skutočnosť, že otec pri realizácií styku so synom využíva najmä vlakové spojenie, súd zmenil pôvodnú
úpravu styku otca s mal. N. tak, aby si otec dieťaťa v piatok mohol prevziať skôr, v čase letných prázdnin

bol konkretizovaný čas prevzatia a odovzdania dieťaťa. Zároveň súd zmenil styk počas vianočných
sviatkov prihliadnuc na najlepší záujem maloletého tak, aby v každom druhom roku mohol Štedrý večer
tráviť s otcom.

24. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok

na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre, v troch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie musí obsahovať označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena,

zamestnania a bydliskaúčastníkov, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu opovažuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že :

- v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti,

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Právo podať odvolanie nemajú účastníci, ktorí sa svojho procesného práva

výslovne vzdali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul,
môže oprávnený podať návrh na nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia