Decision was made at the court Okresný súd Dunajská Streda
Judgement was issued by JUDr. Eva Bíróová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12C/258/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215208584
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2215208584.8
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v spore žalobcu: SPP - distribúcia, a. s.,
Bratislava, Mlynské nivy 44/b, IČO 35 910 739, zastúpeného Mgr. Miroslavom Hanecom, advokátom,
Žilina, Hruštiny 602, proti žalovanej: M. A., G.. XX.XX.XXXX, K. Š., Š. XXXX/XA, o zaplatenie 5.780,55
eur s príslušenstvom takto
r o z h o d o l :
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu 5.780,55 eur s 5,5% úrokom z omeškania ročne z istiny od
16.08.2013 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
(1) Žalobou zo dňa 06.05.2015 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bola žalovaná
zaviazaná k povinnosti zaplatiť mu 7.491,74 eur, úrok z omeškania v sadzbe 5,5 a 5,25% ročne a k
náhrade trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná v období od 13.01.2011 do 09.05.2013 na
odbernom mieste - adrese svojho pobytu odoberala zemný plyn bez zmluvy o jeho dodávke. Pri kontrole
odberného miesta uskutočnenej dňa 09.05.2013 bol na plynomere nachádzajúcom sa na uvedenom
odbernom mieste zistený stav zemného plynu, žalovaná demontáž plynomeru neumožnila. Za obdobie
odoberania zemného plynu bez zmluvy bolo z distribučnej siete žalobcu na odbernom mieste odobratých
celkom 13.826 m3 zemného plynu, jeho hodnota predstavuje 5.952,02 eur. V dôsledku odberu plynu
bez zmluvy o jeho dodávke vznikli žalobcovi náklady vo výške 56,93 eur, ktoré by mu inak nevznikli.
Odberom plynu bez zmluvy o jeho dodávke bola žalobcovi spôsobená škoda vo výške 6.008,95 eur.
Škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu vyúčtoval žalobca žalovanej faktúrou č. 9000158702
so splatnosťou k 11.06.2013. Do podania žaloby žalovaná z vyúčtovanej čiastky zaplatila v auguste
2013 sumu 200 eur. V období od 10.09.2013 (správne zrejme 10.05.2013) do 24.02.2014 žalovaná
naďalej odoberala zemný plyn bez zmluvy o jeho dodávke, žalovaná pri kontrole odberného miesta
dňa 24.02.2014 opäť neumožnila demontáž plynomeru, za dané obdobie vyúčtoval žalobca žalovanej
hodnotu odobratého plynu (4.347 m3) s sumou 1.682,79 eur faktúrou č. 9000174169 so splatnosťou
k 25.03.2014.
(2) Na výzvu súdu žalobca doplnil písomným podaním zo dňa 03.06.2016, že žalobca je prevádzkovateľ
distribučnej siete, čo je zrejmé z výpisu z obchodného registra, distribučnú sieť a distribúciu plynu
definuje ustanovenie § 3 písm. c/ body 3. a 5. zákona o energetike (č. 251/2012 Z. z.). Každý odberateľ
plynu má mať uzatvorenú zmluvu o dodávke plynu s poukazom na § 47 ods. 1, § 69 ods. 2 písm. a/
bodu 1., § 70 ods. 1 písm. a/ zákona o energetike s niektorým z dodávateľov plynu pôsobiacich na
trhu. Aj žalovaná ako koncový odberateľ by na základe tejto zmluvy zákonným spôsobom odoberala
plyn z distribučnej siete, ktorú žalobca vlastní a prevádzkuje. Odberom plynu bez uzavretej zmluvy
o dodávke plynu dochádza k neoprávnenému odberu podľa § 82 ods. 1 písm. a/ bodu 2. zákona oenergetike, čím je založený zodpovednostný vzťah medzi žalobcom a žalovanou. Okrem odberateľov
plynu sú na distribučnú sieť pripojení aj dodávatelia plynu na základe zmluvy o prístupe do distribučnej
siete a distribúcii plynu. Okrem plynu určeného na distribúciu sa v distribučnej sieti nachádza aj vlastný
plyn žalobcu, ktorým zabezpečuje vyvažovanie distribučnej siete (vyrovnáva nerovnováhu), spoľahlivé,
bezpečné a efektívne prevádzkovanie distribučnej siete a plnenie ďalších povinností uložených mu
zákonom. Keďže dodávateľ plynu (Slovenský plynárenský priemysel, a. s.) od zmluvy o dodávke
plynu so žalovanou odstúpil, žalovaná nemá právny titul na odber plynu z distribučnej siete. Napriek
neexistencii zmluvného vzťahu žalovaná plyn odoberala, čo preukazuje zápis zo dňa 09.05.2013 o
vykonanej kontrole odberného miesta, kedy bol na plynomeri zaznamenaný stav spotreby vyšší ako pri
skončení zmluvy o dodávke plynu dňa 12.01.2011. Výška škody, ktorú žalovaná žalobcovi spôsobila,
bola vypočítaná podľa § 1 ods. 12 vyhlášky č. 449/2012.
(3) Žalovanej bola žaloba s prílohami doručená dňa 07.04.2016.
(4) Tunajší súd vo veci rozhodol prvýkrát rozsudkom č. k. 12C/258/2015-104 zo dňa 20.06.2016 tak,
že žalovanú zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi 28,40 eur s 5,5% úrokom z omeškania ročne od
16.08.2013 do zaplatenia (I.), konanie v časti o zaplatenie 1.682,79 eur zastavil (II.), vo zvyšku žalobu
zamietol (III.) a žalovanej náhradu trov konania nepriznal (IV.). Na odvolanie žalobcu odvolací súd
napadnutý rozsudok vo výrokoch III. a IV. zrušil a vrátil vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie
a rozhodnutie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súd prvej inštancie nevyhodnotil dôkazy
komplexne a presvedčivo a nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie.
(5) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, oboznámením sa s predloženými listinnými
dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:
(6) Dňa 21.12.2010 bol žalovanej doručený od dodávateľa plynu list, ktorým jej oznámil odstúpenie
od zmluvy z dôvodu, že sa s úhradou zmluvne dohodnutých platieb (v lehote splatnosti uhrádzať
vyúčtovacie faktúry a preddavky za opakované dodávky zemného plynu) napriek predchádzajúcemu
písomnému upozorneniu a poskytnutiu dodatočnej lehoty na splnenie záväzkov žalovanej, dostala do
omeškania a nedodržiava zmluvne dohodnuté platobné podmienky.
(7) Dňa 09.05.2013 bola na adrese pobytu žalovanej (nesprávne označený číslom 2131/7C) vykonaná
kontrola odberného miesta, pri ktorej bol zistený stav počítadla na plynomere 29.021 m3. Do zápisu
sa písomne vyjadrila žalovaná tým, že si nie je vedomá ukončenia zmluvy zo strany SPP a situáciu
bude riešiť na oddelení dodávateľa. Stav bol zisťovaný na meradle s číslom B189669. Podľa zápisu
o vykonanej kontrole odberného miesta zo dňa 20.02.2014 bol zistený opäť vyšší stav počítadla na
plynomere (33.281m3), opäť na plynomere číslo B189669, na predmetnom zápise je opravené číslo 7C
na 7A, išlo o rovnaký plynomer, žalobca teda vedel, že ide o plynomer žalovanej, napriek nesprávne
označenému číslu v ulici. Nové meradlo bolo žalovanej namontované dňa 24.02.2014.
(8) Faktúrou č. 9000158702 žalobca vyúčtoval žalovanej škodu za neoprávnený odber zemného plynu
za obdobie od 13.01.2011 do 09.05.2013 v sume 5.952,02 eur a náklady zisťovania v sume 56,93
eur so splatnosťou k 11.06.2013. Prílohou k faktúre boli výpočet škody, sprievodný list a (formulár)
žiadosť o splátky. Podľa sprievodného listu zo dňa 23.05.2013 bol zistený odber zemného plynu bez
zmluvy o dodávke plynu v množstve 13.826 m3 na meradle číslo 6129227 0B9 06 typu BK4T G4. K
nákladom zisťovania vyúčtovaným sumou 56,93 eur predložil žalobca Žiadosť adresovanú riaditeľovi
(sekcie distribučných služieb) o schválenie ceny za výkon „zmarený výjazd pri neoprávnenom odbere
zemného plynu“, ktorá nie je súčasťou externého cenníka služieb. Žiadosť bola schválená.
(9) Žalovaná pohľadávku žalobcu neuznala. Poukázala na žalobcom vyúčtovaný nedoplatok za plyn z
roku 2010, kedy požiadala o splátkový kalendár a splátky za nedoplatok splácala z účtu svojho brata,
zároveň platila aj následné zálohové platby (preddavky) za plyn. Žalobca podľa žalovanej vykazoval
odberné miesto nesprávne, vykazoval odberné miesto jej susedky na žalovanú. Vo svojej výpovedi
uviedla, že veľakrát telefonovala aj sa osobne dostavila k dodávateľovi plynu, ním bola odkázaná na
žalobcu, kam opäť veľakrát telefonovala, aj sa opäť osobne dostavila, plyn jej bol naďalej sprístupnený a
riadne ho platila. Keď niekedy v roku 2014 demontovali plynomer, opäť zisťovala problém, preukazovala
sa výpismi z účtu. Plyn jej bol dodávaný až do februára 2014, medzičasom bola obvinená z krádeže(odber podľa faktúry č. 9000174169). K svojim tvrdeniam predložila žalovaná výpis z účtu Tatrabanky o
mesačných platbách - od januára 2010 po 91 eur a od decembra 2010 po 100 eur, celkom do júna 2014.
(10) K predloženým výpisom z účtu sa na výzvu súdu vyjadril dodávateľ plynu (Slovenský plynárenský
priemysel, a. s., Bratislava, IČO 35 815 256) písomným podaním z 04.07.2016 tým, že so žalovanou
ukončil zmluvný vzťah listom zo dňa 08.12.2010. V zmysle pripojenej špecifikácie jednotlivých platieb
preukazovaných žalovanou boli predmetné platby vykonané do novembra 2011 započítané na čiastočné
úhrady faktúry č. 7411865901 splatnej k 21.03.2011 (a jej predchádzajúce), úhrady od decembra 2011
boli vrátené s poznámkou „nemal pohľadávky“.
(11) Žalobca sa cestou advokáta vyjadril k výpovedi žalovanej tým, že v trestnom konaní vedenom voči
žalovanej bolo zistené, že preddavkové platby dodávateľ vrátil späť na účet platiteľa. K automatickej
demontáži plynomeru nedochádza vzhľadom na skúsenosti s tým, že po vypovedaní zmluvy odberateľ
zväčša žiada o ďalšiu zmluvu.
(12) Podľa § 49 ods. 4 zák. 656/2004 z. z. o energetike (od 01.09.2012 nahradený zákonom č.
251/2012 Z. z. o energetike) koncový odberateľ plynu v domácnosti je povinný a) podieľať sa na úhrade
oprávnených nákladov prevádzkovateľa distribučnej siete, ktoré sú spojené s pripojením odberného
plynového zariadenia k sieti; spôsob výpočtu týchto nákladov určí úrad, b) umožniť prevádzkovateľovi
distribučnej siete montáž určeného meradla a umožniť prevádzkovateľovi distribučnej siete prístup k
určenému meradlu, c) poskytnúť potrebné údaje dodávateľovi plynu na prípravu alebo uzatvorenie
zmluvy o dodávke plynu, d) udržiavať odberné plynové zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave.
Podľa § 59 ods. 1 písm. a) zákona neoprávneným odberom plynu je odber bez uzavretej zmluvy alebo
v rozpore s uzavretou zmluvou.
(13) Podľa § 71 ods. 2 zák. 251/2012 Z. z. o energetike (účinného od 01.09.2012) odberateľ plynu v
domácnosti je povinný a) podieľať sa na úhrade oprávnených nákladov prevádzkovateľa distribučnej
siete, ktoré sú spojené s pripojením odberného plynového zariadenia do distribučnej siete; spôsob
výpočtu týchto nákladov určí úrad, b) umožniť prevádzkovateľovi distribučnej siete montáž určeného
meradla a umožniť prevádzkovateľovi distribučnej siete prístup k určenému meradlu, c) poskytnúť
potrebné údaje dodávateľovi plynu na prípravu alebo uzatvorenie zmluvy o dodávke plynu, d) udržiavať
odberné plynové zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave.
(14) Podľa § 82 ods. 1 písm. a/ zákona o energetike neoprávneným odberom plynu je odber bez
uzavretej zmluvy o 1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti, 2. dodávke
alebo združenej dodávke plynu, alebo 3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe
do distribučnej siete a distribúcii plynu. Podľa ods. 2 odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je
povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej
siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene
odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi
prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. Podľa ods. 3 ak nemožno vyčísliť skutočne
vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody
spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom
(pozn. - vyhláška č. 449/2012 Z. z.) vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).
(15) Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide
o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 nar. vl.
č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
(16) Podľa § § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
(17) Podľa § 442 ods.1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).(18) Aktívna legitimácia prevádzkovateľa distribučnej siete na uplatnenie nároku na náhradu škody
vyplýva z ustanovenia § 82 ods. 2 zákona o energetike. Spolu so škodou je odberateľ plynu povinný
uhradiť aj ušlý zisk. V danom prípade neoprávneným odberom plynu vznikla žalobcovi škoda, ktorú
dňa 11.05.2013 vyčíslil na 5.952,02 eur, zároveň uviedol náklady 56,93 eur, k čomu žalobca vystavil
žalovanej daňový doklad č. 9000158702, žalovaná v čase splatnosti sumu nezaplatila. Na základe
zisteného skutkového stavu mal súd za preukázané, že na odbernom mieste v nehnuteľnosti žalovanej
došlo k neoprávnenému odberu plynu. Napriek tomu, že k predmetnému odbernému miestu nebola
uzavretá zmluva o dodávke zemného plynu, osoby, ktoré na nehnuteľnosti bývali, tam plyn neoprávnene
odoberali. Žalobca túto skutočnosť zistil odpočtom z meradla a vyúčtoval žalovanej náhradu škody v
znení právnej úpravy. V danom prípade bola preukázaná existencia všetkých znakov zodpovednosti za
škodu - 1. existencia protiprávneho úkonu, ktorý protiprávny úkon spočíva v neoprávnenom odbere - bez
uzavretia zmluvy. To, že žalovaná odoberala neoprávnene plyn bolo jednoznačne preukázané tým, že
na meradle bol zaznamenaný odber plynu. Pokiaľ sa týka 2. škody, táto takisto vznikla, a to už len tým, že
sa odoberal plyn, teda, že došlo k neoprávnenému odberu (v zmysle zákona o energetike neoprávnený
odber sa rovná škode). 3. Príčinná súvislosť v danom prípade takisto existuje, keďže k odberu plynu
došlo bez zmluvného vzťahu medzi žalobcom, resp. dodávateľom plynu a žalovanou.
(19) Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne.
V danom prípade si žalobca voči žalovanej uplatnil nárok z titulu náhrady škody, nakoľko odoberala
zemný plyn napriek tomu, že došlo k zániku zmluvného vzťahu, o ktorej skutočnosti žalovaná bola
upovedomená písomne. Preto súd žalobe vyhovel. Súd priznal zároveň žalobcovi aj nárok na úrok z
omeškania (uplatnený v súlade so zákonom) z priznanej čiastky, odo dňa navrhovaného žalobcom,
keďže žalovaná sa preukázateľne dostala do omeškania.
(20) Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
(21) Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
(22) Súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu žalobkyni, ako po procesnej stránke
úspešnej strane sporu.
(23) Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací
návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.