Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Mariana Muránska

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoE/36/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815209134
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8815209134.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Diany Vlčkovej v exekučnej veci oprávneného: Poštová banka, a.s.,
so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr.
Veronika Kubriková PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, IČO: 50 361 368, proti povinnej:
X. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, XXX XX X., o vymoženie 1.100,29 eur s prísl., o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 11Er/990/2015 - 36 zo dňa
14.09.2017, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Obsah napadnutého rozhodnutia
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“) zamietol

žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení uviedol, že
exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom sp.zn. C zo dňa
XX.XX.XXXX. Citoval ust. § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2, 3 Exekučného poriadku, § 2 písm. a), b)
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej
rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov(ďalej len ako „zákon
o spotrebiteľských úveroch“), § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007,

ako aj v znení účinnom od 01.01.2008, § 52 ods. 2, § 53 ods. 1, 4 písm. r), 5, § 54 ods. 1 prvá
veta Občianskeho zákonníka, čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, čl. 6 ods.1., čl. 2.
písm. a), čl. 3 ods. 1, 3 Smernice Rady 93/13/EHS, § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách
a o zmena a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy
a uviedol, že preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul v zmysle ust. § 44 ods.2 Exekučného poriadku, pričom zistil, že oprávnený

ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ uzavreli zmluvu o úvere - dostupná pôžička, ktorá má povahu
spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na znenie ust. § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj
znenie § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. V posudzovanej veci sa oprávnený domáha návrhom
na vykonanie exekúcie vymoženia dlžnej sumy s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu,
ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Rozhodcovská doložka, ktorá mala
založiť legitimitu pre rozhodcovský súd, bola súčasťou obsahu všeobecných obchodných podmienok

formulárovej zmluvy, ktorú predchodca oprávneného v rámci svojej podnikateľskej činnosti používal v
prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu prvej inštancie
je dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je
zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. O neprijateľnú podmienku ide aj vtedy, ak
síce spotrebiteľ má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by sa začalo
rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému

konaniu. Povinná nemala možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko
jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky. Povaha zmluvy bola adhézna, teda spotrebiteľ jumohol prijať ako celok, resp. odmietnuť. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol
vedomývšetkýchdôsledkov,ktorésoseboudojednanierozhodcovskejdoložkynesie.Následnékonanie
pred rozhodcovským súdom viedlo vo svojom dôsledku k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana,

ktorú mu poskytujú ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež Smernice Rady 93/13/EHS. Z týchto
dôvodov súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.

II. Obsah odvolania oprávneného
2. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Namietal, že súd prekročil

zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia. Exekučný súd nemá zákonné oprávnenie
skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. Rozhodnutie
nie je dostatočne zdôvodnené ako súd dospel k týmto záverom. Ak exekučným titulom je rozhodcovský
rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu nie je vecne príslušný konať ako súd
vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku. Exekučný súd je oprávnený
skúmať rozhodcovský rozsudok len v zákonom určených medziach. O platnosti rozhodcovskej zmluvy

rozhoduje rozhodcovský súd, preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby vec bola opätovne
posúdená. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku,
rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný, keďže doručený rozhodcovský
rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zákona č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní,
má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké právne účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

Oprávnenýpostupovalvsúlades§93bZákonaobankách,ktorýmuukladápovinnosťponúknuťklientovi
návrh rozhodcovskej doložky, s tým, že klient má možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku.
To, že ju neodmietol, je prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody. Exekučný súd nesprávne aplikoval
ustanovenie § 53 od. 4 Občianskeho zákonníka a porušil ust. § 215 Civilného sporového poriadku. V
prípade, ak by zmluva neobsahovala rozhodcovskú doložku a konania by prebiehalo na „štátnom“ súde,

súd sa nevyjadril, akým iným spôsobom by si slabšia strana svoj osud v závažnej veci, akou by bol
prípadný neskorší proces, dokázala náležite naplánovať. Akú inú kvalitu či kvantitu by mali jej procesné
práva, v čom rozhodcovský súd pochybil, zasiahol do práv povinného. V rozhodcovskom konaní pred
Stálym rozhodcovským súdom rozhoduje vždy trojčlenný senát, pričom jedného člena senátu si priamo
vyberá každá strana sporu a takto sa podieľa i na výberu predsedajúceho člena senátu. Súd konštruoval

nový skutkový stav bez účasti oprávneného a odňal mu možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a
skutkovému stavu. Civilný sporový poriadok, Exekučný poriadok a ani Zákon o rozhodcovskom konaní
neposkytujú záver o tom, že by exekučný súd mohol vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku rozhodovať
ako súd konajúci vo veci samej, teda vykonávať dokazovanie alebo napr. rozsudok zrušiť alebo zmeniť.
Exekučný súd tiež nemohol aplikovať sekundárne právo Európskej únie v horizontálnych vzťahoch a

judikatúru Európskeho súdneho dvora. Porušil právnu istotu a legitímne očakávania, keď exekučné
súdy v skutkovo a právne obdobných veciach poverenia vydávajú aj zamietajú. Neprimerane zvýhodnil
povinného, čím bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania. Oprávnený navrhol napadnuté
uznesenie v celom rozsahu zmeniť tak, že súd žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne, zrušiť napadnuté uznesenie a vrátiť vec súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie.
3. Povinná sa k doručenému odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.

III. Hodnotenie odvolacieho súdu
4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 (ďalej len C.s.p.), vzhľadom
na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 C.s.p.) preskúmal
napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379
a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C.s.p.) a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

5. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie na podklade
rozhodcovského rozsudku STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHODCVOSKÁ,
ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom v Bratislave sp. zn. IA-C/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.
Rozhodcovský súd priznal oprávnenému uplatnený nárok na zaplatenie istiny vo výške 1.100,29
eur s príslušenstvom, vzniknutý v dôsledku neplnenia zmluvných povinností povinnou, plynúcich jej

z uzavretej zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej bol povinnej
poskytnutý úver vo výške 1.250,- eur s ročnou úrokovou sadzbou 25,5%, ktorý sa povinná zaviazala
vrátiť spolu s príslušnými nákladmi v 70 mesačných splátkach po 37,62 eur.6. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje
predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere),
za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.
7. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci sp.zn. 3Cdo 146/2011 judikoval, že pokiaľ oprávnený
v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je
exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či

rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný
súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť
súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods.
2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený
výkon rozhodnutia neprípustný. Uplatnená námietka týkajúca sa prekročenia právomoci exekučného

súdu preskúmať exekučný titul nie je dôvodná.
8. Súd prvej inštancie bol preto oprávnený zaoberať sa ustanoveniami zmluvy o úvere a v jej
nadväznosti aj ustanoveniami všeobecných obchodných podmienok, ktoré v čl. 10, bod 10.2.2
obsahovali rozhodcovskú doložku. S prihliadnutím na jej formuláciu, ak spor vyvolá dodávateľ podaním
žaloby na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musí podrobiť.

Podanie žaloby na rozhodcovskom súde má totiž rovnaké účinky ako keby bola žaloba podaná
na všeobecnom súde, pričom po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a
rozhodovať na súde.
9. Obmedzenie možnosti spotrebiteľa brániť si svoje práva pred nezávislým súdom, spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Odvolací

súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou k
súdnemu konaniu, avšak, ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa, v zmysle rozhodcovskej doložky,
rozhodnutiu, veriteľom vopred určeného rozhodcovského súdu, nemožno hovoriť o individuálne
dojednanej podmienke spotrebiteľskej zmluvy. Ide o podmienku, ktorú odvolací súd považuje za
neprijateľnú v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2014.

O neprijateľnú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ síce má možnosť vybrať si medzi
rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by sa začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa,
spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.
10. S oprávneným nie je možné súhlasiť, že išlo o naplnenie ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o
bankách. Podľa tohto ustanovenia banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim

klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné
spory z obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským
súdom zriadeným podľa osobitného zákona, a to tak, aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo
neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Banka a pobočka zahraničnej banky sú
pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tiež povinné preukázateľne poučiť klienta o

dôsledkochuzavretianavrhovanejrozhodcovskejzmluvynariešenieichvzájomnýchsporovzobchodov.
11. Uvedené ustanovenie vyžaduje individuálne dojednanie rozhodcovského konania zo strany
spotrebiteľa, a to po poučení o dôsledkoch jeho rozhodnutia. Zákonom vyžadované preukázateľné
poučenie spotrebiteľa a jeho voľba nenapĺňa taký postup dodávateľa, ak sa rozhodcovská doložka
uvedie len ako súčasť všeobecných obchodných podmienok. Podstatou všeobecných obchodných

podmienok je, že sa v rámci kontraktácie nemenia, že sú všeobecné a buď záujemca o službu prijme
tieto podmienky alebo zmluva nevznikne. V tom spočíva faktická nerovnosť pri kontraktácii. Je zrejmé,
že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície, ako aj čo do informovanosti v nevýhodnom postavení
oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37 a iné).
12. K námietke oprávneného, že postupom exekučného súdu boli porušené procesné práva účastníka

konania a bola mu odňatá možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, odvolací súd uvádza, že postup
exekučného súdu nie je v rozpore s procesnými právami oprávneného. Obsah listín predložených
oprávneným bol v tomto prípade postačujúci na objasnenie veci a na dostatočné posúdenie skutkového
stavu. Práva oprávneného neboli porušené a postupom súdu mu nebola odňatá možnosť konať predsúdom. Oprávnený využil svoje právo podať proti rozhodnutiu súdu odvolanie, čím tak vyjadril svoje
námietky a nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej inštancie, ku ktorým súd
dospel z predložených listinných dôkazov.

13. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uvádza, že dojednanie rozhodcovskej doložky
predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
neplatná. Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je súlade s ust. § 54
ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach obsahu spotrebiteľských zmlúv sa
aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS o

nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná
podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1
smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-243/08 Pannon).
14. V dôsledku neplatne uzavretej rozhodcovskej zmluvy medzi účastníkmi konania, nebola založená
legitimita pre rozhodcovský súd na prejednanie a rozhodnutie veci. Z tohto dôvodu v predmetnej
exekučnej veci oprávnený nedisponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, na podklade

ktorého možno vykonať exekúciu. Súd prvej inštancie preto správne postupoval, keď žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
15. Judikatúra súdov vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument
strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (napr. rozsudok Georgiadis proti
Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok

Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov
a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III.
ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné
zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.
16. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil

v súlade s ust. § 387 ods. 1 C.s.p..
17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p., v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.