Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, August 17, 2018

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 5Csp/43/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6618201124
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Šupenová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2018:6618201124.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Luciou Šupenovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,

so sídlom: Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, v zastúpení: JUDr. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanej: K. G., X.. XX.XX.XXXX, L.: L. XX, XXX
XX V., štátna občianka SR, v konaní o zaplatenie 481,84 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 283,84 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške:
- 5,05 % ročne zo sumy 130,12 Eur od 10.12.2014 do zaplatenia,
- 5,05 % ročne zo sumy 92,98 Eur od 10.01.2015 do zaplatenia,

- 5,05 % ročne zo sumy 31,69 Eur od 10.02.2015 do zaplatenia,
- 5,05 % ročne zo sumy 29,05 Eur od 10.03.2015 do zaplatenia,
všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu 17,80 % náhrady trov konania

do 3 dní od ich vyčíslenia s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou podanou na tunajší súd dňa 12.03.2018, sa žalobca domáhal aby súd zaviazal žalovanú na
zaplatenie sumy v celkovej výške 481,84 Eur s príslušenstvom a náhradu trov konania. V žalobe žalobca
uviedol, že žalovaná uzavrela s právnym predchodcom žalobcu, in concreto spoločnosťou Slovak
Telekom,a.s.dňa03.09.2014Zmluvuoposkytovaníverejnýchslužieb.Nazákladetejtozmluvypostupca
poskytol žalovanej telekomunikačné služby špecifikované v zmluve za podmienok v nej stanovených
ako aj vo Všeobecných obchodných podmienkach. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť za

poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v zmluve a v cenníku.
2.Pri doručovaní písomností, keďže žalovaná, ako fyzická osoba, má adresu evidovanú v
Registri obyvateľov Slovenskej republike, súd postupoval v zmysle § 116 ods. 2 a §
106 ods. 1 písm. a) CSP.

3.Oznámením zo dňa 10.07.2018 tunajší súd oznámil žalovanej, že dňa 17.08.2018 o 8.00 hod. súd
vyhlási v predmetnom spore rozsudok, oznámenie bolo zverejnené na úradnej tabuli dňa 10.07.2018.

Na vyhlásení rozsudku dňa 17.08.2018 sa nezúčastnil tak zástupca žalobcu, ako ani žalovaná. Súd
verejne vyhlásil rozsudok v znení tak ako je uvedené vo výroku in hoc casu.4.Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi

miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

5.Podľa § 297 písm. b/ CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je
potrebné nariadiť, ak
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a

hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

6.Vzhľadom na vyššie uvedené súd na prejednanie sporu nenariadil pojednávanie a vo veci rozsudok
verejne vyhlásil.
7.Vo veci bolo súdom vykonané dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to
Zmluvou o poskytnutí verejných služieb, Dodatkom k zmluve o pripojení, Všeobecnými podmienkami,

faktúrami, Zmluvou o postúpení pohľadávky, príslušnou časťou prílohy k Zmluve o postúpení
pohľadávok, na základe čoho bol zistený nasledovný skutkový stav:
8.Žalovaná uzavrela dňa 03.09.2014 so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. Zmluvu o pripojení č.
XXXXXXXXXX. Žalovaná riadne a včas neuhradila cenu poskytovaných komunikačných služieb
právnemu predchodcovi žalobcu. Postupca vystavil žalovanej faktúry, pričom neuhradený zostatok z

týchto faktúr postúpil žalobcovi:
- VS faktúry č. XXXXXXXXXX splatnou 10.11.2014 na sumu 95,87 Eur,
- VS faktúry č. XXXXXXXXXX splatnou 09.12.2014 na sumu 135,12 Eur,
- VS faktúry č. XXXXXXXXXX splatnou 09.01.2015 na sumu 112,77 Eur,
- VS faktúry č. XXXXXXXXXX splatnou 09.02.2015 na sumu 31,70 Eur,

- VS faktúry č. XXXXXXXXXX splatnou 09.03.2015 na sumu 48,85 Eur,
- VS faktúry č. XXXXXXXXXX splatnou 09.09.2015 na sumu 198,00 Eur.

9.Žalobca si zo zostatku postúpených faktúr vide infra uplatňuje úhradu vyúčtovaných položiek
nasledovne:

- VS faktúry č. XXXXXXXXXX splatnou 09.12.2014 na sumu 135,12 Eur,
- VS faktúry č. XXXXXXXXXX splatnou 09.01.2015 na sumu 112,77 Eur,
- VS faktúry č. XXXXXXXXXX splatnou 09.02.2015 na sumu 31,70 Eur,
- VS faktúry č. XXXXXXXXXX splatnou 09.03.2015 na sumu 48,85 Eur,
- VS faktúry č. XXXXXXXXXX splatnou 09.09.2015 na sumu 198,00 Eur.

Ostatné vyúčtované položky, ktoré boli postupcom na žalobcu postúpené, si žalobca neuplatňuje.

10.Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretej v súlade s dikciou § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka,
zo dňa 21.06.2017 medzi postupcom Slovak Telekom, a.s., Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35

763 469 a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej.

11.Žalovanásavzmluvesprávnympredchodcomžalobcuvsúlades§43a nasl. zákona
č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, zmluvne zaviazala
riadne platiť úhrady za poskytované služby. Uvedená podmienka zmluvy však neplatením hovorného

na základe splatných faktúr bola zo strany žalovanej porušená. Žalobca výšku žalovanej istiny ohľadom
nezaplateného hovorného preukázal predloženými listinnými dôkazmi, preto súd žalovanú zaviazal na
zaplatenie istiny 283,84 Eur titulom neuhradenia hovorného.

12.Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „ZEK“): Zmluvou

o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej
sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú
súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná, to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,

ak sa na tom zmluvné strany dohodnú, to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

13.Predmetná zmluva o pripojení bola kvalifikovaná ako zmluva spotrebiteľská.14.Podľa § 52 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá

pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti.

15.Podľa § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné podmienky sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,

zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

16.Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil

svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s plnením jeho záväzku.

17.Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

18.Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ
obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach

za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinnýzdržaťsapoužívaniatakejtopodmienkyalebopodmienkys rovnakýmvýznamomvzmluváchso
všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky
súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané

finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

19.Žalobca si žalobným návrhom uplatnil inter alia aj zmluvnú pokutu vo výške 198,00 Eur, ktorej výška
bola dohodnutá v Zmluve o pripojení, zo dňa 03.09.2014, resp. jej Dodatku v časti „tabuľka č. 1“ a
bližšie špecifikovaná v bode 3 uvedeného Dodatku. Postupca a žalovaná sa dohodli, že porušením

záväzku viazanosti vznikne postupcovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej
pokuty. Zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu
škody spôsobenej postupcovi v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré
postupca poskytol žalovanej na základe zmluvy. Benefitmi sa rozumie súčet všetkých zliav zo
štandardných poplatkov za poskytnuté telekomunikačné služby ako aj zľava z ceny mobilného

telefónu, ktorá predstavuje rozdiel medzi neakciovou a akciovou kúpnou cenou, ak bol žalovanej na
základe zmluvy mobilný telefón poskytnutý. Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bola vypočítaná podľa
vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do
dňa ukončenia zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti alebo do dňa prerušenia poskytovania
telekomunikačných služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti. Žalovaná ku dňu podania žaloby

nevykonala žiadne úhrady. Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania nasledujúcim dňom po splatnosti
jednotlivých faktúr.

20.Zmluva o poskytovaní verejných služieb uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovanou je spotrebiteľskou zmluvou a vzťahujú sa tým pádom na ňu ustanovenia § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka. Z obsahu zmluvy eklatantne vyplýva, že ide o formulárovú zmluvu, pripravenú
vopred predchodcom žalobcu, ktorý pri uzavretí zmluvy konal v rámci predmetu svojej činnosti. Žalovaná
pri uzavretí zmluvy nekonala v rámci svojej podnikateľskej, resp. obchodnej činnosti, ale zmluvu
uzatvorila ako fyzická osoba. Spotrebiteľské zmluvy sú zmluvy, ktoré sa uzatvárajú opakovane s veľkýmpočtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a
spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv, čo je evidentné aj
v prípade žalovanej.

21.Nárok na zmluvnú pokutu odvodzuje žalobca od Dodatku Zmluvy o pripojení bod 3, ktorý
znie: „ Podnik a Účastník sa dohodli, že porušením záväzku viazanosti vznikne Podniku voči Účastníkovi
právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej
funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej Podniku v dôsledku porušenia záväzku

viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré Podnik poskytol Účastníkovi na základe tohto Dodatku. Benefitmi
sa rozumie súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za Služby ( vrátane doplnkových) podľa
Cenníka, ako aj zľava z ceny MT, ktorá predstavuje rozdiel medzi neakciovou a akciovou kúpnou cenou,
ak bol Účastníkovi na základe tohto Dodatku MT poskytnutý. Benefity poskytnuté Účastníkovi na
základe tohto dodatku sú uvedené v bode 1. tohto Dodatku alebo v Cenníku. Základom pre
výpočet zmluvnej pokuty za porušenie záväzku viazanosti je suma špecifikovaná v tabuľke č. 1, ktorá

zohľadňuje Benefity poskytnuté Účastníkovi podľa tohto Dodatku ( ďalej len „ Základ pre
výpočet“). Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bude vypočítaná podľa nižšie uvedeného vzorca, ktorý
vyjadruje denné klesanie zo Základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia
Zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písmena a/ alebo b/ predchádzajúceho bodu
tohto Dodatku alebo do dňa prerušenia poskytovania Služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti

podľa písm. c/ predchádzajúceho bodu tohto Dodatku, vyúčtovaná suma Zmluvnej pokuty = Základ
pre výpočet- ( počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní doby viazanosti *Základ pre
výpočet). Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej na faktúre, ktorou je Účastníkovi
vyúčtovaná. Uhradením zmluvnej pokuty zaniká dojednaný záväzok viazanosti, preto Účastník zmluvnú
pokutu za porušenie záväzku viazanosti zaplatí iba jedenkrát. Podnik je oprávnený požadovať náhradu

škody spôsobenej porušením záväzku viazanosti, pre prípad ktorého bola dojednaná a vyúčtovaná
zmluvná pokuta, len vo výške presahujúcej sumu vyúčtovanej zmluvnej pokuty.

22.Podľa názoru súdu jednoznačne nevyplýva, pre prípad porušenia ktorej konkrétnej zmluvnej
povinnosti uvedenej v zmluve je žalovaná povinná zmluvnú pokutu zaplatiť. Už vzhľadom k

uvedenému má súd za to, že takto dojednaná zmluvná pokuta je uzatvorená neplatne pre jej neurčitosť,
a to podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Inter alia súd uvádza, že in hoc casu ide o formulárovú
zmluvu a jej dodatok, do ktorých sa údaje len vpisovali a ich obsah žalovaná nemala možnosť ovplyvniť.
Mohla zmluvu s dodatkom iba ako celok odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa tak aj dojednaniu
o zmluvných pokutách. Táto skutočnosť spôsobuje neprijateľnosť zmluvných podmienok, z dôvodu

nemožnosti akceptácie stavu, v rámci ktorého jedna zo zmluvných strán zneužíva svoje postavenie a
to tým, že diktuje spotrebiteľovi zmluvné podmienky, ktoré spotrebiteľ buď bezvýhradne
akceptuje alebo s ním dodávateľ neuzavrie zmluvu. Spotrebiteľ má iba veľmi nejasnú predstavu o
obsahu zmluvných podmienok a to nielen vzhľadom na drobné písmo, akými sú zmluva o pripojení a
jej dodatok napísané, ale aj pre komplikovanú slovnú formuláciu a množstvo dojednaní, ktorých obsah

spotrebiteľ nie je schopný v krátkom čase pochopiť a zvážiť. Takéto dojednanie poškodzuje jednoznačne
spotrebiteľa, vzhľadom k tomu že je v jeho neprospech. Vzhľadom na uvedené, dojednanie o zmluvnej
pokute nemožno považovať za individuálne dojednané zmluvné ustanovenie, pretože aj keď žalovaná
mala možnosť oboznámiť sa s nimi pred podpisom zmluvy, nemohla ovplyvniť ich obsah.

23.Súd zároveň dáva do pozornosti, že žalovaná ako spotrebiteľ pri uzatváraní predmetnej zmluvy
podpisom tejto vyhlásila, že bola oboznámená so Všeobecnými podmienkami pre poskytovanie
verejných služieb prostredníctvom mobilnej siete Podniku, s osobitnými podmienkami služieb, ak ich
Podnik vydal pre služby, ktoré požaduje aktivovať a Cenníkom, ktoré sú ako neoddeliteľné súčasti tejto
Zmluvy zaväzuje dodržiavať. Písmo na zmluve ako aj dodatku je tak malé, že aj samotný súd musel

vyvinúť neúmernú snahu zistiť obsah predmetného textu.

24.Hoc sensu súd považuje za nutné poukázať aj na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v
Brandenburgu (Brandenburgises Oberlandsgericht) zo dňa 21.06.2006 č.k. 7U/17/06, v ktorom
konštatoval, že: „pri skúmaní neprijateľnej povahy zmluvných podmienok súd v súlade s rozhodovacou

líniou Spolkového súdneho dvora (BGH) potvrdil, že je potrebné vychádzať z najneprijateľnejšieho
výkladu, pri posudzovaných zmluvných podmienkach aké vôbec prichádzajú do úvahy“.25.Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká a preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú
pokutu. Moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa uplatňuje v iných
právnych vzťahoch ako spotrebiteľských, pretože vo vzťahu k ustanoveniu § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka ide o všeobecnú úpravu. Súd poukazuje na to, že všeobecné súdy už v obdobných veciach
rozhodovali, pričom vo viacerých vyslovili neprijateľnosť a neplatnosť zmluvnej podmienky spoločnosti
Slovak Telekom, a.s., v spojitosti so zmluvnou podmienkou, napr. rozsudok Okresného súdu Piešťany,
sp.zn. 9C/241/2011 zo dňa 21.07.2015). Z uvedených dôvodov poukazujúc na ustanovenie § 53a
Občianskeho zákonníka, súd návrh žalobcu v časti zaplatenia zmluvnej pokuty s príslušenstvom

zamietol.

26.Podľa § 215 ods. 1, ods. 2 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový
stav sa zisťuje postupom podľa tohto zákona.

27.Podľa § 232 ods. 2, ods. 3, ods. 4 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je

vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri
dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak
súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto
dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak, súd môže rozhodnúť, že
omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

28.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
29.Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je päť percentuálnych bodov

vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.
30.Úroky z omeškania boli žalobcovi priznané luxta legem, in concreto § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Úrok z omeškania bol žalobcovi priznaný od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty
splatnosti jednotlivých faktúr. Výška úrokov z omeškania bola určená poukazujúc na vládne nariadenie

č. 87/1995 Z.z. platné v čase vzniku záväzkového vzťahu.
31.O trovách súd rozhodol v súlade s dikciou § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi náhradu trov konania
vo výške 17,80 %. Predmetom konania bolo zaplatenie istiny vo výške 481,84 Eur. Žalobca bol v konaní
úspešný vo výške 58,90 % ( 283,84 Eur), žalovaná v pomere 41,10 % (198,00 Eur), a teda rozdiel
na náhradu ktorého má žalobca vo vyčíslení trov právneho zastúpenia nárok, činí 17,80 % ( 58,90 % -

41,10 % ). Súčasne žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi na súdnom poplatku časť zodpovedajúcu
17,80 % zo zaplateného súdneho poplatku.
32.Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.
33.Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť vykonateľné,
súd tiež vyslovil, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením, nakoľko len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania je splnená požiadavka
zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto

náhrady bolo vykonateľné, hoc est aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie
ním uloženej povinnosti. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. marca 2017, sp.zn. 6Cdo
222/2016).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní

odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica
Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží

potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní

použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so
samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o
samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na
niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí,
ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo

ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá
ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej
splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať

späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť odprávoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení
odvolacieho konania.

Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa
ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( z.č. 233/1995 Z.z.).

Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v
ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať:

a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,
b) prikázaním pohľadávky,
c) predajom hnuteľných vecí,
d) predajom cenných papierov,
e) predajom nehnuteľnosti,

f) predajom podniku,
g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.