Rozhodnutie Judgement was issued on Wednesday, March 22, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/104/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114204331
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6114204331.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov
senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v spore žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa, a. s.,
so sídlom 829 48 Bratislava, Bajkalská 30, IČO: 31 335 004, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr.
Marián Kurhajec, s. r. o., so sídlom 821 02 Bratislava, Bajkalská 13, v mene ktorej koná ako advokát
konateľ spoločnosti JUDr. Marián Kurhajec, proti žalovaným 1/ G. B., nar. XX. XX. XXXX a 2/ G. B.,

nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom XXX XX Z., E. 8, o zaplatenie sumy 4 167,28 € s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 10C/59/2014-76 zo dňa 13. 12.
2016, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd pripúšťa čiastočné späťvzatie žaloby o sumu 290,96 €, v tomto rozsahu rozsudok
okresného súdu z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e.

II. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd žalobu zamietol, mení tak, že žalovaní 1/
a 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 215,29 € s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 589,36 €
od 19. 03. 2013 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia
povinnosť druhého žalovaného.

III. Súd p o v o ľ u j e žalovaným 1/, 2/ na sumu 215,29 € s príslušenstvom splátky po 50 € mesačne,
ktoré sú povinní platiť vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom
sa stane toto rozhodnutie právoplatným s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu
tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného, v prípade nezaplatenia čo len jednej zo splátok sa stane
splatný celý zostatok dlhu.

IV. Súd výrok, ktorým okresný súd určil zmluvné ustanovenia zmluvy o mimoriadnom medziúvere a
stavebnom úvere v článku II bod 2 za neprijateľné zmluvné podmienky, z r u š u j e .

V. Rozsudok okresného súdu vo výroku o určení zmluvného ustanovenia zmluvy o mimoriadnom

medziúvere a stavebnom úvere v článku VII bod 6 za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve p o t v r d z u j e .

VI. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 86 % od
žalovaných 1/, 2/.

VII. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že zmluvné ustanovenia Zmluvy o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere čl. II. bod 2 v znení „do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavenom

sporení sa dlžník zaväzuje splácať úroky z mimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými
splátkami vo výške 799, 00 Sk“ a čl. VII. bod. 6. úvere v znení „odstúpením od tejto zmluvy nezaniká ani
právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky“ je neprijateľná
podmienka v spotrebiteľskej zmluve. Ďalším výrokom okresný súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 2 286,96 €, úrok v sume 1 374,07 € a úrok z omeškania vo výške 5% ročne
zo sumy 2 286,96 € od 19. 04. 2013 do zaplatenia, s tým že plnením jedného zo žalovaných zaniká v

rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného a vo zvyšku súd žalobu zamietol. Okresný súd
zároveň povolil žalovaným 1/ a 2/ priznanú istinu, úroky a úroky z omeškania splácať v 150 € mesačných
splátkach v lehotách a za podmienok uvedených v tomto výroku. Okresný súd zároveň rozhodol, že
žalobca má nárok na náhradu 40,20% trov konania od žalovaných 1/,2/.

2. Okresný súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 4 167,28 €
s príslušenstvom na tom základe, že medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere č. 2787109 4 03 (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej
mal žalobca ako veriteľ poskytnúť žalovanému 1/ ako dlžníkovi sumu 3 983,27 € (120 000,- Sk) ako
mimoriadny medziúver s úrokom 7,99% ročne. V zmysle čl. I. 1. zmluvy sa mal mimoriadny medziúver

po pridelení cieľovej sumy zmeniť na stavebný úver v sume cca 2 323,57 € (72 000,- Sk). Do pridelenia
cieľovej sumy sa žalovaný 1/ v čl. II. bod II. zaviazal splácať úroky z poskytnutého úveru v sume 26,52
€ (799 Sk) mesačne. Žalovaný 2/ sa v zmluve o úvere zaviazal ako ručiteľ žalovaného 1/. Podľa výpisu
z účtu poskytol žalobca žalovanému 1/ dňa 13. 06. 2007 sumu 3 186,62 € a dňa 10. 07. 2007 sumu 663,
88 €, pričom žalovaný 1/ v období od 14. 07. 2007 do 15. 07. 2012 postupne uhradil žalobcovi celkom

sumu 1 563,54 €. Žalobca od zmluvy listom zo dňa 12. 04. 2013 odstúpil v zmysle čl. VII. 2. i zmluvy
pre porušenie zmluvnej povinnosti žalovaného 1/, ktorý bol v omeškaní s úhradou splatných splátok.
Toto odstúpenie podľa doručenky doručil žalovanému 1/ dňa 17. 04. 2013. Žalovanému 2/ oznámil
žalobca odstúpenie od zmluvy dňa 18. 04. 2013. Podľa špecifikácie v žalobe žalobcom požadovaná
suma pozostáva z istiny 4 078,61 € úroku z omeškania za obdobie od 19. 04. 2013 do 31. 10. 2013

kapitalizovaných spolu sumou 88,67 €, úroku 7,99 % ročne z istiny od 01. 11. 2013 do zaplatenia a úroku
z omeškania 5% ročne z istiny od 01. 11. 2013 do zaplatenia.

3. Predmetnú zmluvu o úvere okresný súd považoval za tzv. absolútny obchod podľa § 261 ods. 3
Obchodného zákonníka, avšak zároveň aj za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka, podľa ods. 2, ktorého (účinného od 01. 04. 2015) sa na všetky právne vzťahy, účastníkom
ktorých je spotrebiteľ, použijú prednostne vždy ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak
mali použiť normy obchodného práva. Zároveň súd mal za to, že na túto vec sa nevzťahuje zákon č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinných v čase uzatvárania zmluvy o úvere, lebo podľa čl. I.
2. zmluvy je jej účelom nadobudnutie vlastníctva nehnuteľnosti, resp. jej prestavba, alebo modernizácia

a zmluvy s takýmto účelom sú podľa § 1 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. z režimu uvedeného zákona
vylúčené. Okresný súd má tiež za to, že v súdenej veci chýba akákoľvek zákonná úprava započítania
splátok úveru na istinu, úroky, prípadne iné platby. Nie je vylúčené, aby si strany pri absencii zákonnej
úpravy započítavanie splátok upravili zmluvne. V tejto veci tak urobili v čl. II bod 2 zmluvy o úvere, v
ktorom je uvedené, že žalovaný bude splácať zo stavebného medziúveru len úroky. Toto dojednanie

však súd považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa generálnej
klauzuly § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, lebo značne znevýhodňuje spotrebiteľa v zmluvnom
vzťahu. Zmluva o úvere je odplatnou zmluvou (tzv. lukratívny kontrakt), ktorou veriteľ poskytuje dlžníkovi
peňažné prostriedky do určitej výšky. Úrok predstavuje odplatu za poskytnutie úveru, teda plnenie,
ktoré dlžník platí veriteľovi a predstavuje príjem veriteľa. V rámci vrátenia poskytnutej sumy úveru v

splátkach je v zmysle § 503 Obchodného zákonníka so splatnosťou každej splátky splatný aj úrok z
tejto splátky. To znamená, že dlžník na jednej strane vracia veriteľovi poskytnutú dlžnú sumu, čím sa
znižuje jeho samotný dlh na istine a zároveň platí veriteľovi odplatu („cenu“) za poskytnutie úveru v
podobeúroku.Znižovaniedlžnejsumyjevzáujmedlžníka,pretožesaznižujejehosamotnýdlhnaúvere,
pričom platenie úroku je v záujme veriteľa, lebo úrok predstavuje odplatu jemu patriacu. Rozpočítavanie

splátok na úrok a istinu je v záujme oboch strán, lebo na jednej strane znižuje dlh dlžníka na istine ana druhej dostáva veriteľ časť odplaty za poskytnutie úveru. Zmluvné ustanovenie, podľa ktorého dlžník
(tu v postavení spotrebiteľa) platí splátkami výlučne úrok, pričom jeho dlh na istine napriek riadnemu
plateniu splátok sa neznižuje, je nastavené výlučne v prospech veriteľa (dodávateľa). Zároveň je týmto

spôsobom dlžník v konečnom dôsledku povinný zaplatiť na úroku viac, lebo keby sa jeho dlh na istine
postupným splácaním znižoval, znižovala by sa pomerne aj výška úroku, ktorú je povinný zaplatiť. Preto
akjevzmluvestanovené,žecelásplátkaúverusazapočítavanaistinu,jetotoustanovenieneprijateľnou
podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, ktoré sú v spotrebiteľských zmluvách v zmysle § 53 ods. 5
OZ absolútne neplatné. Z dôvodu absencie zmluvnej dohody strán o spôsobe započítavania splátok

a zákonnej úpravy okresný súd vo veci aplikoval analógiu legis, pričom za najpodobnejšie považoval
ust. § 566 ods. 2 OZ o započítavaní čiastočných úhrad. Podľa tohto ustanovenia sa čiastkové plnenia
započítavajú prednostne na istinu, ak dlžník neurčí inak. Pretože zo spisu ani tvrdený stav nevyplýva,
že by žalovaný 1/ určil niečo iné, okresný súd započítal všetky jeho platby titulom úveru na istinu.
Preto z poskytnutej sumy 3 850,50 € po odrátaní uhradenej sumy 1 563,54 € predstavoval aktuálny
dlh žalovaného 1/ na istine sumu 2 286,96 €, ktorú súd uložil žalovanému 1/ uhradiť a vo zvyšku istiny

žalobu zamietol. Odstúpenie od zmluvy sa stalo účinným dňa 17. 04. 2013, a preto okresný súd o
úrokoch rozhodol tak, že úrok patrí žalobcovi z istiny odo dňa poskytnutia peňažných prostriedkov do
odstúpenia od zmluvy, lebo úrok patrí veriteľovi zo zmluvy o úvere len do splatnosti/predčasnej splatnosti
úveru. V tomto smere okresný súd ustanovenie čl. VII. bod 6 zmluvy o úvere o povinnosti žalovaného 1/
zaplatiť dlžný úrok až do zaplatenia celej pohľadávky aj v prípade odstúpenia od zmluvy považoval za

neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Úrok bol celkovo kvantifikovaný v sume 1 374,07 €.
Podľa názoru okresného súdu úrok žiadaný žalobcom od 01. 11. 2013 do zaplatenia žalobcovi nepatrí,
lebo ide o úrok žiadaný po účinnosti odstúpenia od zmluvy.

4. Napadnutým rozsudkom okresný súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania v dohodnutej výške 5%

(čl. VII. 1 zmluvy), ale len z priznanej sumy istiny 2 286,96 €, nie z dlžnej sumy istiny 4 078,61 €, a to
od požadovaného dňa 19. 04. 2013 do zaplatenia. Uplatnenú kapitalizovanú sumu úroku z omeškania
za obdobie od 19. 04. 2013 do 31. 10. 2013 vo výške 88,67 € súd nepriznal, pretože bola vypočítaná
z nesprávneho základu („neznižovanej“ istiny).

5. Zaplatiť uvedené sumy istiny úroku a úroku z omeškania uložil súd i žalovanému 2/, ktorý v zmysle
§ 546 OZ zabezpečoval pohľadávku žalovaného 1/ ako ručiteľ. Ručiteľ má podľa § 546 OZ pohľadávku
plniť ak ju nesplní dlžník. Povinnosť plniť pohľadávku prechádza v prípade nesplnenia povinnosti
dlžníkom, z dlžníka na ručiteľa s tým že samotná povinnosť dlžníka nezaniká. V prípade žalovaných
1/,2/ však nejde o spoločný záväzok v zmysle § 511 OZ, lebo povinnosť plniť spoločne a nerozdielne

nebola určená právnym predpisom, rozhodnutím súdu, ani dohodnutá stranami a nevyplýva z povahy
plnenia. Preto súd uložil povinnosť plniť obom žalovaným súčasne, s tým, že plnením jedného z nich
zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého.

6. Vzhľadom na súčasný priemerný mesačný príjem žalovaného 1/ 614,72 € a žalovaného 2/ 468,27 €

( v čase rozhodovania súdu prvej inštancie - poznámka odvolacieho súdu) okresný súd v zmysle § 232
ods. 3 a 4 povolil žalovaným dlžnú sumu splácať mesačnými splátkami po 150 €, s tým, že v prípade
nezaplatenia čo len jednej zo splátok sa stane splatný celý zostatok dlhu.

7. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa pomeru úspechu strán v spore podľa

ust. § 255 ods. 2 CSP.

8. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15. dňovej lehote (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP)
odvolanie žalobca. Poukázal na to, že je stavebnou sporiteľňou, ktorá vykonáva stavebné sporenie
vrátane poskytovania stavebných úverov a medziúverov podľa zák. č. 310/1992 Zb. o stavebnom

sporení a na základe povolenia Národnej banky Slovenska.

9. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 310/1992 Zb. stavebným sporením sa rozumie prijímanie vkladov od
stavebných sporiteľov a poskytovanie úverov stavebným sporiteľom.

10. Podľa § 8 ods. 3 zák. č. 310/1992 po splnení zmluvne dohodnutých podmienok má stavebný sporiteľ
nárok na pridelenie stavebného úveru.11. Podľa § 9 ods. 1 uvedeného zákona stavebný sporiteľ získa stavebný úver, ak dodrží dohodnuté
podmienky stavebného sporenia a spĺňa podmienky poskytnutia stavebného úveru. Okrem stavebného
sporenia a poskytovania stavebných úverov stavebným sporiteľom, ktorým vznikol nárok na stavebný

úver, môže žalobca v zmysle § 12 ods. 2 poskytovať stavebné úvery za komerčných podmienok
na stavebné účely stavebným sporiteľom, ktorí splnili podmienky sporenia svojich vkladov, ale ďalšie
zmluvne dohodnuté podmienky na pridelenie stavebného úveru ešte nespĺňajú, alebo stavebným
sporiteľom, ktorí ešte len sporia. V takomto prípade stavebná sporiteľňa - žalobca poskytuje staveným
sporiteľom medziúver na preklenutie doby, kým naplnia podmienky na získanie stavebného úveru.

Žalobca tak poskytuje stavebným sporiteľom stavebný úver alebo medziúver. Medziúver je špecifický
produkt, pri ktorom žalobca poskytne stavebnému sporiteľovi na jeho žiadosť peňažné prostriedky
skôr, ako splnil zmluvné a zákonné podmienky na poskytnutie stavebného úveru. Pri medziúvere má
stavebnýsporiteľzriadenédvaúčty,atoúčetsporenia,naktorýpočasfázymedziúverustavebnýsporiteľ
poukazuje vklady, ktoré sa mu úročia a ku ktorým je pripisovaná aj štátna prémia, a prislúchajúci účet
medziúveru. Stavebný sporiteľ sa zaväzuje, že počas určitej doby (počas fázy medziúveru) - do splnenia

podmienok na stavebný úver bude splácať len úroky z medziúveru, pričom si bude naďalej sporiť na
prislúchajúci účet sporenia. Po splnení podmienok na pridelenie cieľovej sumy, kedy sa medziúver
transformuje na stavebný úver, sa peňažné prostriedky z účtu sporenia, t. j. vklady, ktoré poukazoval
stavebný sporiteľ počas fázy medziúveru na účet sporenia, úroky z vkladov a štátna prémia zúčtujú so
sumou na účte medziúveru. Tým zároveň dôjde k zníženiu celkovej sumy úveru a zníženiu istiny úveru.

Poukazovaním vkladov stavebného sporiteľa na účet stavebného sporenia počas fázy medziúveru
si tak stavebný sporiteľ v podstate aj vo fáze medziúveru znižuje istinu úveru, pričom k samotnému
zníženiu istiny dôjde pri pridelení cieľovej sumy, teda pri prechode z fázy medziúveru do fázy stavebného
úveru. Následne vo fáze stavebného úveru už klient mesačnými splátkami stavebného úveru pravidelne
mesačne znižuje istinu stavebného úveru. Žalobca uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom a so žalovaným

2/ ako ručiteľom zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 06. 06. 2007, na
základe ktorej žalovanému 1/ poskytol medziúver vo výške 3 983,28 €, teda vo výške cieľovej sumy
(120 000,- Sk = 3 983,28 €). Uvedenú sumu žalobca žalovanému poskytol formou medziúveru, nakoľko
ešte neboli naplnené podmienky na získanie stavebného úveru. Výška poskytnutého medziúveru tak
zodpovedala výške cieľovej sumy. Žalovaný 1/ sa v článku 2 bod 1 zmluvy o úvere zaviazal, že do

nasporenia 40% cieľovej sumy bude vkladať na účet sporenia sumu vo výške 600,- Sk t. j. 19,92 € a
v zmysle čl. II bod 2, že do pridelenia cieľovej sumy bude splácať len úrok za medziúver mesačnými
splátkami vo výške 799,- Sk t. j. 26.52 €. Zároveň sa zaviazal platiť aj poistenie typu a) pravidelnými
mesačnými platbami vo výške 48,- Sk t. j. 1,59 €. Žalovaný 1/ porušil zmluvne dohodnuté podmienky
a medziúver prestať splácať riadne a včas, a preto žalobca listom zo dňa 12. 04. 2013 odstúpil od

zmluvy o úvere a vyzval žalovaného 1/ na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov. V prípade,
ak by žalovaný 1/ tieto podmienky neporušil, nasporil by sumu vo výške 40% cieľovej sumy a spĺňal
by ďalšie zmluvné a zákonom stanovené podmienky na poskytnutie stavebného úveru. Nasporená
suma by sa zúčtovala so sumou poskytnutého medziúveru a tento rozdiel by predstavoval už výšku
poskytnutého stavebného úveru, kde by sa jednotlivé splátky započítavali pomerne na istinu úroky,

prípadne iné plnenia. Podľa názoru žalobcu v súdenej veci hlavným predmetom plnenia zmluvy o
úvere, ktorá spočíva v poskytnutí medziúveru, ako dočasného riešenia finančnej situácie stavebného
sporiteľa, ktorý zatiaľ nenaplnil podmienky na poskytnutie stavebného úveru, je poskytnutie medziúveru
zapodmienokpresnestanovenýchvzmluveoúverestým,žesadočasnesplácalenzmluvnedohodnutý
úrok za medziúver zo zmluvy poskytnutého medziúveru a stavebný sporiteľ zároveň naďalej sporí, až

kým nenasporí stanovenú sumu na poskytnutie stavebného úveru. Hlavný predmet plnenia je v zmluve
o úvere vyjadrený určito, jasne a zrozumiteľne. Právny názor okresného súdu spočívajúci v označení
zmluvnej podmienky - čl. II. bod 2 zmluvy o úvere - za neprijateľnú, je podľa názoru žalobcu v rozpore s
platnými právnymi predpismi, ktoré poskytovanie úverov, pri ktorých nedochádza k okamžitej amortizácii
istiny nezakazujú, ale práve naopak umožňujú, a to dokonca v prípadoch, v ktorých je dlžníkom

spotrebiteľ. Uvedené rozhodnutie okresného súdu značným spôsobom neprimerane poškodzuje rokmi
zaužívanú činnosť žalobcu ako stavebnej sporiteľne, ktorá vykonáva svoju činnosť v zmysle zákona č.
310/1992 Zb.

12. Podľa názoru žalobcu z ust. § 503 Obchodného zákonníka žiadnym spôsobom nevyplýva, že pri

splátkach musí byť časť splátky započítaná na istinu a časť splátky na úrok za úver. Dokonca aj okresný
súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že chýba akákoľvek zákonná úprava započítania splátok
na istinu, úrok prípadne iné platby a nie je vylúčené, aby si strany uvedené upravili zmluvne. Namietal
aj právne posúdenie veci okresným súdom podľa § 566 ods. 2 OZ, ktoré ustanovenie súd aplikovalanalogicky s tým, že všetky vklady majú byť započítané na istinu. Namietal tiež, že okresný súd sa
žiadnym spôsobom nevysporiadal a neodôvodnil nepriznanie poplatkov za vedenie účtu, upomienky, a
pod., poplatkov za poistenie, ktoré žalobca účtoval a žalovaní boli povinní v zmysle zmluvy o úvere a

platných sadzobníkov poplatky zaplatiť. Ďalej namietal retroaktívne aplikovanie ust. § 52 ods. 2 OZ vo
veci, keďže všeobecne platí pravidlo zákazu retroaktivity a právne normy pôsobia do budúcnosti. Preto
naprávnuúpravuzmluvyoúvere,ktorábolauzatvorenápred01.04.2014,samajúprednostneaplikovať
výlučne ustanovenia Obchodného zákonníka. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu trov konania aj
vo zvyšnej časti 59,80 % a nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktorý spočíva v zaplatenom

súdnom poplatku za podané odvolanie. Rozsudok okresného súdu teda žiadal vo výroku I. týkajúceho
sa neprijateľnosti zmluvných podmienok zrušiť a v napadnutej časti vo výroku III., ktorým súd žalobu
vo zvyšku zamietol, zmeniť tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 472,12 € spolu z
7,99%p.a.úrokomzaúverzosumy4078,61€od01.11.2013dozaplateniaa5%p.a.úrokzomeškania
zo sumy 1 831,41 € od 19. 04. 2013 do zaplatenia ako aj trovy konania do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zanikla v rozsahu plnenia povinnosť žalovaného 2/.

13. Písomné vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

14. Krajský súd ako súd odvolací (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP) odvolanie prejednal bez nariadenia
pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385 ods. a contrário CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi

odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch podľa ust. §
388 CSP zmenil z nasledovných dôvodov:

15.Odvolacísúdvovecinariadilpojednávanievytýčenénadeň22.03.2018, naktoromprávnyzástupca
žalobcu, okrem iného, uviedol, že pokiaľ okresný súd rozhodol v prvom výroku aj o tom, že čl. VII bod

6 zmluvy o úvere v znení „odstúpením od tejto zmluvy nezaniká ani právo veriteľa požadovať zmluvne
dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky“ je neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve,
výrok rozsudku okresného súdu v tomto rozsahu nenapadá. V ďalšom sa pridržiaval svojho odvolania,
pričom zdôraznil, že žalovanému 1/ sa viedli dva účty, a to stavebný účet a účet z medziúveru. Na
stavebný účet mal sporiť po 600,- Sk mesačne a platiť úroky na medziúvere vo výške 799,- Sk mesačne.

Po transformácii medziúveru na stavebný úver by však platil len 1 055,- Sk, to znamená, že by došlo
k zníženiu jeho splátok od poskytnutia stavebného úveru. Dojednanie úroku v zmluve považoval za
dojednanie, ktoré sa týka hlavného plnenia zo zmluvy. Ďalej právny zástupca žalobcu tvrdil, že dlh
žalovaného 1/ k odstúpeniu od zmluvy predstavoval sumu 4 113,96 €, súd priznal žalobcovi istinu vo
výške 2 286,96 € a úroky z úveru 1 374,04 €. Žalobu v časti istiny vo výške 290,96 € vzal žalobca späť a

ďalej sa domáhal len zaplatenia sumy 215,29 € spolu s 5% úrokom p.a. z omeškania zo sumy 1 589,36
€ od 19. 04. 2013 do zaplatenia. Žalovaný 1/ na pojednávaní súhlasil so zaplatením uvedenej sumy aj
s úrokmi z omeškania v splátkach po 50 €.

16. Pokiaľ došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby o sumu 290,96 € odvolací súd v tomto rozsahu pripustil

späťvzatie žaloby, rozsudok okresného súdu zrušil a konanie zastavil podľa ust. § 370 ods. 1 a 2 CSP,
podľa ktorých ustanovení, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr ako
rozhodnutie nadobudne právoplatnosť odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie
žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí,
odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Žalovaní čiastočné späťvzatie

žaloby nenamietali.

17. Žalobcovia sa v súdenej veci domáhali zaplatenia od žalovaných 1/, 2/ sumy 4 167,28 € s
príslušenstvom, okresný súd uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2 286,96 €
a titulom úrokov sumu 1 374, 07 €, ako aj úroky z omeškania špecifikované v rozsudku okresného

súdu. Pokiaľ teda okresný súd vo zvyšku žalobu zamietol, žalobu zamietol ohľadom nároku žalobcu
voči žalovaným o zaplatenie rozdielu medzi sumou 4 167,28 € s príslušenstvom a sumou 3 661,03
€. Z uvedeného dôvodu, keďže však ku dňu odstúpenia od zmluvy bola dlžná suma 4 113,96 € a na
pojednávaní pred odvolacím súdom bolo preukázané, že došlo k čiastočnému vyrovnaniu zo strany
žalovaných v sume 237,64 €, zostala spornou medzi stranami sporu suma 215,29 €, ktorej zaplatenia

sa žalobca voči žalovaným domáhal. Okresný súd síce predmetnú zmluvu o medziúvere správne
považoval za spotrebiteľskú zmluvu a správne rozhodol, že na túto vec sa nevzťahuje zák. č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, lebo podľa čl. I.2. zmluvy
je jej účelom nadobudnutie vlastníctva nehnuteľnosti, resp. jej prestavba alebo modernizácia a zmluvys takýmto účelom sú podľa § 12 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. z režimu uvedeného zákona vylúčené,
napriek tomu okresný súd žalobcovi priznal len sumu rovnajúcu z rozdielu medzi úverom poskytnutým
žalobcom, teda sumou 3 850,50 € a sumou 1 563,54 €, ktorú sumu žalovaný 1/ uhradil. Nebol daný

dôvod pre nepriznanie žalobcovi aj poplatku o zavedenie účtu, upomienky a poplatkov za poistenie,
ktoré žalobca žalovanému 1/ účtoval, a ktoré bol žalovaný povinný v zmysle zmluvy o úvere a platných
sadzobníkov poplatkov zaplatiť. Z uvedeného dôvodu krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku,
ktorým okresný súd žalobu zamietol, zmenil tak, že žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 215,29 € s 5% úrokmi z omeškania ročne zo sumy 1 589,36 € od 19. 04. 2013, teda odo dňa

nasledujúceho po odstúpení od zmluvy do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká
v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného. Okresný súd správne záväzok žalovaných 1/,
2/ nepovažoval za spoločný záväzok v zmysle § 511 OZ, lebo povinnosť plniť spoločne a nerozdielne
nebola určená právnym predpisom rozhodnutím súdu ani dohodnutá stranami a nevyplýva ani z povahy
plnenia. S týmto záverom sa odvolací súd stotožnil a preto uložil rovnako ako okresný súd žalovaným
1/, 2/ povinnosť plniť súčasne s tým, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť

druhého žalovaného.

18. Odvolací súd povolil žalovaným 1/, 2/ sumu 215,29 € s prísl. zaplatiť v splátkach po 50 €
mesačne vzhľadom na ich sociálnu situáciu a s prihliadnutím aj na tú skutočnosť, že zaplatenie žalovanej
istiny s príslušenstvom v tomto rozsahu žalobca nenamietal. O povinnosti zastaviť sumu 215,29 € s

príslušenstvom v splátkach odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 232 ods. 3 a 4 CSP, podľa ktorých
ustanovení lehota na plnenie je 3 dní a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených
prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a
splátky vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje v poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť

celého plnenia.

19. Ďalším výrokom okresný súd určil, že zmluvné ustanovenia Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a
stavebnom úvere čl. II bod 2 v znení: „do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa dlžník
zaväzuje splácať úroky z mimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 799,-

Sk“ a čl. VII. bod 6 úveru v znení „odstúpením od tejto zmluvy nezaniká ani právo veriteľa požadovať
zmluvnedohodnutéúrokyaždozaplateniacelejpohľadávky“jeneprijateľnápodmienkavspotrebiteľskej
zmluve.

20. Okresný súd vyššie uvedený výrok rozsudku síce právne neodôvodnil, táto skutočnosť však nebol

a žalobcom v odvolaní namietaná, žalobca len namietal, že uvedené časti zmluvy v čl. II. bod 2 a v čl.
VII. bod 6 nie sú neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Pokiaľ ide o časť výroku týkajúceho
sa neprijateľnosti podmienky v čl. VII. bod 6 zmluvy o mimoriadnom úvere a stavebnom úvere, žalobca v
odvolanísíceuviedol,žeodvolaniedotohtovýroku nepodáva,vskutočnostiale vpísomnomvyhotovení
odvolania sa takáto námietka nachádza, a teda odvolanie v tomto smere podané bolo, a nedošlo k

čiastočnému späťvzatiu žaloby v tomto smere zo strany žalobcu. Z uvedeného dôvodu odvolací súd
rozsudok okresného súdu o určení, že zmluvné ustanovenia zmluvy o mimoriadnom medziúvere a
stavebnom úvere v čl. VII. bod 6 úveru je neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve, potvrdil z
dôvodov uvedených v rozsudku okresného súdu, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
(§ 387 ods. 1, 2 CSP).

21. Odvolací súd sa však nestotožňuje s rozhodnutím okresného súdu, pokiaľ okresný súd určil, že aj
zmluvná podmienka uvedená v čl. II. bod 2 predmetnej zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere je neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve. Okresný súd rozsudok v uvedenom výroku
odôvodnil tým, že zmluvné ustanovenie, podľa ktorého dlžník (tu v postavení spotrebiteľa) platí splátkami

výlučne úrok, teda len odplatu veriteľovi (dodávateľovi), pričom sa jeho dlh na istine napriek riadnemu
plateniu splátok neznižuje, je nastavené výlučne v prospech veriteľa (dodávateľa) a týmto spôsobom je
dlžník v konečnom dôsledku povinný zaplatiť na úroku viac, lebo keby sa jeho dlh na istine postupným
splácaním znižoval, znižovala by sa pomerne aj výška úroku, ktorú je povinný zaplatiť. Tento názor
okresného súdu je síce právne správny, avšak nevzťahuje sa na uvedený prípad.

22. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným 1/ je založený na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere
zo dňa 06. 06. 2007, ktorú uzavrel žalobca ako stavebná sporiteľňa, ktorá vykonáva stavebné sporenie
vrátane poskytovania stavebných úverov a medzi úverov podľa zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnomsporení (ďalej len zákon č. 310/1992 Zb.). V zmysle § 8 ods. 3 uvedeného zákona stavebný sporiteľ má
nárok na pridelenie stavebného úveru po splnení zmluvne dohodnutých podmienok.

23. Podľa § 9 ods. 1 toho istého zákona stavebný sporiteľ získa stavebný úver, ak dodrží dohodnuté
podmienky stavebného sporenia a spĺňa podmienky poskytnutia stavebného úveru. Okrem stavebného
sporenia a poskytovania stavebných úverov stavebným sporiteľom, ktorým vznikol nárok na stavebný
úver, môže žalobca v zmysle § 12 ods. 2 uvedeného zákona poskytovať stavebné úvery za komerčných
podmienok na stavebné účely stavebným sporiteľom, ktorí splnili podmienky sporenia svojich vkladov,

ale ďalšie zmluvne dohodnuté podmienky na pridelenie stavebného úveru ešte nespĺňajú, alebo
stavebným sporiteľom, ktorí ešte len sporia. V takomto prípade stavebná sporiteľňa - žalobca poskytuje
stavebným sporiteľom medziúver na preklenutie doby, kým naplnia podmienky na získanie stavebného
úveru. Žalobca teda poskytuje stavebným sporiteľom na ich žiadosť peňažné prostriedky v takýchto
prípadoch skôr, ako splnili zmluvné a zákonné podmienky na poskytnutie stavebného úveru. Pri
medziúvere má stavebný sporiteľ zriadené dva účty, a to účet sporenia , na ktorý počas fázy medziúveru

stavebný sporiteľ poukazuje vklady, ktoré sa mu úročia a ku ktorým je pripisovaná aj štátna prémia,
a prislúchajúci účet z medziúveru. Stavebný sporiteľ sa zaväzuje, že počas fázy medziúveru do
splnenia podmienok na stavebný úver bude splácať len úroky z medziúveru, pričom si bude naďalej
sporiť na prislúchajúci účet sporenia. Po splnení podmienok na pridelenie cieľovej sumy sa medziúver
transformuje na stavebný úver a peňažné prostriedky z účtu sporenia t. j. vklady, ktorý stavebný sporiteľ

poukazoval počas fázy medziúveru na účet sporenia, úroky z vkladov a štátna prémia sa zúčtujú
so sumou na účte medziúveru a tým zároveň dôjde k zníženiu celkovej sumy úveru a zníženiu istiny
úveru. K tomuto zníženiu síce nedochádza pravidelne každý mesiac, v konečnom dôsledku však dôjde
k zníženiu výšky stavebného úveru aj o sumy, ktoré nadobudol stavebný sporiteľ titulom úrokov zo
stavebného sporenia, teda úroky z vkladov a zo štátnej prémie. Stavebný sporiteľ tak v podstate aj vo

fáze medziúveru znižuje istinu úveru, pričom k samotnému zníženiu istiny dôjde pri pridelení cieľovej
sumy, teda pri prechode z fázy medziúveru do fázy stavebného úveru. V tomto smere sa odvolací súd
stotožnil s námietkami žalobcu a rozsudok okresného súdu v tejto časti, teda vo výroku, ktorým okresný
súd určil, že zmluvné ustanovenie zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere v čl. II. bod 2 je neprijateľná
zmluvná podmienka, zrušil.

24. Vzhľadom na zmenu rozsudku okresného súdu bolo potrebné zrušiť rozsudok aj vo výroku o náhrade
trov konania vzhľadom na zmenu pomeru úspechu a neúspechu žalobcu a žalovaných 1/, 2/. Podľa §
255 ods. 1 CSP okresný súd síce správne rozhodol o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie
podľa pomeru úspechu strán sporu vo veci, v dôsledku zmeny rozhodnutia okresného súdu však došlo

k zmene tohto pomeru tak, že pomer úspechu žalobcu predstavuje v konaní 86%. Preto odvolací
súd rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 86%
od žalovaných 1/ a 2/. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

25. Žalobca aj žalovaní 1/, 2/ boli v odvolacom konaní čiastočne úspešní, preto o nároku na náhrade
trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 1 CSP s prihliadnutím na ust. §
262 ods. 1 CSP tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného

uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), intervient, ak
spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP (§ 425 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) § 428 CSP.