Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Žilina

Judgement was issued by JUDr. Amália Paulerová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/102/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5810203106
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5810203106.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu - sudcov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcov: 1/ N. W.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. č. XXX, 2/ R. W., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. č. XXX, v zastúpení
právne: JUDr. Diana Hrončeková, L. XXY. R. R., proti žalovanému: S.O.S. financ, spol. s r.o., Winterova
1777/60, 921 01 Piešťany, IČO: 36 250 406, v konaní o určenie vlastníckeho práva a iných práv, v štádiu
rozhodovania o náhrade nemajetkovej ujmy a o zaplatenie 4.052,01 eur s príslušenstvom, na základe
odvolania žalobcov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k. 1C/63/2010-458 zo dňa 27.
februára 2017, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v časti výroku I., v ktorej žalovanému súd uložil povinnosť zaplatiť žalobcom
v 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne úrok z omeškania 0,05 % ročne z istiny 4 052,01 eur od 26.02.2016
do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (časť výroku I.) a vo výroku o náhrade trov
konania (výrok III.).

N e d o t ý k a sa rozsudku v časti výroku I. o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcom v 1 a
2 rade spoločne a nerozdielne istinu 4 052,01 eur a výroku II. o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť

žalobcovi v 1. rade sumu 750 eur a žalobkyni v 2. rade 750 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovanému voči žalobcom 1/ a 2/ n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil vo výroku I. povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcom 1/
a 2/ spoločne a nerozdielne sumu 4.052,01 eur s 0,05 % úrokom z omeškania ročne od 26.02.2016 do
zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi v 1/ rade sumu 750 eur, žalobkyni v 2/ rade 750 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo výroku III. žalobcom v 1/ a 2/ rade priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému do výšky 1.

2. Za dôvodnú vyhodnotil žalobu žalobcov, pokiaľ sa voči žalovanému domáhali zaplatenia istiny
4.052,01 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Nájomná zmluva uzatvorená medzi žalobcami
1/, 2/ a žalovaným dňa 29.10.2008 v zmysle ktorej boli povinní žalobcovia 1/ a 2/ vrátiť nájomné za
prenájom nehnuteľnosti, bola vyhlásená za absolútne neplatnú. Žalobcovia 1/, 2/ platili nájom za
užívanie nehnuteľnosti, ktorej boli a sú vlastníkmi a keďže aj právny úkon uzavretia kúpnej zmluvy bol
vyhlásený za absolútne neplatný žalovaný sa bezdôvodne obohatil na ich úkor. Pri uvedenom právnom

závere okresný súd postupoval podľa § 451 ods. 1, ods. 2 v aplikácii s § 457 Občianskeho zákonníka. O
bezdôvodnomobohatenísažalobcoviadozvedeliprávoplatnosťourozsudku,ktorýmsúdurčilneplatnosť
nájomnej zmluvy (pozn. odvolacieho súdu - rozsudok OS Námestovo č.k. 1C/63/2010-302 zo dňa
26.08.2013 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. lC/63/2010-351 zo dňa 28. 11. 2014, všetko v spojenís rozsudkom KS v Žiline, č.k. 10Co/189/2015 -371 zo dňa 29.10.2015 - právoplatnosť nadobudol
22.02.2016) a od právoplatnosti rozsudku žalovaný sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcov. Počnúc
26.02.2016 okresný súd priznal žalobcom 1/, 2/ aj úrok z omeškania z istiny vo výške 0,05 % ročne.

3. Okresný súd za dôvodný vyhodnotil aj nárok žalobcov na náhradu tzv. nemajetkovej ujmy (podľa §
11, 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a túto im priznal od žalovaného každému z nich v sume 750 eur.

4. Žalobcom 1/, 2/ priznal nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 1. Poznamenal,

že rozhodoval o žalobe žalobcov, ktorou sa domáhali určenia: 1/ neplatnosti kúpnej zmluvy 2/
neplatnosti nájomnej zmluvy 3/ neplatnosti zmluvy o budúcej zmluve 4/ určenia vlastníctva 5/ náhrady
nemajetkovej ujmy 6/ bezdôvodného obohatenia získaného na základe neplatnej nájomnej zmluvy
7/ vyslovenia žalovanému zákazu zdržania sa nekalej praktiky dojednávania kúpnych zmlúv, ktorým
sleduje skutočnosti, poskytnutie úveru alebo pôžičky spotrebiteľov 8/ žalovaný sa domáhal vrátenia
kúpnej ceny. Žalobcovia boli úspešní o nároky pod bodmi 1, 2, 3, 5, 6, žalovaný o nároky pod bodmi

4, 7, 8. Pri porovnaní úspechu a neúspechu sa vzájomný úspech a neúspech kryjú v troch úspešných
nárokoch pre žalobcov s troma úspešnými nárokmi žalovaného. Žalobcovia tak boli úspešní v dvoch
výrokoch, čo z 8 výrokov predstavuje 1 -inu úspechu.

5. Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia 1/, 2/, čo do časti výroku I. do výšky

priznaného príslušenstva ( úroku z omeškania ) a do súvisiaceho výroku III. o nároku na náhradu trov
konania.

6. Pokiaľ ide o výšku priznaného úroku z omeškania, argumentovali najmä tým, že podaním zo dňa
27.02.2017 upozornili okresný súd na svoje podanie zo dňa 26.05.2016, v ktorom špecifikovali nárok

na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 4.052,01 eur, v rámci ktorého si uplatnili aj úrok z
omeškania od 26.05.2016 do zaplatenia. Pri číselnom vyjadrení úroku z omeškania došlo z ich strany
k zjavnej chybe v písaní a počítaní pri vyjadrení percentuálnej výšky úrokov z omeškania, ktorá bola
nesprávne ich chybou v písaní vyjadrená sumou 0,05 % ročne, keď správne mala znieť 5,05 % ročne.
Zjavnosť chyby v písaní a počítaní vyplýva aj z odôvodnenia ich podania zo dňa 26.05.2006, odkázali

v ňom totiž na § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého je výška úrokov z
omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Zároveň dodali v predmetnom podaní, že
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná ku 26.02.2016 je 0,05 %. Vzhľadom na
túto zjavnú nesprávnosť spôsobenú ich chybou v písaní a počítaní navrhovali súdu vykonať opravu

zrejmejchybyvuznesení1C/63/2010-426zodňa17.08.2016 avydať opravnéuznesenie,ktorýmopraví
výrok uznesenia tak, že žalovanému bude uložená povinnosť zaplatiť žalobcom 1/, 2/ ( im odvolateľom)
spoločne a nerozdielne sumu 4.052,01 eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 26.02.2016 do
zaplatenia. V prípade odvolaním napadnutého nároku sa jedná o zjavnú nesprávnosť a chybu v písaní,
čo je zrejmé podľa odvolateľov aj z obsahu ich podania zo dňa 17.08.2006. Z tohto dôvodu odvolatelia

tvrdia, že rozhodnutie okresného súdu v odvolaním napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

7. Žalobcovia nesúhlasili s rozhodnutím okresného súdu ani vo výroku o priznaní nároku na náhradu
trov konania vo výške 1. Mali za to, že súd nesprávne určil pomer úspechu vo veci, opomenul, že

späťvzatie žaloby z ich strany vedúce k zastaveniu konania v časti uloženia povinnosti žalovanému
zdržať sa nekalej obchodnej praktiky, dojednávania kúpnych zmlúv, ktorými sleduje poskytnutie úveru
alebo pôžičky spotrebiteľom (čo súd hodnotí za ich zavinenie), bolo zrealizované a odôvodňované
výlučnepresprávaniesažalovaného,ktorývpriebehukonaniazrušilvýkonvšetkýchčinností,ktorémalv
predmete podnikania zapísané v Obchodnom registri. Odpadol tak dôvod rozhodnúť o tejto časti návrhu.

Zastavenie konania v tejto časti zavinila strana žalovaného, preto existoval dôvod pre postup súdu o
rozhodovaní o trovách podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku a zavinenie na zastavenom
( čiastočnom ) konaní pripísať v tejto žalovanému. Následne je správne uzavrieť, že oni - odvolatelia
boli úspešní v 6-tich výrokoch z 8, teda v rozsahu 75 % a žalovaný v rozsahu 25 %. Žiadajú zmenu
rozsudku vo výroku III. a priznať nárok na náhradu trov konania vo výške 75 %.

8. Žalovaný písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcov nepredložil.9. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolaní (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) po zistení,
že odvolanie podali na to oprávnené strany sporu proti rozsudku, ktorému je odvolanie prípustné,
viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1

CSP, potvrdil rozsudok podľa § 387 ods.1 CSP v odvolaním napadnutej časti (časť výroku I. a výrok III.)
pre ich vecnú správnosť. Rozsudku sa nedotýkal vo zvyšku odvolaním nenapadnutom.

10. Krajský súd musel vyhodnotiť odvolanie žalobcov za nedôvodné.

11. Krajský súd zistil z obsahu spisu, že Okresný súd Námestovo uznesením č.k. 1C/63/2010-420 zo
dňa 8. augusta 2016 pripustil na návrh žalobcov 1/, 2/ zmenu žaloby v znení: „Žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcom v 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne sumu 4 05,01 eur s 0,05 % úrokom z omeškania
ročne od 26.02.2016 do zaplatenia. Petit žaloby zo dňa 28.06.2010, doručený súdu dňa 02.07.2010,
označený číslom III., IV., V. zostáva nezmenený. Podaním 15.08.2016 právna zástupkyňa žalobcov 1/, 2/
oznamuje okresnému súdu chybu v písaní v uznesení 1C/63/2010-420 zo dňa 08.08.2016, keď uviedla,

že po oboznámení sa s obsahom uznesenia zistila, že uznesenie obsahuje zjavné chyby v písaní v
samotnom výroku, keď namiesto sumy 4.052,01 eur je uvedená suma 4 05,01 eur. Okresný súd túto
zrejmú nesprávnosť na podnet právnej zástupkyne žalobcov odstránil uznesením 1C/63/2010-426 zo
dňa17.08.2016tak,žeopravilvýrokuznesenia1C/63/2010zodňa08.08.2016vznenívýroku:„Žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcom v 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne sumu 4.052,01 eur s 0,05 % úrokom z

omeškania ročne od 26.02.2016 do zaplatenia. Predmetné opravné uznesenie podľa doložky nadobudlo
právoplatnosť 13.09.2016. Pokiaľ okresný súd v meritórnom rozsudku priznal žalobcom 1/, 2/ popri
istine 4.052,01 eur úroky z omeškania vo výške 0,05 % ročne od 26.02.2016 do zaplatenia, rozhodol
v zmysle petitu žaloby (po pripustení zmeny) a v súlade s pripustenou zmenou rozhodol o tom - čo
do istiny a jej príslušenstva, čoho sa žalobcovia 1/, 2/ domáhali. Žalobcovia 1/, 2/ v podaní o opravu

uznesenia 1C/63/2010-420 zo dňa 8. augusta 2016 požadovali opravu jedine sumy istiny, nepožadovali
opravu aj výšky úrokov z omeškania. Nenamietali výšku úrokov ani v opravnom uznesení okresného
súdu 1C/63/2010-426 zo dňa 17. augusta 2016. Okresný súd v meritórnom rozhodnutí tak rozhodol o
výške úrokov z omeškania v zhode so znením žalobného petitu ako ho vymedzili žalobcovia.

12. V súvisiacom výroku o náhrade trov konania sa krajský súd v celom rozsahu stotožnil s prijatými
závermi okresného súdu v otázke porovnania ( prakticky ide o pomerovanie ) úspechu/neúspechu strán
sporu. Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane (§
256ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku).Vprípade,akkonaniebolosčastizastavené,súdprihliadnena
to, či a kto zavinil, že k zastaveniu muselo dôjsť. Vždy platí, kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal

ohľadom tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta
opačnej strane sporu. Pri správaní sa odporcu predpokladanom v § 256 ods. 1 Civilného sporového
poriadku musí ísť výlučne o správanie samotného žalovaného, nie o správanie niekoho iného alebo
správanie oboch účastníkov. Najčastejšie správanie odporcu zakladá procesné zavinenie, ak žalovaný
po začatí konania nárok žalobcu uspokojí a to aj vtedy, ak by žalobcu uspokojil, hoc k tomu nemal právnu

povinnosť. Musí však ísť o také správanie spôsobujúce zastavenie konania v procesnej situácii, keď sa
odporca - žalovaný zachoval v intenciách žalobného návrhu. Žalobným návrhom sa žalobca nedomáhal
uloženia povinnosti žalovanému ukončiť výkon predmetu činnosti, preto ak žalovaný zrušil v priebehu
konania výkon všetkých činností v predmete podnikania zapísané v Obchodnom registri, nemožno to
žalovanému pripísať ako procesné zavinenie v dôsledku jeho správania sa a následne nemožno tak

konštatovať ani jeho zodpovednosť na čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom. Vzhľadom na uvedené
nesie/ nesú podľa názoru odvolacieho súdu procesné zavinenie na zastavení (čiastočnom) konania
žalobcovia. Výsledok pomerovania úspechu/neúspechu strán v spore bol okresným súdom ustálený
správne v rozsahu 1-ina, čo zodpovedá rozsahu čistého úspechu žalobcov 1/ a 2/ v konaní a adekvátne
tomuto ich čistému úspechu im súd priznal aj nárok na náhradu trov konania voči žalovanému.

13. V odvolacom konaní žalobcovia 1/, 2/ úspešní neboli, na druhej strane úspešný bol žalovaný, ktorý
by mal nárok na náhradu trov odvolacieho konania od žalobcov 1/, 2/. Z obsahu spisu ale nevyplynulo, že
by si žalovaný trovy odvolacieho konania uplatnil, napokon, nevyplynulo zo spisu ani to, že by v súvislosti
s podaným odvolaním žalobcov 1/, 2/ mali žalovanému vzniknúť nejaké trovy. Z tohto dôvodu odvolací

súd postupujúc podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku žalovanému
nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom 1/, 2/.

14. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z

uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde
(§ 427 ods. 2 CSP).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených
v § 429 ods. 2 CSP.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.