Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 31, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/62/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3517203706
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3517203706.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov
Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu: F., s.r.o., so sídlom F. XX, W., IČO:
XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. W. O., advokátkou so sídlom, X. XXX/X, P. proti žalovanému: G. O.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, o zaplatenie príslušenstva pohľadávky, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 11. decembra 2017, č.k. 7Csp/73/2017-24,

takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol. Výrokom II. žalovanému priznal

nároknanáhradutrovkonaniavovýške100%.Vrozhodnutíkonštatoval,žežalobcasapodanoužalobou
domáhal proti žalovanému zaplatenia úroku vo výške 32% ročne, úroku z omeškania vo výške 5%
ročne, zo súm a za obdobia uvedené v žalobe, zostatku poplatku 178,96 eur, zostatku poplatku za
upomienky vo výške 48 eur, trov mediačného konania vo výške 142,79 eur a trov konania vo výške
100,58 eur spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku a trovách právneho zastúpenia, titulom zmluvy
o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXX zo dňa 04.12.2012. Po vykonanom dokazovaní

súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť. Právny vzťah medzi žalobcom
a žalovaným posúdil ako spotrebiteľský vzťah a uzavretú zmluvu ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere.
Konštatoval, že z predložených listinných dôkazov vyplynulo, že strany sporu uzavreli dňa 04.12.2012
úverovú zmluvu č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky
formou splátkového bezúčelového úveru za podmienok uvedených v zmluve a vo VOP, a to vo výške
úveru 350 eur, za administratívny poplatok vo výške 322 eur, v úverovej zmluve je uvedený údaj o RPMN

vo výške 281,64%. Žalovaný sa zaviazal úver splácať v 12-tich pravidelných mesačných splátkach po
56 eur, počnúc dňom 22.12.2012. Dňa 18.07.2013 požiadal žalovaný o úpravu splátkového kalendára
formou posunu splátky. Na základe tejto žiadosti mal byť úver uhradený dňa 22.04.2014. Žalovaný
celkovo na splátkach uhradil žalobcovi sumu 390 eur. Na podklade vykonaného dokazovania súd
dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Predmetom konania má byť dlžná suma, ktorá pozostáva
z úrokov, z úrokov z omeškania, poplatkov, poplatkov za upomienky a trov mediačného konania.

Uviedol, že vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v postavení spotrebiteľa, na daný zmluvný vzťah sa
aplikuje právna úprava o spotrebiteľských úveroch. Žalobca si uplatňoval úroky vo výške 32% ročne,
teda viac ako štvornásobne ako banky poskytovali v rámci úverov pre fyzické osoby v rovnakom
období (7,46%). Keďže úroková miera v úveroch poskytovaných bankami pre obyvateľstvo bola v čase
splácania úveru žalovaným priemerne vo výške 7,46%, žalobcom stanovený úrok podstatnou mierou
presahovalhornýlimitobvyklejúrokovejmiery,čosúdvyhodnotilakopostupžalobcuvrozporesdobrými

mravmi, ktorý je postihnutý absolútnou neplatnosťou v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Ďalej
uviedol, že pokiaľ pri uzatvorení zmluvy požadoval žalobca od žalovaného administratívny poplatok vovýške 322 eur (pri poskytnutí sumy úveru 350 eur) tento poplatok je neprimerane a neopodstatnene
vysoký. Postup žalobcu pri poskytovaní spotrebiteľského úveru v posudzovanom prípade posúdil ako
postup v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti veriteľa, ktorý zákonodarca považuje za nekalú

obchodnú praktiku a súčasne ju zakazuje podľa § 7 zákona č. 250/2007 Z.z.. Vychádzajúc zo skutkových
zistený vyplývajúcich z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že žalobca sa svojim postupom
dopustil klamlivej obchodnej praktiky, pretože v procese uzatvárania spotrebiteľského úveru podstatné
informácie týkajúce sa spotrebiteľského úveru poskytol spotrebiteľovi nejasným, nezrozumiteľným
spôsobom, čím mohol spotrebiteľa uviesť do omylu vo vzťahu k výške poskytovaného úveru. Na základe

vyššie uvedeného požiadavku žalobcu na administratívny poplatok vo výške 322 eur považoval za
nekalú obchodnú praktiku z dôvodu, že tento poplatok je neprimerane, neopodstatnene vysoký. Ďalej
konštatoval, že v predmetnej úverovej zmluve nie je uvedená ani doba trvania zmluvy a najmä termín
konečnej splatnosti úveru, ale ani počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne
poradie, v ktorom sa majú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbamispotrebiteľskéhoúverunaúčelyjehosplatenia,pretozdôvoduabsencieuvedenýchnáležitostí

sa poskytnutý úver považuje podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úverochzabezúročnýabezpoplatkov.Žalobcovibytakvznikloprávonavrátenieskutočneposkytnutého
plnenia, teda poskytnutého úveru bez úrokov, poplatkov, zmluvných pokút a upomienok. Žalovanému
tak vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi len hodnotu poskytnutého úveru vo výške 350 eur, keďže však
žalovaný doposiaľ zaplatil žalobcovi sumu 390 eur, súd žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách

konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.
2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý
žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ako
odvolací dôvod uviedol ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. V odvolaní poukázal na to, že
zmluvné strany si dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že ich právne vzťahy sa

budú spravovať Obchodným zákonníkom, preto na zmluvu nie je možné aplikovať ustanovenia zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Ďalej vyslovil názor, že zmluvu nemožno považovať za
bezúročnú a bez poplatkov, nakoľko výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je
jasne uvedená priamo na prednej strane zmluvy. Poukázal na skutočnosť, že v čase uzavretia zmluvy
neexistoval a nebol účinným žiadny všeobecne záväzný predpis, podľa ktorého by bola stanovená

maximálna prípustná výška úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov. Možno teda vychádzať iba
z ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je
poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Nemožno sa dovolávať údajov
výlučne bánk, pri posudzovaní obdobnosti prípadov treba prihliadnuť najmä na finančnú situáciu

spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzkov, objem poskytnutých peňažných prostriedkov
a lehotu splatnosti. Ďalej namietal záver súdu prvej inštancie že zmluvná podmienka uvedená v zmluve
o úvere, t.j. príslušný poplatok, je neprijateľná zmluvná podmienka. V tejto súvislosti poukázal na článok
4 ods. 2 Smernice rady 93/13/EHS z 05.04.93 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, z
ktorého vyplýva, že podstatou spotrebiteľského práva nie je a nemôže byť regulácia cien a spotrebiteľovi

nie je a ani nemôže byť odňatá možnosť slobodnej voľby, či určité služby za určitú cenu prijme
alebo službu využije. V danej veci zmluvné dojednanie, ktoré podliehalo prieskumu v tomto konaní, je
celkom jednoznačne cenovým dojednaním a vzhľadom na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka
ako aj článku 4 ods. 2 Smernice rady 93/13/EHS je vylúčené, aby súd preskúmaval primeranosť tohto
dojednania. Poukázal tiež na to, že u žalovaného sa jedná o osobu, ktorá má rozumové schopnosti

na úrovni primerane spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť zmysel a účel konania, ako aj
jazykové vyjadrenie právnych úkonov obsiahnutých v listinách, ktoré podpísal. K podpisu nebol žiadnym
spôsobom donútený, bola mu známa výška administratívneho poplatku pri uzatváraní zmluvy, takže tým,
že zmluvné strany výslovne prejavili vôľu uzatvoriť takúto zmluvu o úvere, došlo k jej individuálnemu
dojednaniu vrátane individuálneho dojednania výšky administratívneho poplatku a z tohto dôvodu ho nie

je možné považovať za neprijateľnú podmienku.
3. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP a zistil, že rozsudok súdu
prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol
bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať
pojednávanie odvolacie súdu.

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na použití ust. § 11 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na
ust. § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách, keď mal za to, že poskytnutý úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov, pretože
v úverovej zmluve nie je uvedená doba trvania zmluvy, najmä termín konečnej splatnosti úveru, ale anipočet a termíny splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa majú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom. Ďalej súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil aj
na aplikácii ustanovenia § 39 a § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, keď vyhodnotil požiadavku žalobcu

na administratívny poplatok vo výške 322 eur (pri poskytnutom úvere 350 eur) za neprimeranú zmluvnú
podmienku a uplatnený úrok vo výške 32% ročne za úrok poskytnutý v rozpore s dobrými mravmi.
5. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že dňa 04.12.2012 bola medzi stranami sporu uzavretá zmluva o
úveruč.XXXXXXXXX,nazákladektorejžalobcaposkytolžalovanémuúver vovýške350euražalovaný
ako dlžník sa zaviazal zaplatiť žalobcovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 322 eur, t.j.

celkovo zaplatiť čiastku 672 eur, v 12-tich mesačných splátkach po 56 eur, počnúc dňom 22.12.2012. V
zmluve je uvedený údaj o RPMN 281,64%. Žalobca v žalobe uviedol, že 18.07.2013 požiadal žalovaný o
úpravu splátkového kalendára formou posunu splátky; v zmysle priloženej žiadosti mal žalovaný žalobcu
požiadať o odloženie splátok o 150 dní tak, aby dátum prvej posunutej splátky bol 22.08.2013.
6. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch alebo iných úveroch
a pôžičkách v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere

okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
7. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným

zostatkom s rôznymi úrokovými sadzami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
8. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1
a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
9. V danej veci po preskúmaním zmluvy o úvere a žiadosti o úpravu splátkového kalendára sa odvolací

súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere neobsahuje náležitosti vyžadované v
ust. § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona č. 129/2010 Z.z., nakoľko z uzavretej zmluvy, ani zo všeobecných
zmluvných podmienok nie je možné zistiť, aký bol termín splátky istiny, a taktiež po súhlase žalobcu so
žiadosťou o úpravu splátkového kalendára, nie je možné ani určiť, aký bol konečný termín splatnosti
poskytnutého úveru. Pokiaľ ide o termín splátky istiny, tento nevyplýva ani zo Všeobecných podmienok

poskytnutia úveru, keď v bode 3 Všeobecných podmienok sa dlžník iba zaviazal vrátiť dohodnuté
peňažné prostriedky v zmysle podmienok zmluvy formou vkladov jednotlivých splátok na účet veriteľa
a v bode 4 v prípade omeškania s niektorou splátkou 7 dní a viac omeškanú splátku uhradiť do rúk
mandatára v hotovosti spolu so zmluvnou pokutou 15 eur za každý jeden prípad omeškania; konkrétny
termín splátky však zo Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ani zo samotnej zmluvy o úvere

alebo zo žiadosti o úpravu splátkového kalendára, nevyplýva.
10. Neuvedenie termínu splátok istiny úrokov a iných poplatkov a neuvedenie konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru (keď pri neuvedení termínu splátok nie je možné ani výkladom zistiť konečný
termín splatnosti úveru) má následok, že úver sa v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalobca by tak mal proti

žalovanému nárok iba na vrátenie nezaplatenej istiny. Keďže však žalobca svojou žalobou uplatnil iba
nárok na zaplatenie úrokov, úrokov z omeškania a poplatkov a v konaní bola konštatovaná bezúročnosť
a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, súd prvej inštancie správne žalobu žalobcu ako nedôvodnú
zamietol. Keďže tento záver súdu prvej inštancie bol správny, z dôvodu hospodárnosti konania sa
odvolací súd už potom nezaoberal ďalšími odvolacími námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní,

nakoľko už samotná skutočnosť, že predmetná zmluva neobsahuje údaje vyžadované v ust. § 9 ods. 2
písm. f) a k) zákona č. 129/2010 Z.z. spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru.
11. K námietke žalobcu, že v predmetnej veci si zmluvné strany dohodli v zmysle § 262 ods. 1
Obchodného zákonníka, že ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom, preto na
zmluvuniejemožnéaplikovaťustanoveniazákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,odvolací

súd uvádza, že súdna prax považuje spotrebiteľské zmluvy, vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom
a nepodnikateľom a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy, za typický občianskoprávny vzťah.
Úver je síce absolútnym obchodom a na úver dopadá tretia časť Obchodného zákonníka bez ohľadu
na povahu účastníkov úverovej zmluvy, avšak predmetná vec sa týka spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je
regulovaná osobitnou právnou úpravou. Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma

úver na spotrebu, teda ide o typický občianskoprávny vzťah. Úverovanie spotrebiteľov patrí medzi
najfrekventovanejšie občianskoprávne vzťahy a v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov
súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľsképrávo (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo/20/2009). Uvedené závery a názory akceptoval
aj Ústavný súd SR vo svojom uznesení zo dňa 19.06.2013, č. k. I.ÚS 402/2013.

12. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správny v celom rozsahu potvrdil.
13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods.
1 a § 255 ods. 1 tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, nárok na náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko žalovaný si náhradu týchto trov konania neuplatnil a žiadne

trovy dovolacieho konania mu zo spisu nevyplývajú.
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)

(§ 428 CSP).