Uznesenie Judgement was issued on Friday, October 10, 2008

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 50C/166/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207221144
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2008

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Dančová
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2008:1207221144.8

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v Bratislave samosudkyňou JUDr. Ivanou Dančovou v právnej veci
navrhovateľa : M.. P. R., trvale bytom S. XXX,. zastúpený J.. Z. S., advokátkou, so sídlom L. N. XX,.
B. proti odporcovi : V., a.s., M. N. X,. B., IČO : XXX. XXX XXX, B. o uloženie povinnosti opraviť údaje
v hodnotení zamestnanca takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.07.2007 sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil
povinnosť odporcovi opraviť údaje v jeho hodnotení podľa § 75 ods. 3 Zákonníka práce.

Žiadal, aby súd zaviazal odporcu rozsudkom "opraviť písomne vypracované hodnotenie navrhovateľa
vypracované s názvom Hodnotenie za rok 2006 tak, že v časti Rozpočtové a výkonnostné a úlohy, v
bode1.Kvalitatívneúlohypodporujúcestratégiuaročnécieleaúlohy,vnázveukazovateľaoptimalizácia
extraktov z Hodon PCD do DWD sa % plnenie vo výške 80% nahrádza 100%; v názve ukazovateľa
dokumentácia k riešeným úlohám v releasoch za NBD Hodan sa % plnenie 75% nahrádza 90% a
následne na uvedené hodnotenie je odporca povinný upraviť aj položku v bode 2. Spôsobilosti sa v

názve ukazovateľa Zameranie a dosahovanie cieľov sa plnenie 2 nahrádza plnením 6, v ukazovateli
Orientácianaklientasaplnenie2nahrádzaplnením6, vukazovateliKomunikáciasaplnenie2nahrádza
plnením 6, v ukazovateli Tímová spolupráca sa plnenie 2 nahrádza plnením 4 a následne na uvedené
hodnotenie je odporca povinný opraviť aj položku Spolu; v bode 4 Celkové Hodnotenie sa známka DN
nahrádza BP, v bode 5 Slovné hodnotenie celkového hodnotenia sa na konci znenia vypúšťa znenie
"Pri riešení potrebuje vedenie" a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzatvoril pracovnú zmluvu dňa 13.02.1997 s nástupom práce od
15.02.1997 so zaradením programátor na miesto výkonu práce v B.. Pracovný pomer bol uzatvorený
na dobu neurčitú a počas trvania tohto pracovného pomeru bolo zaradenie navrhovateľa niekoľkokrát
zmenené. Vsúčasnostijezaradenýnafunkciuprogramátoranalytik5-IT-1špecializácia sozameraním

na výkon práce v oblasti špecializácia stupeň B.

Poukázal na to, že u odporcu sa pravidelne vykonáva hodnotenie zamestnancov na základe interného
právneho aktu prijatého u odporcu č. 199/POS/2005 s názvom " Pracovný postup 199/POS/2005,
ktorý nadobudol účinnosť dňom 30.08.2005. Dňa 23.04.2007 bol navrhovateľ oboznámený s jeho
"Hodnotením za rok 2006 nemanažér". Toto hodnotenie sa týkalo časového obdobia výkonu jeho

pracovného pomeru od 01.07.2006 do 31.12.2006. Hodnotenie bolo podpísané hodnotiteľkou I.. B.,
vedúcou tímu "O.", ktorá k hodnoteniu nemala riadne a úplné informácie. Navrhovateľ sa následnedozvedel, že toto hodnotenie vypracovala ešte jeho predchádzajúca nadriadená I.. A. J. a v čase
pohovoru o jeho hodnotení už nebola zamestnankyňou u odporcu, pretože skončila pracovný pomer
u odporcu ku dňu 31.03.2007. Pri pohovore s nadriadenou p. B. nesúhlasil s jeho hodnotením a

následne podal sťažnosť na priebeh hodnotiaceho pohovoru a na výsledky hodnotenia. Keďže nebola
vykonaná žiadna náprava v tomto smere, písomne opätovne žiadal o opravu hodnotenia, ktoré sa ale
neuskutočnilo.Takýtopostuppovažujezajehodiskrimináciuzostranyodporcu,najmäprijehokariérnom
a platovom postupe, ako aj pre uplatnenie sa v kolektíve v ktorom pracuje.

Podľa názoru navrhovateľa pracovné hodnotenie sa vypracováva za účelom úprav platu a odmien. Dňa
bol 01.04.2007 preradený na práce vyššej zložitosti, avšak i po tomto preradení má za to, že hodnotenie
odporcu je v rozpore s princípom rovnakého zaobchádzania na pracovisku. Hodnotenie odporcu
charakterizujeako zadopredustanovené,scieľomskresľovania,resp.priusmernení koľkopracovníkov
môže byť zaradených do konkrétnych skupín. Domnieva sa, že už dopredu je stanovené, že
hodnotitelia môžu jednotlivým zamestnancom prideliť len určený počet bodov. Navrhovateľ je občanom

so ZŤP a diskriminovanie pociťuje taktiež aj pri zaraďovaní na odborné školenia, či nevytvárania
vhodných pracovných podmienok, napr. zabezpečením školení na podporu jeho kariérneho postupu ale
i i tým, že nemôže parkovať s motorovým vozidlom pri výkone práce u zamestnávateľa.

Odporca návrh žiadal jednoznačne zamietnuť s poukazom na to, že z vecného hľadiska nie je možné

odôvodnený návrh a navrhovaný petit oprieť o ustanovenie § 75 ods. 3 Zákonníka práce. Podľa
jeho názoru uvedeného ustanovenia sa môže zamestnanec domáhať cestou súdnej ochrany len
pri vypracovaní pracovného posudku. Toho, čoho sa navrhovateľ domáha nie je možné považovať
za pracovný posudok. Je to len pracovné hodnotenie, ktoré slúži výlučne pre interné potreby
zamestnávateľa. Pri hodnotení navrhovateľa podľa vyššie uvedeného vnútorného predpisu odporcu

uviedol, že zamestnávateľ pravidelne vykonáva hodnotenia zamestnancov za účelom riadenia ich
výkonnosti a rozvoja a finančné ohodnotenie zamestnanca slúži na zaistenie, aby všetci zamestnanci
efektívne prispievali k dosahovaniu obchodných cieľov banky a podieľali sa tak na jej rozvoji a
súčasne, aby boli vytvorené podmienky aj pre individuálny rast zamestnancov. Na dôvažok uviedol,
že pracovné hodnotenie navrhovateľa označené "DN" (Developent need) nie je v žiadnom prípade

prejavom diskriminácie z jeho strany, pretože toto hodnotenie sa výrazne nevymyká od hodnotenia iných
zamestnancov pracujúcich u odporcu na tom istom organizačnom útvare. Ostatné tvrdenia navrhovateľa
ohľadom diskriminácie poprel z dôvodu, že sa nezakladajú na pravde a pre posúdenie veci sú preto
irelevantné. Poukázal na to, že ak má navrhovateľ pocit, že je zo strany odporcu diskriminovaný, môže
sa domáhať právnej ochrany podľa antidiskriminačného zákona a nie žalobou podľa § 75 ods. 3 ZP

návrhom na opravu jeho pracovného hodnotenia.

Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu navrhovateľa, výsluchom
navrhovateľa, prednesom splnomocneného zástupcu odporcu, výpoveďami svedkov I.. T. B., I.. J. L.,
I.. S. M., I.. D. Z., listinami založenými v spise a priloženými osobnými spismi zamestnancov a zistil

tento skutkový a právny stav veci:

Z osobného spisu navrhovateľa súd zistil, že dňa 13.02.1997 uzatvoril s odporcom pracovnú zmluvu
s nástupom práce od 15.02.1997 na dobu neurčitú so zaradením programátor v tarifnej triede 8.
Od 01.04.1998 bol zaradený do funkcie odborný programátor v tarifnej triede 9. Podľa pracovného

hodnotenia za obdobie od 30.06.1997 do 31.08.1998 na základe hodnotiaceho hárku bolo hodnotenie
navrhovateľa ohodnotené v súčte na výbornú, pracovná výkonnosť a kvalita práce bola hodnotená ako
veľmi dobrá, iniciatívnosť na veľmi dobrej úrovni, dôslednosť v práci dobrá, zodpovednosť v práci veľmi
dobrá, kultúra správania dobrá - priemerná, zvyšovanie kvalifikácie, húževnatosť a organizovanie vo
svojej činnosti ako veľmi dobrá. S hodnotením navrhovateľ súhlasil. Dňa 29.01.1999 bol navrhovateľ

zaradený do funkcie hlavný programátor v tarifnej triede 10. Dňa 25.07.2000 bolo navrhovateľovi zo
strany odporcu oznámené, že došlo k organizačnej zmene a od 01.08.2000 bol zaradený do odboru
"Vývoj IT". Listom zo dňa 02.04.2002 bol organizačnou zmenou zriadený nový úsek IT a prevádzka
a odbor IT, do ktorého bol navrhovateľ zaradený. V osobnom spise navrhovateľa sa nachádzajú e-
mailové správy ako aj písomnosti týkajúce sa nedodržania pracovnej disciplíny navrhovateľa súvisiace

s neodpracovanými pracovnými hodinami a z ktorých vyplynulo, že ústne a písomné upozornenie na
porušenie pracovnej disciplíny bolo medzi navrhovateľom a odporcom aj písomne riešené bez toho, aby
bol pracovný pomer s navrhovateľom zrušený výpoveďou. Dňa 01.07.2002 došlo k dohode o zmene
pracovnej zmluvy, podľa ktorej bol navrhovateľ zaradený do funkcie hlavný programátor. Od 01.11.2002bola navrhovateľovi upravená výška mzdy na 18.500.-Sk. Dňa 01.11.2002 bol navrhovateľ preradený
do vyššej kvalifikačnej skupiny ako programátor v oblasti 5- IT a riadenie projektov so zaradením do
stupňa C. Navrhovateľ k tomuto preradeniu nemal pripomienky. Dňa 01.10.2004 bola navrhovateľovi

upravená mzda na 21.000.-Sk. Navrhovateľ je od roku 1984 v invalidnom dôchodku a podľa rozhodnutia
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Čadci je občanom s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou
funkčnosti 50%. Z uvedeného dôvodu mu bol priznaný finančný príspevok na kompenzáciu zvýšených
výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.

Podľa vnútorného predpisu "Systém riadenia výkonnosti a rozvoja" s účinnosťou od 05.03.2004
odporca na zabezpečenie systému riadenia výkonnosti a rozvoja svojich zamestnancov pravidelne v
polročnom období trvania pracovného pomeru zamestnanca jeho prácu hodnotí podľa schváleného
záznamového formulára, ktorého úlohou je, aby hodnotiteľ t.j. nadriadený zamestnanca pravidelne
podriadeného zamestnanca ohodnotil pri jeho pracovnom výkone, oboznámil ho s jeho hodnotením na
pripravenej schôdzke, ako aj, aby stanovil ciele a aktualizoval pracovný a rozvojový plán strategických

zámerov banky. Hodnotiaci hárok pozostáva zo šiestich hodnotiacich častí. Navrhovateľ bol odporcom v
období od 01.07.2006 do 31.12.2006 hodnotený v časti 1 - kvalitatívne úlohy 91%, v časti 2 - spôsobilosť
40%, v časti 3 - hodnotenie v projektovom tíme - bez hodnotenia, v časti 4 - celkové hodnotenie
"DN" (Development need), v časti 5- slovné hodnotenie bol hodnotený poslednou vetou ako " Pri riešení
úloh potrebuje vedenie ".

Navrhovateľ pri výsluchoch uvádzal, že počas tohto súdneho konania bolo vykonané opätovne jeho
hodnotenie, s ktorým nie je spokojný. Uviedol, že jeho bývalá nadriadená I. J. sa snažila potlačiť
akékoľvek nové myšlienky a zlepšenia, na čo on podával na ňu sťažnosti. Jeho práca bola podľa neho
nadmieru kontrolovaná a jeho kariérny postup bol niekoľko krát prerušený a to preradením do iného

tímu. Zažíva stres a má pocit priamej diskriminácie s tým, že v porovnaní s ostatnými kolegami má
najnižší plat.

Svedkyňa I.. T. B. uviedla, že od 01.04.2007 je nadriadenou navrhovateľa a pohovor s navrhovateľom
vykonala ohľadom hodnotiaceho hárku osobne. Hodnotiaci hárok pripravovala predchádzajúca

nadriadená navrhovateľa I.. J.. Uviedla, že pri pohovore bol navrhovateľ spokojný a všetko bolo OK, ale
ponáhľala sa na míting a navrhovateľ nestihol hodnotiaci hárok podpísať. Cca po 1 hod. navrhovateľ
prišiel za ňou a oznámil jej, že s hodnotením nesúhlasí. Viac túto záležitosť neriešila.

Svedok I.. J. L., kolega navrhovateľa, uviedol, že je zaradený do funkcie programátor analytik a s

navrhovateľom sa pozná od augusta 2000. Spolu mali nadriadenú I.. J. od roku 2006. Uviedol, že
navrhovateľ si na hodnotenie sťažoval. So svojím hodnotením bol spokojný. Na otázku, či má
vedomosť o tom, že navrhovateľ spĺňal predpoklady na dobrý výsledok práce uviedol, že výsledky
navrhovateľa neboli podľa jeho predstáv, ale to neznamená, že jeho predstavy boli správne. O
diskriminácii navrhovateľa na pracovisku nevie.

Svedkyňa I.. S. M., personálny manažér u odporcu vypovedala, že o sťažnosti navrhovateľa o hodnotení
má vedomosť. Bolo pri tomto neštandardnom postupe navrhnuté, aby svedkyňa bola pri pohovore
prítomná ako pozorovateľ. Pohovor mala viesť nadriadená I. B., ale tá len interpretovala hodnotenie
vypracované predchádzajúcou nadriadenou I.. J.. Pohovor bol preto vykonaný s nadriadenou v 2. stupni

I.. Z., ktorá bola nadriadená I.. J. a spolu úzko spolupracovali. Vypovedala, že s I.. Z. pri pohovore
prechádzali s navrhovateľom položku po položke. Pohovor prebiehal korektne. Má vedomosť o tom,
že navrhovateľ nesúhlasil s vytknutými skutočnosťami a výslovne povedal, že s hodnotením nesúhlasí.
Uviedla, že hodnotenie nemá vplyv na fixnú zložky mzdy, čiastočne má vplyv na variabilnú zložky mzdy.

Svedkyňa I.. D. Z., nadriadená navrhovateľa v 2. stupni vypovedala, že navrhovateľ si od roku
2004 sťažoval veľmi často a na rôzne veci. Sťažoval si aj so svojim pracovným zaradením a žiadal,
aby bol presunutý na funkciu programátor - analytik. O upieraní práva na školenie nemá vedomosť.
Navrhovateľovi boli prideľované jednoduché výkony, nakoľko jeho výkony vykazovali vysokú chybovosť.
Nadriadená navrhovateľa I.. J. sa s ňou radila pri príprave jeho hodnotenia, najmä ako ďalej postupovať

pre efektívnejší výkon u navrhovateľa. S I.. J. hodnotenia prešli, pričom I.. J. mala výhrady k
výkonu práce najmä v tom, že navrhovateľovi treba pripomínať priority, termíny a kontrolovať ho.
Ohľadom sťažností na neprimerané pracovné podmienky mala vedomosť len čo sa týka klimatizácie napracovisku, ale súčasne uviedla, že v neklimatizovanej miestnosti pracovala aj ona 3 roky, teda nebol
jediný, ktorý nemal zabezpečenú klímu.

Odporca na svojom stanovisku zotrval a súdu predložil osobné spisy okrem navrhovateľovho, aj
ostatných pracovníkov z tímu I.. J.. Tieto spisy ale podliehajú zákonom chránenej ochrane osobných
dát, preto súd nahliadnutím do týchto spisov zistil, že hodnotiace hárky sa nachádzajú u každého
zamestnanca. Súd uložil odporcovi predložiť aj zoznam školení týchto zamestnancov, výšku mzdy a
pracovné hodnotenie.

Podľa Čl. 3 Zákonníka práce zamestnanci majú právo na mzdu za vykonanú prácu, na zabezpečenie
bezpečnosti zdravia pri práci, na odpočinok a zotavenie po práci. Zamestnávatelia sú povinní poskytovať
zamestnancom mzdu a utvárať pracovné podmienky, ktoré zamestnancom umožňujú čo najlepší výkon
práce podľa ich schopností a vedomostí, rozvoj tvorivej iniciatívy a prehlbovanie kvalifikácie.

Podľa Čl. 4 Zákonníka práce zamestnanci majú právo na pravidelné informácie o činnosti
zamestnávateľa. Zamestnanci sa vyjadrujú a predkladajú svoje návrhy k pripravovaným rozhodnutiam
zamestnávateľa, ktoré môžu ovplyvniť ich postavenie v pracovnoprávnych vzťahoch.

Podľa Čl. 5 Zákonníka práce zamestnanci a zamestnávatelia sú povinní riadne si plniť svoje povinnosti

vyplývajúce z pracovno-právnych vzťahov.

Podľa Čl. 8 tretia veta zamestnancom so zmenenou zdravotnou schopnosťou zamestnávateľ
zabezpečuje pracovné podmienky umožňujúce im uplatniť a rozvíjať ich schopnosti na prácu s ohľadom
na ich zdravotný stav.

Podľa Čl. 9 prvá veta Zákonníka práce zamestnanci, ktorí sú poškodení porušením povinností
vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, môžu svoje práva uplatniť na súde.

Podľa§75ods.3Zákonníkapráce,akzamestnanecsobsahompracovnéhoposudkualebopotvrdeniao

zamestnanínesúhlasíazamestnávateľnapožiadaniezamestnancapracovnýposudokalebopotvrdenie
o zamestnaní neupraví alebo nedoplní, môže sa domáhať v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa o
ich obsahu dozvedel na súde, aby bol zamestnávateľ zaviazaný primerane ich upraviť.

Podľa §2 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane

pred diskrimináciou a o zmene o doplnení niektorých zákonov (ďalej len "antidiskriminačný zákon")
dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z akéhokoľvek dôvodu,
vo výkone práv a povinností v súlade s dobrými mravmi, ako aj v prijímaní opatrení na ochranu pred
diskrimináciou, ak je možné prijatie takýchto opatrení požadovať vzhľadom na konkrétne okolnosti a na
možnosti osoby, ktorá má povinnosť túto zásadu dodržiavať.

Podľa § 2 ods. 2 antidiskriminačného zákona diskriminácia je priama diskriminácia, nepriama
diskriminácia, obťažovanie a neoprávnený postih; diskriminácia je aj pokyn na diskrimináciu a nabádanie
na diskrimináciu.

Podľa § 2 ods. 3 antidiskriminačného zákona priama diskriminácia je konanie alebo opomenutie, pri
ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo
zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii.

Podľa § 2 ods. 4 antidiskriminačného zákona nepriama diskriminácia je navonok neutrálny predpis,

rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú osobu v porovnaní s inou osobou; nepriama
diskriminácia nie je, ak takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax sú objektívne odôvodnené
sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie takého záujmu.
Podľa § 9 ods. 2 antidiskriminačného zákona každý sa môže domáhať svojich práv na súde, ak sa
domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách

nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. Môže sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodržal
zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav
alebo poskytol primerané zadosťučinenie.Nazáklade vyššievykonanéhodokazovaniadospelsúdkzáveru,ženávrhnavrhovateľaniejedôvodný.
Navrhovateľ zastúpený právnym zástupcom sa domáhal zmeny hodnotenia navrhovateľa u odporcu na
základe interného právneho predpisu vydaného u odporcu, konkrétne zmeniť percentuálne jednotlivé

časti hodnotiaceho hárku. Súd ale takýto predložený návrh nie je oprávnený meniť. Predovšetkým
je potrebné uviesť, že v danom prípade sa nejedná o pracovný posudok v súvislosti so skončením
pracovného pomeru. Pracovný pomer navrhovateľa naďalej trvá a od 01.08.2008 je navrhovateľ
zaradený na funkciu programátor - analytik. I keď ust. § 75 ods. 3 Zákonníka práce neupravuje striktne
opravu pracovného alebo obdobného posudku počas trvania pracovného pomeru, z vykonaného

dokazovania jednoznačne vyplynulo, že navrhovaný petit súvisí so žalobou podľa antidiskriminačného
zákona. Navrhovateľ hodnotenie za obdobie od 01.07.2006 do 31.12.2006 oprel jednoznačne o dôvody
nerovného zaobchádzania a ochranu pred diskrimináciou.

Keďže súd pri svojom rozhodovaní je viazaný predloženým petitom, ale nie je viazaný právnou
kvalifikáciou návrhu, boli vykonané dokazovania smerujúce k objasneniu porušovania práv v pracovno-

právnych vzťahoch od odporcu. V tomto smere by ale súd musel vychádzať z ustanovenia § 9 ods.
2 antidiskriminačného zákona a rozhodnúť o tom, aby odporca v prípade preukázania diskriminácie
navrhovateľa mal povinnosť upustiť od takéhoto konania alebo aby napravil protiprávny stav (napr.
náhrada škody), či poskytol primerané zadosťučinenie.

V danom prípade súd nemôže suplovať ohodnotenie nadriadeného za každý konkrétny výkon práce
navrhovateľa jednotlivo a s prihliadnutím na výpovede svedkov, či dôkazný materiál ani súhrnne.
Nemôže ani ustanoviť znalca v tejto oblasti, lebo konkrétny výkon, spôsob výkonu a určenie správnosti
postupupracovnýchvýkonovnavrhovateľaspadávýlučnedopôsobnostizamestnávateľa,tedaodporcu.

V konečnom dôsledku zo sumárnej tabuľky hodnotenia jednotlivých zamestnancov tímu pod vedením
I.. J. vyplýva, že hodnotenie "DN" nebolo priznané len navrhovateľovi, ako aj, že následné hodnotenie
navrhovateľa pod vedením nového nadriadeného je celkovo hodnotené "KC", teda nie v rozpätí
nadštandardných výkonov hodnotených 100%, čoho napokon sa navrhovateľ vo svojom návrhu v
niektorých častiach domáhal. Pokiaľ navrhovateľ poukázal na diskrimináciu v oblasti neposkytnutia

klimatizácie a neposkytnutia parkovacieho miesta, tieto tvrdenia sú pre prejednávanú vec irelevantné.
Tiež pri posudzovaní potreby absolvovania ponúkaných školení zo strany odporcu neboli súdu
preukázané žiadne relevantné dôkazy, že bol odsúvaný alebo nezaradený na školenia potrebné k
zvyšovaniu jeho výkonnosti a kvalite práce.

Z uvedených dôvodov súd nevykonal dokazovanie výpoveďou I.. J. a vychádzal pri vyhlásení rozsudku
z predložených dôkazov.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý má vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti

účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Keďže však odporca si náhradu trov konania neuplatnil, súd
mu náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia, na tunajšom súde , písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.