Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 2, 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/277/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214206242
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Czafiková

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4214206242.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou Mgr. Monikou Czafikovou v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa

so sídlom v Bratislave, IČO: 30 807 484, Sociálna poisťovňa pobočka Komárno, Petöfiho 7, Komárno,
proti žalovaným: X/ O. Q., Z.. XX.XX.XXXX, B. K. R.. XXXX/X, A., X/ U. Q., Z.. XX.XX.XXXX, B. A. R..
XXX/XX, A., X/ P. Q., Z.. XX.XX.XXXX, B. G. XXX/XX, L. F., všetci práv. zast.: Advokátska kancelária
GRUJBÁR s.r.o., so sídlom Adama Štrekára 8255/50, Trnava, o zaplatenie 53,83 eur takto

r o z h o d o l :

Žalovaná 1/ je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 53,83 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Voči žalovaným 2/ a 3/ sa žaloba z a m i e t a .

Žalobca má voči žalovanej 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Žalovaným 2/ a 3/ sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 25.03.2014 doručenou súdu dňa 31.03.2014 domáhal voči právnemu
predchodcovi žalovaných (P.. U. Q.) zaplatenia sumy 53,83 eur.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že ako oprávnený podal dňa 18.08.2006 návrh na vykonanie

exekúcie proti povinnej M. B., bytom Q.J. XXXX/X, A. u právneho predchodcu žalovaných - P.. U.
Q., pre vymoženie dlžnej sumy spolu vo výške 1.622,- Sk (53,83 eur) na podklade exekučného
titulu - rozhodnutie č. 700-1210029204-GC04/04 zo dňa 12.11.2004, právoplatného dňa 10.01.2005 a
vykonateľného dňa 25.01.2005, rozhodnutie č. 700-1210056106/06 zo dňa 27.03.2006, právoplatného
dňa 12.05.2006 a vykonateľného dňa 29.05.2006. Okresný súd Komárno vydal poverenie na vykonanie
exekúcie pre právneho predchodcu žalovaných - súdneho exekútora P.. U. Q. dňa 24.08.2006.
Právny predchodca žalovaných ako poverený súdny exekútor vydal dňa 29.09.2006 upovedomenie o

začatí exekúcie č. EX 758/2006, doručené oprávnenému Sociálnej poisťovni, pobočka Komárno dňa
04.10.2006. Sociálna poisťovňa ústredie vyzvalo súdnych exekútorov na predloženie inventarizácií
exekučných konaní. Na základe zaslaných podkladov nástupníka P.. P. D. bolo zistené, že exekučné
konanie EX 758/2006 je vedené na exekútorskom úrade ako ukončené. Následne po zistení týchto
skutočností bol vyzvaný súdny exekútor P.. U. Q. na poskytnutie informácií o vykonaných úhradách
na účet pobočky v exekučnom konaní EX 758/2006. P.. U. Q. sa k veci nevyjadril, i keď zásielku
prevzal, predmetnú sumu zadržuje u seba a do dnešného dňa prijaté plnenie od povinného nevydal

oprávnenému - nepoukázal sumu vo výške 53,83 eur na účet oprávneného. Zároveň bola vyzvaná aj
povinná M. B.Á. na predloženie dokladov o úhrade pohľadávok vymáhaných v exekučnom konaní EX
758/2006.Povinnoubolipredloženédňa24.01.2014príjmovépokladničnédokladyexekútorskéhoúradu
zo dňa 08.12.2006, 17.01.2007, 13.02.2007 a 13.03.2007, ktoré svedčia o skutočnosti, že pohľadávkapovinnej bola hradená v hotovosti na exekútorskom úrade P.. U. Q.. Žiadosťou zo dňa 26.02.2014 bol
vyzvaný nástupca P.. P. D. na zaslanie vyúčtovania a poskytnutia informácií v konaní EX 758/2006. Dňa
06.03.2014prostredníctvomelektronickejkorešpondenciepodalsprávuoukončeníkonaniavroku2007.

Žalobca stále eviduje nedoplatky v exekučnom konaní. Právny predchodca žalovaných vymožené sumy
v exekučnom konaní nevyplatil a do dnešného dňa prijaté plnenia od povinnej nepoukázal žalobcovi ako
oprávnenému na účet v sume 53,83 eur Zadržiavanie úhrad od povinnej a nečinnosť súdneho exekútora
P.. U. Q. je v rozpore s § 46 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekútor poverený vykonaním
exekúcie sa postará o jej vykonanie. Právny predchodca žalovaných - P.. U. Q. svojim konaním zároveň

porušuje Zmluvu o spolupráci pri vykonávaní exekúcie, uzatvorenú medzi žalobcom ako oprávneným a
právnym predchodcom žalovaných ako súdnym exekútorom dňa 24.09.2003. Podľa čl. II. bod 6. tejto
zmluvy je exekútor povinný vymožené finančné prostriedky (vrátane čiastkových úhrad poukazovať
na účet oprávneného do piatich pracovných dní od ich vymoženia. Z uvedených dôvodov sa žalobca
domáha zaplatenia sumy 53,83 eur žalobou na súde.

3. Dňa 01.10.2014 súd žalobcu vyzval, aby doložil, či a akým spôsobom bola vybavená žiadosť žalobcu
o predbežné prerokovanie nároku v zmysle § 15 a nasl. zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Dňa 18.11.2014 bolo doručené vyjadrenie žalobcu, v ktorom
udáva, že má za to, že na tento prípad sa nemá aplikovať zákon č. 513/2003 Z.z. o zodpovednosti za
škodu v znení neskorších predpisov a aj ústredím Sociálnej poisťovne bol usmernený na podanie návrhu

na vydanie platobného rozkazu.

4. Dňa 26.01.2015 súd vydal platobný rozkaz, ktorým právneho predchodcu žalovaných zaviazal na
zaplatenie sumy 53,83 eur žalobcovi. Právny predchodca žalovaných podal proti platobnému rozkazu
odpor s odôvodnením vo veci samej. Jeho podaním došlo zo zákona k zrušeniu platobného rozkazu.

V odpore právny predchodca žalovaných namieta, že popiera uplatňovaný nárok žalobcu čo do
výšky a právneho dôvodu v celom rozsahu. S poukazom na veľký odstup času od doby, kedy malo
byť žalobcovi plnené, právny predchodca žalovaných z opatrnosti vznáša námietku premlčania proti
nárokom uplatneným zo strany žalobcu. Objektívna premlčacia doba podľa Obchodného zákonníka je
4 roky podľa § 397 Obchodného zákonníka a začína plynúť podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka

ododňa,keďsaprávomohlouplatniťnasúde,aktentozákonneustanovujeniečoiné.Podľa§392ods.1
veta prvá Obchodného zákonníka, pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa
mal záväzok plniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Právny predchodca žalovaných
má za to, že všetky lehoty na uplatnenie si akéhokoľvek nároku zo strany žalobcu proti právnemu
predchodcovi žalovaných sú už premlčané a žalobca ako riadny hospodár sa mal skôr zaujímať o svoje

peňažné záležitosti a nie po ôsmich rokoch od ukončenia exekučných konaní.

5.Žalobcasakodporuvyjadrilvosvojompodanídoručenomsúdudňa01.04.2015,vktoromuviedol,žev
súlade s čl. II bod 6 Zmluvy o spolupráci pri vykonávaní exekúcií je exekútor povinný vymožené finančné
prostriedky (vrátane čiastkových úhrad) poukazovať na účet oprávneného do piatich pracovných dní od

ich vymoženia. V súlade s článkom II bodu 5 predmetnej zmluvy exekútor zodpovedá oprávnenému za
škodu, ktorú spôsobil on alebo jeho zamestnanci v súvislosti s činnosťou podľa exekučného poriadku.
Zadržiavanie úhrad od povinnej a nečinnosť súdneho exekútora P.. U. Q. je v rozpore s § 46 Exekučného
poriadku, podľa ktorého exekútor poverený vykonaním exekúcie sa postará o jej vykonanie. Žalobca
s tvrdením, že jeho nárok je premlčaný a s tým, že sa ako riadny hospodár mal skôr zaujímať

o svoje peňažné záležitosti, nesúhlasí. Žalobca mal podpísanú zmluvu s právnym predchodcom
žalovaných, ktorá zaväzovala právneho predchodcu žalovaných na zaslanie vymožených úhrad v rámci
exekučných konaní na účet žalobcu. Exekútor v súlade s článkom II bod 7 mal poskytovať oprávnenému
správu o stave exekučného konania mesačne až do začatia poukazovania finančných prostriedkov na
účet oprávneného alebo do zastavenia exekučného konania. Žalobca neobdržal zo strany právneho

predchodcu žalovaných žiadnu správu ako ani dokumentáciu osvedčujúcu ukončenie exekučného
konania EX 758/2006. Exekučné konanie sa ukonči vymožením pohľadávky resp. zastavením exekúcie
v zmysle § 57 Exekučného poriadku. Z uvedených dôvodov žalobca nemal a nemohol mať vedomosti
o tom, že povinná M. B. svoj dlh právnemu predchodcovi žalovaných uhradila. Žalobca poukazuje na
skutočnosť, že ako poškodený sa dozvedel o škode, ktorú mu spôsobil právny predchodca žalovaných

až po podaní správy jeho nástupníkom P.. P. D. v roku 2013. Právny predchodca žalovaných od začatia
exekučného konania do dnešného dňa žiadne finančné prostriedky nezaslal na účet žalobcu v súlade so
zmluvou o spolupráci pri vykonávaní exekúcií. Na základe týchto skutočností žalobca bol v domnení, že
dlžná suma nie je uhradená a exekučné konanie EX 758/2006 je neukončené. Žalobca sa o vymoženídozvedel až v roku 2013 po obdržaní výsledkov inventarizácie, ktoré obsahovali správu o ukončení
exekúcie EX 758/2006, ktorá bola následne potvrdená osobitným mailom nástupníka. Na základe týchto
skutočnosti sa nejedná o premlčané právo a preto v žiadnom prípade nie je možné uplatniť § 392

Obchodného zákonníka.

6. Na pojednávaní dňa 07.10.2015 žalobca uviedol, že má za to, že premlčacia doba v danej veci
začala plynúť až v roku 2013, kedy sa žalobca dozvedel, že exekučná vec je ukončená vymožením
pohľadávky žalobcu. Žalobca nepodal návrh na prerokovanie nároku v zmysle § 15 zákona č. 514/2003

Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci,pretožebolnadriadenýmusmernený
tak, že sa so svojim nárokom má obrátiť priamo na súd. Súdny exekútor žalobcovi nepodával mesačné
správy o stave exekučného konania a žalobca súdneho exekútora o podanie takýchto správ nežiadal.
O tom, že pohľadávka žalobcu bola od povinnej vymožená, ale peniaze súdny exekútor neodviedol, sa
žalobca dozvedel v roku 2013 po nariadení celoplošnej kontroly. Žalobca ďalej uviedol, že svoj nárok
si uplatňuje z titulu náhrady škody, ktorá mu bola spôsobená neuhradením vymoženého poistného

exekútorom. Právny zástupca právneho predchodcu žalovaných na pojednávaní uviedol, že žiada
žalobu zamietnuť, namietal pasívnu legitimáciu právneho predchodcu žalovaných, pretože pokiaľ má
žalobca názor, že prišlo zo strany povinného ku škode na strane oprávneného, mal sa žalobca domáhať
svojich nárokov žalobou o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci alebo nesprávnym
úradným postupom v zmysle § 4 ods.1 bod 3 zák. č. 514/2003 Z.z., a to proti Ministerstvu

spravodlivosti Slovenskej republiky. V ďalšom namietol premlčanie uplatneného nároku zo strany
žalobcu s poukazom na § 101 Občianskeho zákonníka v súvislosti s § 106 ods. 1, ods. 2, prvá časť vety
pred čiarkou, a to aj s poukazom na Zmluvu o spolupráci pri vykonávaní exekúcií zo dňa 24.9.2003, a to
článok II, bod 6, podľa ktorého exekútor je povinný vymožené finančné prostriedky, vrátane čiastkových
úhrad poukazovať na účet oprávneného do piatich pracovných dní od ich vymoženia. Poslednú splátku

exekútor vymohol (ako to vyplýva z exekučného spisu) dňa 13.03.2007. Od tohto dátumu, keď rátame
päťpracovnýchdní,taknašiestypracovnýdeňmalibyťfinančnéprostriedkypoukázanénaúčetžalobcu.
Ak sa tak nestalo, nasledujúcim dňom po tejto lehote začala plynúť objektívna premlčacia lehota podľa
§ 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka (prvá časť vety pred čiarkou), ktorú nie je možné prekročiť, aj
keď sa žalobca poškodil alebo si nárok na náhradu škody uplatnil po uplynutí dvojročnej subjektívnej

lehoty. Právny predchodca žalovaných mal za to, že nárok žalobcu bol premlčaný od marca 2010, preto
navrhoval žalobu zamietnuť.

7. Súd rozsudkom č.k. 10C/277/2015-77 zo dňa 07.10.2015 návrh zamietol s odôvodnením, že
nárok na náhradu škody, ktorá vznikla konaním súdneho exekútora, si môže poškodený uplatniť

prostredníctvom samostatného konania v súlade so zákonom č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Podmienkou pre uplatnenie tohto práva v danom prípade je
jeho predbežné prerokovanie na základe písomnej žiadosti poškodeného Ministerstvom spravodlivosti
Slovenskej republiky. Až keď príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do
šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti o predbežné prerokovanie, môže sa poškodený domáhať

uspokojenia svojho nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Takýto návrh má smerovať
proti Slovenskej republike konajúcej prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.
Nakoľko za žalovaného v tomto konaní žalobca označil bývalého exekútora, súd návrh pre nedostatok
pasívnej legitimácie žalovaného zamietol. Ďalším dôvodom pre zamietnutie návrhu aj v prípade, že
by žalovaným bola Slovenská republika, je nepodanie písomného návrhu na predbežné prerokovanie

nároku príslušným orgánom podľa § 4 a 11 Zákona č. 514/2003 Z.z.

8. Proti predmetnému rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že sa
domáhal zaplatenia sumy 53,83 eur titulom náhrady škody, ale súd tým nie je viazaný a nesprávne
vymedzenienárokunemôžebyťdôvodomzamietnutiažaloby,ževpredmetnomprípadeideoposúdenie

súbehu a konkurencie nárokov z titulu bezdôvodného obohatenia a náhrady škody. Poukázal na
rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo 199/2005 a uznesenie Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 361/09-24
zo dňa 26. novembra 2009, ako aj uznesenie Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 17/2013-16 zo dňa
16. januára 2013 a uviedol, že má za to, že žalobca, pokiaľ existuje možnosť domáhať sa vydania
plnenia ako bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, nemožno

nárok dôvodne uplatniť v konaní podľa zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. K vzniku povinnosti
súdneho exekútora voči oprávnenému nedochádza na základe právneho alebo nesprávneho úradného
postupu, ale vyplýva priamo zo zákona a tiež z predmetnej zmluvy. K námietke premlčania uviedol, žebezdôvodné obohatenie nie je premlčané s ohľadom na skutočnosť, že ide o úmyselné konanie, kde
objektívnapremlčaciadobajedesaťročná,vrámciktorejplyniedvojročnásubjektívnalehotaatoododňa
dozvedenia sa, že k bezdôvodnému obohateniu došlo, čo sa v predmetom prípade stalo predložením

dokladov o úhrade pohľadávky povinnou dňa 14. januára 2014. Neodvedenie sumy plnenia povinným
nemožno v žiadnom prípade hodnotiť ako neúmyselné konanie.

9. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol odvolací súd uznesením č.k. 9Co/114/2016-103 zo dňa
13.10.2016 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil no ďalšie konanie. Vo

svojom rozhodnutí odvolací súd uviedol, že so záverom súdu prvej inštancie, vychádzajúc z rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 75/2015 zo dňa 23. marca 2016, ktoré bolo aj predmetom rokovania
občianskoprávneho kolégia na NS SR dňa 19. - 20. septembra 2016 sa odvolací súd nestotožňuje.
Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí uviedol, že pokiaľ ide o vzájomný vzťah medzi zodpovednosťou
exekútora podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku a zodpovednosťou štátu podľa zák. č. 514/2003
Z. z., že zodpovednosť exekútora za škodu pri výkone funkcie exekútora je širšia ako podľa zákona

č. 514/2003 Z. z. Exekučný poriadok, ani zák. č. 514/2003 Z. z. priamo nestanovujú prioritu alebo
výlučnosť zodpovednosti za škodu podľa niektorého z nich; obe zodpovednosti stoja vedľa seba. Z ich
dikcie možno vyvodiť, že za škodu spôsobenú exekútorom pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z
povereniasúdupodľaosobitnéhopredpisu(činnostiuvedenévustanoveniach§29až§194Exekučného
poriadku), zodpovedá vedľa štátu (s následným právom regresu) rovnako sám exekútor, a to za

podmienok uvedených v § 33 ods. 1 Exekučného poriadku (podobne II. ÚS 289/2008). Vychádzajúc z
uvedeného potom závisí výlučne na rozhodnutí poškodeného, či bude náhradu škody požadovať podľa
zák. č. 514/2003 Z. z., alebo či predmetný nárok bude uplatňovať priamo od exekútora podľa § 33 ods.
1 Exekučného poriadku. Súdu prvej inštancie uložil povinnosť v ďalšom konaní sa zaoberať žalobou
žalobcu, vychádzajúc zo skutkového stavu popísaného žalobcom v žalobe, vec právne posúdiť (keďže

právnym posúdením veci stranou nie je súd viazaný) a vyhodnotiť aj vznesenú námietku premlčania zo
strany žalovaného.

10. Z dôvodu, že právny predchodca žalovaných P.. U. Q. dňa 22.01.2016 zomrel, súd uznesením č.k.
10C/277/2015 zo dňa 29.05.2017 vydaným vyšším súdnym úradníkom rozhodol o tom, že v konaní

pokračuje s dedičmi nebohého P.. U. Q., a to so žalovanými 1/, 2/ a 3/. Predmetné uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 13.07.2017.

11. Na pojednávaní dňa 02.11.2017, ktoré súd vykonal v neprítomnosti žalovaných 1/, 2/ a 3/ a za
účasti povereného zástupcu žalobcu a právneho zástupcu žalovaných 1/, 2/ a 3/, právny zástupca

žalovaných poukázal na to, že z osvedčenia o dedičstve vyplýva, že celé dedičstvo po nebohom P.. U.
Q.Z. nadobudla výlučne žalovaná 1/, preto uznesenie sp.zn. 10C/277/2015 zo dňa 29.05.2017 nie je
správne, keď súd rozhodol, že v konaní pokračuje s dedičmi nebohého žalovaného ako so žalovanými
1/, 2/ a 3/. Správne mal súd rozhodnúť len o pokračovaní v konaní s dedičkou O. Q., teda žalovanou 1/.
Žalobca na pojednávaní uviedol, že trvá na úhrade vymoženej pohľadávky vo výške 53,83 eur titulom

úmyselného obohatenia súdneho exekútora. Bolo preukázané pokladničnými dokladmi, že k úhrade zo
stranypovinnejvexekučnomkonanídošlo.Súdnyexekútorvymoženúčiastkunepoukázalžalobcoviako
oprávnenému v exekučnom konaní. Je pravdou, že súdny exekútor zo strany žalobcu nebol vyzývaný,
avšak jemu vyplývala povinnosť vymožené čiastky poukazovať oprávnenému, teda žalobcovi. Žalobca
má za to, že uplatnený nárok nie je premlčaný, pretože doklady boli žalobcovi predložené v roku 2014.

Právny zástupca žalovaných uviedol, že trvá na tom, že nárok žalobcu je premlčaný. Subjektívne právo
dvochrokovuplynulovrámcitrojročnejpremlčacejlehoty.Žalobcamalpovinnosťakostarostlivýodborný
hospodár s náležitou starostlivosťou sa starať o svoje exekučné konania, žalobca však takto nekonal.
Nárok považuje za premlčaný, pôvodný žalovaný, teda súdny exekútor si svoje povinnosti splnil, pretože
v tejto veci boli plnené jednotlivé pohľadávky pre žalobcu a pokiaľ v rámci nich vznikla určitá nepresnosť

alebo nejasnosť, túto si žalobca mohol uplatniť a reklamovať u pôvodného žalovaného v lehote 3 rokov.
Toto sa však nestalo a to ani do odvolania pôvodného žalovaného z funkcie súdneho exekútora. Žalobca
sa spamätal až keď generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne dal generálnym pokynom preskúmať všetky
živé veci žalobcu u všetkých súdnych exekútorov, to bolo možno v roku 2014. Dovtedy žalobca neprejavil
ani najmenší záujem zisťovania stavu vecí u pôvodného žalovaného, teda u súdneho exekútora, a to

ani pri koncoročných zúčtovaniach, ktoré robila napr. Všeobecná zdravotná poisťovňa. Žalobca takéto
koncoročnézúčtovaniesvojichexekučnýchvecínerobilnikdy,spamätalsaneskoropouplynutítrojročnej
objektívnej premlčacej lehoty. Žalobca k prednesu právneho zástupcu žalovaných uviedol, že k vzniku
povinnosti súdneho exekútora nedochádza na základe správneho alebo nesprávneho postupu žalobcu.Súdny exekútor je povinný postupovať na základe zákona a zmluvy, ktorá bola uzavretá so žalobcom.
Z exekučného spisu vyplýva, že súdny exekútor vymoženú čiastku žalobcovi ako oprávnenému v
exekučnom konaní nepoukázal. Právny zástupca žalovaných v záverečnej reči poukázal na vyjadrenie

žalobcu zo dňa 12.11.2014, kde žalobca podrobne uvádza, kedy mali byť pohľadávky uhradené. Z toho
vyplýva, že od roku 2006 a 2007 začala plynúť objektívna premlčacia trojročná doba, ktorá uplynula
dokonca aj dvakrát. K žalobcom udávanému úmyselnému bezprávnemu obohateniu uviedol, že nevidí
žiadne skutočnosti resp. žiadny náznak konania, ktoré by odôvodňovalo úmyselné konanie pôvodného
žalovaného, nie je zrejmé, z akých úvah tvrdenia žalobcu vychádzajú.

12. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to najmä s návrhom
na vykonanie exekúcie zo dňa 02.08.2006, upovedomením o začatí exekúcie zo dňa 13.09.2006,
žiadosťou zo dňa 07.10.2013 s doručenkou preukazujúcou jej doručenie právnemu predchodcovi
žalovaných dňa 10.10.2013, výzvou zo dňa 13.01.2014, príjmovými pokladničnými dokladmi zo dňa
13.03.2007, 13.02.2007, 08.12.2006, 17.01.2007, žiadosťou zo dňa 26.02.2014, emailovou správou od

P.. P. D. zo dňa 06.03.2014, Zmluvou o spolupráci zo dňa 24.09.2003, Osvedčením o dedičstve sp.
zn. 9D/42/2016 a pripojeným exekučným spisom EX 758/2006, ktorý bol súdu na základe jeho žiadosti
zaslaný Slovenskou komorou exekútorov dňa 27.07.2015 a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

13. Žalobca ako oprávnený dňa 18.08.2006 podal u právneho predchodcu žalovaných - súdneho

exekútora P.. U. Q. návrh na vykonanie exekúcie voči povinnej M. B., Z.. XX.XX.XXXX, na vymoženie
pohľadávky v sume 1.622,- Sk (53,84 eur). Exekučné konanie bolo u súdneho exekútora vedené pod
č. EX 758/2006 Dňa 24.09.2003 žalobca ako oprávnený, uzatvoril so súdnym exekútorom Zmluvu
o vykonaní exekúcie. V článku II. bod 6 tejto zmluvy sa strany dohodli na tom, že exekútor je
povinný vymožené finančné prostriedky (vrátane čiastkových úhrad) poukazovať na účet oprávneného

do piatich pracovných dní od ich vymoženia. Žalobca dožiadaním u súdneho exekútora P.. P. D.,
ako nástupníka súdneho exekútora P.. U. Q. zistil, že exekučné konanie EX 758/2006 je vedené
na exekútorskom úrade ako ukončené. Povinná M. B. na výzvu žalobcu na predloženie dokladov o
úhrade pohľadávok vymáhaných v exekučnom konaní EX 758/2006 dňa 24.01.2014 predložila žalobcovi
príjmové pokladničné doklady exekútorského úradu zo dňa 08.12.2006, 17.01.2007, 13.02.2007 a

13.03.2007. Z predložených príjmových pokladničných dokladov vyplýva, že povinná uhradila u súdneho
exekútora v hotovosti dňa 08.12.2006 sumu 1.000,- Sk, dňa 17.01.2007 sumu 1.000,- eur, dňa
13.02.2007 sumu 1.000,- Sk a dňa 13.03.2017 sumu 886,- Sk, spolu teda sumu 3.886,- Sk (128,99 eur).
Napriek tomu, že predmetná exekúcia sa skončila vymožením pohľadávky, súdny exekútor v rozpore
so svojimi povinnosťami nepoukázal žalobcovi ako oprávnenému v exekučnom konaní vymoženú sumu

istiny od povinnej. Žalobca ako oprávnený z danej exekúcie, žaloval súdneho exekútora z titulu nároku
na vydanie bezdôvodného obohatenia.

14. Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný
poriadok) účinného v čase vzniku škody (ďalej len „exekučný poriadok“) ak osobitný zákon neustanovuje

inak, exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s
činnosťou podľa tohto zákona.

15. Podľa § 451 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník) kto sa
na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový

prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

16. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

17. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

18. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za
tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej
škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.19. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že žalobca podal u právneho predchodcu
žalovaných návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhal vymoženia pohľadávky od povinnej M. B.
vo výške 1.622,- Sk (53,84 eur). Na základe tohto návrhu bolo začaté exekučné konanie, ktoré bolo u

súdneho exekútora vedené pod č. EX 758/2006. Povinná pohľadávku vymáhanú v tomto exekučnom
konaní preukázateľne uhradila v hotovosti u súdneho exekútora. Súdny exekútor vymoženú sumu
nepoukázal žalobcovi ako oprávnenému v exekučnom konaní, preto sa jej zaplatenia domáha žalobca
podanou žalobou.

20. Súd rešpektujúc názor odvolacieho súdu k otázke pasívnej vecnej legitimácie právneho predchodcu
žalovaného konštatuje, že zodpovednosť súdneho exekútora za škodu podľa ustanovenia § 33
ods. 1 Exekučného poriadku a zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú súdnym exekútorom podľa
zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá bola
spôsobená súdnym exekútorom pri výkone exekučnej činnosti, sa vzájomne nevylučujú. Je preto v
zákonných možnostiach toho, kto tvrdí, že mu bola spôsobená škoda súdnym exekútorom pri výkone

exekučnej činnosti, či zvolí uplatnenie si svojho nároku vyvodením priamej zodpovednosti voči súdnemu
exekútorovi v sporovom konaní s poukazom na ustanovenie § 33 ods. 1 Exekučného poriadku, alebo
zvolí osobitný postup pri uplatnení si nároku na náhradu škody voči štátu v zmysle ustanovení zákona
č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Súd mal teda za to, že
právny predchodca žalovaných tak, ako bol v žalobe označený žalobcom, bol pasívne vecne i procesne

legitimovanou stranou.

21. Právny vzťah súdneho exekútora a účastníka exekučného konania je verejnoprávny vzťah sledujúci
zabezpečenie funkcií štátu, v rámci ktorého účastníci nemajú autonómne a rovnoprávne postavenie
charakteristicképreprávnevzťahyzaloženénasúkromnompráve.Tentoprávnyvzťahsavyznačujetým,

že jeden účastník vzťahu (súdny exekútor) vystupuje voči druhému (účastníkovi exekučného konania)
ako nositeľ verejnej zvrchovanej moci. Vzhľadom na povahu vzťahu vznikajúceho medzi účastníkmi
exekučného konania (oprávnený a povinný) a súdnym exekútorom vykonávajúcim exekučnú činnosť,
nemôže dôjsť na strane súdneho exekútora k bezdôvodnému obohateniu podľa § 451 Občianskeho
zákonníka tým, že súdny exekútor po vymožení časti sumy od povinného túto v celom rozsahu

nepoukázal na účet oprávneného. Napriek tomu, že žalobca uplatnil nárok žalobou ako nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia, právne súd posúdil tento nárok ako nárok na náhradu škody,
keďže právne posúdenie požadovaného plnenia patrí výlučne súdu. V konaní bolo preukázané, že
právny predchodca žalovaných, ako súdny exekútor, vymohol od povinnej v prospech žalobcu ako
oprávneného, čiastku 53,83 eur, ktorá bola vymáhaná v rámci exekučného konania. Z tejto čiastky súdny

exekútor oprávnenému nič neplnil, hoci v zmysle Zmluvy o vykonaní exekúcie zo dňa 24.09.2003 mal
povinnosť poukázať vymožené finančné prostriedky na účet oprávneného do piatich pracovných dní
od ich vymoženia. Uvedeným konaním súdny exekútor porušil tak zmluvnú povinnosť, ako aj zákonnú
povinnosť, čím spôsobil škodu na úkor žalobcu, za ktorú zodpovedá podľa ustanovenia § 33 ods. 1 zák.
č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku). Zodpovednosť

súdneho exekútora podľa ustanovenia § 33 ods. 1 Exekučného poriadku za spôsobenú škodu je
zodpovednosť objektívna, nezávislá od zavinenia.

22. Následne sa súd zaoberal vznesenou námietkou premlčania uplatneného nároku žalobcu. Exekučný
poriadok je zákonom lex specialis k Občianskemu zákonníku, pričom tento osobitne neupravuje otázku

premlčania nároku na náhradu škody. Ohľadom právneho posúdenia tejto otázky je tak nutné vychádzať
zo všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, konkrétne z ustanovenia § 100 ods. 1, v spojení
s ustanovením § 106 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ ide o dobu premlčania práva na náhradu
škody. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že k udalosti, z ktorej škoda vznikla, došlo odo
dňa 08.12.2006 do dňa 13.03.2017, kedy právnym predchodcom žalovaných ako súdnym exekútorom

v exekučnej veci v prospech žalobcu ako oprávneného boli od povinnej vymožené čiastkové sumy
na uspokojenie pohľadávky oprávneného v danom exekučnom konaní. Táto skutočnosť vyplýva z
predložených dokladov o úhradách od povinnej. Z pripojeného exekučného spisu následne súd zistil, že
žiadne platby povinnej súdnym exekútorom v prospech žalobcu ako oprávneného poukazované neboli.
Objektívnapremlčaciadobanárokunanáhraduškodyjevzmysleustanovenia§106ods.2Občianskeho

zákonníka trojročná, s počiatkom plynutia od doby, kedy došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; avšak
ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, je objektívna premlčacia doba 10 rokov odo dňa, keď došlo k
udalosti, z ktorej škoda vznikla. Súd má za to, že právny predchodca žalovaných ako súdny exekútor,
si musel byť vedomý toho, že vymožené finančné prostriedky od povinnej má povinnosť poukázaťoprávnenému a nie si ich ponechať, nakoľko ide o nároky oprávnených vyplývajúce z vykonateľných
exekučných titulov. Na výkon činnosti súdneho exekútora je požadované v zmysle zákona (§ 10 ods. 1
písm. b/ zák. č. 233/1995 Z.z.), ako nevyhnutný predpoklad vymenovania súdneho exekútora, ukončené

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte
vysokej školy. Súdny exekútor tak ako osoba práva znalá, bol povinný dôsledne rešpektovať všetky
zákonné ustanovenia týkajúce sa jeho činnosti a pokiaľ si vedome ponechal finančné prostriedky, ktoré
vymohol od povinnej na pohľadávku oprávneného, je nutné toto jeho konanie kvalifikovať ako vedomé
a úmyselné, pretože v ňom neabsentuje ani vedomostná ani vôľová zložka takéhoto protiprávneho

konania. Pokiaľ si súdny exekútor ponechal vymožené peňažné prostriedky, konal protizákonne a to
v rozpore s ustanoveniami Exekučného poriadku, a konal aj v rozpore so zmluvnými dojednaniami
obsiahnutými v článku II. Zmluvy o vykonanie exekúcie uzavretej medzi žalobcom ako oprávneným
a súdnym exekútorom dňa 24.09.2003. Vzhľadom na uvedené odo dňa 08.12.2006 začala žalobcovi
plynúť 10-ročná objektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu škody na súde a to
postupne jednotlivo od dátumov úhrad jednotlivých čiastkových plnení zo strany povinnej, ktorá by

uplynula najskôr dňa 08.12.2016. Žalobca podal v danej veci žalobu na súde dňa 25.03.2014, teda v
rámci desaťročnej objektívnej premlčacej doby. Pokiaľ ide o subjektívnu dvojročnú premlčaciu dobu na
uplatnenie nároku žalobcu, táto taktiež neuplynula, pretože žalobca sa o tom, že napriek tomu, že on
neeviduje vymoženie pohľadávky, povinná svoju pohľadávku uhradila v hotovosti u súdneho exekútora,
dozvedel dňa 24.01.2014, teda najskôr tento deň začala plynúť subjektívna premlčacia doba. Keďže

žaloba bola na súd podaná dňa 25.03.2014, je zrejmé, že ani subjektívna premlčacia doba neuplynula.
Z uvedeného vyplýva, že nárok žalobcu nie je premlčaný.

23.Súdtedanazákladevšetkýchvyššieuvedenýchskutočnostívyhodnotil,žežalobajevplnomrozsahu
dôvodná. Z dôvodu, že právny predchodca žalovaných P.. U. Q. dňa 22.01.2016 zomrel, súd uznesením

č.k. 10C/277/2015 zo dňa 29.05.2017 vydaným vyšším súdnym úradníkom rozhodol o tom, že v konaní
pokračuje s dedičmi nebohého P.. U. Q., a to so žalovanými 1/, 2/ a 3/. Predmetné uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 13.07.2017. Keďže sa však stotožnil s námietkou právneho zástupcu žalovaných 1/,
2/, a 3/, že rozhodnutie súdu o pokračovaní v konaní so žalovanými 1/, 2/ a 3/ ako s právnymi nástupcami
pôvodného žalovaného (súdneho exekútora) vydané súdnym úradníkom nie je správne, keďže súd

mal po správnosti na základe výsledkov dedičského konania rozhodnúť len o pokračovaní v konaní so
žalovanou 1/ ako právnou nástupkyňou pôvodného žalovaného, súd viazaný týmto uznesením rozhodol
o zamietnutí žaloby voči žalovaným 2/ a 3/ pre nedostatok ich pasívnej vecnej legitimácie. Vo vzťahu k
žalovanej 1/ súd žalobe vyhovel a zaviazal ju na zaplatenie sumy 53,83 eur žalobcovi.

24. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol vo vzťahu
k žalovanej 1/ v konaní úspešný v celom rozsahu, preto mu súd voči žalovanej 1/ priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Žalovaným 2/ a 3/

súd náhradu trov konania nepriznal, keďže žaloba voči nim bola zamietnutá pre procesné pochybenie
súdu, ktorý vydal uznesenie o pokračovaní v konaní s nimi ako žalovanými, napriek tomu, že sa podľa
výsledku dedičského konania nestali právnymi nástupcami pôvodného žalovaného. Keďže proti tomuto
uzneseniu nebola žiadnou zo strán podaná sťažnosť, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a súd ním je
viazaný.Napriektomu,žežalovaní2/a3/bypodľazásadyúspešnostivsporemalinároknanáhradutrov

konania, keďže žaloba bola voči nim zamietnutá, súd im ich náhradu v zmysle § 257 zákona č. 160/2015
Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„CSP“)preexistenciutýchtodôvodovhodnýchosobitnéhozreteľa
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde

Komárno.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o

podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci (365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok (§ 38 ods. 2 zákona č.

233/1995 Z.z.).