Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 20, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoKR/7/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110212797
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5110212797.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny

Nemravovej, členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu:
COOP PRODUKT SLOVENSKO, so sídlom Mliekárenská 10, 821 09 Bratislava - Ružinov, IČO: 00
168 637, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Marianom Janotom, advokátom, so sídlom Čajakova
28, 831 01 Bratislava, proti žalovanému: Ing. Bc. Ivana Šumichrastová,, správca konkurznej podstaty
úpadcu FROTEX, výrobné družstvo, so sídlom 013 32 Dlhé Pole, IČO: 31 640 621, zastúpenému
právnym zástupcom JUDr. Jánom Geškom, advokátom, so sídlom I. XX, XXX XX G., v konaní o určenie
popretejpohľadávky,oodvolanížalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduŽilinač.k.5Cbi15/2010-207

zo dňa 28.02.2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 5Cbi 15/2010-207 zo dňa 28.02.2012, v napadnutom výroku,
ktorým bolo určené, že žalobca je voči úpadcovi veriteľom pohľadávky vo výške 170.517,16 Eur z titulu
istiny úveru podľa Úverovej zmluvy č. 96140021367 z 03.01.1996 a vo výroku, ktorým bolo určené, že
žalobca je voči úpadcovi veriteľom pohľadávky vo výške 220.279,80 Eur z titulu úroku podľa Úverovej
zmluvy č. 96140021367 z 03.01.1996 a vo výroku o trovách prvostupňového konania potvrdzuje.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že žalobca je voči úpadcovi veriteľom pohľadávky vo výške
170.517,16 Eur z titulu istiny úveru podľa Úverovej zmluvy č. 96140021367 z 03.01.1996.
Okresný súd ďalej určil, že žalobca je voči úpadcovi veriteľom pohľadávky vo výške 220.279,80 Eur z
titulu úroku podľa Úverovej zmluvy č. 96140021367 z 03.01.1996. Vo zvyšnej časti okresný súd žalobu
zamietol. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu § 243 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka zák.

č. 531/1991 Zb. (ďalej „OBZ“), § 407 ods. 1, 3 OBZ, § 323 ods. 1 OBZ, § 32 ods. 4, 6, 9 veta druhá,
ods. 17, 19 zák. č. 7/2005 Z.z. Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), okresný súd
konštatoval čiastočnú dôvodnosť žaloby. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol,
že žalobou doručenou okresnému súdu dňa 30.04.2010 žalobca navrhol, aby okresný súd určil, že
pohľadávka žalobcu vo výške 434.009,23 Eur je uznaná za pravú čo do základu a výšky a nespornú a
že pohľadávka vo výške 170.517,16 Eur je uznaná ako zabezpečená pohľadávka v prvom poradí. Na
odôvodnenie uviedol, že Okresný súd Žilina vyhlásil uznesením sp.zn. 4K 28/2009 z 15.01.2010 konkurz

na majetok dlžníka FROTEX, výrobné družstvo Dlhé Pole, IČO: 31 640 621 (ďalej len „úpadca“). Žalobca
v uvedenom konkurznom konaní prihláškou z 27.01.2010 prihlásil pohľadávky z titulu neuhradenej istiny
úveru z Úverovej zmluvy č. 96140021367 v znení Dodatkov z 27.02.1997, z 13.01.2003 a z 09.05.2006
v sume 170.517,16 Eur, z titulu úrokov v sume 220.279,80 Eur a z titulu úrokov z omeškania v sume43.212,27 Eur, teda celkom pohľadávku v sume 434.009,23 Eur. Z tejto sumy je pohľadávka vo výške
istiny v sume 170.517,16 Eur zabezpečená záložným právom vyznačeným na LV č. XXXX pod V
886/96-62/96 na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam z 03.01.1996, čím

bolo dané právo na jej oddelené uspokojenie. Žalovaný ako správca konkurznej podstaty úpadcu dňa
09.04.2010 poprel prihlásenú pohľadávku ako premlčanú. Na odôvodnenie popretia uviedol, že dodatky
k úverovej zmluve a notárska zápisnica boli podpísané predsedom úpadcu a podpredsedom úpadcu,
nie predsedom alebo podpredsedom a ďalším členom predstavenstva úpadcu, ako vyplývalo z výpisu z
obchodného registra. Žalobca sa preto domáhal určenia pravosti a vymáhateľnosti popretej pohľadávky

podľa § 32 ods. 6 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Poukázal na ust. § 237 a nasl. OBZ, ktorý
upravuje orgány družstva s tým, že členská schôdza volí členov predstavenstva a predstavenstvo zo
svojich členov volí predsedu a podpredsedu. Z toho vyplývalo, že predseda a podpredseda sú súčasne
členmi predstavenstva. Naviac úpadca v notárskej zápisnici N 319/2003, NZ 49899/2003 z 19.06.1993
uznal dlh a súhlasil s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Žalobca na základe
tejto notárskej zápisnice viedol exekúciu sp.zn. EX 721/2008. V priebehu konania žalobca podaním zo

17.10.2011 upresnil znenie petitu žaloby tak, že navrhol určiť právny dôvod pohľadávky vyplývajúcej
z poskytnutého úveru podľa Úverovej zmluvy č. 96140021367 z 03.01.1996 a jej dodatkov a doplnení
podľa príloh P8, P9, P10, Pil ako istina v sume 170.517,16 Eur, zmluvný úrok v sume 220.279,80
Eur, úrok z omeškania 43.212,27 Eur a súčasne aby určil poradie pohľadávky zabezpečenej záložným
právom vo výške 170.517,16 Eur v prvom poradí vyznačenej na LV XXXX pod V 886/96-62/96

špecifikované v prihláške pohľadávky ako Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam z
03.01.1996. V rámci prípravy pojednávania dňa 10.01.2012 žalobca upresnil znenie petitu žaloby tak,
že navrhol, aby okresný súd určil právny dôvod pohľadávky z titulu istiny, zmluvného úroku a úroku z
omeškaniasodkazomnapodaniezo 17.10.2011 asúčasneabyurčilporadiepohľadávkyzabezpečenej
záložným právom vo výške istiny v sume 170.517,16 Eur v prvom poradí. Vo väzbe na takéto

vymedzenie uplatneného predmetu konania vychádzal okresný súd z vymedzenia predmetu konania, v
rámci ktorého sa žalobca domáhal určenia, že žalobca je voči úpadcovi veriteľom pohľadávky vo výške
170.517,16 Eur z titulu istiny úveru, vo výške 220.279,80 Eur z titulu úroku a vo výške 43.212,27 Eur z
titulu úroku z omeškania, všetko podľa Úverovej zmluvy č. 96140021367 z 3.1.1996 v znení jej doplnkov
a dodatkov (notárska zápisnica z 19.03.2003 N 319/2003, NZ 49899/2003 - príloha P8, Dodatku č. 3 zo

dňa 09.05.2006 k Úverovej zmluve č. 96140021367 z 03.01.1996 - príloha P9, Dohody z 13.01.2003
- príloha P10 a Dodatku č. 1 z 09.05.2006 k Dohode z 13.01.2003 - príloha Pil) a zároveň aby okresný
súd určil, že pohľadávka žalobcu na istine v sume 170.517,16 Eur zabezpečená záložným právom je
pohľadávkou v prvom poradí. Žalovaný v rámci vyjadrenia sa k žalobe uviedol, že pohľadávka žalobcu
je v celom rozsahu premlčaná. Úver bol žalobcom úpadcovi poskytnutý na základe Úverovej zmluvy z

03.01.1996 a mal byť celkom splatený do 20.12.2001. Uplatnenie práva žalobcu z tejto úverovej zmluvy
sa premlčalo uplynutím štvorročnej premlčacej lehoty, t.j. 21.12.2005. Na základe toho žalovaný podľa §
388 ods. 1 OBZ namietal premlčanie žalobcom prihlásenej pohľadávky a podľa § 32 ods. 3 ZKR poprel
prihlásenú pohľadávku žalobcu v celom rozsahu. Zároveň právne úkony, ktoré boli prílohou prihlášky,
nie sú platnými právnymi úkonmi, pri ktorom tvrdení žalovaný poukázal na ustanovenie § 19a ods. 2,

§ 20 ods. 1, § 13 OBZ, princíp materiálnej publicity údajov v obchodnom registri v čase Dodatku k
Úverovej zmluve z 27.02.1997, kedy pre platnosť právneho úkonu úpadcu bol potrebný podpis dvoch
členov úpadcu, z ktorých jeden musí byť predseda, s tým, že členovia pripájajú svoj podpis v poradí, ako
sú zapísaní v obchodnom registri (č.l. 84 spisu). Dodatok č. 1 k úverovej zmluve podpísal len predseda
úpadcu dpt. Ján Staník. Z uvedeného dôvodu bol podľa žalobcu dodatok č. 1 absolútne neplatný.

Od 19.08.1999 za úpadcu podľa výpisu z obchodného registra podpisujú vždy dvaja členovia, z ktorých
jeden musí byť predseda predstavenstva, resp. podpredseda predstavenstva a člen predstavenstva
s tým, že k podpisu pripoja pečiatku úpadcu. Platne a účinne neboli uzatvorené ani Dodatky č. 2, 3.
Dodatok č. 2 k Úverovej zmluve z 13.01.2003 mal byť absolútne neplatný, nakoľko bol uzatvorený po
platnosti úverovej zmluvy, úver podľa ktorej mal byť splatený do 20.12.2001. Dodatok č. 3 k úverovej

zmluvez09.05.2006jeabsolútneneplatnýzdôvodu,žekpodpisunebolapripojenápečiatkaúpadcuako
jedna z obligatórnych náležitostí spôsobu konania štatutárneho orgánu úpadcu. Ak žalobca odvodzoval
svoje práva prihlásené predmetnou prihláškou od notárskej zápisnice N 319/2009, NZ 49899/2003 z
19.06.2003, tak nároky podľa nej sa premlčali v štvorročnej premlčacej lehote - 19.06.2007. V priebehu
konania žalovaný doplnil tvrdenia uvádzané v konaní tak, že poukázal na Úverovú zmluvu z 03.01.1996,

kde za úpadcu vystupoval Ján Staník, predseda družstva. V tejto súvislosti poukazoval na ust. § 28
ods. 1 písm. e) OBZ platného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy. Uviedol, že konaním právnickej osoby
je len konanie štatutárnych zástupcov právnickej osoby, ktorí konajú v súlade so zápisom právnickej
osoby v obchodnom registri. Toto pri podpise úverovej zmluvy dodržané nebolo, ani po zmene príslušnejúpravyvyplývajúcejzOBZneboldodržanýregistrovanýspôsobkonaniazaúpadcu,čosatýkalododatku
č. 3 a ďalších troch dodatkov. Preto i keď došlo k uznaniu záväzkov vo forme notárskej zápisnice,
bol predmetom uznávacieho prejavu úpadcu neexistujúci záväzok pokiaľ ide o istinu úveru v sume

170.517,16 Eur

V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že vykonal vo veci dokazovanie výsluchom
žalobcu a žalovaného cestou ich procesných zástupcov, oboznámením listinných dôkazov: Úverovou
zmluvou z 03.01.1996 č. 96140021367 /nové č. 96100021367 - ďalej už len Úverová zmluva/, Dodatkom

k Úverovej zmluve z 27.2.2007, Dodatkom č. 2 k Úverovej zmluve z 13.01.2003, Dohodou z 13.01.2003,
DodatkomkDohodez13.01.2003,ktorýjez09.05.2006,Dodatkomč.3kÚverovejzmluvez09.05.2006,
notárskou zápisnicou N 319/2003, NZ 49899/2003, výpisom z obchodného registra na úpadcu,
pripojeným základným spisom tunajšieho súdu sp.zn. 4K 28/2009 a najmä konečným zoznamom
pohľadávok tvoriacim jeho obsah, prihláškou pohľadávky s poradovým číslom 1 a dokladmi o doručení
tejto prihlášky žalovanému a tunajšiemu súdu podľa č.l. 119 a 120 spisu, pripojeným spisom súdneho

exekútoraMgr.JúliusaKonečného,súdnehoexekútoravO.H.sp.zn.Ex721/2008,pripojenýmspisovým
materiálom tunajšieho súdu sp.zn. 24Er 1940/2008, registrovým spisom týkajúcim sa úpadcu a najmä
v časti stanov úpadcu z októbra 1995 a z marca 1999 a celým spisovým materiálom. Podľa § 32 ods. 6
Zákona č. 7/2005 ZKR, veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie
pohľadávok žalobou podanou proti správcovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť,

výšku,poradie,zabezpečeniezabezpečovacímprávomaleboporadiezabezpečovaciehoprávapopretej
pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať len toho, čo uviedol v prihláške. Konanie v tejto veci
je incidenčným konaním, u ktorého sa okresný súd primárne zaoberal otázkou včasnosti realizácie
úkonov, ktorých uskutočnenie predchádza podaniu takejto žaloby a včasnosťou podania samotnej
žaloby z hľadiska prekluzívnych lehôt vyplývajúcich zo ZKR (v znení úpravy tohto právneho predpisu

vyplývajúcej zo stavu platného a účinného v čase do 31.12.2011, teda v čase realizácie označených
právnych úkonov). Z pripojeného spisového materiálu okresného súdu sp.zn. 4K 28/2009 bolo zistené,
že účinky vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu (dlžníka - FROTEX, výrobné družstvo Dlhé Pole,
so sídlom Dlhé Pole 789, IČO: 31640 621) nastali 21.01.2010. Od 22.01.2010 začala žalobcovi plynúť
lehota 45 dní podľa § 28 ods. 5 ZKR na včasné prihlásenie pohľadávky u súdu a u správcu. Táto

lehota mu uplynula 08.03.2010 a z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu na č.l. 119 a 120
spisu „(vyjadrenie sa Okresného súdu Žilina o doručení prihlášky tomuto súdu dňom 02.02.2010 a
vyjadrenie sa žalovaného o doručení prihlášky žalovanému 03.03.2010)“ vyplývalo, že žalobca prihlásil
pohľadávku prihlásenú prihláškou pod poradovým číslom 1 včas. Od uplynutia lehoty na prihlásenie
pohľadávok začala správcovi - žalovanému plynúť 30-dňová lehota podľa § 32 ods. 4 ZKR na včasné

popretie pohľadávky, ktorá lehota uplynula 07.04.2010. Z konečného zoznamu pohľadávok v sp.zn.
4K 28/2009 mal okresný súd preukázané realizovanie popretia pohľadávky žalobcu prihlásenej pod
poradovým číslom 1 k 30.03.2010, teda včas. Od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok začala
žalobcovi ako veriteľovi pohľadávky, ktorá bola popretá, plynúť lehota 30 dní na podanie žaloby o
určenie popretej pohľadávky podľa § 32 ods. 6 ZKR a ktorá lehota mu uplynula 07.05.2010. Pri podaní

žaloby v tejto veci okresnému súdu 30.04.2010 bolo konštatované dodržanie zákonných lehôt na
včasnú realizáciu právneho úkonu žalobcu - prihlásenia pohľadávky, právneho úkonu žalovaného -
popretiaprihlásenejpohľadávkyžalobcuapodaniažalobyvtejtoveci.Zároveňokresnýsúdskonštatoval
existenciu aktívnej hmotno-právnej legitimácie žalobcu v tomto konaní podľa § 32 ods. 6 ZKR a pasívnej
hmotno-právnej legitimácie žalovaného podľa § 32 ods. 6 ZKR. Následne sa okresný súd zaoberal

vyhodnotením skutkovej a právnej dôvodnosti návrhu žalobcu na určenie popretej pohľadávky v znení
vymedzenia tohto určovacieho návrhu. Okresný súd zdôraznil, že podania žalobcu, ktorými upresnil
znenie žalobného petitu (č.l. 109 a 169 spisu), neprekročili pôvodne vymedzený predmet žaloby z
26.04.2010, čo okresný súd zdôraznil vzhľadom na skutočnosť, že pre včasné podanie žaloby v tejto
incidenčnej veci vyplýva z § 32 ods. 6 ZKR prekluzívna lehota na včasné podanie žaloby. Okresný súd

muselprimeritórnomrozhodnutívtejtovecivychádzaťzobsahuprávnehoúkonužalovaného-zpopretia
prihlásenej pohľadávky žalobcu, ako vyplývalo z obsahu tohto právneho úkonu, z jeho zachytenia v
konečnomzoznamepohľadávokvkonkurznomkonaníokresnéhosúdusp.zn.4K28/2009.Zuvedeného
obsahu právneho úkonu žalovaného - popretia prihlásenej pohľadávky žalobcu vyplývalo, že žalovaný
30.03.2010 poprel pohľadávku prihlásenú pod por. č. 1 s odôvodnením, že pohľadávka vyplývajúca z

Úverovej zmluvy č. 96140021367 je premlčaná. Dodatok č. 1 k Dohode uzatvorenej v zmysle § 521 OZ
dňa 13.01.2003 nie je podpísaný v zmysle konania za družstvo FROTEX, výrobné družstvo. Dohoda zo
dňa 13.01.2003 uzatvorená v zmysle § 521 OZ nie je podpísaná v zmysle konania na družstvo FROTEX,
výrobné družstvo. Dodatok č. 3 k Úverovej zmluve č. 96140021367 zo dňa 03.01.1996 zmenenejDodatkami č. 1 z 27.02.1997 a č. 2 z 13.0.2003 zo dňa 09.05.2006 nie je podpísaný v zmysle konania za
družstvoFROTEX,výrobnédružstvo,Dodatokč.2kÚverovejzmluve č.96100021367zodňa
03.01.1996 z 13.01.2009 nie je podpísaný v zmysle konania za družstvo FROTEX, výrobné družstvo.

DodatokkÚverovejzmluveč.96100021367z27.02.1997niejepodpísanývzmyslekonaniazadružstvo
FROTEX, výrobné družstvo. Úroky a úroky z omeškania prihlásené veriteľom nie sú špecifikované
(nie je uvedený ich výpočet). Obsahom právneho úkonu žalovaného - citovaného popretia prihlásenej
pohľadávky bol vymedzený rozsah popretia tak, že žalovaný poprel právny dôvod pohľadávky, jej výšku
a vymáhateľnosť v zmysle vymedzenia pohľadávky pozostávajúcej z troch častí (istina, úrok a úrok z

omeškania). Pri takomto rozsahu o obsahu popretia sa podľa § 32 ods. 4, 6 ZKR v znení platnom a
účinnom do 31.12.2011 môže veriteľ popretej pohľadávky domáhať jej určenia v časti, v ktorej bola
popretá. Vo väzbe na uvedené preto nemožno žalobcu považovať za subjekt hmotno-právne aktívne
legitimovaný v konaní o určenie poradia pohľadávky zabezpečenej záložným právom vo výške istiny
v sume 170.517,16 Eur v prvom poradí. Poradie pohľadávky žalobcu zabezpečenej záložným právom
nebolo žalovaným popreté, a preto žalobca v tejto časti (v časti poradia pohľadávky zabezpečenej

záložným právom), nemal postavenie veriteľa popretej pohľadávky a tým ani hmotno-právnu legitimáciu
domáhať sa incidenčnou žalobou určenia poradia pohľadávky zabezpečenej záložným právom. V tejto
súvislostiokresnýsúdpoukázalnaprávnedôsledkyvyplývajúcez§32ods.4vetapiataZKRvjehoznení
do 31.12.2011, podľa ktorej uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v
rozsahu,vakomnebolapopretá,považujezazistenú.Nazákladetejtoargumentácieokresnýsúdžalobu

zamietol, pokiaľ sa žalobca domáhal určenia poradia pohľadávky zabezpečenej záložným právom
vo výške istiny v sume 170.517,16 Eur v prvom poradí. Pri hodnotení dôvodnosti popretia právneho
dôvodu pohľadávky prihlásenej pod poradovým číslom 1 okresný súd rovnako vychádzal z obsahu a
rozsahu právneho úkonu žalovaného - z popretia právneho dôvodu a dôvodov uvedených žalovaným
pri popretí právneho dôvodu priamo v obsahu popretia, ako i v priebehu konania pri rešpektovaní

úpravy vyplývajúcej z § 32 ods. 4 veta druhá ZKR, podľa ktorej, Prihlásenú pohľadávku správca
poprie tak, že popretie pohľadávky spolu s dôvodom a rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu
pohľadávok.Jecelkomlogické,žesprávcanemôžezdôvodňovaťpopretieprávnehodôvodudovšetkých
detailov a súvislostí, ktoré uvádza až v incidenčnom konaní v rámci procesnej obrany. Obsah procesnej
obrany žalovaného v incidenčnom konaní však nemôže vzhľadom na prekluzívnu lehotu vyplývajúcu

zo ZKR pre popretie - pre včasné popretie pohľadávky a pre včasné podanie incidenčnej žaloby
vybočiť zo základnej argumentácie a priniesť po uplynutí týchto prekluzívnych lehôt nové tvrdenia
odôvodňujúce už zrealizované popretie pohľadávky. Pokiaľ žalobca dôvodil pri popretí právneho dôvodu
pohľadávky tvrdením vád právneho úkonu úverovej zmluvy a dodatkov k tejto zmluve, ako i Dohody z
13.01.2003 a Dodatku č. 1 k nej z 09.05.2006 s odôvodnením, že tieto právne úkony neboli uskutočnené

úpadcom v súlade so spôsobom konania za úpadcu v zmysle jeho zápisu v obchodnom registri v
čase ich realizácie, čo spôsobilo ich absolútnu neplatnosť, vykonal okresný súd dôkaz oboznámením
kompletného registrového spisu úpadcu. Zo stanov úpadcu, tak ako sú súčasťou registrového spisu v
ich znení k momentu realizácie jednotlivých vyššie označených právnych úkonov /Úverovej zmluvy z
03.01.1996, Dodatku k Úverovej zmluve z 27.02.1997 /stanovy z októbra 1995/, z časti IV. článok 18

bod 1 vyplýva, že orgánmi družstva sú po a/ členská schôdza, po b/ predseda družstva. Podľa článku
22 bod 1 týchto stanov predseda družstva je štatutárnym orgánom družstva. Podľa čl. 23 bod 1 týchto
stanov za družstvo podpisujú vždy dvaja členovia, z ktorých jeden musí byť predseda. Členovia pripájajú
svoj podpis v poradí, v akom sú zapísaní v obchodnom registri. Podľa stanov úpadcu z marca 1999
platných v čase realizácie ostatných právnych úkonov (Dodatku č. 2 k Úverovej zmluve z 13.01.2003,

Dohody z 13.01.2003 a Dodatku k tejto Dohode z 09.05.2006 a Dodatku č. 3 z 09.05.2006), a to
podľa článku 18 bod 1 vyplývalo, že orgánmi družstva sú po 1/ členská schôdza, po 2/ predstavenstvo,
na čele ktorého je predseda predstavenstva a po 3/ riaditeľ družstva. Podľa článku 22 bod 1, 2 a
3 týchto stanov predstavenstvo je výkonným a riadiacim orgánom družstva, rozhoduje o všetkých
záležitostiach družstva, pokiaľ ich stanovy nevyhradili niekomu inému. Predstavenstvo je štatutárnym

orgánom družstva, ktorý má päť členov. Predstavenstvo plní uznesenia členskej schôdze a zodpovedá
jej za svoju činnosť. Za predstavenstvo koná navonok predseda predstavenstva alebo podpredseda. Ak
je pre právny úkon, ktorý robí predstavenstvo, predpísaná písomná forma, je potrebný podpis aspoň
dvoch členov predstavenstva, z ktorých musí byť jeden predseda, resp. podpredseda a druhý člen
alebo predseda a podpredseda spoločne. Členovia pripájajú svoj podpis v poradí, v akom sú zapísaní

v obchodnom registri. K podpisu sa vždy pripája pečiatka družstva. Z výpisu z obchodného registra na
úpadcu, ktorý je súčasťou spisu na č.l. 98 spisu vyplývalo, že úpadca mal upravený spôsob konania
navonok od 05.12.1995 do 18.08.1999 tak, že za družstvo podpisujú vždy dvaja členovia, z ktorých
musí byť jeden predseda, členovia pripájajú svoj podpis v poradí, v akom sú zapísaní v obchodnomregistri. V prípade dlhodobej PN predsedu družstva za družstvo podpisujú dvaja členovia v poradí,
v akom sú zapísaní v obchodnom registri. Od 19.08.1999 má úpadca registrovaný spôsob konania
tak, že za družstvo podpisujú vždy dvaja členovia, z ktorých musí byť jeden predseda predstavenstva,

resp. podpredseda predstavenstva a člen predstavenstva. Členovia pripájajú svoj podpis v poradí, v
akom sú zapísaní v obchodnom registri. V bankových operáciách podpisujú za družstvo vždy dvaja
členovia, z ktorých musí byť jeden predseda predstavenstva, resp. podpredseda predstavenstva a člen
predstavenstva, riaditeľa družstva alebo ekonóm družstva. Pri zastupovaní družstva navonok podpisujú
za družstvo vždy dvaja členovia družstva, z ktorých musí byť jeden predseda predstavenstva, resp.

podpredseda predstavenstva a člen predstavenstva. K podpisu sa vždy pripája pečiatka družstva.
Od 05.12.1995 bol registrovaným predsedom úpadcu dpt. Ján Staník, ktorý bol takto registrovaný do
18.08.1999. Ing. Ján Kučera je registrovaným predsedom predstavenstva úpadcu od 19.08.1999, Ján
Kollár je registrovaným podpredsedom od 19.08.1999, pričom ako člen družstva - člen úpadcu bol
registrovaný od 05.12.1995 do 18.08.1999. Uvedené zistenia okresný súd zohľadnil a vyhodnotil podľa
§ 132 OSP v spojení so skutočnosťou, že pre právny úkon úverovej zmluvy nie je v zmysle hmotno-

právnej úpravy vyplývajúcej z § 497 a nasl. OBZ predpísaná písomná forma tohto právneho úkonu.
Podľa § 13 ods. 1, 2 OBZ v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia Úverovej zmluvy z 03.01.1996,
ak podnikateľom je fyzická osoba, koná osobne alebo prostredníctvom zástupcu. Právnická osoba
koná prostredníctvom štatutárneho orgánu alebo za ňu koná zástupca. Ustanovenia tohto zákona o
jednotlivých obchodných spoločnostiach a družstve určujú štatutárny orgán, ktorého konanie je konaním

podnikateľa, ak je tento orgán zapísaný do obchodného registra. Z tejto právnej úpravy vyplýva, že
akékoľvek obmedzenie právomoci štatutárneho orgánu družstva nad rámec obmedzení, ktoré vyplývajú
zo zákona, nemá účinok voči tretím osobám, a to ani ak bol zverejnený v obchodnom registri. Z
uvedeného zároveň vyplývalo, že na platnosť právneho úkonu Úverovej zmluvy uzatvorenej 03.01.1996
nemalo vplyv obmedzenie vyplývajúce z čl. 23 ods. 1 stanov úpadcu z októbra 1995 platných v čase

uzatvorenia tejto zmluvy, nezávisle na zápise spôsobu konania úpadcu v obchodnom registri v stave
v čase uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy, ktorý zápis korešponduje internej úprave spôsobu
konania pri podpisovaní podľa označeného článku 23 ods. 2 stanov úpadcu z októbra 1995. Na základe
uvedeného vyhodnotil okresný súd právny úkon Úverovej zmluvy z 03.01.1996 č. 96140021367 (č.l. 22
spisu) uzatvorený medzi žalobcom pod jeho pôvodným obchodným menom ako veriteľom a úpadcom

ako dlžníkom ako platný právny úkon. Úverovú zmluvu za úpadcu podpísal štatutárny orgán - predseda
družstva dpt. Ján Staník, ktorý bol na takéto konanie za úpadcu sám dostatočne na základe stanov
úpadcu a hmotno-právnych ustanovení citovaných vyššie oprávnený, s právnymi dôsledkami vzniku
záväzku, teda platného vzniku úverovej zmluvy. Pokiaľ išlo o Dodatok k Úverovej zmluve z 27.02.1997,
odkázal okresný súd na totožnú argumentáciu ako vo vzťahu k samotnej Úverovej zmluve z 03.01.1996.

Pokiaľ išlo o Dodatok č. 2 k Úverovej zmluve z 13.01.2003, Dohodu z 13.01.2003, Dodatok č. 1 k
Dohode z 13.01.2003, ktorý bol z 09.05.2006 a Dodatok č. 3 k Úverovej zmluve zo dňa 09.05.2006, ako
i o notársku zápisnicu N 319/2003, NZ 49899/2003 z 19.06.2003, tieto podpísali v súlade so znením
stanov úpadcu platných k momentu realizácie týchto právnych úkonov, teda podľa stanov z marca 1999
v súlade s ich článkom 22 bod 2, 3 predseda a podpredseda predstavenstva úpadcu Ing. Ján Kučera a

Juraj Kollár, pričom obaja boli pri týchto právnych úkonoch zároveň členmi štatutárneho orgánu úpadcu
- členmi predstavenstva úpadcu. Ich konanie bolo súladné s označenou úpravou stanov úpadcu, na
základe čoho boli uvedené právne úkony platnými právnymi úkonmi opäť s poukazom na znenie § 13
ods. 2 OBZ v znení tejto právnej úpravy platnej a účinnej v čase realizácie označených právnych úkonov
a podľa ktorého ustanovenia, ustanovenia o jednotlivých obchodných spoločnostiach a o družstve

určujú štatutárny orgán, ktorého konanie je konaním podnikateľa. Tým bolo ako nedôvodné hodnotené
popretie právneho dôvodu pohľadávky žalobcu z titulu istiny zostatku úveru a úroku, na základe čoho
okresný súd určil právny dôvod pohľadávky žalobcu voči úpadcovi z titulu istiny a úroku tak, že týmto
právnym dôvodom bola Úverová zmluva č. 96140021367 zo dňa 03.01.1996. Takéto určenie právneho
dôvodu zostatku istiny úveru v sume 170.517,16 Eur a úroku v sume 220.279,80 Eur bolo dostatočným

vymedzenímprávnehodôvoduidentifikujúcimtentoprávnydôvodbezohľadunaskutočnosťuzatvorenia
dodatkov k označenej úverovej zmluve a Dohody z 13.01.2003 v znení Dodatku č. 1 k tejto Dohode z
09.05.2006. Zároveň v tejto časti okresný súd zdôraznil, že výrok svojho rozhodnutia formuloval v súlade
splatným znením § 32 ods. 16 platného znenia ZKR pri zohľadnení záverov vyplývajúcich z rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2 Cdo 219/2007 z 30.07.2008 podľa ktorého, súd vo výroku svojho

rozhodnutia nemusí prevziať doslovne žalobcom naformulovaný petit žaloby, môže v ňom vykonať také
zásahy, ktoré zachovávajú podstatu petitu a nemenia jeho zmysel. Pri vyhodnotení právneho úkonu
Úverovej zmluvy z 03.01.1996 a Dodatkov ku tejto zmluve uzatvorených vrátane Dohody z 13.01.2003
a Dodatku č. 1 k tejto Dohode z 09.05.2006 nebola vzhľadom na už uvedené ako dôvodná vyhodnotenáobrana žalovaného o tom, že predmetom uznávacieho prejavu podľa notárskej zápisnice N 319/2003,
NZ 49899/2003 z 19.06.2003 bol neexistujúci záväzok úpadcu. Naviac už v rámci právneho úkonu
Dodatku k Úverovej zmluve z 13.01.2003 úpadca uznal istinu zostatku úveru k 31.12.2003 v sume

194.516,36 Eur, v rámci Dohody z 13.01.2003 uznal úpadca úrok v sume 179.158,26 Eur k 31.02.2002,
v rámci dodatku č. 1 k Dohode z 09.05.2006 uznal úpadca úrok v sume 247.898,02 Eur k 30.04.2006
a v rámci Dodatku č. 3 k Úverovej zmluve z 09.05.2006 uznal úpadca istinu v sume 180.574,91 Eur k
30.04.2006. Pri hodnotení právnych dôsledkov týchto právnych úkonov zohľadnil okresný súd hmotno-
právnu úpravu vyplývajúcu z § 323 ods. 1 OBZ, všetko vzhľadom na tvrdenia žalovaného v rámci

jeho obrany k dôvodu popretia „pohľadávka je premlčaná“. Keď sa žalobca v rámci tohto incidenčného
konania v zmysle sformulovaného petitu žaloby nedomáhal určenia vykonateľnosti popretej pohľadávky
(č.l. 169 spisu), musel sa okresný súd zaoberať otázkou premlčania prihlásenej pohľadávky v súvislosti
s popretím právneho dôvodu a výšky pohľadávky. Pohľadávka z titulu zostatku úveru v sume 170.517,16
Eur a z titulu úroku v sume 220.279,80 Eur premlčaná nebola, pretože úpadca platne ku 30.04.2006
(č.l. 42 spisu) uznal svoj záväzok z titulu úroku v sume 247.898,02 Eur a k 30.04.2006 istinu zostatku

úveru v sume 180.574,91 Eur, teda v sumách ešte vyšších než boli sumy týchto častí prihlásenej
pohľadávky, určenia ktorých sa žalobca v tomto konaní domáhal. Tým úpadca založil v súlade s ust.
§ 407 ods. 1, 3 OBZ plynutie novej štvorročnej premlčacej doby, ktorá uplynula 30.04.2010 a v rámci
ktorej teda včas svoje právo na zaplatenie zostatku istiny úveru a zmluvného úroku uplatnil jednak
exekučne, ako vyplývalo z pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 24Er 1940/2008 na

základe vyššie označenej notárskej zápisnice ako exekučného titulu (návrh na vykonanie exekúcie bol
súdnemu exekútorovi doručený 21.07.2008) a zároveň svoje právo z titulu dlžnej istiny úveru a úroku
uplatnil včas, teda pred jeho premlčaním i v konkurznom konaní podaním prihlášky (prihláška bola
okresnému súdu doručená dňa 02.02.2010 a správcovi bola doručená pred 03.03.2010, ako vyplývalo
z č.l. 120 spisu). Uvedené uznávacie prejavy úpadcu zároveň zakladali konštatovanie nedôvodnosti

popretia výšky prihlásenej pohľadávky z titulu istiny v sume 170.517,16 Eur a úroku - zmluvného úroku
v sume 220.279,80 Eur, vo väzbe na čo okresný súd určil, že žalobca je voči úpadcovi veriteľom
pohľadávky-zostatkuistinyúveruvsume170.57,16Euraúroku(zmluvnéhoúroku)vovýške220.279,80
Eur, tak ako vyplývalo z „výroku tohto rozsudku“. Podľa § 243 ods. 1, 2 OBZ v znení platnom a účinnom k
času uzatvorenia Úverovej zmluvy z 03.01.1996 a v čase uzatvorenia Dodatkov k tejto úverovej zmluve

a Dohody z 13.01.2003 vrátane Dodatku č. 1 k tejto Dohode z 09.05.2006, predstavenstvo riadi činnosť
družstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach družstva, ktoré tento zákon alebo stanovy nevyhradili
inému orgánu. Predstavenstvo je štatutárnym orgánom. Z tejto právnej úpravy jednoznačne vyplývalo,
že predstavenstvo je štatutárnym orgánom družstva, ktoré je oprávnené konať navonok v mene družstva
vo všetkých veciach. Jeho konanie voči tretím osobám vždy zaväzuje, a to aj vtedy, keď predstavenstvo

vybočí z rámca, ktorým ho zaväzuje členská schôdza, ktorej sa zodpovedá za svoju činnosť. Jednotliví
členovia predstavenstva družstva sú zodpovední za prekročenie medzí svojho oprávnenia. Konaním
predstavenstva navonok, teda voči tretím osobám je konanie jeho predsedu alebo podpredsedu, avšak
bez dopadu voči tretím osobám sú akékoľvek modifikácie v zmysle stanov družstva, a to i v prípade ich
zverejnenia v obchodnom registri. Pokiaľ okresný súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol čo do návrhu na

určenie právneho dôvodu a výšky pohľadávky žalobcu voči úpadcovi z titulu úroku z omeškania v sume
43.212,27 Eur, vychádzal pri svojom rozhodnutí z výsledkov vykonaného dokazovania, v rámci ktorého
dôsledne uplatňoval procesné zásady vyplývajúce z § 120 ods. 1 OSP. I na incidenčné konanie
sa vzťahuje dôkazná povinnosť účastníkov konania vo vzťahu ku tvrdeniam, ktoré uvádzajú v konaní.
Okresný súd zdôraznil, že samotný právny úkon žalobcu - podanie prihlášky pohľadávky žalobcu z titulu

úroku z omeškania v konkurznom konaní by založilo záver o tom, že sa táto pohľadávka považovala za
zistenú, len ak by ju žalovaný nepoprel, teda pokiaľ by márne uplynula lehota na popretie prihlásenej
pohľadávky (§ 32 ods. 17 platného znenia ZKR, resp. § 32 ods. 4 veta piata ZKR v znení platnom a
účinnom do 31.12.2011), alebo ak by bol žalobca v incidenčnom konaní o určenie popretej pohľadávky
úspešný a rozsudok by nadobudol právoplatnosť (§ 32 ods. 9 veta druhá ZKR v znení platnom a

účinnom do 31.12.2011, resp. § 32 ods. 19 platného znenia ZKR). Preto od samotného prihlásenia
pohľadávky žalobcom v konkurznom konaní vo vzťahu k pohľadávke z titulu úroku z omeškania v sume
43.212,27 Eur nebolo možné dovodzovať pri jej popretí žalovaným jej existenciu, prípadne dôvodnosť.
V tomto konaní bolo preto obsahom dôkaznej povinnosti žalobcu v súlade s ustanovením § 120 ods.
1 veta prvá OSP preukázať existenciu pohľadávky z titulu úroku z omeškania v sume 43.212,27 Eur,

ktorú dôkaznú povinnosť si žalobca nesplnil. Na tomto konštatovaní okresného súdu nemenila nič
ani skutočnosť dojednanej splatnosti úveru v samotnej Úverovej zmluve z 03.01.1996, ani realizácia
uznávacích prejavov úpadcu, tak ako boli vymedzené podľa Dodatku č. 2 z 13.01.2003, podľa Dohody z
13.01.2003 a Dodatku č. 1 k tejto Dohode z 09.05.2006 a Dodatku č. 3 k úverovej zmluve z 09.05.2006 aanipodľavyššieoznačenejnotárskejzápisnice,nakoľkotietouznávacieprejavysatýkaliinýchzáväzkov,
a to konkrétne istiny zodpovedajúcej zostatku úveru a úroku - zmluvného úroku podľa zmluvy o úvere.
„Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 24Er 1940/2008 vyplýva, že exekučným titulom v tejto

exekučnejvecibolanotárskazápisnicaapredmetomexekúciebolapohľadávkazodpovedajúcanaistine
sume 5.160.000,- Sk a na úroku sume 3.180.640 Sk za obdobie od 13.1.2003 do 30.6.2008, čo sú
kvalitatívneodlišnéprávažalobcusodlišnýmhmotno-právnymzákladomakojejehotvrdenápohľadávka
z titulu úroku z omeškania.“ I keď z dokazovania vykonaného okresným súdom v tejto veci vyplývalo, že
úpadca svoj záväzok z titulu dlžnej istiny úveru a zmluvného úroku nesplnil včas, teda že bol v omeškaní

s týmito peňažnými záväzkami, nebola samotná táto skutočnosť dostatočným základom pre určenie
popretejpohľadávkyžalobcuztituluúrokuzomeškaniavkonkrétnejsume43.212,27Eurčodoprávneho
dôvodu a výšky. Žalobca napriek procesnému priestoru, ktorý mu bol na preukázanie pohľadávky z titulu
úroku z omeškania poskytnutý, tento efektívne nevyužil a nepreukázal konkrétnu dobu omeškania sa
úpadcu a základ, resp. základy, z ktorých úrok z omeškania uplatnil a v nadväznosti na čo dospel ku
konkrétnej výške tohto úroku z omeškania v sume 43.212,27 Eur. Splnením tejto dôkaznej povinnosti v

skutkovej rovine nebolo ani podanie žalobcu z č.l. 71 až 76, 147 až 151 a 165 až 167 spisu, pričom u
týchtopodaníideolistinnédôkazy,ktoréboližalobcompredloženévkonaníakointernédokladyžalobcu,
„teda súkromné listiny a ktoré obrana žalovaného v tejto časti vymedzená predovšetkým obsahom
právneho úkonu popretia /žalovaný poprel úroky z omeškania pre nedostatok špecifikácie a absenciu
výpočtu/, činila spornými.“ Okresný súd zdôraznil, že vo vzťahu k právnemu úkonu popretia pohľadávky

žalobcuztituluúroku(zmluvnéhoúroku)srovnakýmodôvodnenímbolirelevantnéprávneúkonyuznania
úroku vyplývajúce z Dohody z 13.01.2003 v sume 179.158,26 Eur k 31.12.2002 a z Dodatku č. k tejto
Dohode z 09.05.2006 v rozsahu 247.898,02 Eur k 30.04.2006 (č.l. 42, 44 spisu). Tým bola v uvedenej
časti odlišná dôkazná situácia. Formulácia uznávacích prejavov žalobcu vo vzťahu k záväzku z titulu
úroku -zmluvného úroku bola celkom jednoznačná čo do vymedzenia predmetu uznávacieho prejavu,

z ktorého dôvodu pri súčasnej absencii dôkazného návrhu účastníka v tomto smere nebol priestor pre
postup podľa § 120 ods. 1 veta tretia OSP cestou vykonávania dôkazu výsluchom konkrétnej fyzickej
osoby, ktorá konala za úpadcu pri realizácii uvedených uznávacích prejavov. Okresný súd poukázal
na závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v Zbierke
stanovísk a rozhodnutí SR 80/2003 podľa ktorého, ak je v zmluve obsiahnutá dohoda tak jednoznačná,

že jej znenie nepripúšťa rôzny výklad, nie je dôvod, aby súd vykonal dokazovanie na výklad prejavu
vôle konajúcich osôb, aj keby sa toho jedna zo strán domáhala. Na základe výsledkov vykonaného
dokazovania preto súd o žalobe rozhodol tak, ako vyplýva z výroku tohto rozsudku. O náhrade trov
konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 2 OSP vo väzbe na meritórne rozhodnutie, ktorým bolo
žalobe vo väčšom rozsahu vyhovené za súčasnej aplikácie § 150 ods. 1 OSP.

Protitomutorozsudkuvzákonomstanovenejlehotepodalodvolaniežalovanýprostredníctvomprávneho
zástupcu s poukazom na § 205 ods. 2 písm. f) OSP. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní poukázal na to, že okresný súd svoj rozsudok

odôvodnil tým, že „pokiaľ žalobca dôvodil pri popretí právneho dôvodu pohľadávky tvrdením vád
právneho úkonu úverovej zmluvy a dodatkov k tejto zmluve, ako i Dohody z 13.1.2003 a Dodatku č.
1 k nej z 09.05.2006 s odôvodnením, že tieto právne úkony neboli uskutočnené úpadcom v súlade
so spôsobom konania za úpadcu v zmysle jeho zápisu v obchodnom registri v čase ich realizácie,
čo spôsobuje ich absolútnu neplatnosť, vykonal súd dôkaz oboznámením kompletného registrového

spisu úpadcu." Uvedené zistenia okresný súd zohľadnil a vyhodnotil podľa § 132 OSP v spojení so
skutočnosťou, že pre právny úkon úverovej zmluvy nebol v zmysle hmotnej právnej úpravy vyplývajúcej
z § 497 a nasl. OBZ. Podľa § 13 ods. 1, 2 OBZ v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia
Úverovej zmluvy z 03.01.1996: „Ak podnikateľom je fyzická osoba, koná osobne alebo prostredníctvom
zástupcu. Právnická osoba koná prostredníctvom štatutárneho orgánu alebo za ňu koná zástupca.

Ustanovenia tohto zákona o jednotlivých obchodných spoločnostiach a družstve určujú štatutárny
orgán, ktorého konanie je konaním podnikateľa, ak je tento orgán zapísaný do obchodného registra."
Z tejto právnej úpravy vyplývalo, že akékoľvek obmedzenie právomoci štatutárneho orgánu družstva
nad rámec obmedzení, ktoré vyplývajú zo zákona, nemá účinok voči tretím osobám, a to ani ak bol
zverejnený v obchodnom registri. Z uvedeného zároveň vyplývalo, že na platnosť právneho úkonu

Úverovej zmluvy uzatvorenej 03.01.1996 nemalo vplyv obmedzenie vyplývajúce z čl. 23 ods. 1 stanov
úpadcu z októbra 1995 platných v čase uzatvorenia tejto zmluvy, nezávisle na zápise spôsobu konania
úpadcu v obchodnom registri v stave v čase uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy, ktorý zápis
korešponduje internej úprave spôsobu konania pri podpisovaní podľa označeného článku 23 ods. 2stanov úpadcu z októbra 1995. Na základe uvedeného vyhodnotil okresný súd právny úkon Úverovej
zmluvy z 03.01.1996 č. 96140071367 (č.1.22 spisu) uzatvorený medzi žalobcom pod jeho pôvodným
obchodným menom ako veliteľom a úpadcom ako dlžníkom ako platný právny úkon. Úverovú zmluvu

za úpadcu podpísal štatutárny orgán - predseda družstva dpt. Ján Staník, ktorý bol na takéto konanie
za úpadcu sám dostatočne na základe stanov úpadcu a hmotno-právnych ustanovení citovaných vyššie
oprávnený s právnymi dôsledkami vzniku záväzku, teda platného vzniku úverovej zmluvy. Pokiaľ ide
o Dodatok k Úverovej zmluve z 27.02.1997, odkazoval okresný súd na totožnú argumentáciu ako vo
vzťahu k samotnej Úverovej zmluve z 03.01.1996. „Pokiaľ ide o Dodatok č. 2 k Úverovej zmluve z

13.1.2003, Dohodu z 13.1.2003, Dodatok č. 1 k Dohode z 13 1.2003. ktorý je 7 9.5.2006 a Dodatok č. 3
k Úverovej zmluve zo dňa 9.5.2006. ako i Notársku zápisnicu N 319/2003. N/ 49899/2003 / 19.6.2003,
tieto podpísali v súlade so znením stanov úpadcu platných k momentu realizácie týchto právnych
úkonov, teda podľa stanov z marca 1999 v súlade s ich článkom 22 bod 2.3 predseda a podpredseda
predstavenstva úpadcu Ing. Jún Kučera a Juraj Kotlár, pričom obaja boli pri týchto právnych úkonoch
zároveňčlenmištatutárnehoorgánuúpadcučlenmipredstavenstvaúpadcu“.Správnymposúdenímveci

okresným súdom sa žalovaný nestotožnil. Podľa § 13 ods. 2 OBZ v znení k 03.01.1996 „Ustanovenia
tohto zákona o jednotlivých obchodných spoločnostiach a družstve určujú štatutárny orgán, ktorého
konanie je konaním podnikateľa, ak je tento orgán zapísaný do obchodného registra“. § 28 ods. 1
písm. e) OBZ v znení k 03.01.1996 „Do obchodného registra sa zapisujú tieto údaje: meno, bydlisko a
rodné číslo osoby alebo osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom alebo jeho členmi, s uvedením spôsobu,

akým konajú v meno právnickej osoby“. § 243 ods. 2 OBZ v znení k 03.01.1996 „Predstavenstvo je
štatutárnym orgánom družstva.'' Podľa okresného súdu, z tejto právnej úpravy vyplývalo, že akékoľvek
obmedzenie právomoci štatutárneho orgánu družstva nad rámec obmedzení, ktoré vyplývajú zo zákona,
nemá účinok voči tretím osobám, a to ani ak bol zverejnený v obchodnom registri. Úverovú zmluvu za
úpadcu podpísal štatutárny orgán - predseda družstva dpt. Ján Staník, ktorý bol na takéto konanie za

úpadcu sám dostatočne na základe stanov úpadcu a hmotnoprávnych ustanovení citovaných vyššie
oprávnený s právnymi dôsledkami vzniku záväzku, teda platného vzniku úverovej zmluvy. Štatutárnym
orgánom družstva však ani v zmysle zákonných ustanovení nebol predseda predstavenstva družstva,
ale predstavenstvo ako kolektívny orgán - v zmysle § 243 ods. 2 OBZ, preto nebolo možné tvrdiť, že ak
iba sám predseda konal v rozpore so zapísaným spôsobom konania, boli splnené zákonné predpoklady.

„Podľa nášho názoru však aj spôsob, akým konajú členovia štatutárneho orgánu v mene právnickej
osoby, je relevantným pre posúdenie platnosti právneho úkonu, ak je takýto spôsob konania zapísaný a
publikovaný v Obchodnom registri.“ V danom prípade totiž nešlo o obmedzenie právomoci štatutárneho
orgánu, tým je napríklad iba obmedzenie konať do určitej hodnoty právnych úkonov, možnosť uzatvárať
ibaurčitýtypprávnychúkonovapod.Vymedzenie,ktoréosobyzkolektívnehoštatutárnehoorgánuakým

je predstavenstvo musia konať spoločne, nie je obmedzením jeho právomoci, ale vymedzením spôsobu
konania. Pri dodržaní predpísaného a publikovaného spôsobu konania nie je následne štatutárny orgán
nijako obmedzený v možností uzatvárať akékoľvek právne úkony. V zmysle rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo 118/1998 „V prípade, že štatutárny orgán spoločnosti tvorí viac
konateľov (ako je to v danej veci) spôsob, akým sú oprávnení konať v mene spoločnosti určený v

spoločenskej zmluve a vyplývajúci z údajov v obchodnom registri, je záväzný len vtedy, ak ide
o konanie konateľov v mene spoločnosti navonok. Konanie navonok možno vo všeobecnosti
charakterizovať tým, je zahŕňa všetky právne úkony, ktoré spoločnosť robí voči tretím osobám a z
ktorých vyplývajú pre spoločnosť vo vzťahu k tretím osobám určité práva a povinnosti. Vychádzajúc z
vyššie uvedeného je dovolací súd toho názoru, že podpisy oboch konateľov, ako náležitosť písomného

právneho úkonu, sú nevyhnutnou podmienkou len v tých právnych úkonoch, ktoré zakladajú práva
a povinnosti spoločnosti voči tretím osobám, t. j. vo veciach, keď ide o konanie v mene spoločnosti
navonok“. Ako je teda zrejmé aj z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v prípade konania
štatutárneho orgánu voči tretím osobám musí byť pre platnosť právneho úkonu dodržaný spôsob
jeho konania zapísaný v Obchodnom registri, čo nie je obmedzením štatutárneho orgánu. Keďže

spôsob konania štatutárneho orgánu nebol dodržaný pri podpise úverovej zmluvy, išlo o absolútne
neplatný právny úkon, následnými dodatkami teda nemohol byť uznávaný neexistujúci záväzok. Pri
podpisoch dodatkov však spôsob konania štatutárneho orgánu taktiež nebol dodržaný a rovnako ide o
neplatné právne úkony. Z týchto dôvodov bolo potrebné celú žalobu zamietnuť. „Na základe uvedených
skutočností a z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. žiadame odvolací súd, aby: Rozsudok

prvostupňového súdu zmenil, zamietol žalobu žalobcu v celom rozsahu a priznal žalovanej náhradu trov
konania a právneho zastúpenia konanie štatutárneho orgánu - vzhľadom na to, že samotný predseda
predstavenstva štatutárnym orgánom nie je, tým je iba celé predstavenstvo družstva.“K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý považoval odvolanie
žalovanéhozaúčelové.Žalobcavosvojomvyjadreníuviedol,žesastotožnilsvecnýmstavomaprávnym
názorom okresného súdu vo výrokoch časti I a časti II, teda vo veci samej - k uplatnenej pohľadávke

a príslušenstvu. Nestotožnil sa so záverom okresného súdu vo výroku č. IV - o trovách konania,
a to z toho dôvodu, že trovy nemali byť uplatnené voči konkurznej podstate, ale voči konkurznému
správcovi, ktorý svojím konaním zavinil právny stav, ako aj podaním odvolania sa snažil úmyselne
poškodiť hlavného veriteľa. Okresný súd podľa žalobcu správne zistil a určil vecný a právny stav. K
námietkepremlčaniazostranyžalovanéhouviedol,žepohľadávkyprijednotlivýchčastiachžalobyneboli

premlčané, nakoľko boli riadne uznané a plnené zo strany úpadcu. „Opätovne špecifikujem listinné
dôkazy doložené do spisu ako listinné dôkazy: 1. Kópia prihlášky pohľadávky, 2. Vyhlásenie veriteľa
zo dňa 27.01.2010, 3. Predloženie prihlášky pohľadávky z dňa 27.1.2010, Okresnému súdu v Žiline,
4. Predložené pohľadávky, zo dňa 27.1.2010 - Konkurznej správkyne Ing. Ivana Schumichrastová, 5.
Poštový podací hárok z dňa 29.1.2010, 6. Potvrdenie o doručení prihlášky pohľadávky z 03.03.2010
Okresnému súdu Žilina, 7. Potvrdenie o doručení prihlášky pohľadávky z 03.03.2010 konkurznej

správkyni Ing. Bc. Ivana Šumichrastová, 8. Notárska zápisnica N 319/2003, NZ 49899/2003, vrátane
Úverovej zmluvy č. 96140021367, Dodatok citovanej úverovej zmluvy z dňa 27.2.1997, Dodatok č. 2
citovanej úverovej zmluvy z dňa 13.1.2003, 9. Dodatok č. 3 k úverovej zmluve č. 96140021367
zo dňa 3.1.1996, zmenenej dodatkami č. 1 z 27.2.1997 a č. 2 z 13.1.2003, 10. Dohoda uzatvorená
dňa 13.1.2003, 11. Dodatok č. 1 k Dohode, uzatvorenej v zmysle § 521 Občianskeho zákonníka dňa

13.1.2003, 12. Obratova predvaha.“ K stanovisku žalovaného k dôvodu popretia právneho dôvodu
pohľadávky: „Pohľadávka vyplývajúca z úverovej zmluvy číslo 96140021367 je premlčaná. Dodatok
č. 1 k dohode uzatvorenej v zmysle § 521 OZ dňa 13.1.2003 nie je podpísaný v zmysle konania za
družstvo FROTEX, v.d. dohoda zo dňa 13.1.2003 uzatvorená v zmysle § 521 OZ nie je podpísaná
v zmysle konania za družstvo FROTEX, v. d.. Dodatok č. 3 k úverovej zmluve č. 96140021367 zo

dňa 03.01.1996 zmenenej dodatkami č. 1 z 27.2.1997 a č. 2 z 13.1.2003 zo dňa 9.5.2006 nie je
podpísaný v zmysle konania za družstvo FROTEX, v. d. Dodatok č. 2 k úverovej zmluve č. 96100021367
zo dňa 3.1.1996 zo dňa 13.1.2009 nie je podpísaný v zmysle konania za družstvo FROTEX, v. d.
Dodatok k úverovej zmluve číslo 96100021367 zo dňa 27.2.1997 nie je podpísaný v zmysle konania
za družstvo FROTEX, v. d. Úroky a úroky z omeškania prihlásené veriteľom nie sú špecifikované

( nieje uvedený ich výpočet)." V zmysle výpisu obchodného registra: za družstvo podpisujú vždy
dvaja členovia, z ktorých musí byť jeden predseda predstavenstva resp. podpredseda predstavenstva
a člen predstavenstva. Členovia pripájajú svoj podpis v poradí v akom sú zapísaní v obchodnom
registri. V bankových operáciách podpisujú za družstvo vždy dvaja členovia, z ktorých musí byť jeden
predseda predstavenstva resp. podpredseda predstavenstva a člen predstavenstva, riaditeľ družstva

alebo ekonóm družstva. Pri zastupovaní družstva navonok, podpisujú za družstvo vždy dvaja členovia
družstva, z ktorých musí byť jeden predseda predstavenstva resp. podpredseda predstavenstva a člen
predstavenstva.Kpodpisusavždypripájapečiatkadružstva.Žalobcamalzato,ževšetkyaktyt.j.zmluvy
a dodatky, ktoré popieral žalovaný, boli riadne podpísané predsedom a podpredsedom predstavenstva,
ktorých funkcie boli totožné s funkciami predsedu a podpredsedu výrobného družstva Frotex. Všetky

úkony boli následne potvrdené v rámci Notárskej zápisnice N 319/2003 NZ 49899/2003, vyhotovenej
JUDr. Zuzana Svrčková, notár, v J. dňa 19.06.2003, ktorá je prílohou súdneho spisu, ako aj súčasťou
dokumentácie na uplatnenie pohľadávky v konkurze, ktorá je a bola exekučným titulom v konaní 24
ER/1940/2008 a EX 721/2008. K námietke, že úroky a úroky z omeškania neboli špecifikované - dodal,
že úroky a úroky z omeškania boli riadne špecifikované a vyčíslené a boli súčasťou prihlášky v konkurze

v rámci predmetného konkurzného konania. Žiadal, aby odvolací súd v rámci odvolacieho konania
potvrdil rozsudok prvostupňového súdu Okresný súd Žilina a odvolanie zamietol ako neopodstatnené a
priznal žalobcovi náhradu trov konania a právneho zastúpenia.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach podľa § 212 ods. 1

OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, s verejným vyhlásením rozsudku podľa §
156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku,
ktorým bolo určené, že žalobca je voči úpadcovi veriteľom pohľadávky vo výške 170.517,16 Eur z
titulu istiny úveru podľa Úverovej zmluvy č. 96140021367 z 03.01.1996. Okresný súd ďalej určil, že
žalobca je voči úpadcovi veriteľom pohľadávky vo výške 220.279,80 Eur z titulu úroku podľa Úverovej

zmluvy č. 96140021367 z 03.01.1996 potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne rozhodnutie.
Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.V procesnej rovine krajský súd uvádza, že v odvolacej právnej veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP. V súlade s § 156 ods. 1, 3 OSP a § 211 ods. 2 OSP došlo
na základe uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. 14CoKR/7/2012-247 zo dňa 11.06.2013 v zákonnej

lehote k oznámeniu verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli krajského súdu a o termíne
verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci konania upovedomení i písomnosťou krajského súdu zo
dňa 11.06.2013 na č.l. 248 spisu a oznámením na internetovej stránke krajského súdu.

Podľa ust. § 212 ods. 1 OSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Prejednanímvecipodľa§212ods.1OSPlenvrámcianazákladetýchdôvodov,ktoréžalovanývymedzil
v odvolaní a z nich len tých relevantných dôvodov, ktoré boli predmetom obrany žalovaného pred súdom
prvého stupňa, za konštatovania uzavretého skutkového stavu veci tak, ako ho zistil súd prvého stupňa,
v zmysle § 213 ods. 1 OSP, krajský súd uvádza, že okresný súd vo veci vykonal v intenciách návrhov

účastníkov dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové závery a rovnako správne vec
právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu,
za stotožnenia sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom, krajský súd
podľa § 219 ods. 2 OSP odkazuje primárne na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu.

Na zdôraznenie vecnej správnosti rozsudku okresného súdu krajský súd poukazuje na skutkové a
právne vymedzenie žalobou uplatneného nároku, tak vo vzťahu k tomuto nároku a vo väzbe na tieto
skutočnosti bolo vykonávané okresným súdom dostatočné dokazovanie, z ktorého okresný súd správne
zistilavyhodnotiltakskutkovýanásledneiprávnystavvoveci.Nosnýmodvolacímdôvodomžalovaného
bolo namietané nesprávne právne posúdenie okresného súdu v rovine prijatých záverov o platnosti

Zmluvy o úvere zo dňa 03.01.1996. Žalovaný v odvolaní namietal, že okresný súd akceptoval, že
úverovú zmluvu za úpadcu podpísal štatutárny orgán predseda družstva dpt. Ján Staník, ktorý bol
podľa okresného súdu na takéto konanie za úpadcu sám dostatočne na základe stanov úpadcu a
hmotnoprávnych ustanovení oprávnený s právnymi dôsledkami vzniku záväzku, teda platného vzniku
úverovej zmluvy. Podľa žalovaného štatutárnym orgánom družstva „však ani v zmysle zákonných

ustanovení nebol predseda predstavenstva družstva, ale predstavenstvo ako kolektívny orgán - v
zmysle § 243 ods. 2 Obchodného zákonníka“, preto ak konal samotný predseda predstavenstva,
ktorý nie je štatutárnym orgánom, tým je celé predstavenstvo, neboli splnené podľa žalovaného
zákonné predpoklady na konanie štatutárneho orgánu. S uvedenými závermi žalovaného sa krajský
súd nestotožnil, pričom považuje za potrebné práve v súvislosti s touto argumentáciou poukázať na

závery okresného súdu, s ktorými sa krajský súd stotožnil a v zmysle ktorých „konanie predstavenstva
navonok, teda voči tretím osobám je konanie jeho predsedu alebo podpredsedu“. V súvislosti s týmto
záverom okresného súdu považuje krajský súd pre úplnosť poukázať na zákonné znenie § 243 ods. 3
OBZ účinného v čase uzavretia Úverovej zmluvy dňa 03.01.1996, z ktorého vyplývalo, že „ak zo stanov
nevyplýva niečo iné, za predstavenstvo koná navonok predseda alebo podpredseda. Ak je však pre

právny úkon, ktorý robí predstavenstvo, predpísaná písomná forma, je potrebný podpis aspoň dvoch
členov predstavenstva.“ Okresný súd správne podľa krajského súdu ustálil, že pre predmetný právny
úkon úverovú zmluvu, v čase jej uzavretia dňa 3.1.1996 nebola predpísaná písomná forma úkonu.
V rovine týchto záverov je potrebné vo všeobecnosti uviesť, že konanie podnikateľa vo všeobecnosti
upravujú ustanovenia § 13 až 16 OBZ. Pre právnickú osobu platí, že za ňu koná štatutárny orgán alebo

zástupca. Štatutárny orgán je oprávnený konať v mene právnickej osoby vo všetkých veciach, pričom
bližšie podrobnosti o štatutárnych orgánoch upravuje zákon v ustanoveniach o jednotlivých typoch
obchodných spoločností a družstva. Štatutárnym orgánom družstva je predstavenstvo, s výnimkou
družstiev, ktoré majú menej ako 50 členov, v ktorých je štatutárnym orgánom predseda, prípadne ďalší
člen poverený členskou schôdzou. Pokiaľ je štatutárnym orgánom predstavenstvo a zo stanov družstva

nevyplýva niečo iné, navonok koná za predstavenstvo jeho predseda alebo podpredseda. (v praxi
sa spravidla nerozlišuje medzi predsedom predstavenstva a predsedom družstva.) Stanovy sa však
nemôžu odchýliť od kogentného ustanovenia zákona, podľa ktorého ak je pre právny úkon, ktorý robí
predstavenstvo, predpísaná písomná forma, je potrebný podpis aspoň dvoch členov predstavenstva(§ 243 ods. 3 veta tretia OBZ). Nedodržanie tohto kogentného zákonného ustanovenia by malo za
následok neplatnosť právneho úkonu. Toto ustanovenie sa však vzťahuje iba na tie právne úkony,
pre platnosť ktorých je zákonom vyžadovaná písomná forma. Ustanovenie § 272 ods. 1 OBZ však

podmieňuje platnosť zmluvy jej písomnou formou okrem prípadov ustanovených v zákone aj vtedy, ak
pri rokovaní o uzavretí zmluvy aspoň jedna strana prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej
forme. Je však potrebné zdôrazniť, že na prípad, kedy je písomná forma podmienkou platnosti zmluvy
nie priamo zo zákona, ale z vôle účastníka, sa ustanovenie § 243 ods. 3 tretia veta OBZ nevzťahuje.
Na dotvrdenie správnosti týchto záverov podporne a primerane poukazuje krajský súd i na závery

rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Obo 84/01 „Ak je pre právny úkon, ktorý
robí predstavenstvo družstva, predpísaná písomná forma, je potrebný podpis aspoň dvoch členov
predstavenstva. Pre kúpnu zmluvu nie je predpísaná písomná forma, preto aj v prípade, že bola uzavretá
písomne, jej platnosť nebola podmienená podpisom dvoch členov predstavenstva družstva, a mohol ju
v mene družstva uzavrieť iba jeho predseda.“

Na kľúčovú otázku sporu dal okresný súd odpoveď čím postupoval v súlade s konštantnou judikatúrou.
Vzhľadom na eurokonformný prístup krajský súd konštatuje, že ani judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby
na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o
argument,ktorýjeprerozhodnutierozhodujúci,vyžadujesašpecifickáodpoveďprávenatentoargument
(Georiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Ústavný súd

Slovenskej republiky vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl.
46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“
a že „takéto odôvodnenie musí obsahovať aj rozsudok opravného (odvolacieho) súdu“ (porovnaj

uznesenie z 03. júla 2003 sp.zn. IV. ÚS 115/03). „Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 1Cdo 78/2010 zo dňa 23. mája 2012).

K uplatnenej obrane žalovaného krajský súd uvádza, že vzhľadom na závery okresného súdu, s ktorými
sa krajský súd stotožnil, nebola táto vyhodnotená ako relevantná vo vzťahu ku konštatovanej vecnej
správnosti záverov okresného súdu. Pokiaľ žalovaný dotvrdzoval správnosť záverov poukazom i na
judikatúru najvyššieho súdu, tak krajský súd vníma túto argumentáciu, avšak nemohol ju vyhodnotiť ako
argumentáciu, ktorá by vzhľadom na skutkový stav prejednávanej veci ovplyvnila správnosť záverov

okresného súdu, a to vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti dotvrdené tiež judikatúrou Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, s ktorou sa krajský súd stotožnil. Krajský súd zvýrazňuje, že bolo dôkaznou
povinnosť žalovaného tak v argumentačnej a následne v dôkaznej rovine preukázať správnosť svojich
záverov, v dôsledku čoho by bolo možné konštatovať unesenie dôkazného bremena. Krajský súd
zvýrazňuje, že dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť

účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov.
Procesnoprávnym následkom neunesenia dôkazného bremena účastníkom konania je jeho neúspech
v spore. Pod vyhodnotením dôkazov je treba rozumieť aj zhodnotenie absencie dôkazov (vedúcej k
neuneseniu dôkazného bremena). Ak súd rozhoduje v situácii dôkaznej núdze, dopad (neúspech) sa
pričíta účastníkovi, na ktorom leží podľa predpisov hmotného práva dôkazné bremeno (zodpovednosť

za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva). Rozsah dôkazného bremena,
teda okruh skutočností, ktoré musí účastník preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá je
na sporný vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorý z
účastníkov je povinný stanovený okruh skutočností preukázať (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 1Cdo 78/2010 z 23. mája 2012).

Práve v súvislosti s námietkou žalovaného v rovine nesprávneho právneho posúdenia, čo sa nesporne
viazalo i k vykonanému vyhodnoteniu dôkazov okresným súdom za podstatné považuje krajský súd
poukázať i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.11.2010, sp.zn. 5 Cdo
218/2010, s ktorým sa stotožnil a v zmysle ktorého „Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva

len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní,
obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva
na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdnyproces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda
aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním
navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali
alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97,
II. ÚS 251/03)“.

Krajský súd v súvislosti s odvolacou námietkou žalovaného v rovine namietaného nesprávneho
posúdenia odkazuje i na závery, v zmysle ktorých „Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (IV.ÚS
115/03, III.ÚS 209/04) tiež vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy (čl. 6 ods. 1 Dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky,

súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky, nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne nedostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia.“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. júna 2012, sp.zn. 5 Obo
48/2012).Podľakrajskéhosúduokresnýsúdvnapadnutomrozsudkudaljasnéazrozumiteľnéodpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

Krajský súd považuje za nevyhnutné poukázať i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 1 Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, v zmysle ktorého odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi

súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť
dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.

Krajský súd zdôrazňuje, že si je vedomý, že záväznosť konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky nevyplýva pre všeobecné súdy priamo zo zákonnej úpravy. Je však potrebné

akcentovať, že obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne
relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93,
PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné
v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie
práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických

osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne odlišná rozhodovacia
činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie,
pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m.
PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v
ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by

ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu
protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného
účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III.
ÚS 300/06) (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011, č.k. IV. ÚS 499/2011-25).

Odvolací súd uvádza, že ťažisko dokazovania a z neho vyvodených skutkových záverov okresného
súdu v danej veci spočívalo v dôkazoch priamo účastníkmi produkovaných a predkladaných v danom
konaní. Z úpravy § 153 ods. 1 OSP tiež vyplýva, že súd rozhoduje o veci, na základe skutkového stavu
zisteného z vykonaných dôkazov.

Z dôkaznej situácie v prvostupňovom konaní, vo väzbe na závery tak prvostupňového ako aj krajského
súdu, nebolo možné v odvolacom konaní rozhodnúť inak, ako rozsudok okresného súdu v napadnutom
výroku, ktorým bolo určené, že žalobca je voči úpadcovi veriteľom pohľadávky vo výške 170.517,16 Eur
z titulu istiny úveru podľa Úverovej zmluvy č. 96140021367 z 03.01.1996 a že žalobca je voči úpadcovi
veriteľom pohľadávky vo výške 220.279,80 Eur z titulu úroku podľa Úverovej zmluvy č. 96140021367 z

03.01.1996 potvrdiť, ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 OSP.Výrok o trovách prvostupňového konania nebol odvolaním osobitne napadnutý a ako závislý výrok od
výroku v merite veci pri potvrdení prvostupňového rozhodnutia vo výroku vo veci samej bol potvrdený
ako vecne správny i výrok o trovách prvostupňového konania podľa § 219 ods. 1 OSP.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142
ods. 1, § 151 ods. 1, 2 OSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý uskutočnil návrh na
náhradu trov odvolacieho konania v písomnom podaní jeho právneho zástupcu zo dňa 31.05.2012.
Žalobca v zákonnej lehote (§ 151 ods. 1 OSP) nevyčíslil trovy odvolacieho konania titulom trov právneho

zastúpenia, iné trovy žalobcovi zo spisu v súvislosti s odvolacím konaním nevyplývali, preto odvolací
súd postupom podľa § 151 ods. 2 OSP žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací
súd za uvedenej situácie nebol viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania žalobcovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie skončilo (zápisnica o vyhlásení rozhodnutia pred odvolacím súdom).
Podľa § 224 ods. 1 OSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie
konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.