Decision was made at the court Okresný súd Poprad
Judgement was issued by JUDr. Mária Kubusová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 11C/159/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714206643
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubusová
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8714206643.11
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Máriou Kubusovou v právnej veci žalobcu: L. M., O..: X.X.XXXX,
Z. V. F. XXXX/XXX, XXX XX B., práv. zast.: Advokátska kancelária Hudzík & Partners s.r.o., Mnoheľova
830/15, 058 01 Poprad proti žalovanému: C. Y., O..: XX.X.XXXX, Z. V. N. XXXX/X, XXX XX P., práv.
zast.: Mgr. Radovan Ulehla, advokát, Winterova 62, 921 01 Piešťany, o určenie vlastníckeho práva s
prísl., takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh z a m i e t a .
II. Žalovaný m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške tejto
náhrady bude rozhodnuté súdom samostatným uznesením.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca podal dňa 5.6.2014 žalobu o určenie vlastníckeho práva. Svoju žalobu odôvodnil tým, že
dňa 5.4.2013 bola uzavretá kúpna zmluva č. 1 medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako
kupujúcim na nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. Poprad, okres Poprad, obec Poprad na LV č. 3726
ako byt č. 2 na 3. poschodí, vchod č. 6, nachádzajúci sa v polyfunkčnom dome ulica Huszova súp. č.
4994 postavenom na parcele reg. C č. 1616/1, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach o veľkosti 11351/108667 a spoluvlastnícky podiel k pozemku k parcele C KN č. 1616/1
zastavané plochy a nádvoria o výmere 274 m2 a k parcele C - KN č. 1616/2 - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 175 m2 vo veľkosti 11351/108667, vklad vlastníckeho práva bol povolený pod č. V
1254/2013 dňa 15.4.2013.
2. Dňa 5.4.2013 bola v nadväznosti na kúpnu zmluvu č. 1 uzavretá zmluva o uzavretí budúcej
zmluvy o kúpe nehnuteľnosti č. 1 medzi žalobcom ako budúcim kupujúcim a žalovaným ako budúcim
predávajúcimnanehnuteľnostiuvedenévpredchádzajúcomodseku.Podľačl.1tejtozmluvynadobudne
žalovaný ako budúci predávajúci nehnuteľnosti po právoplatnom rozhodnutí Správy katastra Poprad
na základe kúpnej zmluvy č. 1, ktorá bola podpísaná dňa 5.4.2013. V čl. 3 bod 1 tejto zmluvy sú
uvedené podmienky uzatvorenia budúcej kúpnej zmluvy k nehnuteľnostiam, pričom k splneniu týchto
podmienok má dôjsť najneskôr do 5.7.2013. V zmysle čl. 8 bod 1 budúcej kúpnej zmluvy bola kúpna
zmluva dohodnutá vo výške 86.000,-eur, podľa bodu 2 tohto článku má kupujúci uhradiť kúpnu cenu v
deň podpisu tejto zmluvy napriek ustanoveniu čl. 3 bod 1 písm. b/ zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy.
3. Kúpna zmluva č. 1 bola uzavretá za účelom poskytnutia pôžičky, ktorú poskytol žalovaný Branislavovi
Jančichovi, bytom Žabokreky nad Nitrou 275 vo výške 85.000,-eur. Žalobca udáva, že o tejto skutočnosti
svedčí účet vedený v kúpnej zmluve č. 1 v čl. 8 bod 2, na ktorý má byť vyplatená kúpna cena a ktorý
zároveň patrí matke Branislava Jančicha, t.j. Margite Jančichovej. Kúpna cena vyplatená žalovanýmbola poukázaná na tento účet a bola pôžičkou poskytnutou tretej osobe, t.j. Branislavovi Jančichovi na
základe ústnej dohody medzi ním, žalovaným a žalobcom.
4. Právny zástupca žalobcu svoj návrh odôvodňuje tým, že nakoľko absentuje pri uzatváraní kúpnej
zmluvy č. 1 a pri uzatváraní zmluvy o budúcej zmluve vážnosť vôle účastníkov zmluvy ide podľa §
37 ods. 1 Obč. zák. o absolútne neplatné právne úkony. A to v dôsledku zdanlivého prejavu vôle
došlo k obchádzaniu zákona, keď účastníci zmluvy vylúčili právne záväzné pravidlá správania sa, ktoré
ustanovuje Obč. zák. a použili právne prostriedky, ktoré sa zdanlivo javia ako platné právne úkony.
Zdanlivo platné právne úkony však svojim reťazením ako celok vyvolávajú neplatnosť tak, ako to
ustanovuje § 41a Obč. zák.
5. Právny zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobca nepreukázal naliehavý právny
záujem a to z dôvodu, že určovacia žaloba nemôže byť opodstatnená tam, kde je možné žalovať na
splnenie povinnosti, pretože určovacia žaloba má preventívnu povahu a má za účel poskytnúť ochranu
právnemu postaveniu žalobcu skôr než dôjde k porušeniu právneho vzťahu. Podľa ustanovenia § 457
OZ, ak je zmluva neplatná, alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko,
čo podľa neho dostal. Právny zástupca ďalej uviedol, že je zrejmé, že kúpna zmluva je záväzkom
synalagmatickým. Uviedol, že žiadnym spôsobom nie je možné preukázať, že by vôľa žalovaného pri
uzatváraní zmluvy so žalobcom nesmerovala jednoznačne k nadobudnutiu nehnuteľnosti. Žalovaný
považoval kúpnu zmluvu uzatvorenú so žalobcom za platnú, ani neuvažoval o tom, že sa jedná o
zastretý nejaký iný úkon. Pokiaľ žalobca chcel získať finančné prostriedky od žalovaného a pristúpil
s jednoznačnosťou svojej vôle previesť nehnuteľnosti a spoliehal sa pri tom na spätnú kúpu, tak už
dočasné získanie finančných prostriedkov mohlo byť hospodárskym dôvodom na jeho strane. Právny
zástupca uvádza, že zmluva medzi účastníkmi je uzavretá platne. Výšku kúpnej ceny a spôsob platby
kúpnej ceny si určil sám žalobca, jeho obrana o tom, že neprevzal kúpnu cenu absolútne neobstojí.
6. Súd vykonal dokazovanie a to výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, listinných dôkazov
a zistil nasledovný skutkový stav: Žalobca a žalovaný uzatvorili kúpnu zmluvu dňa 5.4.2013, kúpna
zmluvasatýkalanehnuteľnostibytuč.2tretieposchodievchod6nachádzajúcisavpolyfunkčnomdome,
ulica Huszova č. 4994/6, postavený na parcele reg. C, parcela č. 1616/1 v celosti v k.ú. Poprad, zapísaná
na LV 3726 a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu v podiele o
veľkosti11351/108667aspoluvlastníckypodielpozemku,naktoromjebytovýdompostavenýnaparcele
č. 1616/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 274 m2 a priľahlej parcele č. 1616/2 zastavané plochy
a nádvoria o výmere 175 m2 v podiele o veľkosti 11351/108667, predmetom tejto zmluvy bol odplatný
prevod vlastníckeho práva a to bytu č. 2, ktorý pozostáva z troch obytných miestností a príslušenstva.
Podľa čl. 8 kúpnej zmluvy bod 1, kúpna cena bola dohodnutá na sumu 85.500,-eur a podľa bodu 2
zmluvné strany sa dohodli, že kupujúci uhradí kúpnu cenu vo výške 85.500,-eur priamym vkladom na
účet predávajúceho č. 2910565763/1100 vedený v Tatrabanke a.s. v termíne do 7 dní od podpisu tejto
zmluvy a patriaci Margite Jančichovej. Podľa čl. 10 kúpnej zmluvy bod 4 v prípade zamietnutia návrhu
na vklad kúpnej zmluvy do katastra, zmluvné strany vzájomne odstupujú od tejto zmluvy, odstúpením
od zmluvy sa zmluva ruší od počiatku a zmluvné strany sú povinné si vrátiť to, čo od seba navzájom
prijali. Podľa bodu 5 zmluvné strany sa v zmysle ustanovenia § 48 ods. 2 OZ dohodli, že v prípade
odstúpenia od zmluvy zo zákonných dôvodov ktoroukoľvek zmluvnou stranou účinky odstúpenia od
zmluvy nastávajú dňom doručenia písomného odstúpenia od zmluvy druhej zmluvnej strany.
7. Z listinných dôkazov a to zo Správy katastra Poprad súd má preukázané, že vklad bol povolený dňa
14.4.2013 pod č. V 1254/2013 a návrh na vklad bol podaný dňa 5.4.2013. Návrh na vklad - vkladovou
listinou bola kúpna zmluva č. 1 zo dňa 5.4.2013. Súd ďalej mal zistené, že dňa 5.4.2013 bola uzatvorená
kúpna zmluva č. 2 medzi účastníkmi tohto konania predávajúci Ján Kožák a kupujúci Ján Daniš, kde
predmetom kúpnej zmluvy č. 2 je byt č. 1 tretie poschodie vchod č. 6 zapísaný na LV č. 3726 a taktiež
podľa čl. 8 kúpna cena bola dohodnutá na sumu 85.000,-eur a podľa bodu 2 kupujúci uhradí kúpnu
cenu vo výške 85.500,-eur priamym vkladom na účet patriaci Margite Jančichovej. Vklad do katastra
nehnuteľností bol povolený dňa 15.4.2013 a návrh bol podaný dňa 5.4.2013. Súd mal preukázané a
predložené že dňa 5.4.2013 bola uzatvorená zmluva o uzavretí budúcej zmluvy o kúpe nehnuteľností,
kde budúci predávajúci Ivan Daniš a budúci kupujúci Ján Kožák uzatvoria kúpnu zmluvu na byt č. 2 tretie
poschodie vchod 6, zapísané na LV č. 3726 za dohodnutú kúpnu cenu 86.000,-eur a zmluvné strany
podľa čl. 8 sa dohodli, že kupujúci uhradí kúpnu cenu vo výške 86.000,-eur priamym vkladom na účet
predávajúceho v deň podpisu tejto zmluvy. V zmluve o budúcej zmluve podľa čl. 4 bod 2 sa uvádza,že budúci predávajúci a budúci kupujúci sa podpisom tejto zmluvy zaväzujú uzavrieť kúpnu zmluvu na
prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam presne špecifikovaných v čl. 2 tejto zmluvy a obsahom
ktorej budú skutočnosti opísané v texte kúpnej zmluvy a to najneskôr do 5.7.2013.
8. Súd sa v ďalšom konaní zaoberal otázkami týkajúcimi sa uzavretia zmluvy o uzavretí budúcej
zmluvy o kúpe nehnuteľnosti č. 1. Žalobca uviedol na vysvetlenie, že pán Dušan Petrík ho požiadal,
že chce požičať peniaze pánovi Jančichovi a poprosil ho, či by nezaložil byt v osobnom vlastníctve
s tým, že po založení tohto bytu vyplatí firma Tatrakredit zastúpená pánom Danišom čiastku 85.000,-
eur pánovi Jančichovi. Žalobca uviedol, že byt založil a firma Tatrakredit mu peniaze nevyplatila, ale
vyplatila tieto finančné prostriedky pánovi Jančichovi. Záložná zmluva na tento byt nie je, ale je tam
kúpna zmluva. Žalobca uviedol, že byt predal pánovi Danišovi, ale pán Daniš mu finančné prostriedky
nezaplatil za byt, ale žalobca vedel pri uzatváraní zmluvy, že on mu ich nezaplatí, lebo tieto peniaze
budú poskytnuté pánovi Jančichovi. Zároveň bola pripravená zmluva o uzavretí budúcej zmluvy, kde
sa pán Daniš zaviazal, že byt bude vrátený do 3 mesiacov od uzavretia tejto zmluvy, pokiaľ mu pán
Jančich vyplatí spomínanú kúpnu zmluvu. Išlo tu o pôžičku pre pána Jančicha. Pán Daniš dával pôžičku
pánovi Jančichovi s tým, že žalobca dával na zabezpečenie tejto pôžičky byt. Žalobca uviedol, že do
zábezpeky dával byt na poskytnutie pôžičky. Z vyjadrenia účastníkov konania súd mal preukázané,
že došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy na predmetnú nehnuteľnosť a sám žalobca vedel o tom, že
finančné prostriedky budú poukázané na účet Jančichovej Margity. Sám žalobca uviedol, že jednalo sa
o záloh. Súd má za to, že náš právny poriadok pozná aj inštitút záložnej zmluvy, aj inštitút poskytnutia
pôžičky a preto súd má za to, že kúpnu zmluvu, ktorú uzatvoril žalobca a žalovaný bol platným právnym
úkonom,spĺňalnáležitosti,ktorévyžadujeObčianskyzákonníkazmluvuouzavretíbudúcejzmluvy,ktorú
uzatvorili zmluvné strany a ktorú požadoval výlučne žalobca ako zábezpeku tým, že pán Jančich mu
vráti finančné prostriedky, ktoré mu boli poukázané na účet. Súd má za to, že nie je pravdou, že finančné
prostriedky mal vrátiť žalobcovi žalovaný. Žalovaný si splnil povinnosť, uhradil finančné prostriedky na
účet, ktorý požadoval žalobca. Firma Tatrakredit v tomto zmluvnom vzťahu nemala žiadne postavenie.
Súd poukazuje aj na ďalšiu skutočnosť, že žalobca a žalovaný uzatvorili ďalšiu kúpnu zmluvu a to kúpnu
zmluvu č. 2 dňa 5.4.2013 a to na byt č. 1 nachádzajúci sa na LV č. 3726 a taktiež finančné prostriedky
boli poukázané na účet vedený pod menom Margity Jančichovej. To znamená, že žalobca uzatváral tieto
kúpne zmluvy dobrovoľne, ako sám uviedol, tieto finančné prostriedky na žiadosť pána Petríka Dušana
žiadal poukázať na účet pani Jančichovej Margity.
9. Súd v uvedenom konaní vypočul svedka Javro Vratko, trvale bytom Dubovany 96, ktorý uviedol, že
súrodenci Petríkovci mu volali, či by nevedel predať nejaké byty, ktoré majú v Tatrách, že sa potrebujú
zbaviť majetku. Svedok uviedol, že on pripravoval kúpnu zmluvu, uviedol, že sám osobne sa pýtal
pána Kožáka, že prečo dáva prevádzať peniaze na účet, ktorý nie je jeho a on uviedol, že je to biznis,
ktorý majú medzi sebou pán Kožák, bratia Petríkovci a Jančich. Svedok uviedol, že poskytovali pôžičky
pánovi Petríkovi a pánovi Jančichovi. Svedok uviedol, že mal pripravenú kúpnu zmluvu, ale nesúhlasil
s budúcou zmluvou, ale trval na tom pán Kožák. Pán Daniš o budúcej zmluve nevedel, ale následne
ho prehovoril, aby ho podpísal.
10. Svedok Branislav Jančich, trvale bytom Žabokreky nad Nitrou 275 uviedol, že pôžička mala byť
poskytnutá od pána Daniša s tým, že pôžička mala byť zabezpečená bytom pána Kožáka. Finančné
prostriedky boli poukázané na účet matky svedka, svedok mal dispozičné právo k účtu, svedok uviedol,
že jemu mala byť poskytnutá pôžička a Kožák mal ručiť uvedenou pôžičkou. V zmluve bol uvedený
aj konkrétny termín, do kedy má svedok vrátiť finančné prostriedky, tak automaticky by sa mal stať
vlastníkom bytu pán Daniš. Mali pripravené ešte nejaké iné alternatívy s tým, že pán Petrík si vybaví
úver v banke a mal ho predschválený, ale pán Daniš s ponúknutou sumou nesúhlasil. Svedok uviedol,
že požiadal o pôžičku Tatrakredit a jeden zo štatutárov pán Javro Vratko prišiel s návrhom na takéto
riešenie,ženaposkytnutiepôžičkyjepotrebnéniečímručiťanavrholtakýtomodel.Svedokďalejuviedol,
že pán Kožák zabezpečí jeho pôžičku nehnuteľnosťou. Svedok nevedel uviesť, akú sumu mal vrátiť
pánovi Danišovi. Svedok ďalej uviedol, že byt mal slúžiť len ako zabezpečenie záväzku. Svedok okrem
iného uviedol, že s pani Miriam Hrdinovou nikdy nespolupracoval a že z firmy Tatrakredit mal poskytnutú
len jednu pôžičku a túto žiadal navýšiť. Súd poukazuje na rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn.
20C/70/2014-241 na strane 6, kde svedok Branislav Jančich uviedol, že finančné transakcie mal medzi
Miriam Hrdinovou, ktorá v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad vystupuje ako žalobkyňa a
žalovaný je firma Tatrakredit a.s., Piešťany, kde predmetom konania je určenie, že zmluva o záložnom
práve zo dňa 31.10.2012 a dodatok č. 1 zo dňa 15.11.2012 sú neexistujúcimi právnymi úkonmi a vtomto konaní je uvedené, že pán Jančich potreboval pôžičky z dôvodu podnikateľských aktivít v USA a
pánoviJančichovibolposkytnutýúver,ktorý nesplácalzfirmyTatrakredit.VýpoveďsvedkaJančichasúd
považuje za nedôveryhodnú, nakoľko pán Jančich vystupoval spolu s pánom Petríkom v transakciách
finančných vzájomne a mali vopred pripravený scenár vykonávania takejto činnosti.
11. Čestné vyhlásenie pána Dušana Petríka na čl. spisu 152, kde uvádza, že pán Branislav Jančich ho
oslovil, že má rozbehnutý lukratívny biznis a že potrebuje požičať peniaze od pána Daniša a že potrebuje
nejakú zábezpeku a že ak mu nejakú zábezpeku zabezpečí tak dostane finančnú odmenu. Pán Kožák
s tým súhlasil, stretli sa so žalovaným pánom Danišom, ktorý povedal, že zabezpečenie urobí sa tak, že
sa urobí kúpna zmluva a do 3 mesiacov sa potom byt vráti pánovi Kožákovi. Celá vec bola dohodnutá
tak, že ide o zabezpečenie pôžičky, ktorú dostal Branislav Jančich. Po uplynutí troch mesiacov vie o
tom, že byt sa nevrátil pánovi Kožákovi a nedostal ani peniaze za byt ani odmenu.
12. Právny zástupca žalobcu poukazuje na ustanovenie § 37 Občianskeho zákonníka a ustanovenie §
41a Občianskeho zákonníka a že sa v uvedenom prípade jedná o simulovaný právny úkon, t.j. právnym
úkonom, ktorým sa zastiera iný právny úkon a to zmluva o pôžičke a zmluva o zabezpečovacom prevode
práva. Súd poukazuje na ustanovenie § 41a OZ, že ustanovenie ďalej určuje, že ak má sa jednať o
neplatný právny úkon, náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný, sa môže dovolať len vtedy, ak
z okolností je zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby. Ak má byť právny úkon zastretým právnym
úkonom iným, platí tento iný úkon, ak zodpovedá vôli účastníkov a sú splnené všetky jeho náležitosti.
Neplatnosti takéhoto právneho úkonu sa nie je možné dovolať voči účastníkovi, ktorý ich považuje za
nezastretý.
13. Ak má byť určitým právnym úkonom, t.j. konkrétne právnym úkonom predstieraným - urobeným
na oko (simulovaným právnym úkonom) - zastretý iný právny úkon (dysimulovaný právny úkon) je
simulovaný právny úkon pre nedostatok potrebnej vôle subjektu ich uzavrieť neplatným. Zásadne preto
platí tento iný, t.j. zastretý právny úkon. Podmienkou však je, že zastretý právny úkon zodpovedá vôli
subjektov a ďalej že sú u neho splnené i všetky ostatné náležitosti požadované zákonom pre jeho
platnosť. Z dikcie ustanovenia § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka i z vyššie uvedeného výkladu
je nepochybné, že musí byť daná totožnosť účastníkov predstieraného a zastretého právneho úkonu.
Súd z vyjadrenia žalovaného mal jasne preukázané, že zo strany žalovaného sa jednalo skutočne o
prejav vôle dobromyseľne uzatvoriť kúpnu zmluvu, kde predmetom kúpy mala byť nehnuteľnosť, ktorú
aj kúpil žalovaný. Podľa názoru súdu žalovaný podaním takejto žaloby chcel len získať späť svoje
finančné prostriedky, ktoré poskytol sám pánovi Jančichovi a preto svoj návrh opiera, že nejedná sa o
úmysel uzatvoriť kúpnu zmluvu, ale o zastretý právny úkon a to poskytnutie pôžičky. Žalovaný s touto
skutočnosťou nemá nič spoločné, nakoľko žalovaný uhradil kúpnu cenu titulom kúpy nehnuteľnosti ako
fyzická osoba a poukázal na účet, ktorý uviedol žalobca. V prípade, ak by sa jednalo o úspešnú žalobu,
tak by zároveň muselo byť v petite rozhodnuté, že úspešnú žalobu a jednalo by sa o neplatný právny
úkon,takbysimuselivrátiťvšetkočokto získal,toznamená,žalovanýbyvrátilžalobcovinehnuteľnosťa
žalobca by vrátil finančné prostriedky, ktoré poskytol - kúpnu cenu za predmetnú nehnuteľnosť žalovaný.
O to sa v uvedenom prípade nejedná. Súd má za to, že výlučne sa jednalo o kúpnu zmluvu, nejedná sa
o zastretý právny úkon, tak ako požadoval žalobca vo svojom návrhu. Jedná sa o pôžičku ale vo vzťahu
k pánovi Jančichovi zo strany žalobcu. Ako sám žalobca uviedol, chcel pomôcť pánovi Jančichovi.
14. Určovacia žalobca má preventívny charakter, predovšetkým prichádza do úvahy vtedy, keď jej
prostredníctvom možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, pričom k
zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Uplatní sa tiež v prípadoch, v ktorých
určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky zodpovedá obsahu a povahe príslušného
právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je
zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi. Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú s
predpokladom naliehavého právneho záujmu. Ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať splnenie
týchto funkcií, nie je daný naliehavý právny záujem na určení. Závery o tom sú spojené nielen so žalobou
o určenie, ale aj s otázkou, akého konkrétneho určenia sa žalobca žalobou domáha. Vyhovením návrhu
žalobcu by však došlo k vyvolaniu ďalších sporov vo vzťahu k vráteniu poskytnutej kúpnej ceny.
15. Na základe vyššie uvedených skutočností súd mal za to, že žalobca neosvedčil naliehavý právny
záujem na vydaní určovacieho výroku. Zo strany žalobcu je podaný návrh v rozpore s dobrými mravmi a
šikanóznym výkonom práva, jediným výsledkom vyhovujúceho rozhodnutia pre žalobcu v tomto konaníneprichádza do úvahy, nakoľko žalobca finančné prostriedky, ktoré ako uviedol neboli poukázané na
jeho účet a že žiadne finančné prostriedky nemá a nemal a taktiež nie je vlastníkom ani bytu, tak z
tohto dôvodu podal túto určovaciu žalobu, čo súd vyhodnotil celé konanie ako v rozpore s dobrými
mravmi, dobré mravy patria k zásadám súkromného práva, bývajú užívané ako kritérium obmedzujúce
subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Dobré mravy
hoci sú zákonným pojmom a teda majú funkciu normotvornú, nie sú zákonom definované. Posúdenie
konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy patrí vždy od prípadu k prípadu. Ako sám žalobca uviedol,
chcel pomôcť pánovi Jančichovi a to takým spôsobom, že predá nehnuteľnosť a finančné prostriedky
poskytne Jančichovi, v tomto súd vidí právny vzťah medzi pánom Jančichom a pánom Kožákom. Z tohto
dôvodu a vyššie uvedených dôvodov súd návrh žalobcu zamietol ako nedôvodný.
16. Čo sa týka zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy súd má za to, že uvedená kúpna budúca zmluva bola
uzavretá v ten istý deň ako kúpna zmluva a obsah budúcej kúpnej zmluvy zodpovedal kúpnej zmluve
zo dňa 5.4.2013, ktorá bola predložená ako vkladu schopná listina a ktorej vklad bol povolený. Ak by
sme zobrali celú klauzulu budúcej kúpnej zmluvy podľa čl. 3 podľa bodu 1 bod b/, budúci kupujúci -
Ján Kožák pred podpisom kúpnej zmluvy zaplatil kúpnu cenu prevodom alebo priamym vkladom na
účet predávajúceho. Ďalšou podmienkou bolo, že kúpnu zmluvu uzatvoria najneskôr do 5.7.2013. Podľa
týchto ustanovení, ak boli splnené podmienky budúcej kúpnej zmluvy tak mal budúci kupujúci - Ján
Kožák podať návrh na povinnosť uzatvorenie kúpnej zmluvy. Avšak keďže podmienky nedodržal, to
znamená kúpnu cenu neuhradil, tak takýto návrh nemohol podať.
17.SúdvyhodnotilsvedeckévýpovedepánaPetríkaapánaJančichaakonedôveryhodnénakoľkopráve
oni boli aktérmi poskytnutia finančných prostriedkov od pána Kožáka v prospech pána Jančicha.
18. Podľa § 41a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho
úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby.
19. Podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon,
platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti
takéhoto právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.
20. V uvedenom prípade sa nejedná o simulovaný predstieraný právny úkon, jedná sa o platný právny
úkon, ktorý bol jasný, zrozumiteľný, zo strany žalovaného a vyjadril aj vôľu uzatvoriť kúpnu zmluvu
týkajúcu sa predmetnej nehnuteľnosti. Žalobca v tomto konaní nepreukázal opak.
21. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne, vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný. Právny úkon - kúpna zmluva a zmluva o uzavretí budúcej zmluvy boli
urobené slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, čo potvrdili vo svojich vyjadreniach aj účastníci konania.
22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého ustanovenia
platí, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí.
23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Žalovaný má právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu 100 %, nakoľko bol
úspešným účastníkom konania, z tohto dôvodu súd rozhodol tak, že zaviazal žalobcu na úhradu trov
konania žalovanému.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom
súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.