Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, September 26, 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Asan/15/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016200271
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:4016200271.1

Uznesenie

NajvyššísúdSlovenskejrepublikyvprávnejvecižalobkyne:W.A.-T.,bytomR.,korešpondenčnáadresa:
O., zastúpenej: Kružlík s.r.o., advokátska kancelária, Ďatelinová 2, Bratislava, IČO: 31 355 153, proti
žalovanému: Okresný úrad Nové Zámky, Podzámska 25, Nové Zámky, o preskúmanie zákonnosti
postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 7. januára 2016, č. OU-NZ-OVVS-2016/000705, o kasačnej
sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/65/2016-62 zo dňa 20. decembra

2016, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre
č.k. 11S/65/2016-62 zo dňa 20. decembra 2016 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Rozhodnutie krajského súdu

1.KrajskýsúdvNitreuznesenímč.k.11S/65/2016-62zodňa20.decembra2016odmietolžalobu,ktorou
sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného - Okresného úradu
Nové Zámky, zo dňa 7. januára 2016 č. OU-NZ-OVVS-2016/000705. O náhrade trov konania rozhodol
tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd zistil, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa
18.03.2016, domáhala preskúmania postupu a zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 07. 01. 2016
č. OU-NZ-OVVS-2016/000705, ktorým žalovaný podľa ustanovenia § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) odvolanie žalobkyne
zamietol a potvrdil rozhodnutie Mesta Štúrovo o vyhovení protestu prokurátora zo dňa 21.09.2015 č.
14179/2014-33. Týmto rozhodnutím Mesto Štúrovo vyhovelo protestu prokurátora Krajskej prokuratúry

v Nitre zo dňa 25.08.2015, č. Kd 166/15/4400-4, proti právoplatnému rozhodnutiu Mesta Štúrovo zo dňa
27.10.2014, č.k. 14179/2014-15, podľa § 69 ods. 1 Správneho poriadku a § 27 ods. 1 písm. a/ zákona
č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre (ďalej len „zákon o prokuratúre“) zrušilo rozhodnutie Mesta Štúrovo zo
dňa 27.10.2014, č.k. 14179/2014-15, v celom rozsahu a podľa § 71 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“) vec postúpilo Policajnému
zboru, nakoľko skutočnosti nasvedčovali tomu, že ide o trestný čin.

3. Krajský súd poukazom na právnu úpravu ustanovenú v § 247 v spojení s § 248 písm. a/ OSP a
právnu úpravu ustanovenú v § 7 písm. e/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len
„SSP“), účinného od 01.07.2016, v spojení s § 97 SSP, s § 98 ods. 1 písm. g/ SSP, a s § 491 ods. 1, 2
SSP, uviedol, že možnosť domáhať sa rozhodnutia správneho orgánu bola i je obmedzená negatívnym
výpočtom rozhodnutí a postupov, ktoré sú zo súdneho preskúmavania vylúčené na základe zákona.4. Krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je procesnoprávnej povahy, ktoré je
podľa § 248 písm. a/ OSP (v súčasnosti podľa § 7 písm. e/ SSP) vylúčené zo súdneho preskúmania.
Rozhodnutím žalovaného, ktoré žiada žalobkyňa preskúmať a zrušiť zo dňa 07.01.2016, č. OU-

NZ-OVVS-2016/000705, žalovaný ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie Mesta Štúrovo zo dňa
21.09.2015, číslo 14179/2014-33. Uvedeným rozhodnutím Mesto Štúrovo vyhovelo protestu prokurátora
zo dňa 25.08.2015 a zrušilo rozhodnutie Mesta Štúrovo zo dňa 27.10.2014, číslo 14179/2014-15,
ktorým uznalo obvinenú A.. W. A.-T. vinnú zo spáchania priestupku podľa § 7 ods. 2 písm. b/ zákona
č. 282/2002 Z.z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov v znení neskorších predpisov,

ktorého sa obvinená z priestupu mala dopustiť tým, že dňa 30.07.2014 v čase o 18.30 hod. v Meste
Štúrovo na ulici Štefánikova nezabránila útoku jej psa - labradora na človeka a na zviera, ktorý uhryzol
oznamovateľku U. L. do ruky v oblasti lakťa, ktorej zranenia vyžadovali lekárske ošetrenie. Zároveň
podľa § 71 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch vec postúpilo Policajného zboru, nakoľko
skutočnosti nasvedčujú, že ide o trestný čin.

5. Preskúmaním rozhodnutia žalovaného ako i Mesta Štúrovo krajský súd mal preukázané, že žaloba
smeruje proti rozhodnutiam žalovaného i Mesta Štúrovo, ktoré sú procesného charakteru, ktoré nie
sú konečnými rozhodnutiami vo veci a ktorými žalobkyňa nebola ukrátená na svojich právach. Ide o
rozhodnutie správneho orgánu, ktorým sa konanie vo veci nekončí, preto má povahu predbežného
rozhodnutia.MestoŠtúrovovyhoveloprotestuprokurátoraazrušilosvojerozhodnutiezodňa27.10.2014

a vec postúpilo Policajnému zboru na nové konanie. Žalovaný rozhodnutie Mesta Štúrovo potvrdil.
Predmetnými rozhodnutiami bola vec postúpená Policajnému zboru z dôvodu, že zistené skutočnosti
nasvedčujú tomu, že ide o trestný čin. Samotné rozhodnutie, ktoré napadla žalobkyňa žalobou,
nemení s konečnou platnosťou nič na subjektívnych právach žalobkyne a bude sa o nich viesť nové
konanie, v rámci ktorého bude môcť žalobkyňa ako účastníčka tohto konania uplatniť všetky svoje

procesné práva, vrátane práva na podanie opravného prostriedku v prípade, ak bude po skončení
konania vydané rozhodnutie, s ktorým sa žalobkyňa nestotožní. Ide o rozhodnutie, ktoré nepodlieha
súdnemu prieskumu, a ktorým nebolo žalobkyni trvalým spôsobom zasiahnuté do subjektívnych práv,
t.j. predmetné rozhodnutie je rozhodnutím dočasnej povahy a nie je rozhodnutím konečným.

6. Krajský súd záverom uviedol, že správne súdnictvo je zamerané až na následnú kontrolu zákonnosti
rozhodnutí orgánov verejnej správy, keď už nie je možné nápravu dosiahnuť v správnom konaní.
Napr. rozhodnutie 4Sžo/30/2009 zo dňa 25.06.2009 - judikát č. R 51/2009: „Rozhodnutie, ktorým
odvolací orgán zrušil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa nezakladá, nemení ani nezrušuje
konkrétneprávaalebopovinnostifyzickejaleboprávnickejosoby,pretonemôžebyťpredmetomsúdneho

preskúmavania podľa V. časti OSP“ Tento záver vyplýva z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR,
napr. rozhodnutia v konaní pod sp.zn. 6Sžp/20/2011 zo dňa 26.11.2011, resp. sp.zn. 3Sžf/123/2009 zo
dňa 19.08.2010.

7. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a/ SSP tak, že žiadnemu z účastníkov

nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.

II.

Kasačná sťažnosť žalobkyne

8. Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu podala žalobkyňa kasačnú sťažnosť. Navrhovala, aby
najvyšší súd napadnuté uznesenie Krajského súdu v Nitre
č.k. 11S/65/2016-62 zo dňa 20. decembra 2016 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

9. V dôvodoch kasačnej sťažnosti žalobkyňa namietala, že krajský súd porušil zákon tým, že
rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). Dôvodila,
že napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Nové Zámky, potvrdené rozhodnutím žalovaného nie
je procesným rozhodnutím týkajúcim sa vedenia konania, keďže uvedeným rozhodnutím sa stalo

právoplatné rozhodnutie, ktorým sa konštatovalo, že určitý skutok nie je priestupok a konanie o ňom
sa postúpilo orgánom činným v trestnom konaní, z čoho plynie záver, že napadnuté rozhodnutie malo
vplyv aj na subjektívne práva žalobkyne a tým bolo dotknuté aj jej právo zakotvené v čl. 46 ods.1
ústavy SR. Zdôraznila, že administratívne konanie týkajúce sa predmetného skutku práve napadnutýmirozhodnutiami je ukončené a bude sa viesť len trestné konanie. Trvala na tom, že predmetný skutok nie
je trestným činom a je potrebné ho prejednať ako priestupok. Nesúhlasila s argumentáciou správneho
súdu odvolávajúc sa na rozhodnutie najvyššieho súdu sp.zn. 4Sžo/30/2009, keďže tento judikát rieši

úplne odlišnú situáciu, aká je premetom súdneho prieskumu v danej veci.

III.
Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti žalobcu

10. Žalovaný ku kasančej sťažnosti žalobkyne sa vyjadril tak, že navrhoval kasačnú sťažnosť ako
nedôvodnú zamietnuť. S právnou argumentáciou správneho súdu sa stotožnil v celom rozsahu,
zastávajúc tiež názor, že preskúmavané rozhodnutia správnych orgánov sú procesnej povahy, ktorými
žalobkyňa nebola ukrátená na subjektívnych právach.

IV.

Konanie pred kasačným súdom

11. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok upravujúci
v zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom
súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom

súdnictve.

12. Podľa § 491 ods. 1, 2, 3 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,

zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je
ním fyzická osoba alebo právnická osoba.
Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto
zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

13. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ v spojení s § 438 ods. 2 SSP)
preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 453 ods.
2 SSP), kasačnú sťažnosť žalobkyne prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), a dospel k
záveru, že jej kasačná sťažnosť je dôvodná.

14. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bolo uznesenie Krajského súdu v Nitre
č.k. 11S/65/2016-62 zo dňa 20. decembra 2016, ktorým správny súd odmietol žalobu žalobkyne o
preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného.

15. Predmetom preskumavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného - Okresného
úradu Nové Zámky, zo dňa 7. januára 2016 č. OU-NZ-OVVS-2016/000705, ktorým žalovaný odvolanie
žalobkyne zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie Mesta Štúrovo o vyhovení protestu
prokurátora zo dňa 21.09.2015 č. 14179/2014-33. Týmto rozhodnutím Mesto Štúrovo vyhovelo protestu
prokurátora Krajskej prokuratúry v Nitre zo dňa 25.08.2015, č. Kd 166/15/4400-4, proti právoplatnému

rozhodnutiu Mesta Štúrovo zo dňa 27.10.2014, č.k. 14179/2014-15, podľa § 69 ods. 1 Správneho
poriadku a § 27 ods. 1 písm. a/ zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre zrušilo rozhodnutie Mesta Štúrovo
zo dňa 27.10.2014, č.k. 14179/2014-15, v celom rozsahu a podľa § 71 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov vec postúpilo Policajnému zboru.

16. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého uznesenia krajského súdu najvyšší súd vychádzal
zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, na ktoré poukázal už krajský súd v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia, z ktorých dôvodov ich neopakuje a súčasne na ne poukazuje.

17. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom

fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených
týmto zákonom. (§ 2 ods. 1 SSP)18. Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a
ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. (§ 5 ods. 2 SSP)

19. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov
verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú
ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto
zákonom. (§ 6 ods.1 SSP)

20. Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu
orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. (§ 177 ods. 1 SSP)

21. Správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej
správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na
subjektívnych právach účastníka konania. (§ 7 písm. e/ SSP)

22. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správny súd nie je súdom skutkovým.
Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej časti
Správneho súdneho poriadku (§§ 177 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie
si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav,

či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho
orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.
23. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon
neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti

napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. (§ 119 SSP)

24. Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. (§ 135 ods. 1 SSP)

25. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v
zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je
založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak
poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore
so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom

ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti.
Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe či už ide o
fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie
zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt
právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi v súlade so

zásadou materiálnej spravodlivosti.

26. Kasačný súd upriamuje pozornosť tiež na to, že správny súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia
a postupu správneho orgánu je povinný posudzovať súlad rozhodnutia a postup mu predchádzajúci
so zákonom, a preto v konkrétnej veci sa zásadne obmedzí na otázku, či správny orgán aplikoval na

predmetnú právnu vec relevantný právny predpis a právnu úpravu na vec sa vzťahujúcu aplikoval v
súlade s čl. 152 ods.4 Ústavy Slovenskej republiky. Z uvedeného pohľadu správny súd posudzuje, či
rozhodnutím správneho orgánu boli porušené práva a povinnosti fyzickej alebo právnickej osoby alebo
mohli byť ich práva a povinnosti priamo dotknuté, a teda či nastali zákonné podmienky pre vykonanie
súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktorého sa žalobca žalobou

podanou na súde domáhal.

VI.
Právne posúdenie kasačným súdom

27. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je
zvrchovaný, demokratický a právny štát.28. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho
právneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť
práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s

právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako
určuje právny poriadok.

29. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

30. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov
a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

31. Z uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych
predpisovmusíbyťvsúladesústavou. Pozitivistickýprávnyprístupkaplikáciizákonovjepretovčinnosti

štátnychorgánovmodifikovanýústavnekonformnýmvýkladom,ktorývzávislostiodústavouchránených
hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej právnej
normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý
zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti
rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu

právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím
na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými
je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho
spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho
spoločenstva, Európskej únie.

32. V správnom súdnictve je právo na prístup k súdu vymedzené princípom generálnej klauzuly s
negatívnou enumeráciou, z čoho vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov
verenej správy, okrem tých, ktoré zákon vyslovene z prieskumu vylučuje. Uvedené ustanovenie je
súčasne dôležitou interpretačnou pomôckou, pretože výnimky z aplikácie ústavy, i keď sú ustanovené

zákonom, nie je možné vykladať extenzívne, ale reštriktívne.

33. Predbežné rozhodnutia (obdobne procesné rozhodnutia) sú všetky tie, ktorými sa správne konanie
vo veci nekončí, teda ide o tie rozhodnutia, ktoré pre žalobcu vo vzťahu k posudzovanej činnosti
nezakladajú žiadne práva a povinností s konštitutívnym účinkom, a ktoré nie sú spôsobilé ukrátiť žalobcu

na jeho subjektívnych právach ani na základných právach a slobodách, a to svojím obsahom alebo mu
predchádzajúcim postupom.

34. Úlohou krajského súdu ako správneho súdu aj pri uplatňovaní Správneho súdneho poriadku
(predtým Občianskeho súdneho poriadku) a v spojení s čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky

je zisťovať, či rozhodnutie správneho orgánu, zákonnosť ktorého má byť predmetom súdneho
preskúmavania, je vzhľadom na jeho obsah spôsobilé týkať sa základných práv alebo slobôd žalobcu.
V prípade, ak súd zistí, že tomu tak je, takéto rozhodnutie nesmie byť vylúčené zo súdneho prieskumu.
Z toho vyplýva, že samotný druh, resp. formálne označenie rozhodnutia správneho orgánu nemôže byť
samo osebe jediným a rozhodujúcim dôvodom pre odmietnutie zo súdneho prieskumu, pretože ústavne

súladný výklad ustanovenia § 7 SSP (§ 248 OSP) vyžaduje, aby súd zisťoval, či sa toto rozhodnutie
svojím obsahom súčasne nedotýka niektorého zo základných práv alebo slobôd uvedených v čl. 46
ods. 2 ústavy, preto zodpovedá taký postup súdu, v rámci ktorého súd hodnotí nielen formálne znaky
rozhodnutia predloženého mu na súdne preskúmavanie, ale aj to, či sa toto rozhodnutie svojím obsahom
nedotýka subjektívnych práv účastníka.

35. Táto povinnosť súdu zodpovedá ústavne garantovanému právu každého na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ústavy (nález Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 50/01). Ústavný súd už vo veci sp.zn. I. ÚS S 37/95
rozhodol, že „otázku právomoci všeobecného súdu z hľadiska ústavou upraveného práva na súdnu
ochranu čl. 46 ods. 2 ústavy treba posudzovať v zmysle čl. 152 ods. 4 ústavy, podľa ktorého výklad a

uplatňovanie ústavných zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade
s ústavou, pričom vo veci sp.zn. PL ÚS 18/98 tiež tvrdil že v prípade, ak dôjde k výkladu právnych
predpisovinakakoústavnekonformnýmspôsobom,môžetomaťdopadynaniektorézozákladnýchpráv
aslobôd.“ÚstavnýsúdSRvnálezesp.zn.I.ÚS354/08tiežkonštatoval,ževdôsledkutoho,ževprípade,keď sa rozhodnutie, resp. postup orgánu verejnej správy dotýka niektorého zo základných práv a slobôd,
z právomoci súdov nesmie byť vylúčené, vylúčenie takéhoto rozhodnutia zo súdneho prieskumu môže
signalizovať porušenie čl. 46 ods. 2 Ústavy SR. Rešpektovanie tohto príkazu ústavnej normy je okrem

iného možné dosiahnuť výkladom zákonného predpisu v situácii, keď ustanovenie právneho predpisu
dovoľuje dvojaký výklad, kedy má prioritu jeho výklad ústavne súladným spôsobom, poukazom na to,
že pre súdy táto povinnosť tiež vyplýva z čl. 144 ods. 1 v spojení s čl. 152 ods. 14 ústavy.

36. Taktiež z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že „právo na súd“ ktorého jedným

z aspektov je právo na prístup k súdu, nie je absolútne a môže podliehať rôznym obmedzeniam.
Uplatnenie obmedzení však nesmie obmedziť prístup jednotlivca k súdu takým spôsobom a v takej
miere, žeby uvedené právo bolo dotknuté v samej svojej podstate. Okrem toho tieto obmedzenia musia
byť zlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ktorý garantuje právo na spravodlivé súdne konanie len vtedy, ak
sledujúlegitímnycieľakeďexistujeprimeranývzťahmedzipoužitýmiprostriedkamiatýmtocieľom(napr.
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Guérin proti Francúzsku, č. 51/1997/835/1041

zo dňa 29. júla 1998).

37. Zo skutkových okolnosti daného prípadu vyplývajúcich z administratívneho spisu kasačný súd
zistil, že Mesto Štúrovo rozhodnutím z 21.09.2015, Č.j.: 14179/2014-33 vyhovelo protestu prokurátora
Krajskej prokuratúry v Nitre zo dňa 25.08.2015, č. Kd 166/15/4400-4, proti právoplatnému rozhodnutiu

Mesta Štúrovo zo dňa 27.10.2014, č.k. 14179/2014-15, a vo výroku I. podľa § 69 ods. 1 zákona č.
71/1967 Zb. (správny poriadok) a § 27 ods. 1 písm. a/ zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre zrušilo
rozhodnutie Mesta Štúrovo zo dňa 27.10.2014, č.k. 14179/2014-15, v celom rozsahu a vo výroku II.
podľa § 71 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch vec postúpilo Policajnému zboru, nakoľko
skutočnosti nasvedčovali tomu, že ide o trestný čin. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 07.01.2016 č. OU-

NZ-OVVS-2016/000705 podľa ustanovenia § 59 ods. 2 správneho poriadku odvolanie žalobkyne
zamietol a potvrdil rozhodnutie Mesta Štúrovo o vyhovení protestu prokurátora zo dňa 21.09.2015, č.
14179/2014-33.

38. Uvedenými rozhodnutiami správnych orgánov prvého a druhého stupňa bolo s konečnou platnosťou

rozhodnuté o ukončení (predchádzajúceho právoplatného) správneho konania vedeného voči žalobkyni
vo veci porušenia ustanovenia § 7 ods. 2 písm. b/ zákona č. 282/2002 Z.z., ktorým sa upravujú niektoré
podmienky držania psa v znení neskorších predpisov s tým, že vec sa postúpila na ďalšie konanie
policajnému zboru. Rozhodnutím Mesta Štúrovo zo dňa 27.10.2014 bola žalobkyňa uznaná vinnou zo
spáchania priestupku podľa § 7 ods. 2 písm. b/ zákona č. 282/2002 Z.z. a zároveň jej bola uložená

pokutavovýške25,-€zaporušenieustanovenia§7ods.2písm.b/uvedenéhozákona.Totorozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 18.11.2014. Pokiaľ Mesto Štúrovo rozhodnutím zo dňa 21.09.2015 na
základe protestu prokurátora zrušilo svoje predchádzajúce právoplatné rozhodnutie z 27.10.2014 a
súčasne vec postúpilo policajnému zboru, nakoľko skutočnosti nasvedčovali, že ide o trestný čin, a
žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 7. januára 2016 takéto rozhodnutie Mesta Štúrovo

potvrdil, ich rozhodnutiami sa zmenilo právne postavenie žalobkyne, keďže za skutok, ktorým sa mala
dopustiť porušenia § 7 ods. 2 písm. b/ zákona č. 282/2002 Z.z., bola v správnom konaní právoplatne
uznaná za vinnú a bola jej uložená sankcia. Posudzujúc rozhodnutie Mesta Štúrovo zo dňa 21.09.2015
v spojením s rozhodnutím žalovaného zo dňa 07.01.2016 podľa ich obsahu a následkov vo vzťahu k
žalobkyne najvyšší súd dospel k záveru, že uvedenými rozhodnutiami bolo konštitutívnym spôsobom

zasiahnuté do jej subjektívnych práv a to tým, že rozhodnutiami správnych orgánov prvého a druhého
stupňa bolo nielenže zrušené právoplatné správne rozhodnutie o vine a treste žalobkyne v správnom
priestupkovom konaní, ale súčasne s konečnou platnosťou bolo ukončené správne konanie vedené voči
žalobkyni vo veci priestupku postúpením veci na ďalšie konanie orgánom činným v trestnom konaní.

39. Vychádzajúc z uvedeného preto nie je ani možné rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím
prvostupňového správneho orgánu považovať za procesné rozhodnutie, ktorá skutočnosť je jednou
zo základných zákonných podmienok pre vylúčenie veci zo súdneho prieskumu tak v zmysle právnej
úpravy Správneho súdneho poriadku (§ 7 písm. e/) ako aj Občianskeho súdneho poriadku (§ 248 písm.
a/ v spojení s § 491 ods. 2 SSP). Kasačný súd preto dospel k záveru, že vzhľadom k tomu, že Mesto

Štúrovo rozhodnutím zo dňa 21.09.2015 v spojení s rozhodnutím žalovaného zo dňa 7. januára 2016
zasiahlo do subjektívnych práv žalobkyne, rozhodnutie žalovaného nie je možné vylúčiť zo súdneho
prieskumu, čím neboli splnené podmienky pre odmietnutie žaloby správnym súdom.40. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, najvyšší súd námietky žalobkyne uvedené v kasačnej
sťažnosti vyhodnotil ako dôvodné, keď tieto spochybnili vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia
krajského súdu. Z týchto dôvodov potom najvyšší súd kasačnej sťažnosti vyhovel a podľa § 462 ods. 1

SSP napadnuté rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

41. Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude postupovať v intenciách názoru kasačného súdu
uvedeného vyššie, vec opätovne prejednať a rozhodnúť o nej v merite. V novom rozhodnutí povinnosťou
krajského súdu bude súčasne rozhodnúť opäť o nároku na náhradu trov konania vrátane o nároku na

náhradu trov kasačného konania podľa § 467 ods. 3 Správneho súdneho poriadku.

42.Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.