Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 26, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Co/7/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614203546
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5614203546.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej

a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: CD Consulting
s.r.o., so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČ: 264 29 705, proti
žalovanému: R. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N. Y., W. Dr. E. L. XXXX/XX, t.č. bytom N. Y., U. XXX/
XX, v spore o zaplatenie 12 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Liptovský Mikuláš č.k. 10C/93/2014-143 zo dňa 29.3.2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 10C/93/2014-143 zo dňa 29.3.2017 v spojení s
uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 10C/93/2014-188 zo dňa 26.4.2018 p o t v r d z u j e.

Žalovaný n e m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov tohto odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k.
10C/93/2014-188 zo dňa 26.4.2018 (ďalej len ,,rozsudok“) okresný súd žalobu zamietol. O trovách
prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalovanému sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
nepriznáva. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na žalobu žalobcu (návrh na uplatnenie
pohľadávky v zmysle článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007,
ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu), doručenú okresnému

súdu dňa 17.4.2014, ktorou sa domáhal voči žalovanému zaplatenia zmenkovej sumy vo výške 12
Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 1.008 Eur od 22.7.2009 do 21.6.2012 vo
výške 2.686,32 Eur, zo sumy 12 Eur od 22.6.2012 do zaplatenia, úroku zo zmenkovej sumy vo výške
6 % ročne zo sumy 1.008 Eur od 25.11.2009 do 21.6.2012 vo výške 155,92 Eur, zo sumy 12 Eur od
22.6.2012 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 3,36 Eur ako aj
náhrady trov konania, na tom skutkovom tvrdení, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo
zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 12.3.2009 na zmenkovú sumu 1.008 Eur, pričom sa zaviazal aj k

úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 22.7.2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou,
opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa
12.3.2009, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť za zmenku pri predložení na
rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 22.7.2009. Za miesto
splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu,
pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 996 Eur, ktoré boli započítané na zmenkovú sumu. Keďže zmenková
listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou

listinou.

2. Okresný súd v zmysle článku 2 ods. 1, článku 3 ods. 1, článku 4 ods. 4, článku 5 ods. 1, 3, článku 19
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanievo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“), za zistenia, že žalobca má sídlo v Českej
republike (v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci) a
hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súdu nepresiahla 2.000

Eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov, aplikoval vo veci Nariadenie. Žalobca bol okresným
súdom dňa 12.5.2014, tlačivom B, v zmysle článku 4 ods. 4 Nariadenia, vyzvaný na doplnenie tlačiva A v
bode 8.1 o skutkové tvrdenia, z akého právneho dôvodu vznikol žalovaný záväzok, vrátane predloženia
príslušných listinných dôkazov, o špecifikáciu zmenkovej istiny, uvedením jej položiek, pričom pri každej
položke je potrebné uviesť jej výšku, dátum a právny dôvod vzniku a o odôvodnenie uplatnených 6

% ročných úrokov. V podaní doručenom okresnému súdu dňa 2.6.2014 žalobca uviedol, že poskytol
dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových
nárokoch, vyplývajúcich z platnej zmenky, ktorej originál súdu predložil. V konaní si uplatňuje majetkové
práva zo zmenky. Disponuje len indosovanou zmenkou, iné údaje a listiny k dispozícii nemá. Predmetom
konania je výlučne zmenka, na ktorej je uvedená zmenková suma, ktorá nepozostáva zo žiadnych
zložiek, častí či dielov. Preto nie je možné špecifikovať zloženie zmenkovej sumy.

3. Dňa 12.8.2014 okresný súd tlačivom C v zmysle článku 5 ods. 2 a 3 Nariadenia vyzval žalovaného
na odpoveď. Tlačivo C, spolu s návrhom a jeho doplnením, žalovaný prevzal dňa 15.5.2015, pričom sa
v 30-dňovej lehote k návrhu nevyjadril.

4. Okresný súd poukázal na to, že vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 13.1.2016, č.k. 10C/93/2014-67
tak, že konanie o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 1.008 Eur od 22.7.2009
do 21.6.2012 a zo sumy 12 Eur od 22.6.2012 do zaplatenia zastavil, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a
žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací uznesením zo dňa
16.11.2016, č.k. 13Co/99/2016-106, rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku,

ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá a vo výroku o náhrade trov konania zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.

5. Okresný súd následne v súlade s ustanovením § 180 CSP rozhodol, že vykoná pojednávanie v
neprítomnosti splnomocneného zástupcu žalobcu, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie riadne a

včas doručené a ktorý neúčasť na pojednávaní ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti konania, pričom
pojednávanie odročiť nežiadal a žalovaného, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie doručené
fikciou doručenia podľa § 111 ods. 3 CSP. V súvislosti s nariadením pojednávania vo veci uviedol, že v
súlade so zákonným ustanovením § 391 ods. 2 CSP bol v ďalšom konaní (po zrušení rozsudku zo dňa
13.1.2016) viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý súdu prvej inštancie uložil vo veci nariadiť

pojednávanie. Pokiaľ teda žalobca namietal nariadenie pojednávania vo veci ako nesprávny procesný
postup, súd prvej inštancie postupoval v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, uvedeným v
uznesení zo dňa 16.11.2016.

6. Okresný súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi, a to fotokópiou zmenky a obsahom

pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 10Er/949/2010, pričom uviedol že stranám
sporu bolo súdom oznámené pripojenie spisu sp. zn. 10Er/949/2010 ako listinného dôkazu.

7. Zo zmenky predloženej žalobcom okresný súd zistil, že sa jedná o vlastnú zmenku. Listina obsahuje
označenie „Zmenka“, ďalej údaje o čísle zmluvy 5581014, údaje o vystaviteľovi zmenky - žalovanom,

a to meno, priezvisko, bydlisko a rodné číslo, miesto a dátum vystavenia zmenky, a to Liptovský
Mikuláš, 12.3.2009, zmenkovú sumu 1.008 Eur, vyhlásenie vystaviteľa, že zaplatí za túto zmenku pri
predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, sumu
jedentisícosem Eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 22. júla 2009. Ďalej obsahuje údaj o splatnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4

rokov od vystavenia“ a podpis vystaviteľa. Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), z ktorého
vyplýva prevod zmenky na žalobcu.

8. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 10Er/949/2010, bolo zistené,
že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal na Okresnom súde Liptovský Mikuláš dňa 25.11.2010

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o.
proti povinnému R. A. na vymoženie sumy 1.008 Eur, na základe návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie zo dňa 18.8.2010. Exekučným titulom v predmetnej veci bol rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu, zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a. s., zo dňa 29.6.2010, sp. zn. SR23097/09, ktorým bolo žalovanému uložené zaplatiť žalobcovi 1.008 Eur, spolu so zmenkovým úrokom
vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.008 Eur od 22.7.2009 do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6 %
ročne zo sumy 1.008 Eur od 25.11.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania. Podľa

odôvodnenia rozsudku žalobca a žalovaný zabezpečili svoj záväzkový vzťah (zmluvu o úvere) neúplnou
zmenkou (blankozmenkou), vystavenou dňa 12.3.2009. Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením zo
dňa 28.2.2011, č.k. 10Er/949/2010-14 exekúciu zastavil, z dôvodu, že exekučný titul priznával zákonom
nedovolené plnenie, ktoré bolo súčasne v rozpore s dobrými mravmi a spotrebiteľským právom.

9. Okresný súd za aplikácie čl. I § 75, čl. I § 77 ods. 1, čl. I § 11 ods. 1, čl. I § 17 zákona zmenkového
a šekového č. 191/1950 Zb. v spojení s § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, § 25 ods. l zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 2 písm. a), b),
§ 4 ods. 2, § 4 ods. 3 druhá veta, § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
neskorších predpisov podanú žalobu zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Okresný súd
poukázal na to, že po zrušení rozsudku zo dňa 13.1.2016 bol v súlade so zákonným ustanovením § 391

ods. 2 Civilného sporového poriadku, v ďalšom konaní viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Preto postupoval v súlade s právnym názorom uvedeným v spoločnom stanovisku občianskoprávneho
kolégia a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. 93/2015 zo dňa 20.10.2015. Podľa
odôvodnenia uvedeného stanoviska, vo vzťahu k aplikácii Nariadenia možno konštatovať, že toto
nekladie žiadne prekážky k možnosti preskúmať doložené listiny súdom a je možné aplikovať všetky

procesnoprávne princípy použiteľné v slovenskom právnom poriadku, predovšetkým aplikáciu znalosti
určitých okolností súdu z jeho činnosti a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, či ochrany dobrých
mravov. Aj v prípade absencie aktivity žalovaného v konaní, pokiaľ súd vzhliadne v návrhu také
skutočnosti, ktoré ho povedú k záveru o neprípustnosti návrhu, návrh zamietne, čo vyplýva priamo z
čl. 4 bod 4. Podľa odôvodnenia stanoviska, skúmanie prípadnej absolútnej neplatnosti úkonu, ku ktorej

pristupuje súd ex offo, nie je Nariadením nijako vylúčená. Tiež, pokiaľ súd spoľahlivo zistí na základe
skutočností vyplývajúcich zo žalobného návrhu, že na strane žalovaného ide o spotrebiteľa, poskytne
mu ochranu prostredníctvom právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa. Vzhľadom na to, že už skutočnosti,
uvedené žalobcom v žalobe a pripojená zmenka nasvedčovali tomu, že žalovaný má postavenie
spotrebiteľa, okresný súd ex offo pripojil do spisu exekučný spis sp. zn. 10Er/949/2010 (o čom boli strany

sporu upovedomené). Uvedený postup, vzhľadom na právne postavenie žalovaného ako spotrebiteľa,
zodpovedal aj zákonnému ustanoveniu § 295 CSP, podľa ktorého súd môže vykonať aj tie dôkazy,
ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Žalobca si uplatnil žalovaný
nárok právnym dôvodom nároku vyplývajúceho zo zmenky. Zmenku, z ktorej si žalobca uplatnil žalovaný
nárok, nadobudol indosamentom (rubopisom) od obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.. Zmenka

mala povahu zabezpečovacej zmenky, čo jednoznačne potvrdil údaj na zmenke, totožný s číslom
zmluvy o úvere, uzavretej medzi žalovaným a obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. a vyplýva
aj z článku 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Z listinných dôkazov tvoriacich súčasť
spisu, mal okresný súd preukázané, že medzi pôvodným majiteľom zmenky (obchodnou spoločnosťou
POHOTOVOSŤ, s.r.o.) a žalovaným vznikol spotrebiteľský právny vzťah podľa § 52 Občianskeho

zákonníka. Uvedená skutočnosť bola nepochybná zo zmluvy o úvere, ktorá je súčasťou pripojeného
exekučného spisu. Žalovaný ako dlžník je v zmluve jednoznačne označený ako fyzická osoba jeho
rodným číslom a údajom o bydlisku, pričom zmluvu neuzatváral v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti (hoci aj v zmluve bolo označené, že úver je poskytovaný na výkon zamestnania, nepreukazuje to
bližšie,naakýúčelbolúverposkytnutý,aužvôbecnieskutočnosť,žebybolposkytnutýžalovanémuinak

ako spotrebiteľovi), veriteľ pri uzatváraní zmluvy konal ako podnikateľ, ktorého predmetom činnosti je aj
poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy, sa jednalo o zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa aplikovali ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení neskorších predpisov. Podľa § 4 ods. 2 písm. h), j), k) citovaného zákona, musela
zmluva o spotrebiteľskom úvere ako obligatórne náležitosti obsahovať údaje o ročnej úrokovej sadzbe,

ročnej percentuálnej miere nákladov, ako aj priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov
na príslušný spotrebiteľský úver. Zákonné ustanovenie § 4 ods. 3 citovaného zákona pritom absenciu
uvedených údajov v spotrebiteľskej zmluve sankcionovalo bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru.
Keďže úverová zmluva uvedené náležitosti neobsahovala, považoval sa úver, poskytnutý žalovanému,
za bezúročný a bez poplatkov. Obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. preto vzniklo len právo na

vrátenie sumy poskytnutého úveru, t.j. 600 Eur. Samotná zmenka však bola vyplnená na sumu 1.008
Eur, čo je takmer dvojnásobok poskytnutej sumy úveru. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť preto zmenka
bolavyplnenávrozporesozákonnýmustanovením§4ods.6zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľských
úveroch v znení neskorších predpisov, podľa ktorého veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šekna zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom

úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. V dôsledku uvedenej
skutočnosti je zmenka neplatná (ak by totiž žalovaný nezaplatil na úver žiadnu sumu, mohla byť
zmenka vystavená na sumu nezaplatenej istiny vo výške 600 Eur a príslušenstva vo výške maximálne
30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, t.j. 180 Eur, spolu 780 Eur). Zmenku prijatú, resp.
vyplnenú veriteľom v rozpore s citovaným zákonným ustanovením veriteľ nesmie prijať a je povinný ju

dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať, pričom uvedené platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky
alebo postúpenia práv zo zmenky. Napriek uvedenej skutočnosti spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.
ako majiteľ zmenky, ktorá bola vystavená ako zabezpečovacia zmenka na zabezpečenie peňažného
záväzku dlžníka (žalovaného), vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy, indosoval uvedenú zmenku
(bez postúpenia samotnej pohľadávky zo zmluvy o úvere, ktorú zabezpečovala) na žalobcu, čím došlo
k zhoršeniu postavenia žalovaného vo vzťahu k veriteľovi zo zmluvy o úvere, najmä pokiaľ ide o obranu

voči uplatneným nárokom zo zmluvy. Pokiaľ ide o „nevedomosť“ žalobcu pri nadobúdaní zmenky od jej
pôvodného majiteľa, že koná na škodu žalovaného, táto sa javí veľmi nepravdepodobná. Aj vzhľadom
na medializáciu obchodných praktík spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako aj konštantnú rozhodovaciu
činnosť súdov Slovenskej republiky v exekučných veciach oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., mal
okresný súd za to, že žalobca pri zachovaní minimálnej miery opatrnosti pri nadobúdaní zmenky od

pôvodného majiteľa mal a mohol vedieť, že sa jedná o zmenku zabezpečovaciu, ktorej funkciou bolo
zabezpečenie záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, teda konal na škodu žalovaného ako dlžníka.

10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd v súlade so zákonným ustanovením §
255 ods. 1 Civilného sporového poriadku s tým, že nárok na náhradu trov konania v konaní v plnom

rozsahu vznikol úspešnému žalovanému (keďže, v zmysle § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
žalobca procesne zavinil zastavenie konania v časti, ku ktorému došlo rozsudkom zo dňa 13.1.2016,
nakoľko nepreukázal, že k čiastočnému späťvzatiu dôvodne podanej žaloby došlo výlučne pre správanie
žalovaného, preto by žalovanému prislúchala náhrada trov konania aj v časti, v ktorej bolo konanie
zastavené). Nakoľko žalovaný si nárok na náhradu trov konania neuplatnil, v priebehu celého súdneho

sporu bol nečinný a okresný súd z obsahu súdneho spisu vznik žiadnych trov konania na strane
žalovaného preukázaný nemal, nárok na náhradu trov konania mu nepriznal.

11. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. b), d), h) CSP. Žalobca namietal, že okresný súd, pokiaľ vykonal dokazovanie oboznámením

sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi, tak takéto dokazovanie
úverovou zmluvou ani dokazovanie exekučným spisom, žalobca ani žalovaný nenavrhli. Pokiaľ žalobca
predložil ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, tak okresný súd bol povinný rozhodnúť len o
nárokoch vyplývajúcich z tejto zmenky. Žalovaný podľa článku 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia mohol
vznášať námietky voči zmenke, a ak tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a

to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Okresný súd mal ďalej za
nesporné, že žalovaný so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. uzatvorili zmluvu o úvere, ako aj, že
zmenka, ktorá je predmetom sporu, je zmenkou zabezpečovacou a žalovaný uzavrel zmluvu o úvere
ako spotrebiteľ. Tieto údajne nesporné skutočnosti neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania.
Žalovaný ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by súd

mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Podľa názoru žalobcu okresný súd ignoroval ust. §
17 zákona č. 191/1950 Zb., keďže žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne
námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Ak
tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaný, tým menej tak môže činiť sám súd. Z ustanovenia
§ 17 zákona č. 191/1950 Zb. vyplýva, že dôkazné bremeno v rovine kauzálnych námietok spočíva

na žalovanom a nie na žalobcovi. Ak takéto dôkazné bremeno neunesie, tak je povinný plniť zo
zmenky. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 22.8.2002 sp. zn.
25 Cdo 1839/2000, z ktorého vyplýva, že zmenkový záväzok je úplne samostatný a oddelený od
prípadného záväzku, ktorý bol pôvodom vzniku tohto zmenkového záväzku. Ďalej žalobca poukázal
na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013, ktoré

bolo vydané v skutkovo a právne zhodnej veci žalobcu, z ktorého vyplýva, že ak žalobca uplatnil
nároky zo zmenky, ktorú žalovaný podpísal a ktorú pôvodný majiteľ previedol na žalobcu rubopisom,
nemôže byť žalobcom uplatnený nárok neprípustný. Žalobca v súvislosti so stanoviskom Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky č. 93/2015 poukázal na niekoľko príkladov rozhodnutí Oberster Gerichtshof- najvyššieho rakúskeho súdu v civilných veciach, a keďže rakúsky ústavný súd nie je oprávnený
skúmať ústavnosť rozhodnutí Oberster Gerichtshof, sú tieto rozhodnutia považované za konečné v
rámci súdneho systému Rakúskej republiky. Ani nemecká ani rakúska úprava ochrany spotrebiteľa

neobsahuje žiadne prelomenie ochranyhodnosti prevodu (rubopisu) v prípadoch zmenky založenej
spotrebiteľským vzťahom, čoho dôkazom je: BGH, 25.02.1965 - II ZR 191/62 (Dr. Fisher, Dr. Kuhn,
Liesecke, Dr. Bukow a Dr. Schulze. Žalobca v podanom odvolaní uviedol závery a rozhodnutia práve
vo vzťahu k ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb. v nadväznosti na Spoločné stanovisko Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky č. 93/2015 so záverom, že samotné stanovisko bez odôvodnenia sa vôbec

nezmieňuje o prelomení ochrany nadobúdateľa zmenky podľa § 17 čl. I zákona č. 191/1950 Zb., t.j. o
nepotrebnosti preukazovania zlomyseľného konania nadobúdateľa zmenky (indosatára) pri nadobúdaní
zmenky, či už na námietku dlžníka alebo bez nej, z čoho jasne vyplýva, že ust. § 17 zákona č. 191/1950
Zb. naďalej platí v celej svojej šírke, že stanovisko sa skutočne týka iba povinnosti ex offo preskúmať
zmenkový nárok v intenciách možnej absolútnej neplatnosti podkladového úkonu (kauzálneho úkonu)
z dôvodu jeho nekalej povahy alebo neprípustnosti nároku zo zmenky. Stanovisko NS SR č. 93/2015 v

žiadnom prípade neprelomilo zásadu ochranyhodnosti prevodu zmenky rubopisom. K prelomeniu došlo
až zmenou zákona zmenkového a šekového k 23.12.2015, a to nepochybne bez spätných účinkov na
zmenky vystavené pred týmto dátumom. Stanovisko Najvyššieho súdu SR v podstate odmieta aplikovať
ochranu zmenkového dlžníka voči indosantovi cestou náhrady škody a tlačí všeobecné súdy do hľadania
riešení poskytnutia ochrany dlžníkovi pred ochranou indosatára, avšak nijako neuvádza, že ak aj

všeobecný súd zistí neplatnosť kauzálneho úkonu, čo má všeobecný súd okrem prieskumu zmenkového
nároku v intenciách neplatného kauzálneho úkonu robiť. Prieskum zmenkového nároku v intenciách
neplatnosti kauzálneho úkonu po dobromyseľnej indosácii má ten následok, že sa to nijako nedotýka
povinnosti zaplatiť sumu uvedenú na zmenke. V ďalšej časti odvolania žalobca poukázal na rakúsku
úpravu ochrany spotrebiteľa pri zmenkových vzťahoch, a to znenie rakúskeho spolkového zákona o

ochrane spotrebiteľa, ako aj rozsudok Oberster Gerichsthof, rozhodnutie sp. zn. 1Ob602/87 z 10.6.1987.
Žalobca zdôraznil, že neexistuje taký judikát českého, nemeckého alebo rakúskeho súdu, ktorý by
umožňoval chrániť zmenkového dlžníka pred dobromyseľným (pri nadobúdaní zmenky) indosatárom
tak, že by chránil zmenkového dlžníka bez námietky zmenkového dlžníka vo vzťahu k okolnostiam,
ktoré by mohol namietať voči predchádzajúcemu majiteľovi zmenky. Princíp zákazu zneužitia práva totiž

chráni len tých, čo sa o svoje práva starajú. To, že bolo možné zmenkou zabezpečiť sumu len do výšky
30 % (§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z.), nie je dôvodom na neplatnosť zmenky, ak suma v nej uvedená
presahuje túto sumu. Uvedené je možné považovať len za relatívnu námietku zmenkového zákazu,
ktorá je založená na porušení povinnosti veriteľa dlžníka neprijať zmenku v rozpore so zákazom jej
prijatia,t.j.naosobnýchvzťahochmedziveriteľomadlžníkom.Neplatnosťzmenkyjeregulovanávýlučne

zákonom č. 191/1950 Zb., a preto nie je možné na ňu aplikovať ustanovenie o neplatnosti právnych
úkonov v zmysle Občianskeho zákonníka. Zmenka v danom konaní spĺňa všetky náležitosti vyžadované
v § 75 zákona č. 191/1950 Zb., tak potom nemôže byť zmenkou neplatnou, a to z dôvodu, že by
svojim obsahom alebo účelom odporovala zákonu. Skúmaním kauzy ex offo by dochádzalo k narúšaniu
pilierov, na ktorých stojí zmenkové právo a Dohovor o jednotnom zmenkovom práve zo 7.6.1930, čím

by dochádzalo k budovaniu nedôvery voči zmenke ako cennému papieru. Názor Najvyššieho súdu SR
v odôvodnení stanoviska o tom, že pri uplatnení námietky dlžníka, že žalobca konal vedome na škodu
dlžníka, by výkon práva bol v rozpore s dobrými mravmi, ako aj v rozpore so zákonom o spotrebiteľských
úveroch č. 258/2001 Z.z. (§ 4 ods. 7), je podľa názoru žalobcu nesprávny. V prípade indosácie zmenky,
sa zmenka stáva platidlom, takže možnosť vznášať námietky voči nej je obmedzená len na prípady

zlomyseľnosti nadobúdateľa pri jej nadobúdaní. Najvyšší súd SR v stanovisku nesprávne vykladá pojem
„vedome na škodu veriteľa“ spôsobom, ktorý bol v Rakúsku na Oberster Gerichtshof opustený v roku
1972. Pre porovnanie žalobca poukázal na rozhodnutie OGH 1 Ob 270/57 z 8.1.1958, OGH 5 Ob 275/71
z 25.01.1972 SZ 45/6 - EvBI 1972/190 S 352.

12. Žalobca poukázal na to, že znenie dohody o vyplňovacom práve vo všeobecných obchodných
podmienkach nemá žiadne znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky, pretože nebude spôsobovať
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach oproti zákonnej úprave a navyše sa bude týkať ceny
hlavného predmetu plnenia, ktorá bola individuálne vyjednaná, pričom sa v ňom nebude spomínať
žiaden zmenkový úrok, ani taký, ktorý je neprimeranej výšky ako sankcia za nesplnenie zmluvnej

povinnosti, a potom dohoda o vyplňovacom práve nemala byť ako porušená, keďže dlžník podpísal
blankozmenku s údajom, ktorý sa v dohode o vyplňovacom práve nespomínal, čo však, keďže išlo
o prejav dlžníka, nie pôvodného veriteľa, znamená, že dohoda o vyplňovacom práve nemôže byť
ani neplatná, nielen porušená. Nadobúdateľ zmenky je chránený a nemožno mu rozpor s dohodouo vyplňovacom práve namietať, okrem prípadu zlomyseľnosti alebo hrubej nedbanlivosti, čo však v
situácii predtlačenej sumy zmenkového úroku a neznalosti všeobecných obchodných podmienok v čase
nadobudnutia zmenky znamená, že nadobúdateľ zmenky nemal žiadnu indíciu, aby pátral po dohode

o vyplňovacom práve. Vo vzťahu k zmenkovému úroku vo výške 0,25 % denne samotné stanovisko
NS SR jednoznačne požaduje posúdiť mieru primeranosti takéhoto úroku a zamietnuť žalobu v časti
nad rámec primeranosti. Tento úrok sa počíta od vystavenia zmenky do splatnosti zmenky v prípade
zmenky vystavenej na videnie, čo je moment jej predloženia dlžníkovi a od tohto momentu sa počíta
zákonný úrok z omeškania vo výške 6 % ročne. Žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v

Prešove sp. zn. 10Co/79/2013 zo dňa 05.09.2013, ktoré bolo vydané v skutkovo a právne zhodnej
veci žalobcu, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 a vzhľadom ku
komplexnej argumentácii v odvolaní žiadal žalobca rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že žalobe
bude vyhovené s priznaním trov súdneho konania.

13. K doručenému odvolaniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril.

14. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“) prejednal vec v medziach odvolacích dôvodov žalobcu podľa § 379, § 380 ods. 1 CSP bez
nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219
ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu v spojení s uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš

č.k. 10C/93/2014-188 zo dňa 26.4.2018 potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1
CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

15. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho
pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Co/7/2018-193 zo dňa

31.07.2018 s tým, že podľa ust. § 219 ods. 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho
vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 18.09.2018, na základe čoho boli, v
spojenísustanovením§378ods.1CSP,splnenéprocesnépodmienkykverejnémuvyhláseniurozsudku
krajským súdom.

16. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že bol v odvolacom konaní povinný postupovať a
konať od 01.07.2016 podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a to v
zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

17. Podľa § 379 CSP v spojení s § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je rozsahom a odvolacími dôvodmi
viazaný.

18. Krajský súd vo vzťahu k odvolaniu žalobcu zo dňa 17.5.2017 (č.l. 154 - 164 spisu), v ktorom žalobca

uviedol, že proti rozsudku okresného súdu podáva v celosti odvolanie, uvádza, že toto podanie čo do
rozsahu podaného odvolania posudzoval podľa jeho obsahu (§ 124 ods. 1 CSP). Pri preskúmavaní
rozsudku súdu prvej inštancie za aplikácie ust. § 380 ods. 1 CSP bol krajský súd viazaný rozsahom
podaného odvolania žalobcu. Zo žalobcom vymedzených odvolacích dôvodov mohli byť pritom vzaté
do úvahy len tie, ktoré nemali charakter nových argumentov, tvrdení neobsiahnutých v konaní pred

súdom prvej inštancie. Krajský súd po oboznámení sa so spisovým materiálom a postupom súdu prvej
inštancie, ktorý predchádzal vydaniu dotknutého rozsudku, nezistil vady, ktoré by mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Krajský súd predovšetkým poukazuje na svoje zrušujúce uznesenie
č.k. 13Co/99/2016-106 zo dňa 16.11.2016, ktorým bol pôvodný rozsudok Okresného súdu Liptovský
Mikuláš č.k. 10C/93/2014-67 zo dňa 13.1.2016 v napadnutom výroku, ktorým vo zvyšnej časti bola

žaloba zamietnutá a vo výroku, ktorým žalovanému náhrada trov konania nebola priznaná, zrušený
a vec bola súdu prvého stupňa vrátená na ďalšie konanie. V tomto uznesení odvolací súd vyslovil
právne záväzný názor, v zmysle ktorého je potrebné okresným súdom dokazovanie uskutočniť na
riadne nariadenom pojednávaní za rešpektovania vyvíjajúcej sa rozhodovacej činnosti všeobecných
súdov za vzatia do úvahy Spoločného stanoviska občiansko-právneho kolégia a obchodno-právneho

kolégia Najvyššieho súdu SR č. 93, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk č. 8/2015. Okresný súd
postupoval v súlade s týmto stanoviskom, keď vo veci nariadil na deň 07. septembra 2016 pojednávanie,
na ktoré predvolal sporové strany. Podľa zápisnice z pojednávania založenej na č.l. 140-142 spisu,
bolo na tomto pojednávaní vykonávané dokazovanie, ku ktorému uvedeným procesným postupombola okresným súdom daná sporovým stranám možnosť k vykonávaným dôkazom sa vyjadriť. Pokiaľ
žalobca, jeho pôvodný právny zástupca toto právo nevyužili, tak uvedené je bez zásahu do prijatých
vecne správnych záverov súdu prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania.

19.ŽalobcaargumentovalosobitnýmcharakteromkonaniavzmysleNariadeniaEurópskehoparlamentu
a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu,
s dôrazom kladeným na obsah uplatneného nároku žalobcu, ktorý vychádzal z predloženej zmenky, a
namietal, že nebol daný priestor na uplatnenie kauzálnych námietok, a tým ani na vedenie konania a

dokazovania pred súdom prvej inštancie, ohľadom kauzálneho vzťahu, ktorý predchádzal vystaveniu
zmenky. Žalobca v tomto smere namietal aj skutočnosť, že okresný súd pristúpil k preskúmavaniu
uplatnenéhozmenkovéhonárokuzasituácie,kedyžalovanávkonanínámietkyvočizmenkeneuplatnila.

20.Krajskýsúdakoužbolouvedenévyššie,konštatoval,ženazákladezrušujúcehouzneseniasúdprvej
inštancie vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie, okrem iného aj oboznámením

sa s listinami z exekučného spisu sp. zn. 10Er/949/2010 so záverom, že nariadením pojednávania
boli zachované tak práva žalobcu ako aj práva žalovaného, a preto nemôže obstáť námietka žalobcu,
že vykonaním takéhoto dokazovania boli porušené jeho práva. Nariadením pojednávania vo veci
boli sporovým stranám vytvorené rovnaké možnosti na uplatnenie a ochranu ich práv a právom
chránených záujmov, čím nemožno dospieť k relevantnosti ani námietky žalobcu ohľadom zásahu do

práv garantovaných Nariadením.

21. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ Krajský súd v Žiline ako súd odvolací
konal a v predchádzajúcich rozhodnutiach vydaných pred 20. októbrom 2015 vychádzal primárne
zo zmenkového charakteru uplatneného nároku v kombinácii s účelom Nariadenia bez prihliadnutia

ex offo na možný spotrebiteľský charakter kauzy stojacej za zmenkou, tak v danom momente tohto
konania a rozhodovania bolo potrebné vychádzať z vývoja rozhodovacej praxe súdov v Slovenskej
republike v dotknutých veciach, ktorú zjednocuje prijaté Stanovisko vo veciach občiansko-právnych
a obchodných č. 93, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č. 8/2015 ako
Spoločné stanovisko občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-

právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov
nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa.
Práve s ohľadom na princíp právnej istoty, ktorý spočíva v zabezpečení jednotného rozhodovania súdov
vtotožnýchčiobdobnýchveciach,potomajKrajskýsúdvŽilineakosúdodvolacíbolpovinnýrešpektovať
relevantnú judikatúru ako aj prijaté zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Požiadavkaprávnejistotyautomatickyneznamenáto,žesanemôževyvíjaťjudikatúranajvyššiehosúdu,
čo platí aj k rozhodovacej praxi odvolacieho súdu.

22. Okresný súd za dodržania ustanovení Nariadenia a cez úpravu čl. 19 Nariadenia v spojení s
ustanoveniami CSP vo vzťahu k dokazovaniu správne postupoval, čo dotvrdzujú závery zo Spoločného

Stanoviska občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho
stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky zo vzťahu k ochrane spotrebiteľa zo dňa
20. októbra 2015, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky 8/2015, pod č. 93, podľa ktorého: „I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného

nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:
1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne
žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v

rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti
posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je
vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve,
aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie
sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na

strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný
úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu
takýto exces dosahuje“, keď zabezpečil prieskum nároku uplatneného žalobcom v intenciách možnej
absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má žalovaný nárok svoj základ, a to v situácii, ak žalobca akodôkaz osvedčenia uplatneného nároku predložil súdu zmenku. Teda na bližšie zistenie povahy subjektov
pôvodného záväzkového vzťahu, ako aj z dôvodu komplexného posúdenia existencie záväzkového
vzťahu ako spotrebiteľského, si súd prvej inštancie v konaní zabezpečil exekučný spis súvisiaci so

zmluvou,ktorábolaoznačenáčíslomzmluvynaoriginálizmenky,aktorábolauzavretámedzižalovaným
ako dlžníkom a prvým majiteľom zmenky ako veriteľom, z ktorého súd zistil spotrebiteľský charakter
predmetnej zmluvy.

23. V konkrétnych podmienkach danej veci odvolací súd zvýrazňuje tie zistenia a závery okresného

súdu, ktoré v súvislosti s predtým vedeným exekučným konaním voči žalovanému viedli k zamietnutiu
uplatnenéhonárokužalobcu,akbolozrejmépostaveniežalovanéhoakospotrebiteľavúverovomvzťahu
s predchádzajúcim majiteľom zmenky zabezpečovacej poskytnutý spotrebiteľský úver. Vychádzajúc aj
z uvedeného spoločného stanoviska, aj keď v rozhodnom období (do 31.12.2010) samotné vystavenie
zmenky v spotrebiteľských vzťahoch bolo povolené, rovnako tak indosácia zmenky zabezpečovacej
spotrebiteľský úver, tak v danej veci bolo dôvodné poskytnutie ochrany súdom prostredníctvom právnej

úpravy o ochrane spotrebiteľa. V tomto smere odvolací súd zhodne so spoločným stanoviskom
akcentuje, že: „Ani nariadenie ani OSP neobmedzuje odporcu v tom, aké námietky môže uplatniť.
Ak by vzhľadom na uplatnené námietky odporcu súd dospel k záveru, že navrhovateľ vedome konal
na škodu odporcu ako dlžníka z indosovanej zmenky, pretože pri nadobudnutí zmenky, na ktorej je
uvedené číslo spotrebiteľskej zmluvy vedel, že sa jedná o zmenku na rad, ktorá v zásade zbavuje

dlžníka možnosti uplatniť voči novému majiteľovi zmenky námietky v zmysle § 17 ZZŠ a z údaju o
čísle zmluvy (tzv. hodnotová doložka, ktorá informuje o kauzálnom vzťahu vedúcemu k použitiu zmenky
a okolností svojich vzťahov k remitentovi musel vedieť, že zmenka sa týka spotrebiteľského vzťahu),
výkon práva navrhovateľa by tak vzhľadom na konkrétne zistené okolnosti bol v rozpore s dobrými
mravmi podľa ust. § 3 OZ, ako aj so ZSÚ v znení platnom do 31.12.2010, pretože indosácia zmeniek

zabezpečujúcichzáväzokdlžníkazospotrebiteľskejzmluvyvposudzovanýchokolnostiachpredmetných
prípadov bola v rozpore s ust. § 4 ods. 7 citovaného zákona v znení platnom do 31.12.2007; toto
platí aj pre ust. § 4 ods. 6, 7 cit. zákona v znení platnom od 1.1.2008 do 31.12.2010“. „Pokiaľ by sme
dospeli k záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť
obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok či zhodnotiť

platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a
o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 ZZŠ by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané
ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv (ust. §17 obsahuje úpravu, podľa
ktorej kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných
vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal

vedome na škodu dlžníka). Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť
veriteľa - nadobúdateľa indosovanej zmenky a až následne ho žalovať o náhradu škody, s povinnosťou
v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka, by v konečnom
dôsledku viedlo k prenosu povinnosti na spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej úpravy ochrany
spotrebiteľa neprijateľný“.

24. „Určujúcim pri hľadaní práva má byť, že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych
okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení všeobecných súdov.
Je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a
prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov, keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho

neplatnosti. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými
mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta, musí však na
ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex officio, keďže na
absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Dobré mravy pôsobia ako korektív najmä v
takých situáciách, kedy sú práva a povinnosti strán právneho vzťahu v zjavnej nerovnováhe. Sociálno-

právne chápanie zmluvnej slobody sa môže uplatniť len za predpokladu približne vyváženého pomeru
síl účastníkov zmluvy a len za tohto predpokladu sa môže stať prostriedkom primeraného vyrovnania
záujmov, ako už bolo vyslovené niekoľkokrát aj v rozhodnutiach Ústavného súdu SR“.

25. Podľa názoru krajského súdu konštatoval okresný súd vecne správne, že uzavretie spotrebiteľskej

zmluvy, na základe ktorej bol žalovanému právnym predchodcom žalobcu poskytnutý úver, bolo
podmieňované podpisom zmenky zo strany žalovaného ako spotrebiteľa. Vo všeobecných podmienkach
daného úverového vzťahu obsiahnutú dohodu o vyplňovacom práve k zmenke nemožno považovať
za podmienku individuálne dojednanú a táto podmienka vo svojom dôsledku spôsobuje značnúnerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa, čo spôsobuje neplatnosť
tohto dojednania podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. V prípade, ak je neplatná dohoda o
vyplňovacom práve zmenky, právo na vyplnenie zmenky remitentovi nevzniklo. Pokiaľ napriek tomu

došlo veriteľom k vyplneniu takejto zmenky a následne remitent postúpil práva zo zmenky na tretiu
osobu, tak veriteľ svojim postupom zásadným spôsobom zhoršil právne postavenie žalovaného ako
spotrebiteľa,apretoniejemožnénazákladetaktovystavenejzmenkyúspešnesadomáhaťakýchkoľvek
práv. Samotná úverová spotrebiteľská zmluva pritom ani nespĺňala zákonné náležitosti podľa § 4 ods.
2 zákona č. 258/2001 Z.z., keď v nej absentuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, kedy

sa takto poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za danej situácie
poskytnutého úveru v nominálnej výške 600 Eur, tak veriteľovi nemohlo vzniknúť právo na zaplatenie
poplatku stanoveného sumou 396 Eur, ani na dojednané úroky (zmluva o úvere na č.l. 5 pripojeného
spisu sp. zn. 10Er/949/2010) a napriek tomu veriteľ do zmenky dopísal zmenkovú sumu 1.008 Eur,
ktorá sama osebe presahuje výšku poskytnutého úveru, spolu so zmenkovým úrokom 0,25% denne.
Za takých okolností je uplatňovanie nároku zo zmenky nadobúdateľom zmenky v rozpore so zákonom

a súdnu ochranu veriteľovi nemožno poskytnúť postupom podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Zvýrazňuje odvolací súd, že obsah úverovej zmluvy bol koncipovaný tak, že narušuje rovnováhu medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán najmä v časti zabezpečovacích prostriedkov, bol koncipovaný
v prospech veriteľa bez toho, že by zabezpečoval minimálne právne prostriedky na ochranu dlžníka.
Obsah celej zmluvy a jej účel, ktorý sa premieta do výšky jednotlivých sankcií, poplatkov, zmluvných

pokút, vrátane dohody o vyplnení blankozmenky, sa prieči dobrým mravom a je v rozpore so zásadami
poctivého obchodného styku.

26. Za tohto dôkazného stavu v dotknutej prejednávanej veci nebolo možné poskytnúť nárokom
žalobcu právnu ochranu v zmysle žalobného návrhu a nebolo možné sa stotožniť s argumentáciou

žalobcu vychádzajúcou výhradne z doloženej zmenky, bez prihliadania na ďalšie skutkové a právne
okolnosti, ktoré vyšli v konaní najavo procesne prípustným spôsobom za rešpektovania rozsahu
súdnej ochrany spotrebiteľov vyžadovanej právnym poriadkom SR a EÚ, a to i v rozhodnej dobe
vzniku záväzkového právneho vzťahu, z ktorého pochádzajú žalobcom uplatňované nároky v tomto
súdnom konaní. Posudzované rozhodnutie súdu prvej inštancie tak z procesného ani vecno-právneho

hľadiska nevybočilo z rámca daného právnou úpravou aplikovanou okresným súdom, relevantnou pre
rozhodnutie v danej veci, v spojení s vyššie uvádzaným spoločným stanoviskom. Bolo preto dôvodné
odvolaním napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie, v spojení aj so závislým
výrokom o trovách konania v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom k výsledku tohto odvolacieho konania bolo zrejmé, že úspešnou
stranousporubolžalovaný.Žalovanýsakdoručenémuodvolaniužalobcupísomnenevyjadrilazobsahu
spisu vznik trov tohto odvolacieho konania žalovanému nevyplýval, preto o nároku na náhradu trov tohto
odvolacieho konania bolo rozhodnuté tak, že žalovaný nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov tohto

odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.