Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 18, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/65/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8217206073
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8217206073.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň

JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s.,
so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: E. L., W.. X.X.XXXX, F. R..
J. XXXX/X, XXX XX F., o zaplatenie 4.497,15 eura s prísl., takto o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Bardejov č.k. 5Csp/197/2017 - 63 zo dňa 29.1.2018

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v zamietavom výroku a v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania.

Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:

„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.684,76 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 4.682,73 Eur od 29.09.2017 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.10.2017
domáhal od žalovaného zaplatenia istiny 4.497,15 eura, úrokov vo výške 185,58 eura, úrokov z
omeškania vo výške 2,03 eura, úroku vo výške 13,90 % ročne z nezaplatenej istiny od 29.09.2017

do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny a nezaplatených
úrokov od 29.09.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa
18.12.2015 uzatvoril so žalovaným Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej
poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 5.000 eur. Po vyčerpaní poskytnutého úveru
žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, a preto žalobca na základe výzvy na predčasné splatenie
úveru rozhodol o predčasnej splatnosti úveru dňa 28.09.2017 v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, v
súlade s Úverovou zmluvou a Obchodnými podmienkami pre úvery občanov a to po zaslaní upozornenia

na omeškania a možnosť predčasného zosplatnenia Druhou upomienkou /Opakovaným upozornením
zo dňa 26.07.2017. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému ku dňu predčasného zosplatnenia (dňa
28.09.2017) predstavovala 4.744,76 eura a pozostávala z istiny poskytnutého úveru vo výške 4.497,15
eura, úrokov 185,58 eura, úrokov z omeškania 2,03 eura, poplatkov 60 eur (ktoré si v súdnom konaní
neuplatňuje). Žalovaný po zosplatnení úveru do dňa podania žaloby neuskutočnil žiadnu úhradu. K
uplatneniu zmluvného úroku po zosplatnení žalobca uviedol, že nárok na zaplatenie úroku trvá od
poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení.

Súd konštatoval, že žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
Z vykonaných dôkazov súd zistil, že žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom dňa
18.12.2015 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý
bezúčelový úver vo výške 5.000 eur s uvedením ročnej úrokovej sadzby 13,9 %, výšky anuitnej splátky81,27 eura, termínu splatnosti prvej splátky 28.12.2015, počtu anuitných splátok 108, periodicita a termín
splatnosti anuitnej splátky a to mesačne v 25. deň kalendárneho mesiaca, splatnosti úveru 25.11.2024,
RPMN 16,05 %, priemernej hodnoty RPMN 15,55 %, celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom 8.927,16

eura vrátane výšky úveru a celkových nákladov klienta spojených s úverom
Žalovaný zmluvne dohodnuté povinnosti neplnil, z toho dôvodu bol úver zosplatnený na základe výzvy
z 28.9.2017. Žalovaný na úhradu celého dlhu 4.744,76 bol eura vyzvaný najneskôr do 8.10.2017. V
prehľadu splátok súd zistil, že žalovaný zaplatil žalobcovi celkovo 1.496,34 eura, z čoho na istinu
započítaná bola suma 502,85 eura a na úrok 993,49 eura.

Súd prvej inštancie mal žalobou uplatnený nárok za dôvodný v časti zaplatenia istiny 4.497,15 eura,
nezaplatených úrokov vo výške 185,58 eura, nezaplatených úrokov z omeškania vo výške 2,03 eura,
t.j. spolu 4.684,76 eura a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny a nezaplatených
úrokov, t.j. 4.682,73 eura od 29.09.2017 do zaplatenia, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni predčasného
zosplatnenia úveru ku dňu 28.09.2017.
Pokiaľ sa žalobca domáhal zaplatenia úrokov vo výške 13,90 % ročne z nezaplatenej istiny od

29.9.2017 do zaplatenia, mal súd prvej inštancie za to, a to s poukazom na rozsudok Krajského súdu
v Prešove z 30.6.2015 sp. zn. 6Co/190/2014, že právo na zaplatenie dohodnutých zmluvných úrokov
z úveru vzniká veriteľovi len do doby vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Úroky za poskytnutie
úveru sa, na rozdiel od odplaty za akúkoľvek inú odplatnú službu, či kúpu tovaru, odlišujú tým, že
plynutím času narastajú. Dohoda o platení úrokov za úver aj po splatnosti spôsobuje, že takéto úroky

v skutočnosti navyšujú cenu za užívanie finančných prostriedkov za obdobie do dohodnutej alebo
predčasne vyvolanej doby splatnosti a zneisťujú sankčný mechanizmus úrokov z omeškania. Takto
dochádza k obchádzaniu inštitútu iného plnenia na účely aplikácie § 3a ods. 2 Nariadenia vlády č.
87/1995 Z.z. Z uvedených dôvodov dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania,
príp. ďalších sankciách platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do splatenia

úveru, spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, predstavuje značné zhoršenie postavenia
spotrebiteľaoprotizákonnémupravidlu,ktoréchránispotrebiteľavúverovýchvzťahochprednadmerným
navýšením dlhu oproti výške úveru. Je nepravdepodobné, že by spotrebiteľ takúto dohodu individuálne
vyjednal s dodávateľom, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne.
Vzhľadom na vyššie uvedené, súd žalobu v časti o zaplatenie úroku vo výške 13,90 % ročne z

nezaplatenejistinyod29.09.2017dozaplateniazamietol,keďžemalzato,žedohodnutéúrokyzúveruje
žalovaný ako dlžník povinný platiť len do splatnosti úveru. S poukazom na to, že žalobca určil predčasnú
splatnosť úveru, od tohto momentu sa stal celý úver žalovaného splatný a žalobca už nemá nárok na
úrok z úveru.
Pri právnom posúdení odkázal súd prvej inštancie na § 497 Obchodného zákonníka, ustanovenia

Občianskeho zákonníka - § 52 ods. 1, § 517 ods. 2, na ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch - § 1 ods. 2, § 9 ods. 1, 2.
Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, a to v rozsahu zamietnutej časti (výroku II.) Podľa

žalobcu rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.
Žalobca uviedol, že má za to, že nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov
až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení. Podľa žalobcu uvedený záver vyplýva z
ustanovení Obchodného zákonníka, § 497, § 502 ods. 1, § 503 ods. 3, § 505. V zmysle týchto ustanovení
Obchodného zákonníka je povinnosťou dlžníka peňažné prostriedky, ktoré mu boli poskytnuté ako úver

vrátiť a zaplatiť úroky. Úroky je dlžník povinný platiť od doby poskytnutia peňažných prostriedkov za
dobu do ich vrátenia. Tento názor podľa žalobcu vyplýva aj z rozhodnutí viacerých odvolacích súdov,
poukázal konkrétne na rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 11Co/12/2017 - 90 z 31.1.2017, rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43Co/23/2017 - 92 z 29.11.2017, rozsudok Krajského súdu v
Nitre č. k. 8Co/193/2017 - 88 zo 7.12.2017, uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 7Co/366/2017-84

z 30.11.2017, uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Co/297/2017 z 13.2.2018, taktiež na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky z 21.8.2014 sp. zn. 33Cdo/212/2014. Podľa žalobcu
zo všetkých týchto rozhodnutí súdov, ale aj z literatúry vyplýva, že povinnosť dlžníka platiť úrok trvá až
do doby vrátenia úveru. Pri omeškaní s vrátením peňažných prostriedkov má veriteľ nárok jednak na
úrok z úveru a jednak na úrok z omeškania. Úprava úroku z omeškania ako aj z úveru je podporná,

preto je rozhodujúce ako sa strany v zmluve dohodli. Úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv
omeškanie dlžníka, ktoré je skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nových sankčných záväzkov dlžníka,
samotný vznik nároku na úrok z úveru neovplyvňuje. Úrok z úveru je v podstate cenou za používanie
poskytnutých peňažných prostriedkov, preto má dlžník zásadne povinnosť platiť tento úrok za skutočnúdobu ich používania, t.j. až do doby skutočného vrátenia úveru veriteľovi, pokiaľ si strany zmluvy o
úvere nedohodli niečo iné. Žalobca mal za to, že názor, s ktorým sa stotožnil súd prvej inštancie
odkazom na rozsudok Krajského súdu v Prešove 6C/190/2014 je názorom, ktorý, ak by bol rozvinutý

ad absurdum, znamenalo by to, že omeškanie so splácaním by vlastne zvýhodňovalo dlžníka ak by
počas omeškania mal veriteľ nárok iba na úrok z omeškania a nemal by nárok na zmluvný úrok za
požičanie peňažných prostriedkov, ktorý je zvyčajne vyšší než sankčný úrok z omeškania. Úroky z
omeškania však treba vnímať ako sankciu za omeškanie so splnením celého nároku veriteľa, teda
požičanej istiny a aj zmluvných úrokov, nakoľko do omeškania sa dlžník dostane ak neplní riadne a včas.

Splácanie úveru bolo dohodnuté v anuitných splátkach, teda v rovnomerných splátkach zahŕňajúcich
splácanie príslušnej časti istiny aj úroku mesačne vždy v termíne splatnosti uvedenom v zmluve. V
tomto prípade je teda riadnym plnením zaplatenie celej splátky v termíne splatnosti. V prípade, že dlžník
neuhradí splátku v dohodnutej výške a v dohodnutom termíne splatnosti, ocitá sa v omeškaní, pričom
omeškanie je sankcionované povinnosťou platiť úrok z omeškania. Bolo by v rozpore s logikou veci ak
od momentu omeškania dlžníka by bol dlžník odmenený a veriteľ potrestaný znížením výšky úroku z

jej zmluvne dohodnutej výšky na výšku sankčného úroku z omeškania. Samotné zosplatnenie úveru
ešte neznamená, že veriteľ má požičané prostriedky k dispozícii, ak by tomu tak bolo, veriteľ by nebol
nútený uplatňovať si nárok súdnou cestou a nevznikol by mu ani nárok na úrok z omeškania. Pokiaľ
dlžník úver nesplatí ani po vyhlásení predčasnej splatnosti veriteľom, požičané prostriedky má stále
k dispozícii a tieto môže užívať a používať, teda realizovať úžitkovú hodnotu veci. Podľa žalobcu ani

závažná a nepriaznivá situácia v rodine dlžníka nemôže znamenať, že dlžník prestane byť zodpovedný
za svoje záväzky a nie je povinný ich plniť. Žalobca taktiež poukázal na to, že rozsudok Krajského súdu
v Prešove 6Co/190/2014 je rozhodnutím súdu v jednotlivej konkrétnej veci a nie je pre rozhodovaciu
činnosť iných súdov záväzný a to ani na účely zjednocovania judikatúry. Žalobca preto žiadal, aby
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalovanému uloží

povinnosť zaplatiť aj úrok vo výške 13,90% ročne z nezaplatenej istiny 4.497,15 eura od 29.9.2017 do
zaplatenia, a aby taktiež uložil žalovanému zaplatiť mu trovy s konaním mu vzniknuté.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)
preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom bol v odvolaní napadnutý, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario). Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli ako
aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 12.10.2018 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru o

tom, že odvolanie žalobcu nebolo opodstatnené.

5. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov žalobcu v
kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to či súd prvej inštancie na zistený skutkový
stav správne aplikoval príslušné právne predpisy to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodení

rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale
iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky
II.ÚS/78/05).

6. Žalobca v odvolaní výslovne napadol len zamietavý výrok rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým

súvisí aj výrok o trovách konania. V odvolaní nebol napadnutý vyhovujúci výrok, v tejto časti, časti
vyhovujúceho výroku rozsudku súdu prvej inštancie nadobudol rozsudok právoplatnosť a nebolo
oprávnením ani povinnosťou odvolacieho súdu podrobiť ho prieskumu.

7. Žalobca v odvolaní zdôraznil nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie.

8. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nemu vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

9. Oboznámením sa s obsahom spisu, s odôvodnením napadnutého rozsudku, zisteným skutkovým
stavom, právnym posúdením uplatneného nároku súdom prvej inštancie, odvolací súd konštatujepostačujúco vykonané dokazovanie pre zistenie skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie vo
veci ako aj správne právne posúdenie. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmý vzťah medzi skutkovými
zisteniami, úvahami pri hodnotení dôkazov a právnym záverom. Odvolací súd sa preto stotožňuje s

odôvodnením rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva:

10. Podstata odvolacích argumentov žalobcu bola koncentrovaná len na tvrdenie o tom, že z právneho
predpisu nevyplýva záver, ku ktorému dospel súd prvej inštancie, že po vyhlásení splatnosti úveru pre
porušenie zmluvných povinností žalovaným nemal by mať nárok na dohodnutý úrok z úveru. Úrok z

úveru po vyhlásení splatnosti úveru vyplýva nielen z právneho predpisu, ale aj zo záväzkového vzťahu,
ktorý vznikol medzi stranami sporu. Nemôže ísť o žiadnu nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v dôsledku porušenia povinností zo strany žalovaného nemôže sa veriteľ dostať do
horšej situácie, v ktorej by mal mať nárok len na úrok z omeškania.
Podľa odvolacieho súdu úverové obdobie, čas na ktorý sa peňažné prostriedky poskytujú, nepatrí medzi
podstatné náležitosti úveru. Pokiaľ si zmluvné strany úverovej zmluvy dohodnú úverové obdobie a dlžník

poskytnuté peňažné prostriedky do dohodnutej doby (do splatnosti úveru) nevráti, prichádzajú do úvahy
za obdobie po splatnosti úveru úroky z omeškania. Ide o odlišný inštitút oproti odplatným úrokom, má
sankčnú povahu. Jeho typickým znakom v občianskoprávnych veciach je jeho administratívny strop
(limit). Podľa odvolacieho súdu je potrebné vychádzať aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4Obo/143/98, z ktorého vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých

prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti dlžník musí platiť úroky z
omeškania. Takýto záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je logický, pretože v opačnom prípade
na ťarchu spotrebiteľa by dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úroku z úveru
ako aj úroku z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi. Pokiaľ
veriteľ (v danom prípade žalobca) pristúpil k tomu, že vyhlásil celý dlh za splatný, t. j. úver zosplatnil,

nastúpil režim platenia úroku z omeškania nie úroku z úveru. Správne túto situáciu vyhodnotil súd
prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia a v závislosti od toho kvantifikoval sumy, ktoré je
možné priznať žalobcovi a správne uzavrel, že nie je možné priznať úroky z úveru v čase po splatnosti
celého úveru, nakoľko tu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania tak ako to vyplýva z uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/143/98.

11. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku
a v súvisiacom výroku o trovách konania, ktorý zodpovedá rozhodnutiu vo veci samej ako rozsudok v
týchto výrokoch je vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

12. V odvolacom konaní žalobca úspešným nebol, fakticky plne úspešný bol žalovaný, ktorému tým
vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP).
Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní pasívny, k odvolaniu sa nevyjadril, náhradu
trov odvolacieho konania neuplatnil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v konaní nevznikli.
Odvolací súd vychádzal z článku 17 základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu

konania pred súdom. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o
priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov
konania za situácie, keď úspešnej strane žiadne trovy nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale aj
v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania. Preto žalovanému nárok na náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal.

13.RozhodnutieboloprijatésenátomKrajskéhosúduvPrešove vpomerehlasov1:2;odlišnéstanovisko
predsedníčky senátu je v súlade s ust. § 394 ods. 1 CSP z dôvodu nesúhlasu s väčšinovým rozhodnutím
senátu pripojené k rozhodnutiu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.