Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 17, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/37/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117210039
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117210039.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Gabriely Világiovej, v právnej veci žalobcu: Fond na podporu
vzdelávania, so sídlom Panenská 29, Bratislava, zastúpeného: AENEA Legal s.r.o., so sídlom Jozefská
3, Bratislava, proti žalovaným: 1./ V. H., N.. X.X.XXXX, A. V. Č.. XX, R. N. C., C..Č.. S. XX, A., 2./ V.
H., N.. XX.X.XXXX, A. V. Č.. XX, R. N. C., o zaplatenie 5.673,08 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 15.11.2017, č. k. 13C/21/2017-97 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovaným v 1.a 2.rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
istinu 5.643,12 eur s prísl., náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 251,63 eur a poistné vo
výške19,23eurstým,žeplnenímjednéhozožalovanýchzanikápovinnosťplneniadruhéhožalovaného,
až do výšky poskytnutého plnenia. Povolil žalovaným v 1.a 2.rade splácať dlh v mesačných splátkach po
70,- eur splatných vždy k 25.dňu v mesiaci od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku s tým,
že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Žalobu v prevyšujúcej
časti zamietol a žalovaným v 1.a 2.rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy

konania v rozsahu 90 %.

2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že na základe žiadosti o pôžičku uzavrel žalobca
so žalovanou v 1.rade dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX a 15.1.2014 zmluvy o pôžičke zo Študentského
pôžičkového fondu, na základe týchto zmlúv poskytol žalovanej v 1.rade pôžičky vo výške 1.327,76
eur, 1.328,- eur a 3.000,- eur s tým, že zmluvy podpísala aj žalovaná v 2.rade ako ručiteľka. Súd prvej
inštancie ustálil, že v tejto súvislosti došlo k vzniku zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, ktorý má

spotrebiteľský charakter. Z dôvodov, že žalovaná v 1.rade neuhradila splátky z predmetných zmlúv,
vyhovel žalobe vo výške 5.643,12 eur s tým, že táto suma pozostáva z nesplatenej istiny pôžičky
5.257,43 eur, z poplatkov a náhrad v sume 176,89 eur, zmluvného úroku 208,80 eur a z poistného vo
výške 19,23 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Súd prvej inštancie zamietol žalobu v
časti zmluvného úroku 8,5 % ročne s argumentáciou, že zmluvný úrok s účinnosťou odo dňa účinkov
zosplatnenia dlhu, žalobcovi nepatrí. Veriteľovi patria dohodnuté úroky len do splatnosti dlhu, následne
sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania. Veriteľ má právo na zaplatenie

zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti dlhu a následne má právo už len na úrok z
omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v
podobe úrokov z úveru aj úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi
účastníkmi. V časti o zaplatenie poistného vo výške 3,5 ‰ zo zostatku istiny ročne za každý aj začatý rokaž do zaplatenia istiny žalobu zamietol ako nedôvodnú, pretože toto poistné sa ešte nestalo splatným
a tento nárok mohol vzniknúť až v budúcnosti. Žalobcovi priznal úroky z omeškania v súlade s § 517
OZ a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.. Podľa § 232 ods. 4 C.s.p. povolil žalovaným uvedený

dlh plniť v splátkach po 70,- eur mesačne. Túto splátku považoval za primeranú s ohľadom na výšku
samotnej istiny a skutočnosť, že žalovaná v 1.rade má záujem dokončiť štúdium a v ďalšom stupni
vysokoškolského štúdia, ktoré by mohlo byť ohrozené v prípade nutnosti jednorazového uhradenia dlhu.
Žalobca postupným splácaním dlhu nebude nijako neprimerane postihnutý, nakoľko súdom stanovená
mesačná splátka je vyššia než pôvodná podľa zmluvy. O trovách konania strán sporu rozhodol podľa

§ 255 ods. 2 C.s.p..

3. Proti tomuto rozsudku, a to proti výrokom o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania,
podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol v tejto časti rozsudok zmeniť tak, aby jeho žalobe bolo
v celom rozsahu vyhovené, a to aj pokiaľ ide o náhradu vzniknutých trov konania v rozsahu 100 %.
Vytýka súdu prvej inštancie, že nezdôvodnil, prečo právny vzťah založený zmluvou nemožno považovať

nielen za vzťah nespadajúci pod režim Zákona o spotrebiteľských úveroch, ale ani vzťah spadajúci pod
režim spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. OZ, aj keď žalobca uplatnil túto právnu argumentáciu v
priebehu konania. Uvádza, že žalobca predstavuje neštátny účelový fond a hlavným predmetom činnosti
žalobcu je poskytovanie pôžičiek študentom vysokých škôl a pedagógom a túto činnosť vykonáva vo
verejnom záujme. Žalobca nie je obchodnou ani inou podnikateľskou organizáciou a v zmysle § 9

ods. 3 Zákona o fonde na podporu vzdelávania, prostriedky fondu možno použiť len na poskytovanie
pôžičiek a správu fondu. Čiže nedochádza k rozdeleniu zisku vo forme dividend, ako je to obvyklé pri
obchodných spoločnostiach, ale žalobca je viazaný zákonom a jeho prostriedky môže použiť výlučne
len na tieto dva účely. Je teda evidentné, že činnosť, ktorú žalobca vykonáva, nemožno kvalifikovať
ako obchodnú alebo inú podnikateľskú, nakoľko nespĺňa všetky jej taxatívne vymedzené pojmové

znaky. Zmluvy o pôžičke uzatvorené medzi žalobcom a žalovanou v 1.rade tak nie sú spotrebiteľskou
zmluvou v zmysle § 52 a nasl. OZ. Žalobca nie je dodávateľom, zmluvy uzatvorené medzi žalobcom
a žalovanými nemožno považovať za spotrebiteľské a platenie úrokov z úveru po splatnosti spolu s
úrokmi z omeškania nemohli spôsobiť značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi v rozsahu, v
akom ochrana pred takou nerovnováhou prislúcha spotrebiteľovi. Súd teda nesprávne právne posúdil

právny vzťah vyplývajúci zo zmluvy a postavenie účastníkov. Rovnako nesúhlasí so záverom súdu prvej
inštancie o predčasnej splatnosti pôžičky. Má za to, že jednorazové zosplatnenie dlhu, tiež nazvané
ako predčasná splatnosť, v žiadnom prípade nespôsobuje zánik zmluvy. Naopak, okrem zmeny času
plnenia a rozsahu plnenia, právny vzťah ostáva naďalej zachovaný. Teda, na rozdiel od odstúpenia,
nenastupuje zánik zmluvy ex tunc a s tým spojená reštitučná povinnosť. Zmluvný vzťah naďalej trvá a

s ním spojená zmluvná povinnosť riadne dohodnutá v zmluve spočívajúca v práve žiadať jednorazové
vrátenie celej pôžičky, vrátane úrokov, poplatkov, sankcií, poistného, náhrad a táto povinnosť trvá až
do splatenia celého dlhu. Vytýka súdu prvej inštancie taktiež nesprávny výpočet žalovanej sumy. Nie je
zrejmé, z akého dôvodu súd prvej inštancie nevzal do úvahy a nevysporiadal sa s tým, že žalobca je
oprávnený podľa čl. IV. bod 2 zmluvy pripisovať úroky, poplatky a náhrady k istine podľa Sadzobníka

poplatkov a náhrada tie ďalej úročiť ako pôžičku. Súd taktiež nepriznal poistné v súlade so zmluvou,
a teda dospel na základe vykonaných dôkazov zmluvy k nesprávnym skutkovým zisteniam. V zmysle
uvádzaných dôvodov žalobca navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.

4. Žalované v 1.a 2.rade sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

5. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, a teda vo výrokoch o zamietnutí žaloby v
prevyšujúcej časti a o trovách konania v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo,
vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu

opodstatnené nie je.

6. Je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o veci v dostatočnom rozsahu zistil
skutkový stav, vec správne právne posúdil, následne o veci aj správne rozhodol a skutkové zistenia súdu
prvej inštancie majú oporu vo vykonanom dokazovaní.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že v dňoch XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX a XX.X.XXXX boli medzi žalobcom
ako veriteľom a žalovanou v 1.rade ako dlžníkom uzatvorené zmluvy o pôžičke, na základe ktorých boli
žalovanej v 1.rade poskytnuté pôžičky vo výške 1.327,76 eur, 1.328,- eur a 3.000,- eur. Pre prípad, žepohľadávku žalobcu žalovaná v 1.rade neuspokojí, prevzala podľa § 546 Občianskeho zákonníka na
seba tento záväzok žalovaná v 2.rade ako ručiteľka.

8. Z dôvodu neplnenia si povinností žalovanou v 1.rade vyplývajúcich z takto uzatvorených zmlúv o
pôžičke, žalobca po predchádzajúcich výzvach vyzval žalované v 1.a 2.rade k jednorazovej úhrade dlhu,
a to s účinnosťou k XX.X.XXXX.

9. Odvolací súd predovšetkým zdôrazňuje tú skutočnosť, že v danom prípade v zmysle § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka nepochybne ide o spotrebiteľský právny vzťah. Hlavnou činnosťou žalobcu,
resp. aj jeho právneho predchodcu bolo poskytovanie pôžičiek, za ktoré mu patrila odmena (úroková
sadzba vo výške 3 % a 4,5 %). Žalovaná v 1.rade nepochybne pri uzatváraní zmluvy o pôžičke nekonala
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (do pozor. rozsudok Krajského
súdu Prešov sp. zn. 16Co/8/2017).

10. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie priznával žalobcovi nároky v tomto konaní
vychádzajúc z jeho špecifikácie obsiahnutej v samotnom žalobnom návrhu.

11. Splácanie pôžičky v splátkach na strane veriteľa (žalobcu) vyvoláva stav absencie požičanej
sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a

úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle
ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá k dispozícii istinu, nemôže s touto nakladať a
produkovať zisk. Chýbajúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky pôžičky
v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý, ide o nárok dodávateľa
na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme

získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného
splácania úveru. Iný stav však platí v prípade predčasného a mimoriadneho zosplatnenia dlhu, kedy
veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny, vrátane úrokov, kapitalizovaných ku
dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojim právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom
má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na

jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na disponovanie s istinou. Ak teda nastal stav, kedy
spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na
to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov
spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde
spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ

by naďalej inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. Súd prvej inštancie
správnym spôsobom takýto stav nepripustil, keďže v opačnom prípade by toleroval založenie hrubej
nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže
sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť
nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzatvorených zmlúv o pôžičke. Keďže jednorazovým

zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru navýšenú o
úroky ku dňu zosplatnenia, počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený
sankčným jednostranným predčasným zosplatnením pohľadávky. S protiprávnym stavom sa prirodzene
spájajú výhody sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy (do pozor. rozsudok
KS Prešov sp. zn. 6Co/190/2014).

12. Súd prvej inštancie v súlade s uvádzaným záverom opodstatnene priznával žalobcovi po zosplatnení
úveru úroky z omeškania, v tejto súvislosti ide o odlišný inštitút oproti odplatným nárokom a tento má
sankčnú povahu. Jeho typickým znakom v občianskoprávnych vzťahoch je jeho administratívny strop
(limit). Neprípustným navyšovaním úrokov z omeškania je aj právna konštrukcia navýšenia úrokov z

omeškania o úroky za úver, ako v danom prípade argumentuje žalobca.

13. Podobne správnym spôsobom posúdil súd prvej inštancie aj žiadaný nárok o poistné v sume 3,5 ‰
zo zostatku istiny ročne. Odvolací súd navyše zdôrazňuje, že daná úprava je obsiahnutá na predtlačenej
zmluve, obsah ktorej dlžník ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť. Žalobca nepreukázal, že by si

žalovaná v 1.rade túto zmluvnú podmienku osobitne vyjednala.

14. So zreteľom na všetky tieto dôvody odvolací súd považuje odvolanie žalobcu proti výroku o
zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti za nedôvodné a za situácie, že správny je aj výrok o trováchkonania strán, rozsudok v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1
C.s.p..

15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1
C.s.p.. Žalobca v tomto štádiu konania úspech nemal a žalovaným v odvolacom konaní trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).