Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 25, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/85/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317208626
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8317208626.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: Slovak Telekom, a.s., Bajkalská
28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, zast. Mgr. Veronikou Navrátilovou, advokátkou so sídlom
Zámocká 10, 811 01 Bratislava, proti žalovanej: J. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Q. I. XX, o
zaplatenie 581,05 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné
č. k. 12Csp/176/2017-40 zo dňa 07.03.2018 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie
sumy 245,78 eur s prísl. a výroku o trovách konania.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 280,70
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 24.06.2017 do zaplatenia v lehote 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Konanie o zaplatenie sumy 54,57 eur s príslušenstvom zastavil.

3. V prevyšujúcej časti žalobu o zaplatenie sumy 245,78 eur s príslušenstvom zamietol.

4. Vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

5. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 144; 145 ods. 1 až 3; 146 ods. 1 CSP, §§ 3 ods. 1; 39;
52 ods. 1 až 4; 53 ods. 1, 2, 5, 10; 489; 491; 517 ods. 1, 2; 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, §§ 43
ods. 1 písm. a); ods. 12 písm. a), b); 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách.

6. Konštatoval, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola
dňa 04.09.2012 uzatvorená zmluva o poskytovaní verejných služieb s tým, že časť jej obsahu bola
určená odkazom na všeobecné podmienky a cenník žalobcu. Ide o zmluvu spotrebiteľskú, pre ktorú je
charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie
predávajúci,zazmluvnýchpodmienok,ktorésivopredurčildodávateľ,pričomspotrebiteľnemalmožnosť
tietopodmienkyindividuálneovplyvniť.Občianskyzákonníkpodrobnejšiešpecifikujevšeobecnépravidlá

pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia
v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú
neprijateľné a preto neplatné. Vychádzal z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar aslužby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ
má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného
vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za

porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Zmluva uzavretá
medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa, ktorý v § 3 ods. 3 ustanovuje, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že takýto výklad je v súlade aj s komunitárnou
úpravou.

7. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie ďalej za preukázané, že žalovaná
neuhradila faktúry za služby, ktoré jej žalobca poskytol. Faktúrou č. XXXXXXXXXX bola vyúčtovaná
suma 49,76 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX bola vyúčtovaná suma 77,17 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX
bola vyúčtovaná suma 79,91 eur, pričom suma 4,99 eur predstavovala platbu ta upomienku oneskorenej
platby, suma 19,80 eur predstavovala poplatok za obmedzenie služby - neplatenie, faktúrou č.

XXXXXXXXXX bola vyúčtovaná suma 56,90 eur, pričom 4,99 eur predstavovalo platbu za upomienku
oneskorenej platby, faktúrou č. XXXXXXXXXX bola vyúčtovaná suma 71,53 eur, pričom 4,99 eur
predstavovalo platbu za upomienku oneskorenej platby, suma 19,80 eur predstavovala poplatok za
obmedzenie služby - neplatenie. Čo sa týka sumy 19,80 eur x 2 titulom poplatku za neplatenie a sumu
4,99eurx3titulomupomienkyzaoneskorenúplatbuvcelkovejsume54,57eurspríslušenstvomžalobca

zobral žalobu späť, a predmetom konania ostalo zaplatenie zvyšnej sumy za žalobcom poskytnuté
služby, vyúčtované faktúrami v sume 280,70 eur. Prvoinštančný súd skonštatoval, že povinnosti žalobcu
poskytovať žalovanej zodpovedá povinnosť žalovanej riadne a včas zaplatiť úhradu za poskytnuté
služby.

8. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a výsledky vykonaného dokazovanie súd prvej inštancie
dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie ceny poskytnutých služieb vo výške 280,70 eur je
dôvodný a preto žalobe v tejto časti vyhovel.

9. Žalovanú zaviazal aj k zaplateniu zákonných úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 280,70

eur odo dňa uvedeného žalobcom, t.j. odo dňa 24.06.2017, nakoľko k uvedenému dňu bola žalovaná
preukázateľne v omeškaní, keďže splatnosť faktúr, ktorými bola cena poskytnutých služieb vyúčtovaná,
nastala pred uvedeným dňom. Ku dňom omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky vo výške 0 % p.a. a úrok z omeškania tak v súlade s § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka
v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase omeškania predstavuje

výšku 5 % ročne.

10.Ďalšímžalobcomuplatnenýmnárokombolnároknazaplateniezmluvnejpokutyvovýške245,78eur.

11. K uvedenému nároku žalobcu súd prvej inštancie konštatoval, že zmluvné strany si môžu pre prípad

porušenia zmluvnej povinnosti dohodnúť zmluvnú pokutu. Strana, ktorá zmluvnú pokutu požaduje,
však musí v právnom úkone, ktorým túto zmluvnú pokutu žiada, uviesť určite a zrozumiteľne, za ktoré
konkrétne porušenie zmluvných povinností si zmluvnú pokutu uplatňuje a určite, zrozumiteľne a jasne
uviesť spôsob jej prípadného vyčíslenia. Súd prvej inštancie nespochybnil význam zmluvnej pokuty,
avšak pokiaľ ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej

súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho
úkonu so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom
rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy
(poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/2011-19). Žalobca si uplatnil nárok
na zmluvnú pokutu z dôvodu, že z jeho strany došlo k prerušeniu poskytovania služieb žalovanej,

nakoľko žalovaná porušila zmluvné povinnosti, t.j. riadne a včas neuhradila žalobcom vyúčtovanú cenu
poskytnutých služieb. Dané vyplýva priamo zo žalobného návrhu, v ktorom žalobca uviedol výpočet
uplatnenej zmluvnej pokuty.

12. Nárok na zmluvnú pokutu si žalobca uplatnil v zmysle zmluvných dojednaní obsiahnutých v dodatku,

ktorý strany sporu uzatvorili dňa 09.03.2017, a to konkrétne v zmysle bodu 3. tohto dodatku. Podľa
uvedeného bodu dodatku sa žalovaná zaviazala, že po dobu viazanosti 27 mesiacov odo dňa uzavretia
dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom a bude využívať služby podniku, nevykoná žiadny
úkon, ktorý by viedol k ukončeniu zmluvy a bude riadne a včas uhrádzať cenu za poskytovanéslužby. Porušením záväzku viazanosti je výpoveď zmluvy účastníkom, ak výpovedná lehota alebo iná
osobitne dohodnutá lehota uplynie počas dojednanej doby viazanosti, žiadosť účastníka o prenesenie
telefónneho čísla k inému podniku poskytujúceho služby elektronických komunikácií, ak v dôsledku tejto

žiadosti dôjde k ukončeniu zmluvy počas dojednanej doby viazanosti, nezaplatenie ceny za poskytnuté
služby do 45 dní po splatnosti, na základe ktorého vznikne podniku právo od zmluvy odstúpiť. Porušením
záväzku viazanosti vznikne podniku voči účastníkovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty.
V zmysle ust. § 44 ods. 5 Zákona o elektronických komunikáciách, bez ohľadu na minimálne obdobie
platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky

a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb.

13. Podľa súdu prvej inštancie takéto dojednanie ohľadne zmluvnej pokuty medzi stranami sporu
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
neprospech spotrebiteľa - žalovanej. Jedná sa dokonca o dojednanie, ktoré obmedzuje žalovanú na jej
právach,ktoréjejvyplývajúpriamozozákonaoelektronickýchkomunikáciách.Nároknazmluvnúpokutu

okrem prípadu porušenia povinností na strane účastníka - žalovanej tým, že včas a riadne neuhradí
svoj splatný záväzok voči žalobcovi, je dojednaný aj pre prípad ukončenia zmluvného vzťahu zo strany
žalobcu formou výpovede počas doby viazanosti, pre prípad zmeny poskytovateľa telekomunikačných
služieb, čím zo strany žalobcu dochádza k značnému zásahu do jej práv, nakoľko uplatnenie týchto
zákonných práv zo strany žalovanej je sankcionované zo strany žalobcu zmluvnou pokutou. Okrem

uvedeného, dojednanie o zmluvnej pokute je súčasťou formulárovej zmluvy vyhotovenej žalobcom, a
teda je sporná aj skutočnosť, či vôbec žalovaná mala možnosť privodiť jej zmenu, nakoľko žalovaná tým,
že podpísala zmluvu, keďže mala záujem o poskytovanú službu, musela prijať aj ostatné podmienky
zmluvného vzťahu určené dodávateľom - žalobcom vrátane ustanovení o zmluvnej pokute. Takéto
dojednanie zmluvnej pokuty preto nie je možné považovať ani za individuálne dohodnuté. Ak dodávateľ

nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané.

14. Preto súd prvej inštancie nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 245,78 eur s
príslušenstvom ako nedôvodný zamietol.

15. Výrok o nároku na náhradu trov konania odôvodnil súd prvej inštancie tak, že v danom prípade
bolo predmetom konania zaplatenie sumy 581,05 eur s príslušenstvom. Žalobe bolo vyhovené čo do
sumy 280,70 eur s príslušenstvom, v časti o zaplatenie sumy 54,57 eur s príslušenstvom bolo konanie
zastavené a žaloba vo zvyšnej časti o zaplatenie 245,78 eur s príslušenstvom bola zamietnutá. Úspech

žalobcu v konaní tak predstavuje 48,30 % a úspech žalovanej predstavuje 51,70 %. Keďže každá zo
strán mala vo veci úspech čiastočný, ktorý je zhruba rovnaký, súd prvej inštancie o trovách konania
rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

16. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o zamietnutí žaloby žalobu o zaplatenie sumy 245,78 eur

s príslušenstvom podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že už v
návrhu na vydanie platobného rozkazu zdôrazňoval, že nárok na zmluvnú pokutu mu vznikol z dôvodu,
že žalovaná nezaplatila cenu za poskytnuté služby do 45 dní po splatnosti v zmysle ods. 3 písm. c)
Dodatku zo dňa 09.03.2016. Uvedené bolo žalobcom riadne preukázané predložením faktúr. Súd prvej
inštancie tiež nesprávne vyhodnotil zmluvu o poskytovaní verejných služieb v znení jej dodatkov zo

dňa 09.03.2016 ako zmluvu uzavretú na dobu neurčitú, pretože táto bola uzatvorená na dobu určitú,
a to na dobu viazanosti 27 mesiacov. Preto nemožno aplikovať ust. § 44 ods. 11 ZoEK. Povinnosť
platiť za žalobcom poskytnuté služby je zákonnou povinnosťou. Zmluvná pokuta bola dojednaná pre
prípad neplnenia povinností. Samotný zákon o elektronických komunikáciách umožňuje uzavrieť zmluvu
o poskytovaní verejných služieb po určité minimálne obdobie, ktoré pri prvom uzavretí takejto zmluvy

nesmie presiahnuť 24 mesiacov. Je pravdou, že zmluvná pokuta bola dojednaná aj pre prípad výpovede
zmluvy žalovanou, ale len v prípade, ak výpovedná lehota uplynie počas dojednanej doby viazanosti. Po
uplynutí27mesiacovbymalažalovanáprávovypovedaťzmluvubezpovinnostizaplatiťzmluvnúpokutu.
Zmluvné strany si môžu dohodnúť minimálne obdobie, počas ktorého sa účastník zaväzuje využívať
určitú verejnú službu podniku, čo súd prvej inštancie opomenul. Výklad súdu prvej inštancie, že dohoda

o zmluvnej pokute je neprijateľnou, je nelogický. Je v súlade so zákonom dojednať zabezpečovací
prostriedok pre zabezpečenie plnenia povinností, ku ktorým sa strana zaviazala. Súd prvej inštancie
sa mal zaoberať tým, či bola zmluvná pokuta dojednaná platne v nadväznosti na jej účel, výšku a
podmienky. Zmluvná pokuta bola v danom prípade uplatnená z dôvodu nezaplatenia ceny za poskytnutéslužby do 45 dní po splatnosti. Pokiaľ ide o záver o formulárovej podobe zmluvy, toto nie je zákonným
dôvodom pre vyslovenie neprijateľnej podmienky. Žalovaná sa rozhodla osloviť žalobcu so žiadosťou o
uzavretie zmluvy. Napriek tomu, že žalobca poukazoval na novo koncipovaný typ dojednanej zmluvnej

pokuty tak v žalobnom návrhu, ako aj vo vyjadrení zo dňa 21.12.2017, rovnako tak preukázal splnenie
podmienky, že výška zabezpečovacieho záväzku (719,87 eur) nebola neprimerane vyššia ako výška
základu zmluvnej pokuty (368,- eur), ktorá sa znižuje s plynúcou dobou viazanosti, súd prvej inštancie sa
vyjadreniami žalobcu zjavne nezaoberal a k hodnoteniu zmluvnej podmienky pristúpil len formalisticky
bez posudzovania individuálneho skutkového stavu, čím porušil právo žalobcu na spravodlivý súdny

proces.

17. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok v časti III. a IV. zrušil a vrátil vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

19. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§

385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej
stránke Krajského súdu v Prešove dňa 09.10.2018 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
nedôvodné.

20. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

21. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením i to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).

22. Jedným z podstatných odvolacích argumentov žalobcu bolo tvrdenie, že súd prvej inštancie
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

23. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn.
7 Cdo 7/2010).

24. V prejednávanej veci súd prvej inštancie posudzoval opodstatnenosť a dôvodnosť žalobcom
uplatnenej pohľadávky voči žalovanej, ktorá vznikla v súvislosti so zmluvným vzťahom medzi stranami
sporu, založeným dňa 04.09.2012 Zmluvou o poskytovaní verejných služieb č. XXXXXXX, predmetom
ktorej zmluvy bola žalovanej poskytnutá užívateľská SIM karta s prideleným telefónnym číslom č. XXXX

XXX XXX. K tejto zmluve bol dňa 09.03.2016 so žalovanou uzavretý Dodatok k zmluve, v ktorom si
žalovaná dojednala balík služieb „X. volania V.“ s akciovou kúpnou cenou 1 eur, neakciovou obchodnou
cenou 249 eur súčtom všetkých zliav 120 eur a zmluvnou pokutou 368 eur, ktorá bude klesať po dobu
27 mesiacov. Žalovanej bol dodaný mobilný telefón T. R. za akciovú kúpnu cenu 1 eur. Žalovaná sa
Dodatkom zaviazala riadne a včas platiť za poskytnuté služby. Žalobca v žalobe uviedol, že pre prípad

porušenia tejto povinnosti žalovanou s následkom prerušenia poskytnutých služieb bola v Dodatku
dojednaná zmluvná pokuta s klesajúcou výškou v závislosti od dĺžky plnenia zmluvy.25. Odvolací súd konštatuje, že zmluvná pokuta je zmluvou určená peňažná suma, ktorú je dlžník
povinný zaplatiť veriteľovi alebo veriteľ dlžníkovi, ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré na seba zmluvou
prevzali a to aj v prípade, ak porušením zmluvných povinností nevznikne druhej strane škoda. Jej

funkcia spočíva v hrozbe zaplatiť určitú dohodnutú sumu, keď povinný svoj záväzok nesplní riadne
a včas. Úlohou zmluvnej pokuty je viesť k splneniu povinností zo strany účastníkov. Zmluvnú pokutu
možno dohodnúť pre prípad, že k splneniu záväzku dohodnutého v zmluve nedôjde vôbec alebo iba
čiastočne, prípadne ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti. Keďže záväzok z dohody o
zmluvnej pokute je akcesorickým záväzkom, jeho existencia a dôsledky sa viažu na hlavný záväzok. Za

predpokladu, že ku vzniku hlavného záväzku nedôjde, nemôžu nastať účinky záväzku akcesorického.

26. Odvolateľ sa domáha zaplatenia sumy 245,78 Eur titulom zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta je
vypočítaná podľa vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo základu (368,- eur) pre výpočet doby
viazanosti do dňa prerušenia poskytovania služieb. Za každý deň plnenia zmluvy sa teda základ
pomerne ponižuje.

27. Žalobca namietal, že dojednaná zmluvná pokuta nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa
ust. § 53 ods. 12 OZ, keďže nebola neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečenej
povinnosti v čase uzavretia dohody.

28. Odvolací súd poukazuje na znenie bodu v Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb,
označeného ako ZMLUVNÁ POKUTA Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb: Podnik
a Účastník sa dohodli, že porušením záväzku viazanosti vznikne Podniku voči Účastníkovi právo
na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie
predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej Podniku v dôsledku porušenia záväzku

viazanosti na Benefity, ktoré Podnik poskytol Účastníkovi na základe tohto Dodatku. Benefitmi sa
rozumie súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za Služby (vrátane doplnkových) podľa
Cenníka, ako aj zľava z ceny MT, ktorá predstavuje rozdiel medzi neakciovou a akciovou kúpnou cenou,
ak bol Účastníkovi na základe tohto Dodatku MT poskytnutý. Benefity poskytnuté Účastníkovi na základe
tohto Dodatku sú uvedené v bode 1. tohto Dodatku alebo v cenníku. Základom pre výpočet zmluvnej

pokuty za porušenie záväzku viazanosti je suma špecifikovaná v tabuľke č. 1, ktorá zohľadňuje Benefity
poskytnutéÚčastníkovipodľatohtoDodatku(ďalejlen„Základprevýpočet“).Vyúčtovanásumazmluvnej
pokuty bude vypočítaná podľa nižšie uvedeného vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo Základu pre
výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia Zmluvy v dôsledku porušenia záväzku
viazanosti podľa písmena a) alebo b) predchádzajúceho bodu tohto Dodatku alebo do dňa prerušenia

poskytovania služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písmena c) predchádzajúceho
bodu Dodatku:Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty = Základ pre výpočet - (počet dní uplynutých z doby
viazanosti/celkový počet dní doby viazanosti- Základ pre výpočet).

29. Vo vzťahu k zmluve o poskytovaní verejných služieb uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným je

potrebné uviesť, že má charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa ust. § 52 a násl. Občianskeho zákonníka.

30. Z obsahu spisu má odvolací súd za preukázané, že ustanovenia o zmluvnej pokute tvorili predtlač
Dodatku k zmluve bez možnosti voľby jej prijatia alebo odmietnutia. Zmluvná pokuta je dojednaná
v Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb uzavretého podľa zákona č. 351/2011 Z. z. o

elektronických komunikáciách (ďalej len „Dodatok“) .

31. Vzhľadom na charakter dojednania a jeho začlenenia v texte právneho úkonu - Dodatku
zmluvy, nemôžu byť žiadne pochybnosti, že zmluvná pokuta nebola dojednaná individuálne. O takéto
individuálne ustanovenie by sa jednalo vtedy, keď by práve takáto časť dohody bola výsledkom

dojednania zmluvných strán. O individuálnom dojednaní však nemožno hovoriť v prípade, keď si
zákazník zvolí určitú formu záväzku (jednu z ponúkaných možností), avšak musí prijať celý súbor
opatrení a dojednaní ustanovených v zmluve, všeobecných podmienkach a cenníku, minimálne ich
nemôže vylúčiť. Na tom nič nemení tvrdenie žalobcu, že žalovaná sa sama rozhodla osloviť žalobcu so
žiadosťou o uzavretie zmluvy a využiť s tým spojenú možnosť kúpy mobilného telefónu s dohodnutým

záväzkom viazanosti. Odvolateľ vôbec nepreukázal opak v zmysle § 53 ods. 3 OZ, teda platí prezumpcia
predpokladaná zákonom, že sa nejedná o individuálne dojednanú podmienku.32. Odvolací súd považuje za nepochybné, že odvolateľ právo na zmluvnú pokutu odvíja od ustanovenia
§ 544 ods. 1 OZ a od spotrebiteľských zmlúv (Zmluvy o pripojení a Dodatku k zmluve), ktoré ako
typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy, a teda

i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje.

33. V žiadnom prípade teda nemožno tvrdiť, že sa jedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie
(§ 53 ods. 2 OZ). Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovanou ako spotrebiteľom osobitne
nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách či

dodatkoch. Zmluvná pokuta, ktorá nebola individuálne dojednaná, lebo sa jedná o štandardnú typovú
zmluvu, a ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, je v rozpore s ochranou práv spotrebiteľa, ako aj v rozpore s Chartou základných práv
Európskej únie (čl. 98), podľa ktorého v záujme naplnenia jedného zo základných práv Európskej únie
politiky štátov je zabezpečiť vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa, a preto je potrebné využiť všetky
efektívneprostriedkyochranyspotrebiteľa,abysazvyšovaladôveraspotrebiteľovvtrh,abyneprimerané

postupy spotrebiteľov na trhu nezaťažovali. Žalobca ako osoba podnikajúca na trhu elektronických
komunikácií má odbornú prevahu nad spotrebiteľmi, ktorým svoje služby poskytuje, a preto možno od
neho očakávať, že vo vzťahu k spotrebiteľom sa bude správať s náležitou odbornou starostlivosťou.
Dojednaná zmluvná pokuta je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ
je neplatná. Z neplatnej zmluvnej podmienky tak nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanej

povinnosť plniť. Pre posúdenie dojednania zmluvnej pokuty ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej
zmluve z hľadiska jej neprijateľnosti nie je podstatné, či reálne dôjde k porušeniu povinnosti.

34. Je potrebné skonštatovať, že už pri samotnom uzatváraní zmluvy by nemal byť prísnejšie alebo
výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý

pohľadvyznievavýraznevneprospechjednéhozúčastníkovzmluvy.Žalobcaakododávateľniejenijako
sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane.

35. Je tiež potrebné uviesť, že v súvislosti s omeškaním so zaplatením splatnej faktúry za poskytnuté
služby dodávateľ disponuje nárokom na zaplatenie úroku z omeškania a nemôže si uplatňovať zároveň

úrok z omeškania aj zmluvnú pokutu.

36. Odvolací súd sa ďalej zaoberal posúdením nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty v súlade s
judikatúrou súdov s prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora európskej únie (ESD). S ohľadom na
relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti

súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov: „Členské
štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany
predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby
zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná
bez nekalých podmienok.“ (čl. 6 ods. 1 smernice).Ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má považovať za

kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel
verejného poriadku (uznesenie Súdneho dvora C-76/10 POHOTOVOSŤ/Q., bod 50), teda pravidiel,
na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za
každých okolností vyžadovať. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej

pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom
akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných
podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa
dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza
Claro, C 168/05, bod 25,Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).

37. Nakoľko bolo viacej krát judikované a právoplatne rozhodnuté o neprijateľnosti zmluvnej podmienky,
ktorou bola dohodnutá zmluvná pokuta v pevnej ale aj čiastočne degresívnej výške bez ohľadu na
charakter a závažnosť porušenia povinnosti ako aj dôležitosť zabezpečovanej povinnosti, odvolací súd
sa vo svojom rozhodnutí musí vyrovnať aj s rozhodnutiami, v ktorých došlo k právoplatnému rozhodnutiu

o neprijateľnosti zmluvnej podmienky.

38. V obdobných právnych veciach (zmluvných pokút) žalobcu už opakovane rozhodli súdy o
neprijateľnosti zmluvnej pokuty v dodatkoch k zmluvám o pripojení. Ohľadne čiastočne degresívnejzmluvnej pokute súd poukazuje aj na rozhodnutie Okresného súdu Prešov č. k. 25C/300/2014-40 u
iného operátora a potvrdzujúce rozhodnutie Krajského súdu v Prešove vo veci sp. zn. 6Co/164/2015 zo
dňa 29.11.20116 ako aj na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/118/2015, 6Co/103/2015,

21Co/99/2015, 7Co/36/2015. Nie je pritom významné, či iný súd by v rámci súdnej kontroly bol k
dodávateľovi zhovievavejší alebo dokonca by priznal plnenie z takejto podmienky. Pri neexistencii
databázy vyhlásených neprijateľných podmienok sa môže bežne stať, že iný súd plnenie pre zmenu
prizná. Každopádne však ide o protiprávny stav, za ktorý je zodpovedný dodávateľ, ktorý na súdoch
sústavne (čl. 7 Smernice 93/13/EHS) plnenia z judikovaných neprijateľných zmluvných podmienok

uplatňuje a doslova „skúša", ktorý súd mu plnenie prizná. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky v
rozhodnutí č. k. IV.ÚS 55/2011-19 zo dňa 24.02.2011 vyslovil, že pokiaľ je zmluvná podmienka až
v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo
štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória i prax navyše označujú za fakticky nerovný,
nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým
mravom.

39. Odvolací súd vo vzťahu k vyššie uvedenému poukazuje aj na rozhodnutia a závery ESĽP vyslovené
v súvislosti s rozdielnym rozhodovaním súdov v obdobnej veci. Všeobecne ESĽP priznal, že možnosť
existencie kolidujúcich súdnych rozhodnutí je prirodzenou črtou každého súdneho systému, ktorý je
založený na systéme súdov prvej inštancie a odvolacích súdov s právomocou na území ich teritoriálnej

jurisdikcie a takéto rozchádzanie sa judikatúry môže vzniknúť aj na tom istom súde. Samo osebe to
nemôže byť považované za rozpor s dohovorom s poukazom na rozhodnutie vo veci Santos Pinto
v. Portugal, č.39005/04, § 41, 20. máj 2008. ESĽP však poukázal na to, že kolidujúce rozhodnutia
nesmú porušovať požiadavku spravodlivosti konania obsiahnutého v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Okrem
„vážnej a dlhodobej“ povahy takejto rozdielnosti za porušenie práva na spravodlivé konanie boli

považované taktiež právna neistota vyplývajúca z nejednotnosti praxe dotknutých súdov a nedostatočný
mechanizmus na riešenie kolidujúcich rozhodnutí (vec Tudor Tudor, Ştefănică and Others). Považoval
za dôležitú povinnosť štátov organizovať ich právne systémy tak, aby sa predišlo prijímaniu rozdielnych
(nesúhlasných) rozsudkov (Vrioni and Others v. Albania, č. 2141/03, § 58, 24. marec 2009; Mullai and
Others v. Albania, č. 9074/07,§ 86, 23. marec 2010, a Brezovec v. Croatia, č. 13488/07, § 66, 29.

marec 2011). Rozhodnutia súdov musia byť založené na princípe právnej istoty, ktorý je zahrnutý vo
všetkých článkoch dohovoru a predstavuje jeden zo základných aspektov panstva práva. Neistota - nech
je právna, administratívna alebo vyplývajúca z aplikovaného postupu orgánov - je faktorom, ktorý musí
byť braný do úvahy pri skúmaní postupu štátu a v tejto súvislosti ESĽP niekoľko krát zopakoval, že právo
na spravodlivé súdne konanie sa má vykladať vo svetle preambuly k dohovoru, v ktorej je panstvo práva

vyhlásené za súčasť spoločného dedičstva zmluvných štátov. Teda jedným zo základných aspektov
panstva práva je princíp právnej istoty (pozri Brumărescu v. Romania [Veľká komora], č. 28342/95, §
61, ECHR 1999-VII), ktorý okrem iného garantuje určitú stabilitu právnej situácie a prispieva k dôvere
verejnosti k súdom. Pretrvávajúca existencia kolidujúcich súdnych rozhodnutí môže naopak vytvoriť
stav právnej neistoty, pravdepodobne znížiť dôveru verejnosti voči súdnemu systému, pretože dôvera je

nepochybne jedným zo základných komponentov štátu založeného na panstve práva. Prvok súdneho
výkladu práva pri obdobných skutkových okolnostiach a právnom posúdení nemôže byť svojvoľne a
neodôvodnene odlišný.

40. Z vyššie uvedených dôvodov ako aj vzhľadom na odvolateľom citované spisové značky rozhodnutí

iných súdov súd považoval za nevyhnutné, aby zaujal stanovisko k aktuálnej rozhodovacej činnosti
súdov a vysporiadal sa s otázkou prijateľnosti alebo neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktorou došlo k
dohode o degresívnej zmluvnej pokute. Pokiaľ sa týka poukazu odvolateľa na rozhodnutia iných súdov,
odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že dané rozhodnutie by boli zohľadniteľné, len ak by došlo k
rozhodnutiu v dovolacom konaní pred súdom vyššej inštancie.

41. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými

mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (§ 53
ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka).42.Neprijateľnépodmienkyupravenévspotrebiteľskýchzmluváchsúneplatné(§53ods.5Občianskeho
zákonníka).

43. Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na
ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia
zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí (§ 53 ods. 10,
Občianskeho zákonníka).

44. Zmluva o pripojení v zmysle § 43 Zákona elektronických komunikáciách je svojim charakterom
občianskoprávnou zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne ako spotrebiteľská zmluva
upravená. Vzťah medzi Občianskym zákonníkom a Zákonom elektronických komunikáciách má povahu
vzťahu všeobecného predpisu (lex generalis) a osobitného predpisu (lex specialis). Je nepochybné, že
žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaná
vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej

alebo podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3, 4 OZ). Vzťahy medzi účastníkmi na základe zmlúv vznikli v
dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany
spotrebiteľa.

45. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky

nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza
ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva
a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet
ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné

dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva
vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. Základným
princípom spotrebiteľských zmlúv je zásada, podľa ktorej nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku,
teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto

podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady
93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú
nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.

46. Nepochybne je právom žalobcu ako poskytovateľa služieb zabezpečiť splnenie povinnosti

odberateľa služieb - zákazníka, pričom zmluvná pokuta je jedným z vhodných inštitútov. Predmetom
zabezpečenia v prejednávanej veci bola povinnosť žalovanej riadne a včas uhrádzať odplatu za
poskytnuté služby ako aj povinnosť zákazníka po určitú dobu zostať v právnom vzťahu s poskytovateľom
služieb a využívať dohodnutý rozsahu služieb.

47. Je však potrebné si uvedomiť, že všetky „výhody“ ponúkané poskytovateľom telekomunikačných
služieb či už zvýhodnená cena zariadení pre príjem služby, odlišné ceny elektronických služieb, určitý
vyhradený objem hovorov a dátových služieb, prípadne hovorov za paušálnu sadzbu alebo voľných
hovorov, tvoria bez pochyby ofenzívnu obchodnú politiku telekomunikačných operátorov v snahe získať
zákazníka a zabezpečiť odbyt služieb minimálne po stanovenú dobu. Zákazník sa riadi na základe snahy

získať určité výhody pri predpokladanej spotrebe. Nie však každý zákazník si dokáže riadne vyhodnotiť
aj povinnosti vyplývajúce z voľby a viazanosti.

48. Poskytovateľ služieb pritom kalkuluje s návratnosťou poskytnutých výhod využívaním služieb
zákazníkom minimálne v rozsahu stanoveného paušálu a na zabezpečenie návratnosti investície

„výhod“ vo forme určitých zliav v cene služby alebo telefonických prístrojov požaduje zotrvanie určitú
dobu v záväzkovom vzťahu a práve túto povinnosť zabezpečuje zmluvnou pokutou.

49. Odvolací súd však má za to, že aj pri takomto vzťahu je potrebné zachovať korektný prístup k právam
zákazníka ako spotrebiteľa a sankcie zabezpečujúce splnenie povinnosti nesmú mať taký charakter,

že znemožňujú uplatnenie akejkoľvek inej voľby. Viazanosť zotrvať v zmluvnou vzťahu po dobu 27
mesiacov je pomerne rozsiahly záväzok, najmä s ohľadom na rôzny vývoj cien, technológie ale aj
ekonomickej asociálnej situácie. Počas tejto doby môže nastať situácia, že spotrebiteľ nechce alebo
nemôže využívať dohodnutý rozsah služieb, či už pre sociálnu situáciu, napr. strata zamestnania, zmenasociálnej situácie rodiny, zmena celkovej finančnej situácie na strane zákazníka alebo aj z dôvodu,
že konkurencia alebo aj samotný operátor po určitom období poskytuje výhodnejšie služby. Vysoká
sankcia za porušenie povinnosti zotrvať v zmluvnou záväzku, v danom prípade 368,- €, teda nesmie

znemožňovať zákazníkovi - spotrebiteľovi možnosť voľby, a to ani možnosť ukončiť zmluvný vzťah, či
odmietnuť poskytnutie tej ktorej poskytnutej služby o to viac ak o jej aktiváciu ani nežiadal.

50. Sankcia spočívajúca v degresívnej zmluvnej pokute vždy musí zodpovedať nie len času a
rozsahu porušenej povinnosti, ale aj charakteru porušenia povinnosti a závažnosti porušenej povinnosti

a zároveň sa odvíjať aj od skutočnej a reálnej ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne. Sankcia
dohodnutá počas celej platnosti zmluvy a jej hrozby nesmie byť v žiadnom jej štádiu zjavne neprimeraná
a prípadným nárokom na sankciu nemôže vzniknúť bezdôvodné obohatenie. Uvedené platí aj preto,
že neposkytnutím služby v určitom rozsahu dôjde aj k úsporám na strane poskytovateľa služby (ten
ušetrí v rozsahu následného zníženého objemu dát a pod.), teda zmluvná pokuta nemôže nahrádzať
jeho očakávané príjmy. Takáto zmluvná pokuta zároveň nesmie slúžiť ako jediný nástroj a prostriedok

na neprimerané zabezpečenie prípadných benefitov a výhod, ktoré v istých prípadoch javia výrazné
znaky potenciality, porovnávajúc v konkrétnom časovom úseku ofenzívnu obchodnú politiku iných
telekomunikačných operátorov.

51. Rozdiel spočíva aj v tom, či spotrebiteľ koná tak, že si zabezpečí mobilný telefón a využíva služby s

tým, že už od počiatku vie, že za služby nezaplatí, alebo spotrebiteľa ekonomická alebo sociálna situácie
donúti ukončiť využívanie služieb počas plynutia doby viazanosti. Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu
hoci aj v degresívne stanovenej výške, ktorá nie je zanedbateľná, spravidla presahuje cenu „zľavy“ pri
mobilnom telefóne a niekoľkonásobku paušálnej mesačnej platby, určite znemožňuje možnosť voľby,
deformuje obchodné prostredie a pôsobí v určitom rozsahu monopolne a sankcia pôsobí disproporčne.

Uvedené platí aj preto, že neposkytnutím služby v určitom rozsahu dôjde aj k úsporám na strane
poskytovateľaslužby,tenzjavneušetrívrozsahuzníženéhoobjemudát,hlasovejanehlasovejspotrebe,
teda zmluvná pokuta nemôže nahrádzať jeho očakávané príjmy, opätovne aj so sadzbami DPH.
Popri tom má žalobca ako operátor mnoho iných možností ako zabezpečiť prípadné „vrátenie výhod“
nedodržaním zmluvných povinností, či už odkladacou alebo rozväzovacou podmienkou poskytnutia

zľavy, odstúpením od kúpnej ceny zvýhodneného mobilného zariadenia, stanovením pomernej alebo
pohyblivej zmluvnej pokuty a pod., pričom ekonomické a účtovné komplikácie nesmú prevažovať pred
ochranou poctivých obchodných stykov, mravov a zvyklostí v podobe dodatočného účtovania DPH, či
vymáhanie nárokov.

52. Absenciou spravodlivej úpravy sa stávajú ustanovenia zmluvy, ktoré porušujú práva spotrebiteľa
alebo nereflektujú na poctivý vzťah zákazník - predajca, neprijateľnými a teda aj neplatnými. Odvolací
súd opätovne zdôrazňuje, že nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva účelnosť, pokiaľ
ide však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú dohodu o zmluvnej pokute, ktorá obstojí v rámci povinnej
súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho

úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom
rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy.

53. Odvolací súd zdôrazňuje, že nemôže sám rozlišovať medzi konaniami jednotlivých zákazníkov
žalobcu, najmä rozlišovať pri posudzovaní neprijateľnosti zmluvných podmienok pohnútky spotrebiteľov,

ktorý od počiatku mali v úmysle porušiť povinnosti od tých, ktorých okolnosti donútili porušiť zmluvnú
povinnosť, pretože takéto uplatnenie nárokov musí rozlíšiť a rozdeliť už samotná formulácia zmluvných
ustanovení, nakoľko takýmto postupom by porušoval zásadu rovnakého prístupu k stranám a preberal
by rolu určitého zástupcu žalobcu, ale musí vždy posudzovať charakter zmluvných dojednaní v súvislosti
s aplikáciou na neurčitý okruh spotrebiteľov. Ak je zmluvná podmienka neprijateľná voči určitému počtu

spotrebiteľov, musí sa absolútna neplatnosť zmluvnej podmienky vzťahovať na všetkých účastníkov
právneho úkonu, v ktorom je takáto neplatná zmluvná podmienka použitá.

54. Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy či dodatku
k nej, na ktoré sa vzťahuje okrem iných predpisov i osobitná úprava v Občianskom zákonníku, a to v

§ 52 a nasl. ustanovení OZ a neprimerane vysoká zmluvná pokuta nereflektujúca na charakter, rozsah
a závažnosť porušenej povinnosti je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako
neprijateľná zmluvná podmienka v spotrebiteľských zmluvách, preto nie je možné využiť tzv. moderačné
právo upravené v § 545a OZ.55. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať - moderovať neplatne
dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo je možné používať výnimočne len pri mimoriadne tvrdom

a neadekvátnom dopade zmluvnej pokuty, výhradne však len pri platných úkonoch. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje aj na Rozsudok ESD vo veci C-618/10 Banco Espanol de Crédito SA/Joaquín
CalderónCamino podľa ktorého, vnútroštátny súd nemôže zmeniť obsah nekalej podmienky uvedenej
v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom a ak vnútroštátny súd
konštatuje, že ide o takú podmienku, je povinný ju iba neuplatniť. Rozsudky ESD a ESĽP sú pre súd

záväzné a tvoria súčasť materiálneho práva.

56. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-

I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací
súd so zreteľom na žalobcom uplatňované nároky, vyplývajúce z neplatných právnych úkonov, teda
neprijateľných zmluvných ustanovení vo vzťahu k takto dojednanej zmluvnej pokute, nepovažoval
za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho
posúdenia veci.

57. Hoci odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že nespochybňuje význam zmluvnej pokuty v občiansko-
právnych vzťahoch a ani nemá v úmysle chrániť bezbrehé a nezodpovedné správanie sa spotrebiteľov,
nezistil okolnosti, ktoré by ho prinútili zmeniť názor, ktorý bol vyjadrený vo viacerých rozhodnutiach s
obdobnými nárokmi zo strany súdov prvej inštancie, ale aj zo strany odvolacích súdov, napríklad aj

ohľadne čiastočne degresívnej zmluvnej pokute.

58. Z uvedených dôvodov odvolací súd v súlade citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil rozsudok
prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t. j. v časti o zamietnutí žaloby o zaplatenie sumy 245,78 eur
titulom zmluvnej pokuty.

59. V súvislosti s uvedeným, odvolací súd považuje za vecne správny aj výrok súdu prvej inštancie o
náhrade trov konania.

60. So zreteľom na vyššie konštatované, odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti ako vecne

správny potvrdil postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

61. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP tak, že v odvolacom konaní neúspešný žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania
a úspešnej žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli. Bolo preto vyslovené, že stranám sporu nebol

priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

62. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).