Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 6, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/384/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716206199
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6716206199.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a

sudcov JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobkyne: Intrum Slovakia s.r.o. so
sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO 35 831 154, zastúpenej JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so
sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti žalovanej: L. L., narodená XX. Z. XXXX, bytom W. XXX,
XXX XX Z., o zaplatenie 884,42 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Zvolen z 11. augusta 2017 č. k. 11C/122/2016-50, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen z 11. augusta 2017 č. k. 11C/122/2016-50 v napadnutom druhom
a treťom výroku potvrdzuje.

II. Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobe v časti vyhovel a uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobkyni 15,37 eur s 8,50 % úrokmi z omeškania ročne od 06.06.2013 do zaplatenia do troch
dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku (prvý výrok napadnutého rozsudku), žalobu v časti
o zaplatenie 869,05 eur s 8,50 % úrokmi z omeškania ročne od 06.06.2013 do zaplatenia zamietol
(druhý výrok napadnutého rozsudku) a žalovanej priznal proti žalobkyni právo na náhradu trov konania
v rozsahu 96,52 %.
2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že zmluva o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „zmluva“) uzavretá

medzi žalobkyňou a žalovanou jednoznačne neobsahuje všetky podstatné náležitosti, keď v zmluve nie
sú vôbec uvedené termíny splátok (§ 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“)) a zmluva neobsahuje ani náležitosti podľa § 9 ods. 2
písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého má zmluva obsahovať dobu trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V predloženej zmluve
je uvedený len jeden termín ako termín konečnej splatnosti úveru a to uvedení mesiaca december a

uvedením roka 2014. Z tohto údaja sa nedá ani len vyvodiť, aký mal byť termín konečnej splatnosti
a ani termíny jednotlivých splátok úveru. Preto podľa názoru súdu prvej inštancie je úver bezúročný a
bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch. Z predložených listinných
dôkazov vyplýva, že žalovaná čerpala úver vo výške 1 600,- eur, z čoho zaplatila 1 584,63 eur. Rozdiel
týchto súm je 15,37 eur. Na zaplatenie tejto sumy súd prvej inštancie zaviazal žalovanú. Žalovaná sa
dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, preto súd prvej inštancie zaviazal žalovanú aj na
zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,50 % ročne z dlhovanej sumy od 06.06.2013 do zaplatenia.

3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Žalovaná bola úspešná v
rozsahu 98,26 % a žalobkyňa v rozsahu 1,74 %. Preto súd prvej inštancie priznal žalovanej právo na
náhradu trov konania v rozsahu 96,52 %.4. Proti druhému a tretiemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa v zákonnej lehote
odvolanie. Žalobkyňa odvolanie odôvodnila tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Navrhla rozsudok súdu prvej

inštancie v napadnutom rozsahu zmeniť tak, že zaviaže žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 869,05 eur,
úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 869,05 eur od 06.06.2013 do zaplatenia.
5. V odôvodnení odvolania žalobkyňa uviedla, že súd prvej inštancie rozhodol v rozpore so zásadou
kontradiktórnosti konania a ustanovením § 282 CSP. Súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti o
zaplatenie 869,05 s príslušenstvom z dôvodu bezúročnosti úveru, pričom pri rozhodovaní neprihliadol

na uznávací prejav žalovanej, ktorý žalovaná urobila na pojednávaní pred súdom prvej inštancie
konanom 11.08.2017. Žalovaná na pojednávaní výslovne uviedla, že je jej to ľúto a je ochotná zvyšok
dlhovanej istiny zaplatiť. Z vyjadrenia žalovanej nie je možné dospieť k inému záveru ako k tomu, že
nárok, ktorého zaplatenie je predmetom tohto sporu žalovaná uznáva. Podporne odvolateľ poukázal
na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/660/2014 a č. k. 24Co/345/2016-67. Požiadavka
určitosti uznávacieho prejavu je v zmysle súdnej judikatúry splnená aj bez výslovného použitia výrazu

uznanie dlhu, ak je z okolností prípadu nepochybné, že išlo o uznaní prejav (R 25/1993). Keďže boli
splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre uznanie nároku, súd prvej inštancie mal na
základe uznávacieho prejavu žalovanej o tomto spore rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku podľa §
282 CSP tak, ako navrhovala žalobkyňa bez toho, aby vyhodnocoval skutkový stav, predložené dôkazy
a bez toho, aby vykonával právne posúdenie skutkového stavu z hľadiska hmotného práva. Záverom

k účinkom procesného úkonu uznania nároku žalobkyňa odkázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR
z 25. marca 2010 sp. zn. 3Obo/38/2009.
6. Žalovaná sa k riadne doručenému odvolaniu nevyjadrila.
7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok), v dôsledku
odvolania podaného žalovanou vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a

bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP v napadnutom výroku v časti úrokov z omeškania a v závislom
výroku o trovách konania z dôvodu jeho vednej správnosti potvrdil.
8. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne.
Napadnutý rozsudok zodpovedá náležite zistenému skutkovému stavu vyplývajúcemu z vykonaných

dôkazov, pričom súd prvej inštancie starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Súd
prvej inštancie vec správne právne posúdil. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je odôvodnený
v súlade s požiadavkami obsiahnutými v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd v nasledujúcich
bodoch odôvodnenie prvoinštančného súdu dopĺňa o ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia.

9. Okresný súd postupoval procesne správne, keď vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej a
prečítaním listinných dôkazov, a následne rozhodol vo veci samej rozsudkom. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku, konkrétne zo skutočnosti, že súd prvej inštancie nevydal rozsudok pre uznanie
nároku, je zrejmé, že súd prvej inštancie vyjadrenie žalovanej vyslovené na pojednávaní konanom
11. augusta 2017 v znení: „Je mi to ľúto, zvyšok dlžnej istiny som ochotná zaplatiť.“ nevyhodnotil ako

uznávací prejav.
10. Odvolacia námietka žalobkyne, podľa ktorej súd prvej inštancie neprihliadol na uznávací prejav
žalovanej a nerozhodol na návrh žalobkyne rozsudkom pre uznanie nároku podľa § 282 CSP, je
nedôvodná. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v odôvodnení napadnutého rozsudku sa súd
prvej inštancie síce výslovne nevysporiadal s návrhom žalobkyne na vydanie rozsudku pre uznanie, ale

vzhľadom na to, že napadnutý rozsudok obsahuje riadne odôvodnenie podľa § 220 ods. 2 CSP, a nie
odôvodnenie podľa § 285 CSP, je nepochybné, že súd prvej inštancie nevyhovel návrhu žalobkyne na
vydanie rozsudku pre uznanie nároku a vyjadrenie žalovanej na pojednávaní konanom 11. augusta 2017
neposúdil ako uznávací prejav.
11. Žalobkyňa správne argumentuje, že predpokladom pre vydanie rozsudku pre uznanie nároku je

návrh žalobcu. Pokiaľ takýto návrh je daný, súd je povinný rozhodnúť podľa § 282 CSP, ktorá povinnosť
je vyjadrená slovami „... rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku“ (k tomu pozri
uznesenie NSSR sp. zn. 3 Cdo 437/2013). Takémuto návrhu však musí predchádzať, resp. musí byť
viazané na uznanie nároku žalovaným. Uznanie nároku žalovaným je procesný úkon žalovaného určený
súdu, ktorý je účinný voči súdu okamihom, keď ho žalovaný vo vzťahu k súdu urobí (§ 282 CSP v

spojení s § 124 ods. 2 CSP per analogiam) alebo, keď je procesný úkon obsahujúci uznávací písomný
prejav žalovaného súdu doručený (§ 284 CSP v spojení s § 124 ods. 2 CSP). Vzhľadom na skutočnosť,
že uznanie nároku je procesný úkon žalovaného (právne významný vo vzťahu k hmotnému právu),
posudzuje sa podľa jeho obsahu (čl. 11 ods. 1 CSP). Preto nie je právne významná forma tohto úkonu,teda nemusí ísť nevyhnutne o písomné vyjadrenie slovným spojením „uznanie nároku“ (v prípadne
písomného prejavu), prípadne slovné vyjadrenie slovesom „uznávam“ (v prípade ústneho prejavu). Súd
neskúma skutočnú vôľu žalovaného, iba jeho vonkajší prejav. (k tomu Števček a kol. Civilný sporový

poriadok, komentár, Nakladatelství C.H.Beck 2016, str. 1009-1011).
12. V tejto súvislosti odvolací súd odkazuje aj na Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. novembra 1991
sp. zn. 2 Cz 60/91 (R 25/1993), na ktorý poukazuje v odvolaní aj žalobkyňa, podľa ktorého „požiadavka
určitosti uznávacieho prejavu v zmysle § 110 ods. 1 Obč. zák., čo do dôvodu a výšky dlhu je splnená
aj bez výslovného použitia výrazu "uznanie dlhu", ak z okolností prípadu (žalovaný v predmetnom

čestnom vyhlásení konštatoval, že od žalobcu odkúpil nehnuteľnosť i hnuteľnosti s tým, že kúpnu cenu
za hnuteľné veci v sume 20.000,- Kčs nemohol zaplatiť a zaviazal sa svoj dlh, uvedených 20.000,- Kčs
vyrovnať do novembra 1984) je nepochybné, že išlo o uznávací prejav v zmysle § 110 ods. 1 Obč.
zák. V predmetom čestnom vyhlásení sú obidve tieto náležitosti uvedené výslovne (kúpa hnuteľných
vecí, kúpna cena 20.000,- Kčs).“ Práve požiadavka určitosti prejavu žalovanej na pojednávaní konanom
11. augusta 2017 nebola splnená. Ústne vyjadrenie žalobkyne je potrebné vnímať v kontexte celej

výpovede, v ktorej opísala svoju ťaživú životnú situáciu, zdravotné problémy, ktoré mali mať vplyv na jej
platobnú neschopnosť, pričom záverom v spojení s ľútosťou prejavila ochotu zaplatiť zvyšok dlžnej istiny.
Z obsahu takéhoto vyjadrenia žalovanej vyplýva, že si je vedomá svojho dlhu voči žalobkyni (dôvod
dlhu), avšak vôbec nie je zrejmé, akú sumu chcela zaplatiť, či chcela zaplatiť žalobkyňou uplatnenú
sumu 884,42 eur s príslušenstvom, alebo len časť tejto sumy, prípadne len istinu (výška dlhu). Takýto

prejav žalovanej podľa jeho obsahu (čl. 11 ods. 1 CSP) nemožno spoľahlivo posúdiť ako uznanie nároku,
keďže vyjadrenie žalovanej nesmerovalo nepochybne k uznaniu výšky dlhu žalobkyne.
13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil.
14. Odvolací súd preskúmal i výrok rozhodnutia napadnutého rozsudku o trovách konania, keďže sa

jedná o výrok závislý na rozhodnutí vo veci samej, a konštatoval, že súd prvej inštancie správne ustálil,
že žalovaná ako v podstatnej časti procesne úspešná sporová strana má nárok na náhradu trov konania.
Odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie i v tejto časti ako vecne správne.
15.Žalovanábolavodvolacomkonanívcelomrozsahuúspešná,pretobyjejprislúchalnároknanáhradu
trov konania podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na to, že žalovanej

v priebehu odvolacieho konania nevznikli žiadne trovy konania (neplatila súdny poplatok), ani trovy
právnehozastúpenia(žalovanánebolazastúpenáadvokátom),odvolacísúdžalovanejnároknanáhradu
trov konania nepriznal.
16. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).