Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 26, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/81/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2714200898
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2714200898.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobkyne: JUDr. E. W. X., nar. X.X.XXXX,
bytom U. XXX/XX, M., proti žalovanej: W. T., nar. X.X.XXXX, bytom E. č. XX, zastúpená JUDr. Jánom
Pekarom, advokátom, Potočná 191/39, Skalica, o zaplatenie 940 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 13. decembra 2016, č.k. 2C/221/2014-128,
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa
domáhala na žalovanej zaplatenia sumy 940 eur s príslušenstvom titulom nedoplatku zo zmluvy o
pôžičke, keď v žalobe uviedla, že dňa 13.1.2012 požičala žalovanej sumu 940 eur na zaplatenie
jej osobných dlhov za prítomnosti dvoch svedkov. Pôžička mala byť vrátená žalovanou najneskôr
do 31.3.2012. Žalovaná však doposiaľ peniaze nezačala splácať napriek trom doručeným výzvam,
takže žalovaná sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatila, nakoľko nadobudla majetkový prospech
z nepoctivých zdrojov. V ústnej dohode o pôžičke bol stanovený dátum splatnosti 30.3.2012, preto

je žalovaná v omeškaní s plnením dlhu od 1.4.2012. Žalovaná so žalobou nesúhlasila, uviedla, že
od žalobkyne nikdy uvedenú sumu neprevzala. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu,
výsluchom svedkov, výzvami na zaplatenie dlhu, čestným prehlásením svedkov, listom spísaným P.
T. a zistil, že žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že žalovaná spolu so svojim manželom, ktorý
je otcom žalobkyne, prišli do jej rodinného domu a žalovaná ju požiadala o požičanie sumy 940
eur, pričom neuviedla na aký účel peniaze potrebuje. V dome sa zdržiaval aj manžel žalobkyne, ktorá
v prednej miestnosti rodinného domu za prítomnosti manžela a otca poskytla uvedenú sumu. Malo

ísť o bankovky v hodnote 100 eur, zvyšok boli bankovky nižšej hodnoty. Nespísali žiadnu písomnú
zmluvu, pretože žalovanej dôverovala, v tom čase boli rodinou. Dohodli sa na termíne vrátenia do
31.3.2012. Žalovaná uviedla, že od žalobkyne sumu neobdržala, len raz jej žalobkyňa poskytla sumu
65 eur a to 26. alebo 27.1.2012. Následne jej manžel pre nezhody, ktoré mali, odišiel na fašiangy v
roku 2012 bývať k žalobkyni, kde sa zdržiavala do 1.5.2012. Spoločne bývali do augusta, keď opätovne
zo spoločnej domácnosti odišiel. Vrátil sa naspäť v októbri a bývali spoločne 8 mesiacov, keď sa
natrvalo odsťahoval. O výzvach na plnenie, ktoré jej prišli od žalobkyne informovala manžela, teda otca

žalobkyne, ktorý jej povedal, že je to hlúposť. V lete roku 2012 išiel jej manžel so žalobkyňou a jej
manželom na spoločnú dovolenku do Talianska. Keď sa vrátili jej manžel povedal, že žalobkyňa po ňom
chcela, aby spísal prehlásenie o tom, že žalobkyňa požičala žalovanej sumu 940 eur, on však takéto
prehlásenie nepodpísal. Svedok P. X., manžel žalobkyne, uviedol, že žalovaná si od žalobkyne požičaladňa 13.1.2012 sumu 940 eur. Dátum uviedol presne, i keď si nepamätá na dátumy, pretože ho mal pred
sebou na čestnom vyhlásení. V ten deň prišla žalovaná s otcom žalobkyne na návštevu a spýtala sa
žalobkyne, či by jej požičala sumu 940 eur. Táto išla hneď do druhej miestnosti, kde majú trezor, zobrala

peniaze, dala jej ich na malý stolík, ktorý majú pri sedačke. Išlo o bankovky v hodnote 100 eur a 20 eur.
Nepamätá si, či si určili presný dátum vrátenia peňazí. Žalovaná peniaze nevrátila, následne žalobkyňa
povedala, že pôjdu podpísať čestné vyhlásenie a bude to vymáhať súdne. Svedok P. T., otec žalobkyne,
uviedol, že v čase keď spolu žili so žalovanou v jej rodinnom dome v E., ktorý rekonštruovali, kamarát mu
ponúkol na predaj lacnejšie platové okná. Dohodli sa preto so žalovanou, že sa skúsi spýtať žalobkyne,

či by jej požičala peniaze. Žalovaná sa potom žalobkyne spýtala, či by jej požičala 1.000 eur. Žalobkyňa
následne išla pre peniaze do vrchnej miestnosti v podkroví a peniaze položila na stolík. Boli tam tri zelené
eurobankovky, jedna červená a ešte nejaké papierové. Žalobkyňa ich spoločne počítala so žalovanou,
bolo tam niečo cez 300 eur. Svedok nevedel uviesť presne koľko peňazí žalobkyňa požičala žalovanej. V
aute sa so žalovanou rozprávali, pričom žalovaná pochybovala, či to bude stačiť. Nevedel uviesť v ktorý
deň prišlo k poskytnutiu peňazí. Žalobkyňa ho následne informovala, že žalovaná jej peniaze nevracia.

Žalobkyňa tromi výzvami zo dňa 7.3.2012, 11.4.2012 a 16.7.2012 žiadala žalovanú na splácanie dlhu.
Vo výzvach uviedla, že dňa 13.1.2012 sa uskutočnila medzi nimi pôžička na zaplatenie jej osobných
dlhov v sume 940 eur. Žalovaná pred svedkami prisľúbila, že jej podpíše, že tieto peniaze dlhuje, avšak
aj to, že ich vráti najneskôr do 31.3.2012. Požiadala zároveň žalovanú o ich vrátenie. V poslednej výzve
uviedla, že na predchádzajúce výzvy nereagovala, preto ju opätovne vyzýva na úhradu dlhu v splátkach.

Navrhla splátkový kalendár počnúc mesiacom júl 2012 vo výške 156,66 eur mesačne, inak si nárok
uplatní súdnou cestou a cestou exekúcie. Žalobkyňa poslednú výzvu podala na pošte dňa 16.7.2012.
P. X. a P. T. čestným prehlásením dňa 13.1.2012 prehlásili, že dňa 13.1.2012 na adrese M., U. č. XXX/
XX, požičala JUDr. E. W. X. osobne v hotovosti a do vlastných rúk sumu 940 eur W. T.. Boli prítomní
ako očití svedkovia pôžičky. Pani T. pred nimi ústne prisľúbila, že pôžičku vráti najneskôr do 31.3.2012.

Na spodnej časti tohto čestného prehlásenia sú úradne overené podpisy svedkov, s uvedením dátumu
25.7.2013 a okrúhla pečiatka Mesta Skalica. Právna zástupkyňa žalovanej založila do spisu kópiu listu
s menej čitateľným písmom, ktorý napísal svedok P. T. žalobkyni. V liste bolo okrem iného uviedol, že
ju žiada, aby jeho a žalovanú prestala vydierať a nechala ich žiť po svojom. Čo sa jeho týka, nebola
jeho dcérou 4 roky, čo ho vyhodila z vlastného domu v M.. Keď bývali na činžiaku, nezaujímalo ju kde

je a či vôbec žije. Keď jeho žena kúpila barák, okamžite im chcela pomôcť tým, že im vymení okná,
ale za cenu, že jej žalovaná dá prepísať polovicu baráku. Od neho sa dozvedela, že s tým žalovaná
nesúhlasí, začala ju vydierať a jeho ovplyvňovať, aby s takou ženou nežil, že ho aj tak vyhodí, keď dom
opraví. Nevie, akým právom žalobkyňa požaduje po nich, alebo po žalovanej 940 eur. Súčasťou listu je
prefotený podací lístok pošty, z ktorého je zrejmé, že list podával P. T. a adresátom je žalobkyňa. List bol

podaný na pošte Holíč dňa 19.12.2012. Svedok T. k uvedenému listu uviedol, že ho písal spoločne so
žalovanou, pretože chcel sa vrátiť naspäť bývať k žalovanej. Vedel, že list je hovadina a že žalobkyňa
sa ním nebude zaoberať. Žalovaná uviedla, že svedok P. T. písal list pred Vianocami v roku 2012, keď
sa vrátil k nej bývať. Nedávala mu žiadne podmienky, list napísal sám s tým, že ho zašle žalobkyni
k Vianociam ako darček, keď je taká a stále žalovanú vydiera. Žalobkyňa uviedla, že list neobdržala,

počuje o ňom prvýkrát. Svedok Y. uviedol, že ho raz pristavila žalovaná a povedala mu, že žalobkyňa
po nej chce nejaké peniaze, avšak žalovaná mu povedala, že jej nemá čo vracať, keďže jej žalobkyňa
peniaze nepožičala. Keďže bol policajtom, nevidel v tom žiadnu trestnoprávnu vec, povedal žalovanej,
že sa má obrátiť na občianskoprávne súdne konanie. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust.
§ 657, § 658 Občianskeho zákonníka, podľa článku 8, článku 15, podľa § 150, podľa § 215 a § 217

CSP. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu vyvodil právny záver, že návrhu nie je
možné vyhovieť. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 940 eur s príslušenstvom titulom uzavretej
zmluvy o pôžičke. Žalobkyňa počas konania tvrdila, že 13.1.2012 požičala žalovanej 940 eur. Pôžička
bola uzavretá ústne, za prítomnosti dvoch svedkov. Žalovaná s týmto tvrdením žalobkyne nesúhlasila,
nakoľko žalovanú sumu jej žalobkyňa nikdy nepožičala. Povinnosťou žalobkyne tak bolo preukázať

svoje tvrdenie o tom, že so žalovanou zmluvu o pôžičke uzavrela a že jej skutočne vyplatila sumu
940 eur. Dôkazná povinnosť predstavuje špecifickú procesnú povinnosť, ktorou je zaťažená sporová
strana. V súdnom spore je povinnosťou každej zo strán ktorá niečo tvrdí, svoje tvrdenie aj dostatočným
spôsobom preukázať. V spore stíha dôkazné bremeno obe sporové strany. Žalobkyňa na preukázanie
svojho tvrdenia o uzavretí zmluvy o pôžičke použila prostriedky procesného útoku tým, že pred súdom

opísala podstatné okolnosti uzavretia zmluvy, predložila listinné dôkazy, čestné vyhlásenie svedkov,
predžalobné výzvy a taktiež navrhla vypočutie svedkov P. X. a P. T.. Súd tieto dôkazy hodnotil podľa
svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadol na
všetko, čo vyšlo počas konania najavo a dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremenosvojich tvrdení. Žalobkyňa pred súdom tvrdila, že žalovaná ju požiadala o požičanie sumy 940 eur,
pričom jej nepovedala na aký účel tieto peniaze potrebuje a žalobkyňa toto od žalovanej ani nezisťovala,
avšak vedela, že žalovaná má spoločne s manželom dlhy. V žalobe už jednoznačne uviedla, že jej

požičala sumu 940 eur na zaplatenie jej osobných dlhov. V písomných výzvach už bližšie konštatovala,
že jej peniaze požičala na úhradu jej rôznych dlžôb a to na splátky voči banke, nákup rôznych vecí do
domácnosti, nákupy potravín, antén, na zaplatenie dlhu na plynové zálohy a nedoplatky. Žalobkyňa si
tak vo svojej ústnej výpovedi pred súdom, keď uviedla, že žalovaná jej nepovedala na aký účel peniaze
potrebuje a toto ani od žalovanej nezisťovala, oproti listinným dôkazom protirečila. Čestné prehlásenie,

ktoré použila žalobkyňa ako listinný dôkaz, v ktorom svedkovia podpísali, že boli prítomní ako očití
svedkovia pôžičky, nebolo spísané dňa 13.1.2012 tak, ako je uvedené na čestnom prehlásení, ale až
oveľa neskôr, čo potvrdila aj žalobkyňa. Podľa vyjadrenia svedkov bolo podpísané až od jeden rok po
požičaní peňazí. Z overenia podpisov možno usúdiť, že čestné prehlásenie bolo skutočne spísané až
25.7.2013 a nie 13.1.2012. Keď dátum spísania čestného prehlásenia nezodpovedá skutočnej realite,
je otázne, či zodpovedá realite obsah textu prehlásenia. Čestné prehlásenie spísala žalobkyňa, čo pred

súdom potvrdila. Svedkovia ho len podpísali. Výpovede svedkov P. X. - manžela žalobkyne a svedka P.
T. - otca žalobkyne súd nepovažoval za dostačujúce a jednoznačné. Výpovede sa v mnohých údajoch
rozchádzali, neboli presné. Svedok X. uviedol, že žalobkyňa išla pre peniaze do druhej miestnosti,
svedok T. uviedol, že pre peniaze išla do miestnosti v podkroví. Taktiež neboli jednotní v sume peňazí,
ktoré poskytla žalobkyňa žalovanej, keď svedok X. uviedol sumu 940 eur, svedok T. uviedol, že poskytla

žalovanej čiastku niečo cez 300 eur. Ani jeden nevedel uviesť, či si žalobkyňa so žalovanou dohodli čas
vrátenia peňazí. Svedeckú výpoveď svedka X. súd nepovažoval za relevantnú, keď sama žalobkyňa
uviedla, že jej manžel má problémy s pamäťou. Svedecká výpoveď svedka T. bola počas konania
spochybnená listom, ktorý napísal svedok osobne, čo aj potvrdil, ktorý adresoval žalobkyni, v ktorom
okrem iného uviedol, že nevie, akým právom po nich žalobkyňa požaduje 940 eur, keď si od nej nič

nepožičali. Tvrdenie svedka, že tento list napísal pod nátlakom, pretože sa chcel vrátiť bývať do E. k
svojej manželke, teda žalovanej, nepovažoval súd za vierohodné a svedok svoje tvrdenie o nátlaku
ničím nepreukázal. Svedeckú výpoveď svedka P. T. tak súd považoval za účelovú. Na základe týchto
skutočností, keď žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno svojho tvrdenia, súd žalobu zamietol a o nároku
na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v konaní úspešnej žalovanej priznal náhradu

trov konania v plnom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podala odvolanie žalobkyňa.
Uviedla, že skutkový stav neobstojí, súd dospel k právnemu záveru, že neuniesla dôkazné bremeno
svojho tvrdenia, s čím nesúhlasí. Súd vyhodnotil jej výpoveď tak, že si protirečila v ústnej výpovedi,

no ona si neprotirečila, pretože žalovaná jej osobne nepovedala, na aký účel peniaze potrebuje. Je
rozdiel na čo sa peniaze pýtajú a na čo sa použijú. V čase, keď si peniaze žalovaná požičiavala, ju
účel pôžičky nezaujímal, žalovaná jej ho nepovedala. Svedok T. vypovedal, že to malo byť na plastové
okná do rodinnému domu. Vo výzvach uviedla, že jej tým pádom požičala sumu 940 eur na úhradu
osobných dlhov a nepísala jej o plastových oknách, keďže vedela, že tieto nerobili. Vedela to preto,

lebo jej to povedal svedok P. T. - otec, ktorý bol v čase prvej výzvy v jej domácnosti. K spochybneniu
čestného prehlásenia uvádza, že bolo predložené ako písomný listinný dôkaz vzhľadom k tomu, že
nebolo možné predpokladať, kedy príde k výsluchu svedkov a tým pádom ani to, koľko si toho ešte budú
svedkovia vzhľadom na svoj zdravotný stav pamätať. Nie je podstatné, kto listinu písal, ale jej obsah,
s ktorým dobrovoľne menovaní súhlasili a na znak súhlasu ju vlastnoručne podpísali. Listina môže byť

podpísaná kedykoľvek, podstatné je overenie pravosti podpisov. Obaja svedkovia si pamätali, že čestné
prehlásenie podpísali, nepopreli jeho obsah a pred súdom ho opakovane uznali. Súd spochybnil výsluch
svedka P. X., ktorý sa uskutočnil 30.6.2016 a pôžička bola dňa 13.1.2012. Tento svedok vypovedal podľa
zvukového záznamu nasledovné: bol som priamy svedok, že navrhovateľka ich dala do ruky žalovanej.
Účel si nepamätám, presné bankovky si nepamätám, nepamätám si dátum, kedy mali byť vrátené. Mám

problémspamäťou,nepamätámsidátum,kedysapodpisovaločestnévyhlásenie.Svedokneuviedol,že
nepočul,žebysadohodlovráteniepeňazívnejakomtermíne,aležesinepamätátermínkedysadohodlo
vrátenie peňazí. Svedok nemá poruchy vnímania, ale má hlavne narušenú schopnosť vštiepivosti a
výbavnosti pamäti. Svojim svedectvom nijako neoslabil váhu čestného prehlásenia, ktoré podpísal, kde
dosvedčil, že prišlo k pôžičke. Kópiu čestného vyhlásenia mal pred sebou, kde si mohol pozrieť dátum

splatnosti, ktorý je tam uvedený, ale vidno zo záznamu istú rozrušenosť svedka, čo bol asi jediný dôvod,
prečo si tento termín splatnosti priamo na pojednávaní neprečítal. Povedal, že ho tam nevidí. Za týmto
účelom bolo spísané čestné vyhlásenie, ktoré má trvalú a nemennú výpovednú hodnotu, na rozdiel od
svedeckej výpovede po 4,5 rokoch s limitovanou pamäťou svedka. K výsluchu svedka T. uviedla, že včase výsluchu svedka tento mal za sebou trojitý bypass srdca ako následok arterosklerotickej srdcovej
choroby, realizovaný v NÚSCH v Bratislave v roku 2015. Je osoba ŤZP, má mieru funkčnej poruchy na
70% a bola mu priznaná odkázanosť na individuálnu prepravu OMV, ktorá sa priznáva aj v prípade

kardio pulmonárnej nedostatočnosti, ktorá je u svedka spôsobená nedostatočným prekrvením aj mozgu,
čospôsobujenedostatočnépamäťovéschopnosti.Zozvukovéhozáznamuvidieť,žesvedoknemájasno
v prepočte meny Eur a SK, čím sústavne mýlil sumy. Svedok na otázku, dokedy mala peniaze vrátiť,
uviedol, že nevie, v čo najkratšom čase, nemalo to byť dlho. Ďalej uviedol, že sa mu to furt pletie, do
izby išla pre peniaze, kde má trezor, nevie kde. Keď išiel z WC videl ju ísť z podkrovia. Týmto však

svedok na otázku sudkyne nevypovedal, že ona išla pre peniaze do podkrovia. Takže v zápisnici ako
aj v bode 28 rozsudku je to uvedené nesprávne, nepresne a v neprospech žalobkyne. Svedok ďalej
uviedol, že nevie, kde má žalobkyňa peniaze, nešiel za ňou, či v kúpelke či hore, má tri trezory nevie,
z ktorého to brala. Svedok nikdy nevypovedal, že peniaze doniesla z podkrovia. Na tomto súd postavil
rozpor vo výpovedi svedkov. Svedok odpovedal k splatnosti, že si nepamätá dátum splatnosti, nie že
nepočul,žebysatentodátumdohodol.Taktiežuviedol,žesičestnévyhláseniepredpodpísanímprečítal.

Vzhľadom na časový odstup 4,5 roka od požičania peňazí a vzhľadom na jeho obmedzené pamäťové
schopnosti, obstojí s plnou dôkaznou silou pred súdom čestné vyhlásenie, ktoré svedok podpísal a ktoré
pred súdom uznal a nepoprel jeho obsah. Pokiaľ sa týka tvrdenia, že nepreukázal svedok T. nátlak pri
písaní listu, tak svedok do zápisnice uviedol, že sa nebál list písať, lebo vedel, že je to hovadina, písal
ho, aby ho „odporkyňa vzala spátky“, napísal ho pod jej vplyvom, obaja boli prítomní, keď ho písali.

Na ďalšiu otázku uviedol, že žalovaná mu doslova diktovala, avšak toto nie je v zápisnici. List písali
spolu, aby bola žalovaná spokojná. Dňa 1.3.2012 žalovaná ako vtedajšia výlučná vlastníčka rodinného
domu v E. odhlásila svojho vtedy ešte manžela z trvalého pobytu. Dňa 12.3.2012 podal P. T. návrh na
rozvod. Dňa 7.5.2012 vzal návrh na rozvod späť, nakoľko sa už nachádzal späť v domácnosti žalovanej.
Dňa 15.5.2012 súd konanie o rozvod zastavil. Potom asi v auguste 2012 zasa svedok T. domácnosť

žalovanej opustil a vrátil sa niekedy v októbri 2012. Medzitým žalobkyňa žalovanú písomne vyzývala
na vrátenie peňazí. Dňa 7.9.2012 podala žalovaná návrh na určenie výživného voči manželke na sumu
150 eur mesačne. Nie je zrejmé prečo P. T. list písal. Žalovaná sama uvádza, že list písal vtedy, keď
sa k nej vrátil a vtedy mala požiadané o výživné. On návrh na rozvod vzal späť, žalovaná však návrh
na výživné ešte nevzala späť. Bol teda pod psychickým tlakom. Krátko po napísaní listu žalovaná na

oplátku vzala dňa 21.1.2013 späť žalobu o výživné na manželku. Svedok mal na mysli tento psychický
nátlak na jeho osobu, veď keby došlo k určeniu výživného z jeho dôchodku, nemal by z čoho žiť.
Ďalej poukázala na to, že čestné vyhlásenie obsahuje dátum uznania pravosti podpisov dňa 25.7.2013.
List mal svedok písať 19.12.2012, čestné vyhlásenie podpísal až po liste, ešte raz svedčil po liste,
takže ak list poprel, preukázal, že ho písal pod nátlakom a následne svedčil dňa 30.6.2016, pričom v

rámci svedeckej výpovede ho uznal. Nepoprel obsah ani vážnosť čestného vyhlásenia, ktoré zostáva
naďalej platné s trvalou a nemennou výpovednou hodnotou. Ďalej nebolo jednoznačne preukázané,
že svedok P. T. vôbec list vložil do obálky aj keď je tu podací lístok. Sám povedal, že ho neposlal a
ona nikdy žiaden list neobdržala a ani súd nepreukázal jeho doručenie. Pokiaľ sa týka svedka Y., súd
mu kládol otázku, či žalovaná chcela podať na žalobkyňu trestné oznámenie, či mu o tom hovorila,

pričom súd kládol svedkovi otázku, v ktorej už bola zahrnutá odpoveď, čo je neprípustné. Má za to,
že písomným čestným prehlásením dvoch svedkov dostatočne súdu preukázala existenciu pôžičky,
nakoľko čestné vyhlásenie ako písomný dôkaz má trvalú a nemennú hodnotu na rozdiel od pamäti
svedkov. Na preukázanie ústnej pôžičky postačuje aj jeden svedok, ale aj len svedok z počutia. Má
preto za to, že uniesla dôkazné bremeno a preukázala dôvodnosť žaloby. V závere odvolania uviedla,

že nesúhlasí s priznaním náhrady trov konania žalovanej v plnom rozsahu. Žalovaná bola oslobodená
od súdnych poplatkov uznesením právoplatným dňa 4.2.2015. Súd zároveň žalovanú poučil, že má
možnosť, ak sú u nej predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatok, aby sa obrátila na Centrum
právnej pomoci. Táto sa však napriek tomu, že je v hmotnej núdzi neobrátila na centrum, ale obrátila
sa na JUDr. Jána Pekara. V prípade úspechu žalovanej má podľa nej žalovaná nárok len na náhradu

trov konania v rozsahu odôvodnených a vynaložených trov advokáta Centra právnej pomoci, keďže
JUDr. Pekar je v rámci Slovenskej advokátskej komory advokátom, ktorý poskytuje aj bezplatnú právnu
pomoc. Navrhla zmeniť rozsudok, určiť žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 940 eur z titulu pôžičky s
9% ročným úrokom z omeškania od 1.4.2012 do zaplatenia a trovy konania.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že rozsudok je v celom rozsahu správny, súd
dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil. Svedok T., výzva žalobkyne
zo dňa 7.3.2012 ako aj obsah výpovede žalobkyne na pojednávaní dňa 17.12.2015 si vzájomne
odporujú ohľadom okolností, za ktorých malo dôjsť k poskytnutiu pôžičky. Súd správne poukázal narozpory v čestnom prehlásení, ktoré malo byť napísané dňa 13.1.2012, podpísané dňa 25.7.2013 v
tom smere, že je značný časový rozdiel v dátume vypracovania čestného prehlásenia a jeho reálneho
podpísania. Táto skutočnosť jednoznačne vzbudzuje pochybnosti ohľadom toho do akej miery a či vôbec

čestné prehlásenie zodpovedá realite, keď svedkovia tým, že podpísali čestné prehlásenie potvrdili i
tú skutočnosť, že k podpisu malo prísť už 13.1.2012, avšak je preukázané, že k podpisu prišlo až
25.7.2013. Žalobkyňa uvádzala, že svedkovia si pamätali, že podpísali čestné prehlásenie, nepopreli
jeho obsah a pred súdom ho opakovane uznali. Je nepochybné, že svedkovia čestné prehlásenie
podpísali, keďže pravosť podpisu je overená matričným úradom. Obsah prehlásenia však ani jeden

zo svedkov nevedel samostatne zreprodukovať. Svedok X. vedel zreprodukovať jeho obsah len z
dôvodu, že toto čestné prehlásenie mal na pojednávaní pri svojom výsluchu pred sebou vo fotokópii
a jeho obsah si čítal. Je tiež opodstatnené pochybovať o existencii skutočnej vôle pri podpisovaní
čestného prehlásenia z dôvodu, že svedok X. na pojednávaní dňa 30.6.2016 uviedol, čo ona sa
rozhodne, ja jej do toho nehovorím. Tento svedok je jednoznačne v závislosti od žalobkyne. Svedok
T. v čase, keď došlo k podpísaniu čestného prehlásenia, býval u žalobkyne, bol teda jednoznačne

takisto v závislom postavení od žalobkyne, keď tento mal u nej zabezpečené bývanie. Svedok X.
nevedel súvisle uviesť žiadnu skutočnosť ohľadom pôžičky. Bol schopný len odpovedať na otázky
sudkyne. Na väčšinu otázok však odpovedal spôsobom, že si nepamätá na jednotlivé skutočnosti.
Žalobkyňa aj na pojednávaní dňa 30.6.2016 uviedla, že jej manžel svedok X. má problémy s pamäťou,
preto to má na papieri. Keďže vedela o tom, že svedok má na papieri pripravené podklady, je potom

i logické konštatovať, že táto sa so svedkom pripravovala na pojednávanie. Napriek tejto príprave
svedok jednoznačne vedel zreprodukovať len údaje, ktoré boli napísané na čestnom prehlásení.
Nebol schopný reprodukovať žiadnu skutočnosť zo stretnutia kedy malo dôjsť k pôžičke. Čestné
prehlásenie bolo podpísané pánom X. až po 18 mesiacoch od údajnej pôžičky. Vzhľadom na jeho
znížené pamäťové schopnosti je nepravdepodobné, že by po 18 mesiacoch od pôžičky tento vedel

zreprodukovať presne údaje týkajúce sa jednotlivých dátumov a sumy. Urobil to, o čom žalobkyňa
rozhodla tak, ako to uviedol na začiatku svojej výpovede. Svedok sám výslovne uviedol, že čo nemá
na papieri a nemôže si to pozrieť, si nepamätá. S ohľadom na tieto skutočnosti nie je reálne, aby
údaje uvedené v čestnom prehlásení obsahovali skutočný prejav vôle svedka X., ktorý ani nevedel
uviesť, či bol spolu so žalobkyňou niekedy v nasledujúcom období po uskutočnení údajnej pôžičky

u žalovanej pýtať peniaze späť. Žalobkyňa uvádza, že jej otec svedok T. má zlý zdravotný stav,
ktorý spôsobuje nedostatočné pamäťové schopnosti. Je potom zrejmé, že týmto prehlásením sama
spochybnila vierohodnosť svedeckej výpovede pána T. a tak aj existenciu prejavu jeho vôle v čestnom
prehlásení zo dňa 25.7.2013. Taktiež uvádza, že svedok T. má problémy s prepočtom SK na Euro.
Keďže však pôžička mala byť poskytnutá v eurách, nebolo potrebné sumu pôžičky žiadnym spôsobom

prepočítavať. Svedok sa absolútne žiadnym spôsobom nevedel vyjadriť k tomu aká suma mala byť
poskytnutá v prospech žalovanej. Je nepochybné, že svedecké výpovede svedka X. a svedka T. sú
zásadne rozdielne v tom, odkiaľ mala žalobkyňa priniesť peniaze. Má za to, že tieto svedecké výpovede
preukazujú, že k odovzdaniu peňazí od žalobkyne nikdy neprišlo, pretože svedkovia, ktorí mali byť
prítomní pri odovzdávaní peňazí, absolútne rozdielnym spôsobom uvádzajú kde mala ísť žalobkyňa pre

peniaze. Na túto otázku žalobkyňa svedkov nepripravila pred pojednávaním a každý zo svedkov uviedol
svoju verziu, kde mala ísť žalobkyňa pre peniaze. Vzhľadom na zásadné rozdiely v tejto časti výpovedi
svedkov je nepochybné, že títo nikdy pri tzv. poskytnutí pôžičky neboli prítomní, pretože takúto pôžičku
žalovanej žalobkyňa nikdy neposkytla. Žalobkyňa ďalej v odvolaní uvádza, že ani jeden zo svedkov
nešiel so žalobkyňou k trezoru, aby na vlastné oči videl, z ktorého brala peniaze a v ktorej miestnosti.

Obaja svedkovia sa v podstate zhodli len ohľadom jedného faktu a to, že žalobkyňa mala ísť pre peniaze
do trezoru. Toto uviedli napriek tomu, že ani jeden z nich žalobkyňu reálne nevidel peniaze z trezoru
vyberať, avšak každý zo svedkov uviedol úplne iné miesto, kde mala ísť žalobkyňa peniaze vybrať z
trezoru. Pokiaľ sa týka listu písaného svedkom T., tak bez ohľadu na všetky tvrdenia svedka T. týkajúce
sa tohto listu, tento správnosť jeho obsahu nepoprel, nikdy neuviedol, že by list nemal obsahovať

pravdivé údaje. Nemôže zodpovedať skutočnosti tvrdenie o tom, že svedok T. v decembri 2012 bol
žalovanou nútený list napísať, aby ho zobrala späť, keďže už u nej dva mesiace býval. V odvolaní ďalej
žalobkyňa poukazuje na časovú súslednosť vyhotovenia listu, dátumu overenia pravosti podpisov a
dátumusvedeckejvýpovede.SvedokT.počassvojejsvedeckejvýpovedevpodstatenedosvedčilžiadnu
skutočnosť tvrdenú žalobkyňou. Nevedel uviesť aká suma mala byť požičaná, kedy mala byť splatná, či

bola splatná jednorazovo alebo v splátkach. Nevedel uviesť základné okolnosti pôžičky. Vzhľadom na
zhoršené pamäťové schopnosti pána T. je pravdepodobnejšie, že tento si bude lepšie pamätať, či a za
akých okolností k nejakej pôžičke došlo dňa 19.12.2012, než po uplynutí ďalšieho časového obdobia.
Je teda zrejmé, že dňa 25.7.2013 museli byť jeho spomienky ohľadom údajnej pôžičky z januára 2012menej presné a museli podliehať vplyvu jeho dcéry, u ktorej v tom čase žil. Nezodpovedá skutočnosti
prvotné tvrdenie svedka T. o tom, že list žalobkyni nezaslal. Tento následne počas svojej výpovede
vyslovene uviedol, že list žalobkyni zaslal a to osobne. Pokiaľ sa týka náhrady trov konania, vzhľadom

na jej zlú sociálnu situáciu, s ktorou svojho právneho zástupcu oboznámila, JUDr. Pekar jej doteraz
neúčtoval žiadny poplatok za poskytnuté právne služby. Ona tiež môže pravidelne sa informovať o stave
konania vždy keď je v Skalici, je zrejmé, že z hľadiska dostupnosti právnej pomoci je pre ňu výhodnejšie
využiť právne služby JUDr. Pekara, ktorý si účtuje trovy právneho zastúpenia iba v súlade s príslušnou
vyhláškou.

4. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej k odvolaniu uviedla, že žalovaná jej osobne
nepovedala na aký účel peniaze potrebuje. Je rozdiel na čo sa peniaze pýtajú a na čo sa použijú.
Čestné prehlásenie bolo súdu predložené ako písomný listinný dôkaz. Nie je podstatné kto spísal listinu,
podstatný je jej obsah. Nie je preukázané, že k podpisu prehlásenia došlo 25.7.2013. Z čestného
prehlásenia vyplýva, že je preukázané, že podpisy svedkov boli overené dňa 25.7.2013, nie že bolo

podpísané dňa 25.7.2013. Čestné prehlásenie bolo podpísané dňa 13.1.2012 a podpisy boli overené
až dňa 25.7.2013. Svedok T. uviedol, že pred podpisom si čestné vyhlásenie prečítal. K jeho výsluchu
prišlo po 4,5 roku. Svedok uznal čestné prehlásenie a nepoprel jeho obsah. Pokiaľ sa týka listu, tak
sám svedok T. uviedol, že sa nebál list písať lebo vedel, že je to hovadina, čím správnosť jeho obsahu
predsa jednoznačne poprel. Písal ho, aby ho žalovaná „vzala spátky“. Žalovaná dňa 7.9.2012 podala

návrh na určenie vyživovacej povinnosti voči manželke na sumu 150 eur mesačne, list bol napísaný
19.12.2012. Časovo treba poukázať na to, že čestné vyhlásenie obsahuje dátum uznania pravosti
podpisov 25.7.2013. List mal svedok písať 19.12.2012, čestné vyhlásenie resp. podpis bol overený až po
liste,ešterazsvedčilpoliste.Takžeaklistpoprel,preukázal,žehopísalpodnátlakomanáslednesvedčil
dňa 30.6.2016, pričom v rámci svedeckej výpovede ho uznal, nepoprel obsah ani vážnosť čestného

vyhlásenia, takže toto ostáva naďalej platné s trvalou a nemennou výpovednou hodnotou, na rozdiel od
svedeckej výpovede po 4,5 roku. Žalobkyňa list nikdy neobdržala a súd nepreukázal jeho doručenie.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou - stranou sporu (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému

je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 367 ods. 3 CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie,
bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP) postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne

nie je dôvodné.

6.Odvolacísúdpopreskúmanínapadnutéhorozsudkuakoajceléhoobsahuspisovéhomateriáludospel
k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku,
na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne

posúdil. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav,
ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania
správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné
pre posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu
zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odkazuje

na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolateľka v odvolaní neuviedla žiadne
relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Odvolací súd
tak nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže dať za
pravdu odvolateľke.

7. Predmetom nároku žalobkyne je zaplatenie sumy 940 eur s príslušenstvom titulom pôžičky. Súd
prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobkyňou ohľadne vzniku
pôžičky.

8. Ustanovenie § 132 CSP stanovuje dôkaznú povinnosť strán sporu v sporovom konaní, t.j. povinnosť

označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách
sporu. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie
nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu
zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i t stranu sporu, ktorá sícenavrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do
záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné
bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom

vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané v tom zmysle, že
súd ho nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd
vykonal bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám sporu ukladá povinnosť
tvrdiť všetky potrebné skutočnosti a určuje rozsah dôkazného bremena t.j. okruh skutočností, ktoré
musia byť ako rozhodné preukázané. Z tohto bremena tvrdenia potom v prípade pôžičky pre žalobkyňu

vyplývabremenodôkaznépokiaľideopreukázanietvrdenia,žezmluvabolauzavretáadošlokreálnemu
prevzatiu peňazí. Ak táto skutočnosť bude preukázaná, žalobkyňa uniesla ako bremeno tvrdenia tak
i dôkazné bremeno. Naopak, žalovaná, ak sa chce úspešne brániť, musí tvrdiť, že k uzavretiu zmluvy
o pôžičke nedošlo, nedošlo k reálnemu prevzatiu peňazí, prípadne, že dlh zaplatila a o svojom tvrdení
ponúknuť aj dôkazy. Z ustanovenia § 657 OZ upravujúceho zmluvu o pôžičke vyplýva, že pre uzavretie
dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo

konkludentne. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán
predovšetkým určenie predmetu pôžičky. Z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť vec
rovnakého druhu. Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou, k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné
odovzdanie predmetu pôžičky. Dokiaľ k odovzdaniu predmetu pôžičky v danom prípade peňazí nedôjde,
medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne.

9. V danom prípade žalobkyňa navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení ohľadne vzniku zmluvy o
pôžičke, avšak súd prvej inštancie po vyhodnotení týchto dôkazov dospel k záveru, že dokazovanie
nedostatočne potvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení žalobkyne. Odvolací súd vyhodnotenie dôkazov
súdom prvej inštancie považoval za súladné s obsahom spisu aj so zásadami formálnej logiky.

Súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení rozsudku riadne uviedol na základe akých skutočností
dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla procesnú dôkaznú povinnosť, teda povinnosť uviesť dôkaz
na preukázanie tvrdených skutočností nad všetky pochybnosti, čo malo v danej veci za následok
zamietnutie žaloby. Pokiaľ sa týka svedeckých výpovedí, súd prvej inštancie tieto správne vyhodnotil,
keď po ich vyhodnotení dospel k záveru, že nie sú spôsobilé preukázať vznik zmluvného vzťahu, resp.

požičaniepeňazížalobkyňoužalovanej.Jedinýmlistinnýmdôkazomoúdajnejzmluveopôžičkemalobyť
čestné prehlásenie svedkov P. X. a P. T. zo dňa 13.1.2012, ktorým títo prehlásili, že 13.1.2012 požičala
žalobkyňa osobne v hotovosti a do vlastných rúk žalovanej sumu 940 eur, pričom boli ako očití svedkovia
a žalovaná pred nimi ústne prisľúbila, že pôžičku vráti najneskôr do 31.3.2012. Uvedené čestné
prehlásenie však nebolo spísané dňa 13.1.2012, kedy malo prísť k požičaniu peňazí a ktorý dátum je

uvedený aj na čestnom prehlásení a ako tvrdí žalobkyňa, že svedkami bolo toto čestné prehlásenie
podpísané v uvedený deň pôžičky 13.1.2012, nakoľko z overovacej pečiatky jednoznačne vyplýva, že
uvedené čestné prehlásenie bolo podpísané svedkami až dňa 25.7.2013. Takže správne tento listinný
dôkaz súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôveryhodný a skutočnosti v čestnom prehlásení uvádzané
(výška pôžičky, splatnosť) sa nepodarilo preukázať jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností ani

svedeckými výpoveďami svedka P. X. a P. T..

10. Pokiaľ sa týka tvrdení v odvolaní ohľadne náhrady trov konania, tu odvolací uvádza, že tieto
skutočnosti odvolací súd považoval za právne bezpredmetné. Žalovaná, pokiaľ by aj bola oslobodená od
súdnych poplatkov, má právo zvoliť si právneho zástupcu podľa vlastného uváženia a právny zástupca,

ktorý žalovanú v konaní zastupuje, má v prípade úspechu nárok na náhradu trov konania účelne
vynaložených v súlade s vyhláškou.

11. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1
CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej priznal
ich náhradu.

13. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).