Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 25, 2018

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 2T/32/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117010651
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Ondrejová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2018:4117010651.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra samosudcom JUDr. Máriou Ondrejovou, v trestnej veci obžalovaného K. R., pre

pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom v Nitre dňa 25.06.2018 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: K. R., narodený XX.XX.XXXX v R.,
trvale bytom R. - U. G., A. XXXX/XX,
prechodne bytom Q. G., V. XXX,

sa uznáva vinným, že:

dňa 27.01.2016 v čase okolo 18.00 hod. v Zlatých Moravciach, na ulici V. XXX, spoza oplotenia pozemku
vulgárne nadával susedovi, poškodenému D. O. Č.Í. a kričal na neho, že ho dobodá a rozštvrtí mačetou
a následne
dňa 28.01.2016 v čase okolo 15.55 hod. v Zlatých Moravciach, na ulici V. XXX, sa opätovne vyhrážal
poškodenému D. O. Č. zaškrtením, čím svojím konaním vzbudil u poškodeného obavu o svoj život, že
vyhrážky naplní,

teda:

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu,
tým spáchal:

pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona.

Za to mu súd ukladá:

Podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno c) Trestného
zákona, nezistiac žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek
2, odsek 3 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) mesiace.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona mu súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa mu u r č u j e skúšobná doba v trvaní 12 (dvanásť)mesiacov.

Podľa § 51 odsek 4 písmeno a) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému povinnosť spočívajúcu v
príkaze nepriblížiť sa k poškodenému D. O. Č., nar. XX.XX.XXXX na vzdialenosť menšiu ako päť metrov,

nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodeného, nekontaktovať ho ústne, telefonicky, písomne, alebo
akoukoľvek inou formou.Podľa § 73 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona mu súd ukladá ochranné psychiatrické liečenie
ambulantnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby Okresnej prokuratúry Nitra sp. zn. 1Pv 424/16, podanej na Okresný súd Nitra dňa
23.06.2017,prejednalsúdtrestnúvecprotiobžalovanémuK.U.R..Súdvykonalnahlavnompojednávaní
potrebné dokazovanie prečítaním výsluchu obžalovaného z prípravného konania, výsluchom svedka
poškodeného D. O. Č., výsluchom svedkyne I., výsluchom svedkyne O.-Č. , výsluchom svedka B.. R.,
výsluchom znalkyne z oblasti psychiatrie G.. A., prehratím záznamu z CD, oboznámením pripojených

spisov a prečítaním listinných dôkazov zabezpečených v spise.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti
tohto rozsudku.
Obžalovaný K. R. sa na hlavné pojednávanie nedostavil, súhlasil s vykonaním hlavného pojednávania

v jeho neprítomnosti.
Súd postupom podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku na návrh prokurátora, pre neprítomnosť
obžalovaného, prečítal výpoveď obžalovaného z prípravného konania zo dňa 28.02.2017 z čl. 186, v
ktorej uviedol okrem údajov k svojej osobe, že keď chodí venčiť psa a vidí ho sused Č., začne ho
provokovať, hádže kamienky do ich záhrady a hádzal po ňom aj blatové gule. Dňa 27.01.2016 neboli z

jeho strany vyslovené žiadne vyhrážky na adresu p. O. Č., ide o účelové klamstvo, ktoré mu malo privodiť
trestné stíhanie. D. O. Č. chodieva v blízkosti ich pozemku a teda nemá obavu o svoj život ako to tvrdil.
Dňa 22.11.2016 išiel s pani I. po Chyzeroveckej a pán Č. ich prenasledoval, mali strach o svoj život, lebo
už v minulosti po ňom hodil škridlu, tak sa presunuli do ich obydlia. D. O. Č. ho systematicky zastrašuje,
v nočných hodinách strieľa kamene do ich domu, prehadzuje výkaly na ich pozemok, rozrezal tkaninu

na ich plote, strieľal vzduchovkou do jeho blízkosti, chcel ho zraziť na aute, ohrozoval ho motorovým
vozidlom a predbiehal ich na aute veľkou rýchlosťou, čo svedčí tomu, že ho zastrašuje a provokuje.

Svedok poškodený D. O. - Č. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 27.01.2016 prišiel na prevádzku
svojejmanželkynaadrese V.XXXokolo18.00hod.a K.R.stálprioploteníjehopozemkuvovzdialenosti

cca 10-15 metrov, začal s hanlivými nadávkami („kokot vyjebaný skurvený potratený“) na čo nereagoval,
lebo sa to dialo denno-denne a nemalo zmysel na to reagovať, čo obžalovaného zrejme vyprovokovalo
a začal sa mu vyhrážať, že ho dobodá a rozštvrtí mačetou. Obdobné vyhrážky už vyslovoval skôr, ale v
tomto prípade to bolo tak intenzívne, ako to ešte nevidel, mal naširoko roztiahnuté ruky, vypleštené oči
a držal sa oplotenia, akoby zbavený mysle. Naplašil sa a hneď išiel domov, kde tento príbeh vyrozprával

a upozornil manželku a deti, nech si dávajú veľký pozor. Inokedy sa mu vyhrážal, že príde za ním a
zaškrtí ho holými rukami, ale toho sa nebál, lebo osobne si myslí, že by ho férovo nepremohol. Mal s nim
už viacero zlých skúseností (postrieľaného psa zo vzduchovky, sliepka ubitá palicou). Poškodený tiež
uviedol, že má obavu o svoj život, preto chodí od toho dňa ozbrojený plynovou 9mm zbraňou, kompletne
tiež prerobil kancelárske priestory, kde vytvoril priečku a sklolexanovú prepážku, aby obmedzil priestor

a nedošlo k napadnutiu jeho, alebo jeho manželky. Rozšíril výbeh strážnych psov až po kancelárske
priestory a poprosil susedov, aby si všímali, či sa tam nepohybuje K. R.. Dal si tiež urobiť z ich strany
pevné plechové oplotenie, nakoľko potreboval chrániť aj psov pred guľkami zo vzduchovej zbrane.
Na druhý deň sa to opakovalo, približne o 07.30 hod. priviezol manželku na prevádzku a o 15.45
hod. prišiel po ňu, vtedy K.Á. R. stál pri oplotení pozemku, na tom istom mieste ako deň predtým

a znovu mu začal vulgárne nadávať („kokot vyjebaný skurvený klampiarsky“) a povedal mu, že ho
zaškrtí holými rukami. Počula to aj jeho manželka, ktorá stála pri ňom a nakladala si veci do auta.
Incident zo dňa 28.01.2016 si nahral na diktafón, lebo už vedel, že pôjde oznámiť, čo sa stalo dňa
27.01. a chcel, aby mu polícia uverila, tak si časť vyhrážok nahral. Celé sa to stupňovalo, odkedy sa
R. nasťahovali do Chyzeroviec, začalo to prehadzovaním kameňov, obžalovaný im poškodzoval rolety,

oplotenie, opláštenie budovy, obstaral si prak a strieľal s ním kamene, potom si obstaral vzduchovú
zbraň, s ktorou ich ohrozoval. Sused D. bol u neho na prevádzke keď K. R. začal strieľať vzduchovou
zbraňou do oplotenia, opýtal sa ho prečo strieľa, odpovedal mu, že bude a zajebe ho a toto počul aj pán
D.. Je podľa neho neprípustné, aby sa človek vyhrážal zabitím bez ohľadu na to či je chorý, alebo nie
je chorý, lebo skôr či neskôr to môže naplniť a keby znalci poznali reálnu situáciu aká sa tam diala, boliby aj ich posudky iné. Obžalovaný sa vyhrážal aj iným susedom a p. N. rozbil ústa. Je to veľmi zákerný
človek, klame a už na neho aj podal oznámenie za krivú výpoveď.
K veci ďalej uviedol, že všetko to začalo niekedy na jeseň v roku 2013, keď sa R. nasťahovali do

opustenéhodomuavšimolsičudnésprávanieobžalovaného.Vzačiatkochkontaktovaljehorodičov,keď
prehadzoval malou pozinkovanou lopatkou na jeho pozemok výkaly, kamene, všetko čo bolo škaredé,
smradľavé, špinavé, hnilé, jeho otec mu prisľúbil, že to odstráni a v dvoch prípadoch ho ignoroval.
Najskôr vulgárne nadával jeho psovi a potom jemu. Obžalovaný nepotreboval žiadny podnet z druhej
strany, stačilo mu iba povedať, prečo niečo robí, v jednom prípade dokonca povedal, že zabije jeho

aj jeho mamu v Machulinciach. Osobne si myslí, že obžalovaný niečo pripravoval, lebo 27.01.2016
ho videl aj s boxerom na ruke a s 50-60 cm mačetou v ruke, s ktorou nacvičoval nejaké seky. Videl
ho tiež precvičovať kopy, údery do dosky a do ovocných stromov. Používal na ich monitorovanie aj
kamery. Jeho konanie sa týka aj iných susedov, ktorí mu vraj všetci robia zle, majú postrieľané autá
so vzduchovou zbraňou, alebo poškriabané s nejakým predmetom, majú dostrieľané rolety, fasádu na
budovách, porozbíjané okná. Po prepustení z väzby prišiel domov asi 2-3 krát, volali aj hliadku PZ

a pri plote znovu na neho znovu vykrikoval „...skapeš, skapeš tam...“, používal aj iné brutálne výroky
„ ... budeš mať črevá vonku...“ a podobne, počul to aj sused Z.. Najväčšie peklo má s nim on, susedia
D., Z. a I.. Vždy v prípade, keď bolo konanie obžalovaného intenzívnejšie podal oznámenie, ale nikdy
obžalovanému nehrozil žiadnou zbraňou.

Znalkyňa G.. L. A. na hlavnom pojednávaní uviedla, že na základe štúdia zdravotnej dokumentácie a
klinického psychiatrického vyšetrenia zistila, že obžalovaný trpí vývinovým ochorením, ktoré sa nazýva
aspergerov syndróm (u obžalovaného je vysoko funkčný). Je to vývinová porucha a hlavným príznakom
sú narušené sociálne kontakty, obžalovaný nedokáže odčítať emócie iných osôb, nevie sa vcítiť do
ich situácie, viazne tam sociálna interakcia. Okrem tohto syndrómu sa u neho tiež jedná o paranoidnú

poruchu osobnosti, teda je vzťahovačný voči okoliu a tiež trpí príznakmi obsedantno kompulzívnej
poruchy, ktorá sa prejavuje vtieravými myšlienkami a určitými rituálmi v jeho správaní, sú to opakované
rituály, ktorými potláča vlastnú tenziu. Vzhľadom k jeho diagnóze vyhodnotila rozpoznávacie a ovládacie
schopnosti tak, že rozpoznávacie schopnosti nie sú narušené, čo sa týka charakteru posudzovaného
skutku je schopný rozpoznať nebezpečnosť svojho konania už aj z toho dôvodu, že mal skúsenosť

s podobnými prípadmi, k ovládacím schopnostiam sa vyjadrila v posudku alternatívne, vzhľadom k
údajom, ktoré udával obvinený a jeho otec, že bol provokovaný susedom, pričom u takýchto pacientov
stačí menšia provokácia a pri minimálnej tolerancii reaguje impulzívne. Po opakovaných skúsenostiach,
kedy on vníma konkrétneho človeka ako nepriateľa, môže pre neho byť aj to provokačný moment, že
sa postaví pred neho. Pokiaľ človek s touto diagnózou žije vo svojom svete, pomerne dobre funguje a

na základe skúseností, ktoré získa v priebehu života sa naučí aj fungovať v určitej komunite ľudí, ktorí
ho berú takého aký je, lebo sám nevie odčítať emócie iných ľudí. Je schopný vnímať zmysel trestného
konania, má veľmi dobrú pamäť, pamätá si detailne veci, chýba však u neho schopnosť abstrakcie,
intelekt u neho je nerovnomerne rozložený. Vzniklo u neho paranoidné nastavenie voči svojim susedom,
pretoajvyšetrenievnímalpôvodneakonepriateľskýpočinvočinemu,alenáslednevpriebehuvyšetrenia

pochopil, že vyšetrenie nie je nastavené voči nemu, tak riadne spolupracoval. Bez prítomnosti otca
sa však nedalo vyšetrenie realizovať. Navrhla mu uložiť ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou
formou, nie z dôvodu nepríčetnosti, ale aby jeho afektívna výbušnosť a sklon k afektívnym reakciám
bol tlmený. V čase spáchania skutku bol ambulantne liečený u G.. G., ale žiadne lieky neužíval. Z
psychiatrického hľadiska nie je nebezpečný pre spoločnosť, nejde o psychotické ochorenie. Je schopný

aj správne vnímať a vypovedať ku skutku. Pri spracovaní znaleckého posudku sa oboznámila a so
znaleckým posudkom G.. D., ale neprijala jej názor, pretože išlo o iný trestný čin. Rozdielne závery v
znaleckých posudkoch preberala aj s ošetrujúcou lekárkou obžalovaného G.. H. a skonštatovali zhodne,
že obžalovaný vie čo robí. Ovládacie schopností sú otázkou dokazovania. Napriek skutočnosti, že
doposiaľ išlo len o verbálnu agresivitu, nemožno vylúčiť ani tú fyzickú. Je dôležité, aby jeho ďalší vývoj

prebiehal v správnom rodinnom zázemí a bol aj správne vedený. V súčasnej dobe toto nemá. Otec
pôsobí na neho nevhodne tým, že ho sám podnecuje voči susedom, resp. neusmerní ho správnym
spôsobom. Obvinený trpí aj poruchou osobnosti a vďaka tejto poruche osobnosti má agresívnu výbavu.
Pokiaľ obžalovaný nebude v chránenom prostredí, medikamentózna liečba utlmí jeho správanie.

Svedkyňa I. I. na hlavnom pojednávaní uviedla, že nebola svedkyňou udalostí, ktoré sú predmetom
obžaloby. V minulosti pracovala v Mochovciach, zoznámila sa tam s p. R. st. a hovorila mu, že zo
zdravotných dôvodov musí odísť z práce. Koncom októbra odišla z Mochoviec a niekedy v novembri
začala pomáhať p. R. so synom, ktorý mal 18-19 rokov, vozila ho do školy, zo školy a chodila k nim nanávštevy. K. a jeho otec jej hovorili, že aké majú problémy so susedmi (p. Č.Í., p. D.), pripravovali ju
na to, že sa môže stať, že sa povadia, že majú zlé vzťahy, že im robia zle. K. jej hovoril, že susedia im
hádžu kamene do steny. Stalo sa, že s K. venčila psy, vtedy prišiel p. Č. s p. D. ku nim a mali medzi

sebou konflikt, nevidela , že by sa pán Č. bál, dátum ich stretnutia si nepamätala, bolo zimné obdobie
(december, alebo január). K. povedal o tom stretnutí otcovi a ten jej volal čo sa stalo, ale vysvetlila
mu, že sa vlastne nič nestalo. Zažila situáciu kedy p. Č. behal po streche a K. sa uhýňal, nevidela však
ako kameň letí a ani nevidela p. Č. kameň hodiť, len počula veľké buchoty, K. jej povedal, že p. Č. po
ňom hádže kamene. Keď bola u nich, veľa krát videla p. Č. na dvore, ale nezaregistrovala, že by si po

sebe nadávali alebo niečo iné. Chodievala tam skoro každý deň, cca tri krát do týždňa a trávila tam
maximálne dve hodiny. Doma pripravila obed, ten K. doniesla, kecali o škole, mali spolu kamarátsky
vzťah, chodievali spolu do parku, potom sa zamestnala od 01.03.2017 ako kaderníčka, ale do školy do
Nitry ho ešte vozila až do maturity. Doteraz je s ním v kontakte. Nebola svedkyňou toho, že by sa p. R.
vyhrážal p. Č., ale ani svedkyňou toho, že by p. Č. , p. D., alebo iná osoba provokovala obžalovaného
R. výkrikmi alebo inými úkonmi, na ktoré by musel on reagovať. O stretnutí s p. Č. a p. D. vypovedala

aj na polícii, vypovedala aj k tým kameňom a hovorila tam pravdu. Stala sa aj situácia, že ich polícia
zastavila, keď K. riadil jej vozidlo bez vodičského oprávnenia, bola to jej vina, ale polícia to riešila s K.. K
zdravotnému stavu K.. R. sa vyjadriť nevedela, ani či bral lieky, chodila k nim iba zhruba na dve hodiny.
Medializáciu prípadu sledovali s priateľom na internete
Postupom podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku bola na návrh obhajcu prečítaná výpoveď svedkyne

z prípravného konania zo dňa 23.01.2017 z čl. 176-179, v ktorej uviedla k udalosti zo dňa 22.11.2016,
že keď venčili s K.. R. psov, videli p. D. a Č. ako sa rozprávajú a keď zbadali K. pohli sa smerom
k nim, stáli pred R. domom a usmievali sa, potom sa rozišli a keď sa pán Č. vracal okolo K. domu,
škodoradostne, povýšenecky sa usmieval, ale nepovedal nič. V januári 2017 ich pán Č. na aute obehol
veľkou rýchlosťou, zaradil sa tesne pred nich a zas prudko zrýchlil, považovala to za provokáciu K..

Svedkyňa k rozporom vo výpovediach uviedla, že na prečítanej výpovedi zotrváva. Vyjadrenia o
provokácii vyplynuli iba z jej vedomosti o vzťahoch K. a p. Č., povedala, len svoj názor ako to ona
vnímala. Čo sa týka správania p. Č. a p. D., ako ho uviedla vo výpovedi, ide iba o jej názor, lebo p. Č.
videla chodiť so zdvihnutou hlavou, až keď boli spolu na úrade, tam ho videla aj usmiať sa. Pána Č.
vtedy vlastne videla prvý krát zoči- voči, inokedy ho videla len z diaľky alebo od chrbta. Vzhľadom na

odstup času si podrobnosti a konkrétnosti na hlavnom pojednávaní už nepamätala.

Svedkyňa D. O. - Č. na hlavnom pojednávaní uviedla, že dňa 28.01.2016 bola v práci na adrese V. XXX,
manžel ju priviezol asi o 7.30 hod. do firmy. Dohodli sa, že príde pre ňu pred 16.00 hod., lebo o 16.00
hod. zatvárajú. Každý jeden deň v Chyzerovciach v práci od rána do 16.00 hod. počúvala nadávky, K.

hádzal kamene, jablká, blato, čokoľvek. Keď ju videl vykrikoval na ňu „kurva skurvená vyjebaná“, keď
videl manžela vykrikoval „kokot skurvený klampiarsky“, tak to bolo aj v tento deň. Často sa stalo, že tam
boli aj ich deti, už to počúvajú päť rokov. Chodievala tam aj staršia dcéra, ktorá má bábätko, tiež počula
tieto nadávky. Dňa 28.01.2016 tam bola sama, manžel prišiel po ňu pred 16.00 hod., vyšla na dvor,
išla si zaniesť veci do auta a K. pri plote nadával „ kokot vyjebaný klampiarsky, zabijem ťa, zaškrtím

ťa“ tak odišla do kancelárie a manžel povedal, že zavolá policajtov. Deň predtým bol manžel na firme
a hovoril jej, ako sa mu K. brutálne vyhrážal, že ho rozseká mačetou. Manžel si ich potom všetkých v
rodine zavolal a povedal, že sa bojí, že K. vyzeral ako nepríčetný, že takého ho ešte nevidel. Správanie
manžela už potom bolo iné. V noci chodil so psom po dvore, začal robiť opatrenia v Chyzerovciach a
všetko to tam zmenil, pri stole urobil priečky, vysoký pult, začal nosiť plynovú pištoľ, musela si vyskúšať

ako s tým narábať ak by to potrebovala, v robote má slzný sprej, pre prípad, že ho bude potrebovať,
rozšíril aj výbehy pre psov bližšie ku kanceláriám a zvýšil aj plot z R. strany. Úplne vylúčili možnosť, aby
tam chodili ich deti a dcéra s dieťaťom. Manžel ju stále upozorňoval, že má byť v strehu, že si má dávať
pozor, cvičí jej psa na obranársky výcvik a stále ich upozorňuje, veľmi sa boja. K. sa vždy bála, ale keď
videla na manželovi, že bol pokojný, tak to prijala, ale keď videla na manželovi strach, tak sa začala báť

aj ona. Obťažovalo ich to od začiatku, bolo to nepríjemné počúvať nadávky a tie nahádzané výkaly na
hangári. Od roku 2015 začali aj vyhrážky a v decembri 2015 napľul K. pred hliadkou polície manželovi
do tváre a vykrikoval, že bude ešte veľmi plakať. Manžel zaregistroval už vtedy, že K. zrejme nie je v
poriadku, nevedel sa ovládať, nikoho nerešpektoval ani policajtov. Potom to bolo stále horšie a vyhrážky
pribúdali. Nikdy mu nič neurobili, nepovedali, počula, že manžel sa ho niekoľkokrát pýtal prečo to robí,

ale on reagoval svojsky, tými nadávkami. S jeho otcom nemali konflikt, zo začiatku ho vlastne ľutovala,
až dovtedy ako videla že počas K. reakcií (hádzania výkalov, kameňov a kade čoho) stojí vedľa neho
a fajčí, jeho matku nepoznala. Vedela, že K. je chorý, povedal im to jeho otec keď našli tie výkaly, lebo
najskôr kontaktovali jeho otca, nie políciu. K. otec hovoril, že sa to zmení, že je chorý, ale nič sa nestaloa ako dospieval bol stále horší a horší. Bála sa ho, lebo všetci susedia sú už od 08.00 hod. v práci a
ona tam bola sama. K. mal problémy aj so susedmi I., Ď., D. aj s p. N., ktorého aj napadol. Veľmi sa ho
bojí, lebo sa vyhráža zabitím, po záhrade behá s mačetou, s pištoľou, majú rozstrieľané rolety aj auto.

K. sa vyhrážal manželovi, že zabije jeho mamu, myslia si, že sa na niečo pripravuje. Dňa 14.06.2017
sa zas vyhrážal rozstrieľaním, mala z neho neskutočný strach a odišla do kancelárie, potom ho o chvíľu
videla ako u susedov vyšklbal zeleň a nejaké drevené laty a potom sa ukľudnil a išiel domov, mal asi
nervy, že na neho nereagovala, poslal na ňu aj hliadku, že mu vulgárne nadávala, ale ona vulgárne slová
nepoužíva. Policajti to boli preverovať a zistili, že klamal. Podávala na K. aj oznámenia, lebo sa ho bála

a aj potom, čo ho prepustili z väzby, keď prišiel do Chyzeroviec, lebo ten stav sa zhoršoval. Manžela
aj opľul a ona raz schytala blato do hlavy, čo po nej hodil. Nikto mu v čase skutku nič nehovoril, bolo
to asi iba kvôli tomu že existujú, nerozprávali s ním, nerobili žiadne gestá smerom k nemu, proste on
to jednoducho robil každý deň. V Chyzerovciach bol K. posledný krát v auguste aj v septembri 2017,
od decembra 2017 ho tam nevidela.

Svedok B.. G. R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že syn K. prišiel do jeho starostlivosti vo svojich
14 rokoch na základe dohody rodičov potvrdenej súdom. Syn si prestal rozumieť s mamou a hľadal
mužský vzor, v tom čase mal problémy aj v škole, súviselo to s diagnostikovaním syndrómu ADHD a bol
sledovaný aj školským pedagógom. Jeho prospech v škole bol veľmi dobrý, správanie primerané, mal
kamarátov,voľnýčastrávilakojehorovesníci.Keďsaprisťahovalknemu,muselsizvykaťnainépomery,

ktoré boli pre neho stresujúce, bol zvyknutý na veľkomesto a pobyt v dome na dedine bola veľká zmena,
jehorovesnícimaliinézáujmyprimeranéprostrediuvktoromžili.Vškoleskupinapedagógovnedokázala
pochopiť jeho špecifické prejavy správania, všimol si, že syn mal zhoršený stav, dostával sa do stresu,
prejavovalo sa to tým, že sa musel vyrozprávať, trpel vnútorne. K. skončil základnú školskú dochádzku,
presťahovali sa do mesta Levice, kde plánovali bývať a syn tam mal navštevovať strednú školu. Bývali v

prenajatom byte v Leviciach, jeho stav sa badateľne zhoršoval a v tom čase sa u neho začali prejavovať
tzv. rituály. Konzultoval to s odborníkmi, ktorí mu odporučili terapie, podstúpil rôzne psychologické testy,
kde vyšlo, že jeho intelektuálne vlastnosti sú priemerné až nadpriemerné a v manuálnych zručnostiach
je neobratný, až ťarbavý. Potom si susedia všimli synove rituály (opakoval zvuky na ktoré bol citlivý, mal
nutkanie dotýkať sa predmetov rukou, či nohou), išlo o obsedantno- kompulzívnu poruchu, iné osoby

mali dojem, že u syna ide o nekalé úmysly. Psychiatri mu doporučili jeho hospitalizáciu a tak syn strávil
prvý pobyt na detskej psychiatrii na Kramároch.
V tom čase kúpili rodinný dom v Zlatých Moravciach, kde sa nasťahovali 07.02.2013, bol to dom,
ktorý nebol dlhšie obývaný, mali ťažkosti s vodou, s kúrením. Syn zmenu bývania niesol negatívne,
navyše nemali funkčné WC, museli vykonávať potrebu v prírode, čím asi vzbudili dojem asociálov a

syn v dôsledku svojej diagnózy aj po stabilizácii pomerov vykonával túto potrebu naďalej v prírode,
ako dôsledok jeho poruchy. Suseda Č. pohľad na ich pozemok a jeho syna zmiatol a vytvoril si svoj
názor a podľa toho sa správal k jeho synovi, bral ho ako mentálne retardovaného na základe jeho
správania, ktoré nebolo ani urážajúce ani nebezpečné, ale mohlo byť maximálne neestetické. Syn sa mu
zdôveroval, že je tam človek, ktorý sa mu spoza plota vysmieva, prihovára sa mu akoby bol debil, čo ho

urážalo a viac krát sa voči tomu aj verbálne ohradil. Správanie p. Č. sa dostalo do istých konfrontačných
rovín, podľa schémy, že p. Č. urobil na syna nejakú grimasu, prípadne ho nevhodne oslovil, na čo syn
opätoval, ohradil sa primeraným spôsobom, možno tam padli aj nejaké vulgarizmy. Nadobudol pocit,
že p.Č. to vníma ako určitý druh rozptýlenia a zábavy, potom si našli v záhrade psie výkaly, ktoré
vzhľadom na polohopis mohli pochádzať z pozemku p. Č.. Samozrejme nikdy ho pri tej činnosti nevideli,

neboli priame dôkazy, že to vykonal p. O. Č.. Celé správanie p. Č. k jeho synovi bolo v jednej schéme,
provokácia zo strany p. Č., následne synova verbálna reakcia a tretí krok okamžité reagovanie p. Č. ako
útok na syna. Medzi tým tam vznikali konflikty s rodinou I., spočívajúce v nepochopení a odcudzovaní
jeho syna (p.I. zorganizovala niekoľko petícii s cieľom získať podpisy susedov za to, aby boli vysťahovaní
a odišli, lebo považovala jeho syna za nebezpečného). Syn mal problém s p. G. Z. a neskôr vznikli

problémy s p. D. a tak isto s p. Ď.. Syn nemal problémy s rodinou G., ani W.. Bolo pre nich šokom, keď
záležitosti ktoré sa opakovane vyšetrovali a boli najskôr riešené na priestupkovom oddelení sa zrazu
začali riešiť trestnej rovine, napriek tomu že išlo o obdobné konania. Približne v roku 2015 sa uskutočnilo
jeho stretnutie s p. Č. v priestoroch jeho firmy, kde priateľsky bezkonfliktne rozoberali situáciu ohľadne
syna a dva až tri dni po stretnutí mu volal syn, že bol fyzicky napadnutý p. Č. tak, že p. Č. hodil do

neho škridlu, nenavštívili lekára, urobili len fotodokumentáciu, p.Č. mu na to povedal, že mu ušli nervy.
Vlastnými očami videl minimálne tri konflikty zo strany p. poškodeného na jeho syna ( 1. p. Č. preskočil
svoj plot, tento si poškodil a veľmi rýchlo sa blížil ku synovi, keď ho zbadal, vrátil sa na svoj pozemok, 2.
syn bol na záhrade, p. Č. na svojom pozemku a urobil gesto s rukou pod bradou vyjadrujúce podrezanie,3. spolu so synom sa nachádzali na záhrade, syn tam vykonával pravidelné cvičenie, bola už tma a p. Č.
im začal svietiť do tváre, neprestal, tak radšej odišli). To boli také vypuklejšie situácie. Pán Č. si robil fotky
jeho syna a zrejme aj videá, ale syn nerobil nič také, čo by bolo potrebné fotiť. Bol svedkom situácií, kedy

jeho syn atakoval p. poškodeného, ale vždy išlo o reakciu, nepamätal si, že by syn začal prvý, použil
voči p. Č. vulgárne nadávky a prehodil psie výkaly na stranu p. Č. (oni našli za vedro takýchto výkalov a
syn prehodil možno 2 kúsky), ale pripustil, že sa na ich pozemok mohli dostať aj túlavé psy, otázne bolo
to množstvo výkalov, preto to oznámil polícii, aby to vyšetrila. Raz si p. W. vyrobil transparent, kde bolo
napísané slovo hovnivál, vystrkoval to a syn zareagoval nadávkami. V jeho prítomnosti o iných prejavoch

syna nevedel. V čase, keď mal syn konflikt s p. Č. dňa 27.01.2016 pri tom nebol, dňa 28.01.2016 bola
sobota, doma bol určite, ale nepamätal si ten deň. p. Č. mu nikdy nenaznačil svoju obavu zo synovho
správania.
ZLevícodišlipokonzultáciisodborníkmi,keďtítoskonštatovaližepotrebujúnejakúzáhraduakľudnejšie
prostredie. V Leviciach sa stalo, že susedia asi dva krát privolali políciu, keď syn vyklopkával na dvere
zvnútra, čo bolo v rámci jeho rituálov. Nevedel uviesť kto mohol spôsobiť poškodenia na majetku

poškodeného. Majú doma sadu kuchynských nožov aj mačetu, ktorá je určená na záhradnícke účely,
ale nevedel o tom, že by si syn nacvičoval bojové hmaty a seky s mačetou, nemal vedomosť, že by
spôsobil škodu na hospodárskych zvieratách, nevlastnia vzduchovú ani plynovú zbraň, videl u syna
prak, ale strieľal s ním iba na neobývané pozemky. Pripustil, že kamerovali pozemok p. Č., pretože
zaregistroval kameru aj na nehnuteľnosti p. Č. a potreboval to zadokumentovať, zaregistroval, že p. Č.

si zvýšil oplotenie, v istom čase si urobil aj dvere na svojom oplotení, a viac krát v noci púšťal psov.
Syn bol posledný krát hospitalizovaný od 28.10.2015 do 02.12.2015, prvý krát to bolo v roku 2013 a
ešte bol hospitalizovaný aj dva krát v roku 2014. Ďalšiu hospitalizáciu syna nepovažoval za potrebnú,
boli lekári ktorí to odporúčali aj takí, ktorí to neodporúčali. Po hospitalizácii syna došlo k jeho pacifikácii
liekmi, ale z druhého pohľadu vo vzťahu k susedom bol syn viac nervózny. Synovi vysvetľoval, aby sa

správal vhodne, výsledkom bolo to, že k slušným ľudom sa správal slušne a ktorí sa mu vysmievali,
k tým sa správal neslušne. Konflikty so susedmi konzultoval s lekármi, ktorí odporúčali odsťahovanie.
Syn predpísané lieky užíval podľa odporučenia lekára, ale reálne on pri tom nebol. Syn momentálne žije
u svojej matky v Bratislave na A.. Syna nikdy nepodnecoval, ani nenahováral na nevhodné správanie,
ale pripustil aj takú možnosť ako uviedla v svojom vyjadrení znalkyňa, že syn nemal správne vedenie.

Súd na hlavnom pojednávaní podľa § 270 odsek 2 Trestného poriadku prehral CD záznam z čl. 12a
predložený poškodeným s prepisom audionahrávky.

Postupom podľa § 269 Trestného poriadku boli na hlavnom pojednávaní prečítané listinné dôkazy

vzťahujúce sa k veci, záznamy o odložení veci (čl. 4-15, 51-62) z ktorých vyplynulo, že konanie K. R.
zo dňa 03.02.2016 (opakované prehadzovanie výkalov, strieľanie kameňov prakom na pozemok p.Č.),
konanie zo dňa 18.01.2016 (vulgárne nadávky, prehadzovanie rôznych vecí na pozemok p. Č. ), konanie
zo dňa 15.12.2015 (dráždenie psov, búchanie na oplotenie p. Č., vulgárne nadávky) konanie zo dňa
19.10.2015 (vulgárne nadávky, vyhrážky, odhaľovanie genitálii a pozadia), konanie zo dňa 20.08.2014

(hluk vo večerných hodinách a nadávky manželom Č.), konanie zo dňa 09.08.2014 (poškodenie plota p.
Č., vulgárne nadávky a prehadzovanie výkalov), konanie zo dňa 11.08.2014 (prehadzovanie výkalov na
oplotenie p. Č.) boli Okresným úradom Nitra podľa § 66 odsek 1 písmeno b) zákona SNR č. 372/90 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov odložené záznamom z dôvodu, že K. R. v dobe spáchania
skutku trpel duševnou poruchou, pre ktorú nemohol rozpoznať nebezpečnosť svojho konania, alebo

ovládať svoje konanie.
Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR (čl.67-77, 196-210) K. R. vyplynulo, že voči nemu
boli vedené aj iné priestupkové konania (okrem hore uvedených), za konanie zo dňa 23.12.2015 (hrubé
správanie voči G. I., prehadzovanie kameňov a nadávky), za konanie zo dňa 25.10.2015 (rušenie
nočného kľudu výkrikmi, urážkami a hádzaním kameňov na A.. D.), za konanie zo dňa 24.10.2015

(nerešpektovanie výzvy verejného činiteľa - hliadky PZ, vulgárne, agresívne a arogantné správanie), za
konanie zo dňa 24.10.2015 (hádzanie štrku do brány a do A.. D.), za konanie zo dňa 23.10.2015(rušenie
nočného kľudu G. Ď., búchaním na kovový plot, hádzaním kameňov na strechu, vulgárnymi nadávkami)
za konanie zo dňa 21.10.2015 (opakované kopanie do brány A.. D. ), za konanie zo dňa 19.10.2015
(hádzanie kameňov do ohrady a brány rodinného domu, vulgárne nadávky a opakované ukazovanie

holého pozadia A.. D.), za konanie zo dňa 18.10.2015 (opakované hádzanie kameňov do psov a do
brány A.. D.), za konanie zo dňa 23.09.2015 (fyzické napadnutie maloletého G. I.), za konanie zo dňa
08.09.2015 (vyhrážky voči A.. D.), za konanie zo dňa 16.08.2015 (vyhrážky a vulgárne nadávky voči G.
Ď., hádzanie kameňov a ovocia na jej pozemok), za konanie zo dňa 20.07.2015 (rušenie nočného kľuduA.. D.), za konanie zo dňa 20.07.2015 (vulgárne nadávky voči G. Z.), za konanie zo dňa 06.07.2015
(opakované vulgarizmy a pľuvanie na G. I.), za konanie zo dňa 28.06.2015 (nepravdivé oznámenie
na G. I.), za konanie zo dňa 03.12.2014 (hádzanie kamienkov a nadávky voči A.. D.), za konanie zo

dňa 20.11.2014 (opakované kopanie do brány A.. D.Š., spôsobenie škody na bráne), za konanie zo
dňa 25.10.2014 (vulgárne nadávky a vyrážky voči G. I., prehadzovanie výkalov), za konanie zo dňa
26.06.2014 (kopanie do brány A.. D., spôsobenie škody), za konanie zo dňa 19.06.2014 (útoky na psov
G. I. a A.. D.), za konanie zo dňa 04.02.2014 (vulgárne nadávky a vyrážky na F. I. a jej deti), pričom
všetky uvedené konania K. R. boli Okresným úradom Nitra záznamom odložené. Za konanie zo dňa

18.10.2014 kvalifikované ako priestupok voči občianskemu spolunažívania podľa § 49 odsek 1 písmeno
d) zákona SNR č. 372/90 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vyhrážky, schválnosti ) bol
riešený blokovou pokutou vo výške 20 eur OO PZ Zlaté Moravce.
Z lekárskych správ K. R. (čl.89-92) vyplynulo, že bol pedopsychiatricky sledovaný od predškolského
veku, pričom jeho porucha vyžadovala medikamentóznu liečbu a pravidelné kontroly v ambulancii u
psychiatra, podľa vyšetrení G.. H. z 10.02.2015, 09.12.2014, 18.09.2014 bol dlhodobo sledovaný pre

pervazívnu vývojovú poruchu, bol nastavený na primeranú terapiu, otec bol poučený o výchovnom
vedení a režime.
Podľa znaleckého posudku psychiatričky G.. G. D. (čl.93-118) spracovaného v inej trestnej veci vedenej
za skutok zo dňa 08.02.2015 pod ČVS: ORP-345/ZM-NR-2015 pre prečin nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno e) Trestného zákona, boli rozpoznávacie a ovládacie

schopnosti obvineného K.. R. v čase spáchania trestného činu vymiznuté, trpel pervazívnou vývojovou
poruchou a Aspergerovým syndrómom, pričom znalkyňa uviedla, že nebol schopný adekvátne chápať
zmysel trestného konania a navrhla mu uložiť ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou a
konštatovalatiež,že priobmedzovaníjehoritualizovanéhosprávaniaokolím,môže byťprijehozníženej
frustračnej tolerancii aj potencionálne nebezpečný pre spoločnosť.

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu (čl. 124-135) bolo zistené, že dňa 29.09.2016 bola vykonaná
ohliadka oplotenia na V. Č..XXX v Zlatých Moravciach a jej priebeh bol fotograficky zadokumentovaný.
Podľa odpisu z registra trestov (čl.195,269,306) obžalovaný nemá záznam v registri trestov. Podľa
priebežnej správy o probácii (čl.247-248) vypracovanej PaMÚ Okresného súdu Bratislava III., ktorá je
nad obžalovaným realizovaná podľa rozhodnutia Krajského súdu v Nitre pod sp. zn. 2Tpo/49/2017 (v

inej trestnej veci v prípravnom konaní) K.. R. sa zúčastňuje probačného dohľadu, uložené obmedzenia
a povinností dodržiava, D.. O. Č. opakovane oznamoval PaMÚ, že p. R. mu znovu vulgárne nadával
a hádzal kamene na pozemok. K.. R. označil vyjadrenia a oznámenia p. O. Č. za tendenčné. Dňa
10.12.2017 ospravedlnil p. R. svoju neúčasť na probácii z dôvodu odcestovania do Škótska, žiadal
odstúpenie probácie do Škótska, prípadne jej zrušenie.

Súd oboznámil na hlavnom pojednávaní aj písomnosti a fotografie predložené obhajobou (čl.282-294),
oznámenie poškodeného, vyjadrenie C.. T., fotografie poškodeného, oplotenia, tela obžalovaného,
fotografie poškodeného a jeho psa, poškodeného a p. Z. na pozemku R., fotografie z videozáznamu
a tiež fotografie výkalov, oplotenia, pozemku a poškodení domových súčastí predložené do spisu
poškodeným (čl.299-305)

Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 11Ps/48/2015 súd zistil, že podnet na začatie
konania o pozbavenie spôsobilosti K.. R. a vydanie predbežného opatrenia na jeho umiestnenie do
PN Veľké Zálužie bol na Okresný súd Nitra podaný dňa 06.10.2015 jeho susedmi z mestskej časti
V., súd si vyžiadal ako podklad k rozhodnutiu príslušné výpisy, lustrácie, priestupkové spisy, lekárske
správy, záznamy, správy o povesti, a vyjadrenie Mesta Zlaté Moravce, pričom doposiaľ nebolo vo veci

rozhodnuté.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp.zn. 21Tp/81/2017 súd zistil, že Okresná prokuratúra Nitra
podávala dňa 04.07.2017 návrh na vzatie K.. R. do väzby pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa §
360 odsek 1, odsek 2 písmeno a),b) Trestného zákona zo dňa 02.07.2017, súčasťou spisu je zápisnica
o výsluchu obvineného K.. R., rozhodnutie Okresného súdu Nitra o vzatí obvineného do väzby, sťažnosť

obvineného a uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 2 Tpo/49/2017, ktorým nadriadený súd rozhodol
o nahradení väzby obvineného probačným dohľadom s uložením primeraných povinností a obmedzení,
v spise sa tiež nachádzala priebežná správa z probácie, záznamy o priestupku, oznámenie o zmene
miesta pobytu obvineného.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na
starostlivom zvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich vzájomných súvislostiach, nezávisle
od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán, rešpektujúc pri tom
základné zásady Trestného poriadku.Na základe vykonaného dokazovania súd rozhodol tak, že uznal obžalovaného za vinného zo
skutku uvedeného v obžalobe Okresnej prokuratúry Nitra, nakoľko bolo dostatočným spôsobom a

bez dôvodných pochybností preukázané, že skutok sa stal, má znaky žalovaného prečinu a že tento
zavinene spáchal obžalovaný, ktorý svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty
prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona, tak po stránke subjektívnej
aj objektívnej, pretože protiprávnym konaním porušil záujem chránený zákonom. Z hľadiska posúdenia
materiálneho korektívu súd obligatórne vyhodnocoval aj závažnosť žalovaného prečinu (spôsob

spáchania, následok, okolnosti spáchania, mieru zavinenia, pohnútku) a po komplexnom vyhodnotení
týchtokritériíneaplikovalnakonanieobžalovanéhomateriálnykorektív(§10odsek2Trestnéhozákona),
ale ustálil, že závažnosť konania obžalovaného bola vyššia ako nepatrná, teda z hľadiska závažnosti
išlo o trestný čin.
Objektom trestného činu nebezpečného vyhrážania sú primárne medziľudské vzťahy a právo na
ochranu jednotlivca, aby nebol vystavený závažným vyhrážkam. Subjektom tohto trestného činu môže

byťktorákoľvektrestnezodpovednáosobaahmotnýmpredmetomútokuosoba,ktorájeschopnávnímať
a rozumieť vyhrážke. Znakom objektívnej stránky trestného činu nebezpečného vyhrážania je „vyhrá-
žanie“, obsahom ktorého je hrozba smrťou, ťažkou ujmou na zdraví, alebo inou ťažkou ujmou, ktorá
je spôsobilá vzbudiť u poškodeného dôvodnú obavu, teda vyšší stupeň tiesnivého pocitu zo zla, kto-
rým mu bolo vyhrážané. Následkom protiprávneho konania obžalovaného je potom pôsobenie samotnej

vyhrážky na poškodeného. Vyhrážka predstavuje vyjadrenie toho, že páchateľ spôsobí poškodenému
nejakú ujmu - alternatívne smrť, ťažkú ujmu na zdraví alebo inú ťažkú ujmu. Aby išlo o dokonaný trestný
čin, musí byť osoba, na ktorú má vyhrážka pôsobiť v takom stave, aby dokázala vyhrážku vnímať. Pri
vyhrážke je však irelevantné, či má byť jej obsah naplnený ihneď po jej vyslovení alebo až v budúcnosti
(určitejaleboneurčitej).Vyhrážkavšakmusíbyťprednesenátakýmspôsobom,resp.zatakýchokolností,

že môže vzbudiť dôvodnú obavu z jej naplnenia, resp. z naplnenia nejakého jej variantu. Pre naplnenie
subjektívnej stránky trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona
sa vyžaduje úmyselné zavinenie, ktoré sa musí vzťahovať na všetky znaky skutkovej podstaty, pričom
úmysel musí smerovať k takému spôsobu vyjadrenia vyhrážky, aby bol spôsobilý vyvolať dôvodnú obavu
z tejto vyhrážky.

Pri posudzovaní otázky, či bolo vyhrážanie obžalovaného spôsobilé v poškodenom vzbudiť dôvodnú
obavu, súd prihliadol na všetky konkrétne okolnosti prípadu, na povahu vyhrážky, na fyzické a
charakterové vlastnosti obžalovaného, poškodeného, na ich vzájomný vzťah aj na to, ako sa obžalovaný
pri vyhrážaní správal.

Obžalovaný v prípravnom konaní spáchanie žalovaného skutku rozhodne popieral, na svoju obhajobu
tvrdil, že poškodený si všetko vymyslel a jeho cieľom bolo dosiahnuť jeho trestné stíhanie, že vyhrážky
smerom k poškodenému nevyslovil a pán Č. nemá obavu o svoj život, pretože naďalej chodieva okolo
ich pozemku, zastrašuje ho, provokuje ho, hádže kamene a výkaly na ich pozemok. Obžalovaný bol
usvedčovaný zo spáchania skutku priamo výpoveďou svedka poškodeného, výpoveďou svedkyne O.

Č., sčasti aj výpoveďou svedka B.. R., záznamom na CD, listinnými dôkazmi založenými v spise a
podporne aj znaleckým posudkom G.. A.. Z týchto dôkazov mohol súd bezpečne ustáliť, že poškodený
a obžalovaný mali medzi sebou susedský konflikt, ktorý sa vytvoril po nasťahovaní obžalovaného do
susedstva poškodeného. Ritualizované, medikamentózne netlmené správanie obžalovaného (majúce
pôvod v diagnóze obžalovaného) postupne v mieste jeho bydliska prekročilo únosnú a prípustnú

mieru a dospelo do štádia, ktoré už začalo poškodeného minimálne obťažovať čo sa prejavilo v tom,
že ešte v roku 2014 podal prvé oznámenie o správaní obžalovaného, obsahujúce zákonné znaky
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, na políciu. Z výpisu Ústrednej evidencie priestupkov však
vyplynulo, že pred oznámeniami poškodeného boli už evidované aj iné obdobné oznámenia susedov
obžalovaného, menovite A.. D., p. I. a následne p. Z. a p. Ď. (všetko susedia obžalovaného) pre

podozrenia zo spáchania priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu z čoho vyplynulo, že postup
poškodeného pri oznamovaní zvláštneho správania obžalovaného nebol ojedinelou susedskou reakciou
a teda ani vymyslenou legendou, ktorá mala poškodiť obžalovanému. Je však potrebné podotknúť,
že tieto oznámenia na obžalovaného boli záznamom odložené, z dôvodu že orgány príslušné na
konanie o priestupkoch akceptovali vyjadrenie G.. H., ošetrujúcej lekárky K.. R., že tento je liečený pre

pervazívnu vývojovú poruchu a môže nesprávne chápať sociálne interakcie a reagovať aj neprimeraným
spôsobom. Znalkyňa G.. D. spracovala v inej veci na K.. R. znalecký posudok v roku 2016 a uviedla
v ňom, že rozpoznávacie a ovládacie schopnosti K.. R. boli v čase spáchania konkrétneho skutku
(zo dňa 08.02.2015), vo vzťahu ku ktorému spracovala posudok, vymiznuté. Všetky priestupkovékonania obžalovaného boli takýmto spôsobom (s výnimkou jedného, v ktorom bol postihnutý blokovou
pokutou) postupne odložené, pričom konanie K.. R., ktoré susedov vrátane poškodeného prinajmenšom
obťažovalo, pokračovalo až do obdobia, kedy súd rozhodoval o jeho vzatí do väzby v konaní vedenom

na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 21Tp/87/2017 (júl 2017), z čoho je evidentné, že až hrozba
trestného stíhania a obmedzenia jeho osobnej slobody zamedzila ďalšiemu konaniu obžalovaného voči
poškodenému a iným susedom a nešlo teda z jeho strany len o výlučne chorobou vyvolané prejavy
správania, ktoré by u obžalovaného nebolo možné regulovať. Úvahy súdu v tomto smere potvrdzuje
aj vyjadrenie svedka B.. R., ktorý vyjadril prekvapenie, že všetky konania jeho syna boli riešené

doposiaľ ako priestupky (záznamom odložené) a až následne sa začali riešiť v trestnoprávnej rovine. V
neposlednomradezobsahusvedeckejvýpovedesvedkyneI.,ktoráB..R.vypomáhalasostarostlivosťou
o syna, vyplynulo, že obžalovaný svoje správanie dokázal regulovať, pri ich každodennom kontakte
nebola svedkom žiadnych problematických prejavov správania obžalovaného a neregistrovala ani
žiadne provokácie obžalovaného zo strany poškodeného.
Poškodený v dôsledku konania obžalovaného kontaktoval aj otca obžalovaného s požiadavkou na

usmernenie syna, no k náprave, alebo regulácii jeho správania nedošlo napriek tomu, že podľa
záznamov z lekárskych správ K.. R. bol nastavený na terapiu a otec obžalovaného bol pri
návštevách lekárky G.. H. poučený o výchovnom vedení a režime syna a mal aj dostatok skúseností
z predchádzajúceho miesta bydliska o reakciách okolia na správanie syna. Podľa vyjadrenia svedkyne
O. Č. bol otec obžalovaného občas aj prítomný pri synovom správaní, ale nereguloval ho, čo svedčí

aj vyjadreniu znalkyne, že obžalovaný nemal od svojho otca správne vedenie, alebo usmernenie.
Obžalovaný spočiatku prehadzoval na pozemok poškodeného rôzne veci (napr. výkaly, kamene), kopal
do brány, strieľal z praku a postupne prešiel do vulgárnych verbálnych prejavov smerom k poškodenému
a jeho manželke, čo ešte v poškodenom okrem hnevu a pohoršenia nevyvolávalo zásadné obavy. K
prelomu došlo potom, čo sa obžalovaný veľmi emotívne a opakovane vyjadril, že ho dobodá, rozštvrtí

mačetou a zaškrtí a v určitom čase poškodený aj zaregistroval, že obžalovaný nacvičuje rôzne pohyby
a ataky s mačetou. Poškodený vyjadril presvedčenie, že v priamom kontakte s obžalovaným (chlap
voči chlapovi) by sa fyzicky ubránil ataku obžalovaného, ale hrozba použitia mačety a spôsob prejavu
obžalovaného ho skutočne vyplašili a vtedy už nadobudol aj skutočnú obavu z vyhrážok obžalovaného,
že by mohol vyhrážky o jeho fyzickej likvidácii aj naplniť. V rámci prežívaných obáv a s ohľadom aj

na svoju rodinu a jej ochranu realizoval ochranné opatrenia na svojom pozemku. Eliminoval prítomnosť
svojich detí na pozemku firmy, vybudoval ochranné priečky, vysoký zákaznícky pult, cvičil psa na
obranárskyvýcvik,začalnosiťplynovúpištol,učilmanželkuzaobchádzaťsplynovoupištolou,zabezpečil
jej slzný sprej, vybudoval pevný plot a rozšíril výbeh pre strážnych psov. Všetky tieto opatrenia boli
dôsledkom dôvodnej obavy poškodeného z verbálnych prejavov obžalovaného. Obrana obžalovaného,

že poškodený sa ho nebojí, lebo chodí okolo ich domu a provokuje ho bola súdom vyhodnotená
ako obrana účelová a nepresvedčivá, pretože pohyb poškodeného po ulici (počas prevádzky firmy) je
prirodzenou súčasťou jeho života a fungovania jeho firmy, ale ochranné opatrenia, ktoré urobil jeho
dôvodné obavy z konania a vyhrážok obžalovaného iba potvrdzujú. Je potrebné tiež podotknúť, že
poškodený býval s rodinou v Machulinciach a v Chyzerovciach sa zdržoval len počas prevádzkových

hodín firmy, napriek tomu po vyhrážkach obžalovaného voči nemu a jeho rodine začal so psom v noci
hliadkovať aj v mieste bydliska.
Súd sa z hľadiska trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného zaoberal aj skutočnosťou, ktorú
alternatívne uviedla znalkyňa v znaleckom posudku, že obžalovaný mohol byť k svojmu konaniu
vyprovokovaný a v takom prípade by boli jeho ovládacie schopnosti vymiznuté. V konaní však nebolo

žiadnym relevantným dôkazom preukázané, že by poškodený v uvedené konkrétne dni, kedy malo
dôjsť ku skutku, akýmkoľvek aktívnym spôsobom provokoval obžalovaného, čo potvrdila aj manželka
poškodenéhoprítomnápridruhomčiastkovomútokuobžalovaného.Zoznaleckéhoposudkutiežnaopak
vyplynulo, že obžalovaný v čase spáchania skutku bol ambulantne liečený u G.. G., ale žiadne lieky,
ktoré by tlmili jeho afektívnu výbušnosť a sklon k afektívnym reakciám neužíval, napriek tomu, že už bol

opakovane hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení. Znalkyňa sa v posudku vyjadrila, že obžalovaný
bolschopnývnímaťzmyseltrestnéhokonaniaamalvčaseskutkuzachovanérozpoznávacieschopnosti.
Znalkyňa pracovala aj s informáciami zo znaleckého posudku G.. D., ale neakceptovala jej závery
s odôvodnením, že išlo o iný trestný čin obžalovaného. Rozdielne závery v znaleckých posudkoch
znalkyňa konzultovala aj s ošetrujúcou lekárkou obžalovaného G.. H. a zhodne skonštatovali, že

obžalovaný vedel čo robí a nebolo možné do budúcnosti vylúčiť u neho ani fyzickú agresiu, čo však
bude závisieť najmä od jeho rodinného zázemia a jeho správneho vedenia, pretože obžalovaný trpí aj
poruchouosobnostiavďakatejtoporucheosobnostimáajagresívnuvýbavu,pretoznalkyňapovažovala
za dôležité medikamentózne tlmenie obžalovaného počas odporúčanej ambulantnej liečby.Trestný čin nebezpečného vyhrážania je už svojím charakterom trestným činom, pri ktorom nemožno
očakávať viacero svedkov, spravidla sa deje výlučne medzi páchateľom a poškodeným. Bolo preto
dôležité v konaní posúdiť aj hodnovernosť výpovede poškodeného aj obžalovaného. V danom prípade

bola výpoveď poškodeného presvedčivá, logická, pričom konanie obžalovaného podrobne popísal a
jeho výpoveď korešpondovala aj s výpoveďou svedkyne O. Č., prítomnej pri jednom čiastkovom
útoku obžalovaného. Súd vo vzťahu k hodnoteniu výpovede poškodeného konštatoval, že táto bola
kompaktná, v podstatných okolnostiach skutku nemenná, bez akýchkoľvek vnútorných protirečení a
rozporov. Obžalovaný poškodenému vulgárne nadával a vyhrážal sa mu veľmi emotívnym spôsobom

likvidáciou. Takýmto správaním a konaním obžalovaný vzbudil u poškodeného dôvodnú obavu a strach,
že svoje vyhrážky uskutoční. Poškodený poznajúc chorobu obžalovaného, spôsoby jeho správania a
pozorujúc tréningové seky s mačetou nadobudol dôvodné presvedčenie, že vyhrážky obžalovaného
môžu nadobudnúť aj reálnu podobu, preto konanie obžalovaného oznámil na polícii a podal trestné
oznámenie. V kontexte hore uvedeného výpoveď svedka B.. R., otca obžalovaného bola vyhodnotená
súdom ako tendenčná, pretože dôsledne neuvádzal všetky skutočnosti týkajúce sa zdravotného stavu

a prejavov jeho syna voči poškodenému a navyše ako príčinu konfliktov označil prioritne a jednostranne
samotného poškodeného.
Súd konanie obžalovaného vyhodnotil z hľadiska úmyslu podľa § 15 písmeno b) Trestného zákona ako
úmysel nepriamy, keď obžalovaný vedel, že svojím konaním môže ohrozenie zákonom chráneného
záujmu spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobí bol s tým aj uzrozumený, berúc pri tom do úvahy okolnosti,

za akých obžalovaný skutok spáchal a tiež skutočnosť, že neexistovali pochybností o zachovaní jeho
rozpoznávacích schopností v čase skutku a vyhodnotil konanie obžalovaného ako závažné a škodlivé
pre spoločnosť, pretože toto konanie predstavovalo neakceptovateľné zhoršovanie pokojného života
poškodeného, pričom miera závažnosti tohto skutku bola vyššia ako nepatrná ( § 10 odsek 2 Trestného
zákona). Zo všetkých hore uvedených dôvodov, po vykonanom dokazovaní súd uznal obžalovaného

za vinného skutkovo aj právne podľa obžaloby tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Vo vzťahu k návrhom obhajoby na doplnenie dokazovania súd považuje za potrebné konštatovať,
že odmietol vykonať dôkaz výsluchom právneho zástupcu obžalovaného v priestupkových konaniach,
pretože tento vzhľadom na ostatné vykonané dôkazy (listinné dôkazy) nepovažoval za nevyhnutný pre
svoje rozhodnutie.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek
4 Trestného zákona a bral tak do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného ako aj možnosť jeho
nápravy.

Účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných
odradí od páchania trestných činov a je aj vyjadrením morálneho odsúdenia páchateľa spoločnosťou.
Osobu páchateľa pri ukladaní trestu bolo potrebné hodnotiť vo všetkých súvislostiach a pri jeho
hodnotení nebolo možné obísť ani možnosti jeho nápravy. Trest musí byť úmerný k spáchanému

trestnému činu, pričom úmernosť trestu určuje pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy.
Súd prihliadol pri ukladaní trestu u obžalovaného na jeho osobné pomery, ale aj na zistenie, že
nebol doposiaľ trestaný súdom Slovenskej republiky, bol jeden krát priestupkovo postihnutý. Z hľadiska
jeho osobných pomerov súd zobral do úvahy aj diagnózu obžalovaného vyplývajúcu zo znaleckého
posudku znalkyne, ktorá síce nemala vplyv na príčetnosť obžalovaného, ale ovplyvnila spáchanie

trestného činu. Pri výpočte do úvahy prichádzajúcej výmery trestu odňatia slobody vychádzal súd
zo základnej trestnej sadzby uvedenej v § 360 odsek 1 Trestného zákona (až na jeden rok), po
komplexnom vyhodnotení osobných pomerov súd obžalovanému priznal poľahčujúcu okolnosť uvedenú
v § 36 písmeno c) Trestného zákona, že spáchal trestný čin v spojitosti s negatívnymi dôsledkami
svojej choroby, zároveň však u obžalovaného nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37

Trestného zákona. Takýmto výpočtom bol pomer poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností u
obžalovanéhostanovenýpomerom1:0.Poaplikáciiustanovenia§38odsek2,odsek3priprevažujúcom
pomere poľahčujúcich okolností, súd upravil a znížil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu a
mal obžalovanému ukladať trest v rozmedzí takto vypočítanej sadzby až do 8 mesiacov. Nakoľko však
osobné pomery a osoba obžalovaného neodôvodňovali potrebu uloženia nepodmienečného trestu,

prípadne alternatívneho trestu, uložil mu súd trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace a jeho výkon
obžalovanému podmienečne odložil, pričom na jeho prevýchovu a nápravu určil skúšobnú dobu v
trvaní dvanásť mesiacov s presvedčením, že takto uložený trest je zákonný a spravodlivý a zabezpečí
dostatočne aj ochranu spoločnosti.Popri podmienečne odloženom treste odňatia slobody uložil súd obžalovanému v súlade so závermi
znaleckého posudku a odporúčaním znalkyne ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou a
tiež primeranú povinnosť, spočívajúcu v príkaze nepriblížiť sa k poškodenému na vzdialenosť menšiu

ako päť metrov, nezdržiavať sa v blízkosti jeho obydlia, nekontaktovať ho telefonicky, písomne a
ani akoukoľvek inou formou, pretože z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi
obžalovaným a poškodeným naďalej môže pretrvávať animozita, keďže podávali navzájom na seba
rôzne podania a trestné oznámenia. Cieľom takto uloženej povinnosti je zabránenie vzájomnému
kontaktu obžalovaného a poškodeného a ochrana poškodeného pred prípadným protiprávnym konaním

obžalovaného.

Takto uložený trest podľa presvedčenia súdu napĺňa účel trestu v súlade s ustanovením § 34 Trestného
zákona, kedy súd pri ukladaní trestu dôkladne hodnotil nielen osobu obžalovaného, jeho osobné pomery
a možnosť jeho nápravy, ale dbal najmä na to, aby trest bol uložený so zreteľom na zabránenie v páchaní
ďalšej trestnej činnosti a aby usmernil obžalovaného viesť riadny život. Trest uložený obžalovanému

plní zákonom požadovanú ochrannú funkciu, pretože obmedzuje obžalovaného, zároveň mu vytvára
podmienky pre vedenie riadneho života a plní tak aj výchovnú funkciu. Súd dospel k záveru, že uložený
trest je zákonný a spravodlivý, bude postihovať najmä obžalovaného a zároveň v rámci generálnej
prevencie je signálom smerom k spoločnosti, že konanie presahujúce rámec zákona nie je v rámci
medziľudských vzťahov prípustné ani tolerovateľné.

Súd o náhrade škody nerozhodoval, pretože poškodený si v trestnom konaní neuplatnil žiadny nárok
na náhradu škody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto
práva výslovne vzdal.