Decision was made at the court Krajský súd Trnava
Judgement was issued by Mgr. Jozef Mačej
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/82/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2615209012
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2615209012.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Daniela
Ilavského a Mgr. Michala Novotného v právnej veci žalobkyne: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpená splnomocnenkyňou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: K. W., nar. X. K. XXXX, bytom U. XXX/
XX, I., o zaplatenie 1.796,23 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Senica z 21. februára 2018 č.k. 11C/449/2015-118, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .
II. Žalovanej sa priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu účelne vynaložených trov odvolacieho konania
v celom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom č.k. 11C/449/2015-118 z 21. februára 2018 súd prvej inštancie výrokom I.
žalobu zamietol a výrokom II. žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie
odôvodnil právne použitím ust. § 1, § 2, § 9 a § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, § 100 ods. 1, § 101 ods. 1, § 517, § 524 ods. 1 a ods. 2, § 565 O.z. (zákon č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy), § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa a § 497 ObZ (zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy).
2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázaný tento s k u t k o v ý s t a v :
2.1 Právna predchodkyňa žalobkyne (VÚB , a.s. Bratislava) sa svojou žalobou domáhala, aby súd
zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1.806,23 eur, úrokov z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo
sumy 1.806,23 eur od 16.9.2015 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa
13.9.2011 uzatvorila so žalovanou Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty Quatro, na
základe ktorej sa zaviazala poskytnúť žalovanej kreditnú kartu so schváleným úverovým rámcom vo
výške 900 eur a bola povinná pôvodnému žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 30 eur.
Žalovaná si neplnila svoje povinnosti vyplývajúce jej zo Zmluvy a jej platobnú disciplínu sa nepodarilo
obnoviť ani po viacerých pokusoch pôvodného žalobcu.
2.2 Podaním doručeným súdu dňa 5. novembra 2015 vzala žalobkyňa žalobu späť o zaplatenie
sumy 10 eur s príslušenstvom. Súd konanie v tejto časti zastavil.2.3 Z výpisu z Bankomatky Quatro je zrejmé, že ako úverový rámec je tu uvedená suma 900 eur,
štandardná úroková sadzba 1,90 % p.m. /22,80 % p.a., sankčná úroková sadzba : 5,05 % p.a.,
štandardná splátka 30 eur, konečný stav/ povinná splátka na úhradu v sume 1.796,23 eur so splatnosťou
do 15.9.2015, uvedený aj konečný stav k 31.8.2015 v sume 1.806,23 eur. Celkovo debetné transakcie
spolu s úrokmi a poplatkami predstavovali sumu - 2.543,23 eur. Žalovanou realizované úhrady boli do
podania žaloby vo výške 737 eur. Po podaní žaloby žalovaná zaplatila ešte sumu 10 eur (v ktorej časti
spolu s príslušenstvom vzal žalobca žalobu späť).
2.4 Listom zo dňa 2. novembra 2012 spoločnosť Consumer Finance Holding oznámila žalovanej, že
z dôvodu, že sa nepodarilo obnoviť jej platobnú disciplínu, pristúpili k vyhláseniu predčasnej splatnosti
dlžného zostatku na kreditnej karte Bankomatka Quatro vo výške 1.139,06 eur. Žalobkyňa preukázala
súdu, že tento list žalovaná prevzala dňa 8.11.2012.
2.5 Okresný súd Senica uznesením č.k. 11C/449/2015-32 zo dňa 18. februára 2016, ktoré nadobudlo
právoplatnosťdňa16.3.2016pripustil,abynamiestopôvodnejžalobkyne vstúpiladokonania žalobkyňa,
s.r.o., nakoľko v priebehu konania, na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.11.2015,
uzatvorenej medzi pôvodnou žalobkyňou a žalobkyňou došlo k postúpení pohľadávky, ktorá
je predmetom žaloby na žalobkyňu.
2.6 V konaní pred súdom prvej inštancie vzniesla žalovaná námietku premlčania žalovanej sumy, pričom
rozhodnutie vo veci ponechala opätovne na úvahe súdu.
2.7 Z takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzavrel, že žaloba nebola podaná
dôvodne. Žalobkyňa predloženými listinnými dôkazmi preukázala, že dňa 13.9.2011 uzatvorila
predchodkyňa žalobkyne so žalovanou zmluvu o vydaní a používaní kreditnej karty, v ktorej je uvedený
predschválený úverový rámec vo výške 900 eur. Podľa výpisu žalovaná v období od 30.9.2011 do
31.8.2015 vykonala výbery v hotovosti v celkovej sume 940 eur, naposledy dňa 19.12.2011 v sume 40
eur a uhradila sumu 747 eur, z toho 10 eur po podaní žaloby. Uzavretá úverová zmluva je zmluvou
o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy),
v dôsledku čoho musí byť podriadená režimu zákona o spotrebiteľských úveroch; uzavretá úverová
zmluva nie je vylúčená z pôsobnosti citovaného zákona.
2.8 Pri posudzovaní, či zmluva obsahuje náležitosti vymedzené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch súd zistil, že tieto náležitosti sú síce v žiadosti uvedené v článku V,
avšak podľa citovaného § 53c Občianskeho zákonníka nesmie byť predmet a cena v spotrebiteľskej
zmluve vyhotovenej písomne uvedená menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu
zmluvy a označení jej častí, pretože zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná.
Z obsahu žiadosti podpísanej žalovaným (ktorá sa po schválení stala zmluvou o vydaní a používaní
kreditnejplatobnejkarty)vyplýva,žepredmetzmluvyjeuvedenýoveľaväčšímpísmomakocena,pričom
v prípade poskytnutia úveru je potrebné za cenu považovať celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť a v tomto prípade pri úverovom rámci 900 eur bola celková čiastka vypočítaná na sumu 1.431,27
eur a teda náklady spotrebiteľa mali predstavovať sumu 531,27 eur, pričom tieto údaje sú v žiadosti
uvedené nepomerne menším písmom ako iná časť zmluvy. Z uvedených dôvodov bolo potrebné zmluvu
uzatvorenú v rozpore s ustanovením § 53c Občianskeho zákonníka považovať za neplatnú,
preto vznikol žalobkyni nárok iba na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré spočívalo vo vyčerpaní
finančnej čiastky v celkovej výške 940 eur. Žalovaná by bola teda povinná vrátiť žalobkyni uvedenú
sumu, pričom doposiaľ zaplatila sumu 747 eur. Rozdiel teda predstavuje sumu 193 eur.
2.9 Súd však posúdil nárok žalobkyne aj s poukazom na § 5 b zák. č. 250/2007 Z.z. (platný v čase
vyhlásenia rozsudku) ako i zohľadnil na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej a dospel
k záveru, že ani v časti, na ktorú by mala žalobkyňa nárok, t. j. ohľadom zaplatenia sumy 193 eur s
príslušenstvom, nie je možné žalobe vyhovieť, pretože je tento nárok premlčaný. Premlčanie v danej
veci, keďže úverová zmluva je neplatná podľa § 53 c O.z. nie je možné počítať od nasledujúceho
dňa od zosplatnenia úveru (19.11.2012), ale jednotlivé sumy, ktoré žalovaná čerpala sa premlčovali v
dvojročnej premlčacej lehote. Posledný výber uskutočnila žalovaná dňa 19.12.2011 (zvyšok v sume 900
eur ešte predtým dňa 29.9.2011), pričom žaloba bola podaná na súd dňa 29.10.2015. Premlčacia lehota
na vydanie bezdôvodného obohatenia je dvojročná a uplynula ohľadom sumy 900 eur dňom 30.9.2013
a ohľadom sumy 40 eur dňom 20.12.2013.2.10 Pokiaľ ide o vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, žalobkyňa nepreukázala súdu, že by
mimoriadna splatnosť úveru bola medzi účastníkmi zmluvného vzťahu dohodnutá., pričom čl. X OP,
na ktorý poukazovala žalobkyňa upravuje len podmienky zániku Zmluvy, nie dohodu o vyhlásení
mimoriadnej (predčasnej) splatnosti tak ako to má na mysli ustanovenie § 565 O.z.
2.11 Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu v časti, v ktorej na žalobe žalobca zotrval, t. j. v sume
1.796,23 eur aj s príslušenstvom ako nedôvodnú z dôvodu premlčania zamietol. Z tých istých dôvodov
súd zamietol žalobu aj v časti príslušenstva.
2.12 O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanej, ktorá mala v konaní úspech
náhradu trov konania nepriznal, nakoľko tejto žiadne trovy nevznikli a ani žiadne nežiadala.
3. Včas podaným odvolaním sa žalobkyňa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa ust. § 389 ods. 1 C.s.p. (zákon č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení účinnom od 1. júla 2016, ďalej len „C.s.p.“), alternatívne
napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že odvolací súd žalobe v celom rozsahu vyhovie. Podľa názoru
žalobkyne rozhodnutie súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Poukazuje na to, že neplatnosť právneho úkonu (zmluvy) podľa ust. § 53c Občianskeho
zákonníka sa musí dotýkať podstatných náležitosti zmluvy, avšak úrok z omeškania nie je nevyhnutnou
náležitosťou zmluvy. Pokiaľ aj súd prvej inštancie považoval dohodu zmluvných strán o úrokoch za
neplatnú, mohol za neplatnú označiť len túto časť zmluvy, čo však nemá za následok neplatnosť celej
zmluvy. Pokiaľ mal súd za to, že dohoda o úrokoch je neprimeraná, nemusel na predmetné zmluvné
ustanovenie prihliadať a predmetný nárok mohol posúdiť ako bezúročný. Uviedla tiež, že pre platnosť
zmluvyospotrebiteľskomúvereniejenedodržanienáležitostípodľa§9ods.2zákonaospotrebiteľských
úveroch sankcionovaná neplatnosťou, ale len bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou. Vzhľadom na to
nemožno uplatnený nárok posudzovať ako nárok z titulu vzniku bezdôvodného obohatenia.
4. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila, ani sama odvolací návrh nepodala.
5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „C.s.p.“), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania
pripúšťal (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§
127 a § 365 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2
C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 C.s.p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej
tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k
záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je v
odvolaním napadnutej zamietajúcej časti ako aj v časti rozhodnutia o trovách konania vo výroku vecne
správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p.
7. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 11. septembra 2018 (§ 219 ods. 1, 3 C.s.p. v spojení
s § 378 ods. 1 C.s.p.).
8. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 11C/449/2015 je po čiastočnom
späťvzatí zaplatenie sumy 1.796,23 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.796,23
eur od 16.9.2015 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania, to všetko z titulu vydania
bezdôvodného obohatenia z neplatného právneho úkonu, ktorým bola Zmluvy o úvere zo dňa 13.9.2011
uzatvorenej právnou predchodkyňou žalobkyne (VÚB, a.s.) a žalovanou. Predmetom odvolaciehokonania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu, ktorým bola žaloba žalobkyne v celom
rozsahu zamietnutá.
9. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým
záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov a
pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na
vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné
vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre
ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.
Na zdôraznenie správnosti záverov súdu sa potom žiada dodať už len nasledovné:
10. V posudzovanej veci bolo nesporné, že Zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty
VÚB, a.s. uzatvorená právnou predchodkyňou žalobkyne a žalovanou dňa 13.9.2011 je
zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú je potrebné aplikovať ust. § 52 a nasl. O.z. v spojení s príslušnými
ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy.
11. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie v časti premlčania nároku z predmetnej zmluvy na
tom, že úverová zmluva je neplatná v zmysle ust. § 53c O.z., v dôsledku čoho bola žalovaná povinná
vydať bezdôvodné obohatenie, ktoré spočívalo vo vyčerpaní finančnej čiastky v celkovej výške 940
eur. Keďže žalovaná žalobkyni splatila čiastku v sume 747 eur, bola povinná žalobkyni zaplatiť len
rozdiel, čo predstavovalo 193 eur. Súd uzavrel, že v danom prípade sa jednotlivé sumy, ktoré žalovaná
čerpala premlčovali jednotlivo (nakoľko nebolo možné prihliadať na vyhlásenie predčasnej splatnosti)
v dvojročnej premlčacej lehote na vydanie bezdôvodného obohatenia, t.j. ohľadom sumy 900 eur
dňom 30.9.2013 a ohľadom sumy 40 eur dňom 20.12.2013. Keďže žaloba bola podaná na súde dňa
29.10.2015, teda po uplynutí premlčacej doby, nárok žalobkyne tak nebol dôvodný.
12. Podľa § 565 O.z. ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
13. V zmysle vyššie uvedeného ustanovenia, pokiaľ si veriteľ uplatní nárok na zaplatenie celej
pohľadávky, podmienkou tohto postupu je výslovné dojednanie v zmluvných podmienkach, alebo v
rozhodnutí.ZobsahuZmluvy(ŽiadostioaktiváciuBankomatkyQuatronač.l.6spisu)akoiVšeobecných
obchodných podmienok právnej predchodkyne žalobkyne, ktoré sú súčasťou zmluvy (na č.l. 8 spisu)
však nevyplýva, že medzi stranami sporu bola výslovne táto možnosť žalobkyne ako veriteľa dohodnutá.
Správne preto súd na vyhlásenie predčasnej splatnosti neprihliadol.
14. Pokiaľ teda žalobkyňa nepreukázala dohodu o možnosti požadovať splatenie celej pohľadávky, táto
možnosť nevyplývala ani z listín predložených žalobkyňou, musel súd pri určení splatnosti dlžnej sumy
vychádzať zo splatnosti jednotlivých splátok podľa zmluvy samostatne, teda vždy ku dňu splatnosti tej
ktorej pohľadávky.
15. Odvolací súd takisto ako súd prvej inštancie sa nemohol stotožniť s argumentom žalobkyne, že zo
strany žalobkyne došlo k predčasnému ukončeniu zmluvy uplynutím lehoty uvedenej v predžalobnej
upomienke, ktorou vyzvala žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo.
16. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná čerpala úver vo výške 940 eur, celkovo uhradila čiastku v sume
747 eur, rozdiel teda činí sumu 193 eur, ktorý bola žalovaná povinná vrátiť žalobkyni. Žalovaná v konaní
pred súdom prvej inštancie vzniesla námietku premlčania.
17. Podľa § 107 ods. 1 a 2 O.z. právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil (1). Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky, ak
ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo (2).18. Ak ide o bezdôvodné obohatenie získané plnením z neplatného právneho úkonu (§
452), treba rozlišovať prípady relatívnej a absolútnej neplatnosti právneho úkonu, z ktorého sa plnilo.
V prípade relatívne neplatného právneho úkonu o bezdôvodnom obohatení možno hovoriť len od
okamihu úspešného dovolania sa relatívnej neplatnosti, t.j., keď prejav oprávneného (dotknutého) došiel
druhému účastníkovi (účastníkom) právneho úkonu. Tento deň treba zásadne považovať za rozhodujúci
okamih na určenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby. Úspešným dovolaním sa relatívnej
neplatnosti právneho úkonu začína súčasne plynúť aj objektívna premlčacia doba. Do času dovolania
sa neplatnosti takéhoto právneho úkonu, treba právny úkon považovať za platný (§ 40a). Na tom nič
nemení skutočnosť, že účinky neplatnosti právneho úkonu nastávajú od jeho vzniku (ex tunc).
19. Bezdôvodné obohatenie získané z absolútne neplatného právneho úkonu (tak ako to bolo i v tomto
prípade) vzniká spravidla od samého vzniku právneho úkonu. Objektívna premlčacia doba začne teda
plynúť už od vzniku takéhoto právneho úkonu, resp. od poskytnutia plnenia na základe absolútne
neplatného právneho úkonu. Subjektívna premlčacia doba začne plynúť odvtedy, keď sa oprávnený
dozvie, že bolo získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal. Tieto okolnosti sa oprávnený obvykle
dozvie už v čase vzniku absolútne neplatného právneho úkonu, resp. vtedy, keď na základe takéhoto
úkonuposkytolplnenie(napr.ÚSsp.zn.III.ÚS158/99:„Akjeprávnyúkonneplatnýodsaméhopočiatku/
absolútna neplatnosť/, tak akékoľvek plnenie na jeho základe poskytnuté je od tohto okamihu plnením z
neplatného právneho úkonu, t.j. bezdôvodným obohatením a týmto okamžikom začína plynúť objektívna
lehota na jeho vydanie“).
20. Pri určení začiatku plynutia dvojročnej premlčacej doby podľa ust. § 107 O.z. súd prvej inštancie
správne vychádzal z údaju čerpania finančných prostriedkov, a to ohľadom sumy 900 eur čerpanej
žalovanou dňa 29.9.2011 (splatná dňa 30. septembra 2011), pri ktorej právo sa premlčalo dňa 30.9.2013
a ohľadom sumy 40 eur čerpanej žalovanou dňa 19.12.2011 (splatná dňa 20.12.2011), pri ktorej sa právo
premlčalo dňa 20.12.2013.
21. Vzhľadom na vyššie uvedenú právnu argumentáciu odvolacieho súdu potom zostatok dlžnej sumy
193eur(poskonštatovaníneplatnostizmluvyoúvere)boltentopremlčaný,vychádzajúcpritomzdátumu
podania žaloby 29.10.2015.
22. Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie dôvody, ktoré žalobkyňa predostrela v odvolaní, odvolací súd
nepovažuje za potrebné a hospodárne vysporiadať sa i s týmito odvolacími námietkami, nakoľko bez
ohľadu na rozsah práva na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu premlčania toto právo
ako také žalobkyni nebolo možné priznať z dôvodu premlčania.
23. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu pokiaľ súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol, rozhodol
vecne správne a preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 C.s.p. rozsudok súdu prvej
inštancie v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti žaloby potvrdil, a to vrátane vecne správneho a
odvolaním osobitne nenapadnutého závislého výroku o náhrade trov konania.
24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., §
262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. tak, že procesne plne úspešnej žalovanej priznal právo
na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný úspech vo
veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.
25. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods. 2 posledná
veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p. ).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p. ).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p. ).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p. ).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p. ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p. ).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p. ).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p. ).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p. ).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p. ).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.