Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 8, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/110/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816209969
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8816209969.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudkýň JUDr.

Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.,
Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004 proti žalovaným: 1. Z. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y.
XXX, 2. N. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, o zaplatenie 5754,25 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 7Csp/175/2016-70 zo dňa 18.01.2018
v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 7Csp/175/2016-90 zo dňa 08.03.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje zamietavý výrok prvoinštančného rozsudku č.k. 7Csp 175/2016-70 v spojení s dopĺňacím
rozsudkom č.k. 7Csp 175/2016-90 v rozsahu zamietnutia nároku na úrok z úveru vo výške 547,10 eur

za obdobie od 13.01.2015 do 30.11.2016 a na úrok 6,59 % z 4.364,95 eur od 01.12.2016 do zaplatenia
a súvisiaci výrok o trovách konania.

Žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol:
„Žalovaní v l. a v 2. rade s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 4.596,29 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.786,37 eur od 13.01.2015 do 12.02.2015, zo
sumy4.786,29eurod13.02.2015do24.02.2015,zosumy4.736,29eurod25.02.2015do23.04.2015,zo

sumy 4.696,29 eur od 24.04.2015 do 30.07.2017, zo sumy 4.656,29 eur od 31.07.2015 do 23.09.2015,
zo sumy 4.626,29 eur od 24.09.2015 do 23.11.2015, zo sumy 4.596,29 eur od 24.11.2015 do zaplatenia,
a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd konanie o zaplatenie sumy 31,70 eur spolu s úrokom z omeškania zo sumy 29,- eur vo výške 5 %
ročne od 1.12.2016 do zaplatenia z a s t a v u j e.
V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaní s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 66 %.“
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3,
§ 53 ods. 5, § 788 ods. 1, § 796 ods. 1, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 10c, § 3 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z..
V odôvodnení okrem iného uviedol, že žalobca a žalovaní ako dlžníci uzavreli dňa 29.01.2013 zmluvu o
úvere, v zmysle ktorej žalobca ako veriteľ poskytol dlžníkom medziúver na základe uzatvorenej zmluvy
o stavebnom sporení. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie medziúveru vo výške 5000 eur, ktorý sa

po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných
podmienok mal zmeniť na stavebný úver pod číslom XXXXXXXXX X XX vo výške 3362,11 eur.
Keďže nastali podmienky predpokladané v zmluve tým, že dlžníci podstatne porušili zmluvu, nehradili
splátky načas, žalobca dňa 12.01.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru a zároveň žiadalžalovaných o vrátenie celého zostatku úveru. Z predloženého výpisu z účtu medziúveru vyplýva, že
žalobcažalovanýmpripoplatkuzaspracovanieúveruvovýške100eur,vyplatilmedziúvervovýške4000
eur dňa 01.02.2013 a medziúver vo výške 900 eur dňa 04.03.2013 s tým, že na čiastočné vyrovnanie

medziúveru bola započítaná čiastka vo výške 444,97 eur, predstavujúca nasporenú sumu na účte
stavebného sporenia. Zároveň po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bola na istinu medziúveru
dňa 12.02.2015 započítaná suma vo výške 0,08 eur ako čiastočné vyrovnanie medziúveru, ako aj
úhrady vykonané žalovanými v celkovej výške 190 eur ( úhrada 50 eur dňa 24.02.2015, úhrada 40 eur
dňa 23.04.2015, úhrada 40 eur dňa 30.07.2015, úhrada 30 eur dňa 23.09.2015 a úhrada 30 eur dňa

23.11.2015). Tieto skutočnosti neboli ani zo strany žalovaných popreté.
Súd mal za preukázaný nárok na zaplatenie sumy 4596,29 eur. Jedná sa o istinu úveru vo výške 4364,95
eur ( 5000 eur / suma úver/ mínus nasporená suma na účte stavebného sporenia vo výške 444,97 eur -
vkladypovyhlásenímimoriadnejsplatnostivovýške190,08eur)ao úrokzúveruvovýške231,34eurza
mesiace apríl 2014 do 12.01.2015, tj. do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, ktorý je vypočítaný v
súlade so zákonom a to z úveru vo výške 5000 eur pri zákonnej sadzbe 6,59 % ročne. Úroky z úveru odo

dňa poskytnutia úveru do marca 2014 si žalobca nežiadal priznať a ani mu neboli priznané, nakoľko tieto
už boli uhradené žalovanými vkladmi na účet medziúveru. Do uvedenej sumy súd nezarátal poplatky
za upomienky a za prijatie do poistenia spolu v sume 130 eur. Úverové obdobie teda čas, na ktorý sa
peňažné prostriedky poskytujú, medzi podstatné náležitosti úveru nepatrí. Pokiaľ si však účastníci úveru
dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do dohodnutej doby (do splatnosti

úveru) nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po splatnosti úveru úroky z omeškania. Ide o odlišný
inštitút oproti odplatným úrokom a ten má sankčnú povahu. Jeho typickým znakom v občianskoprávnych
veciach je jeho administratívny strop (limit).
V danej právnej veci žalobca pristúpil k zosplatneniu celého úveru ku dňu 12.01.2015, teda týmto dňom
sa stal splatný celý úver, zo strany žalobcu došlo k určeniu lehoty predčasnej konečnej splatnosti úveru

a súd preto dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na úroky z úveru iba do dňa 12.01.2015, potom
už nastupuje režim platenia úrokov z omeškania.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobcovi nepriznal nárok na kapitalizovaný úrok z úveru za obdobie
od 13.01.2015 do 30.11.2016 vo výške 547,10 eur, ani úrok vo výške 6,59 % ročne zo sumy 4364,95
eur od 01.12.2016 do zaplatenia.

O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

2. Proti rozsudku, a to proti zamietavému výroku v rozsahu zamietnutia nároku na úrok z úveru vo
výške 547,10 eur za obdobie od 13.01.2015 do 30.11.2016 a na úrok 6,59 % z 4364,95 Eur od
1.12.2016 do zaplatenia a proti výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie

žalobca. Namietal, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď
nepriznal žalobcovi nárok na zmluvné úroky z úveru po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Nárok
veriteľa na zmluvný úrok za úver od poskytnutia peňažných prostriedkov až do ich reálneho vrátenia
(nie len do momentu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti) vyplýva priamo z Obchodného zákonníka
a nevylučujú ho ani žiadne ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, či ustanovenia iného

právneho predpisu prijatého na ochranu spotrebiteľa. Veriteľ totiž až do reálneho vrátenia poskytnutých
peňažných prostriedkov nemá skutočnú možnosť disponovať týmito prostriedkami a stráca zisk. Úroky
za úver sú vlastne plnením zo strany žalovaných ako cena obetovanej príležitosti žalobcu nakladať s
poskytnutými peňažnými prostriedkami a dosiahnuť zisk. Splatnosťou úveru nezaniká povinnosť dlžníka
vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky, menia sa len podmienky, za ktorých je dlžník

povinný uvedenú povinnosť splniť. Úrok za úver až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov
predpokladá aj § 27 ods. 12 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Bolo by nelogické a v rozpore s dobrými
mravmi požadovať od dlžníka, ktorý neplní svoje zmluvné a zákonné povinnosti menej ako od toho,
ktorý ich plní v súlade so zmluvou o úvere, resp. so zákonom, hoci v oboch prípadoch ide o nevrátené
peňažné prostriedky. Úroky za úver predstavujú odmenu za užívanie istiny, nie sú súčasťou sankčného

mechanizmu, a preto nezávisle od úrokov z omeškania možno ich požadovať aj po splatnosti úveru. Z
uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že
prizná žalobcovi nárok na zmluvný úrok 6,59 % p.a. za úver po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru
do 30.11.2016 vo výške 547,10 EUR a ďalej zmluvný úrok 6,59 % p.a. za úver zo sumy 4364,95 EUR
od 01.12.2016 do zaplatenia, alternatívne, aby rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby odvolací súd zaviazal žalovaných na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu.

3. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozhodnutie v napadnutom

rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods.
1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny.
Vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku na zmluvný úrok z úveru po zosplatnení (t.j. po 12.01.2015)
odvolací súd uvádza, že splácanie úveru v splátkach vyvoláva na strane veriteľa (žalobcu) stav absencie
požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku

a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle
ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá k dispozícii istinu, nemôže s touto nakladať a
produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky pôžičky
v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok
dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v
záujmezískaniabudúcichúžitkovvpodobekapitalizovanejodplatyzískanejzaceléobdobiepostupného

splácania úveru, a teda výhody splátok.
Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie dlhu, kedy jednorazovým
zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú
o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o
protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. V tomto prípade

svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu
požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na
dispozíciu s istinou, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v
režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku
veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa.

S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s
vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia,
ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov
podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym
stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava

na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2
Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou.
Zmluvnápodmienka,naktorúpoukazuježalobcavdanomprípadesanetýkacenyakotakej,aleupravuje
dĺžku trvania nároku na odplatu za úver, preto nemožno dospieť k záveru, že zmluvná podmienka
nepodlieha prieskumu v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka.

Po zosplatnení úveru tak logicky nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť
úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom
zosplatnenídlhuposkytujeviaceréprávneprostriedkyvymoženiajednorazovozosplatnenejpohľadávky.
Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať,
niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej

držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne
nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia
povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na
výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej
zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však

spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou
zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie
hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a
môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť
nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by

navyše odvolací súd takúto zmenu justifikoval, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň
by podporoval aj stav, v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu
majú nahradiť stav jeho potenciálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú
istinujednorazovo.Takétokonanieveriteľavšaknepožívavslovenskomprávnomporiadkunijakúprávnu
ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov (Pozri tiež rozsudok Krajského súdu v

Prešove z 30. júna 2015 sp. zn. 6Co/190/2014).
Zo žiadneho ustanovenia všeobecne záväzných predpisov nevyplýva pravidlo, podľa ktorého má dlžník
v spotrebiteľskom vzťahu povinnosť platiť cenu služby v podobe úrokov aj za obdobie po splatnosti
pohľadávky. Nesprávne právne posúdenie účinkov vyhlásenia predčasnej splatnosti súdom namietanéžalobcom nebolo opodstatnené. Podľa názoru odvolacieho súdu, v danom prípade súd prvej inštancie
účinky vyhlásenia predčasnej splatnosti posúdil správne.
Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.

Za daného stavu odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods.
1 CSP).

5. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.
Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaní boli v odvolacom konaní úspešní,

no v priebehu odvolacieho konania im žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne
neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádzal z
čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr
podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a
následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne
trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti

civilného súdneho konania.

6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 2:1.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.