Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 8, 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 6PP/173/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118011252
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Fiala
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3118011252.1

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v trestnej veci proti odsúdenému T. O., nar. XX.XX.XXXX v U., naposledy bytom
U., T. F. XXXX/X, t. č. v NOO a ÚVTOS Trenčín, o návrhu na podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody, na verejnom zasadnutí konanom v NOO a ÚVTOS Trenčín, dňa 08. októbra 2018,
samosudcom JUDr. Michalom Fialom, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona s použitím § 415 ods. 1 Tr. poriadku sa návrh odsúdeného T. O.,

nar. XX.XX.XXXX, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 04.09.2018 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh odsúdeného T. O., nar. XX.XX..XXXX, o
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Súd zistil, že T. O. bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 0T/57/2018

zo dňa 18.02.2018, pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr.
zákona, pre ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok, so zaradením do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, na ktorého výkon nastúpil dňa 18.02.2018 a ktorý po
započítaní doby zadržania má vykonať dňa 16.02.2019.

Lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie odsúdenému plynie podľa skráteného výpisu

klienta od dňa 16.08.2018.

Z hodnotenia NOO a ÚVTOS Trenčín vyplynulo, že správanie a vystupovanie odsúdeného nebolo vždy
na požadovanej úrovni, keď ústav odsúdenému vytkol, že sa odsúdený proti predpisom zdržiaval na
susednom pracovisku, v druhom prípade odmietol nastúpiť do práce a v treťom prípade neodoberal
stravu podľa predpísaných pravidiel. Negatívny poznatok bol u odsúdeného zaznamenaný aj v prípade

pobytu na oddiele ochranných liečení, kde odsúdený nedbal o úpravu svojho zovňajšku a bol neoholený.
Po pohovore s pedagógom sa obdobné nedostatky už nevyskytli. Počas výkonu trestu mu nebola
udelená disciplinárna odmena a zároveň mu nebol uložený ani disciplinárny trest. Voľný čas trávi
zmysluplne, a to čítaním kníh, sledovaním televízie, počúvaním rádia, organizovaním, ale aj účasťou na
kvízoch, športovaním a pravidelnými vychádzkami. Odsúdený tiež využíva ponuku duchovných služieb
ako aj sa zúčastňuje kultúrno - osvetových aktivít v rámci ústavu, pričom príležitostne vypomáha s

ich organizáciou. Počas výkonu trestu bol 1-krát pracovne zaradený, pričom hodnotený bol negatívne,
keď ústav vytkol odsúdenému slabú pracovnú morálku a taktiež skutočnosť, že 1-krát sa vzdialil zo
svojho pracoviska a 1-krát nenastúpil do práce. V súčasnosti počas výkonu ochranného liečenia je
aktívny pri jednoduchých čistiacich a upratovacích prácach. V rámci spolusprávy odsúdených bol
zvolený do funkcie kultúrneho referenta a na starosť má aj výmenu bielizne. Vzťahy s vonkajším svetom
udržiava formou návštev s rodičmi. Pokiaľ ide o výkon uloženého ochranného liečenia, ktoré odsúdený

vykonáva vo výkone trestu, ústav konštatuje, že odsúdený sa liečby zúčastňuje pravidelne a aktívne,
s jeho súčinnosťou prevláda spokojnosť, výkon ochranného liečenia plní svoj účel. Stanovený programzaobchádzania odsúdený plní čiastočne. Odsúdený je taktiež čiastočne kritický k spáchanej trestnej
činnosti. Resocializačná prognóza bola vyhodnotená ako menej priaznivá na základe stredného rizika
sociálneho zlyhania, a to z dôvodu drogovej závislosti, dlhodobej absencie zamestnania pred výkonom

trestu a opakovaného páchania trestnej činnosti. Záverom ústav konštatoval, že odsúdený čiastočne
spĺňa podmienky na podmienečné prepustenie, pričom ústav neodporúča odsúdeného podmienečne
prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody.

Z odpisu registra trestov odsúdeného a z obsahu spisu vyplynulo, že odsúdený bol doposiaľ už 15-krát

súdne trestaný, z toho 10-krát pre trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia.

Odsúdený na verejnom zasadnutí uviedol, že je presvedčený, že viac už šoférovať nebude, aj tento
skutok, ktorý sa mu kladie za vinu ľutuje. Pri skutku nebol ani na cestnej komunikácii, ale na parkovisku,
vie však že nemal jazdiť, ľutuje toho. Nesúhlasil s hodnotením ústavu pokiaľ išlo o nedostatočnú
pracovnú morálku, keď poukazoval, že zarába nadpriemerne 200 - 300,- eur, a teda jeho pracovná

morálka je dostatočná. V živote nebol podmienečne prepustený a veľmi by si vážil túto možnosť, nakoľko
je už dostatočne starý, aby si uvedomoval podstatu života.

Zástupca NOO a ÚVTOS Trenčín na verejnom zasadnutí uviedol, že súhlasí s písomným hodnotením
a zároveň dodal, že od vypracovania hodnotenia nedošlo k zmene. Pokiaľ ide o prístup k pracovným

povinnostiamvtomuviedol,žepozaslaníhodnoteniatenpovažujezadobrýazatakýpovažujeajprístup
odsúdeného k jeho povinnostiam. Avšak vzhľadom na predchádzajúci výkon trestu nie sú podľa jeho
názoru dané podmienky pre podmienečné prepustenie.

Prokurátor okresnej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol návrh odsúdeného zamietnuť, keď

poukázal opakované páchanie trestnej činnosti.

Podľa § 415 ods. 1 Tr. poriadku o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje
súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia
slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov alebo na návrh odsúdeného

na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho
odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý
len preto, že ho odsúdený podal predčasne.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený

vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od
neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a
a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody,

b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v

akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Súd po oboznámení sa so spisovým materiálom, predovšetkým s návrhom odsúdeného o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, hodnotením ústavu, skráteným výpisom klienta a odpisom
registra trestov zistil, že u odsúdeného bola síce splnená formálna podmienka na podmienečné

prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody (lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie z
výkonu trestu odňatia slobody), ale nebola u neho splnená podmienka materiálna. Na tomto základe
preto dospel k záveru, že jeho návrh nie je s poukazom na § 66 ods. 1 Tr. zákona dôvodný.

Z tohto ustanovenia vyplýva, že predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia

slobody je kumulatívne splnenie troch podmienok, a to tých, že odsúdený vykonal už potrebnú
časť z výmery uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody, vo výkone trestu plnením svojich
povinností a správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie
riadny život, t. j. že neexistuje pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Citované ustanovenievyjadruje predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného, ktorá
je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a musí pritom vyplývať zo zhodnotenia
polepšenia odsúdeného, pričom očakávanie, že odsúdený po podmienečnom prepustení povedie

riadny život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom zhodnotení jeho osobnosti, doterajšieho
pôsobenia výkonu trestu, možnosti jeho nápravy a osobných pomerov, s prihliadnutím na účel trestu. Pri
rozhodovaní sa prihliadne aj na to, v akom ústave vykonáva trest odňatia slobody.

Pokiaľ ide o splnenie prvej zákonnej (formálnej) podmienky, je pravdou, že odsúdený už vykonal

potrebnú časť z výmery uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody.

Čo sa týka druhej zákonnej (materiálnej) podmienky, že počas doterajšieho výkonu trestu preukazuje
schopnosť viesť riadny život v podmienkach výkonu trestu, plnením svojich pracovných aj
mimopracovných úloh vrátane dodržiavania všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na výkon trestu
odňatia slobody, tak sa v danom prípade táto podmienka tiež javila ako splnená. Pokiaľ ide o

nedostatky, na ktoré poukazoval ústav v hodnotení, tie podľa súdu neboli takej závažnosti, pre ktoré
by bolo potrebné konštatovať nesplnenie tejto podmienky. Nakoniec odsúdenému nebol za predmetné
nedostatky udelený ani len disciplinárny trest, pričom odsúdený po pohovore s pedagógom sa už
obdobných nedostatkov nedopúšťal.

Splnená však nebola dôsledne tretia z citovaných podmienok, ktorou je dôvodné očakávanie vedenia
riadneho života odsúdeného na slobode, t. j. neexistencia rizika jeho recidívy. V prípade odsúdeného je
podľa názoru súdu s prihliadnutím k jeho trestnej minulosti riziko recidívy veľké. Súd v tomto poukazuje
aj na hodnotenie ústavu na výkon trestu, ktorý neodporučil odsúdeného podmienečne prepustiť, keď v
prípade odsúdeného poukázal na stredné riziko sociálneho zlyhania pri menej priaznivej resocializačnej

prognóze.

Súd pri hodnotení rizika recidívy prihliadol predovšetkým na skutočnosť, že odsúdený bol 15-krát
(slovom pätnásťkrát) súdne trestaný, pričom už v minulosti mu boli ukladané aj nepodmienečné
tresty odňatia slobody. Odsúdenému tak bola daná viacnásobne možnosť preukázať spoločnosti svoju

nápravu a schopnosť viesť riadny život, avšak odsúdený túto možnosť nevyužil, nakoľko sa aj naďalej
dopúšťal ďalšej trestnej činnosti, zvlášť trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia, pre
ktorý bol odsúdený celkom už 10-krát a pre ktorý je vo výkone trestu aj v súčasnosti. V prípade
uvedeného trestného činu tak predstavuje tzv. špeciálneho recidivistu. Vzhľadom na uvedené možno
charakterizovať osobu odsúdeného ako osobu so sklonom k páchaniu trestnej činnosti, pričom od jej

páchania odsúdeného neodradili ani vykonané nepodmienečné tresty odňatia slobody.

V tejto súvislosti súd uvádza, že z hľadiska naplnenia účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona
u osoby, ktorá je opakovane vo výkone trestu odňatia slobody, vystupuje do popredia represívna
zložka trestu (zabránenie odsúdenému v páchaní ďalšej trestnej činnosti, a to obmedzením jeho

osobnej slobody), keďže u takejto osoby došlo k opakovanému páchaniu trestnej činnosti napriek
predchádzajúcemu výkonu trestu odňatia slobody, čo je aj prípad odsúdeného.

Súd vzhľadom k týmto uvedeným skutočnostiam a tiež s prihliadnutím na charakter spáchanej trestnej
činnosti, pre ktorú odsúdený vykonáva trest odňatia slobody, ako aj na ústav (stredný stupeň stráženia),

v ktorom vykonáva uložený trest odňatia slobody, dospel k záveru, že u odsúdeného nebola daná
dostatočná záruka, že bude na slobode viesť riadny život.

Z uvedených dôvodov súd zamietol návrh o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody,
nakoľko odsúdený nespĺňal dôsledne všetky zákonom stanovené podmienky pre také rozhodnutie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 (troch) pracovných dní odo dňa jeho oznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením je jeho vyhlásenie
v prítomnosti toho, komu treba uznesenie doručiť. Ak sa uznesenie vyhlásilo v neprítomnosti takejto
osoby, oznámením je až doručenie uznesenia. Sťažnosť má odkladný účinok.