Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 27, 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/658/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6308201205
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6308201205.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: AGROB BUCHTAL SLOVENSKO, spol. s
r.o., so sídlom Hattalova 12/A, Bratislava, IČO: 35 749 661, zastúpený Advokátskou kanceláriou Kucek,
Havlík, & Partners, s.r.o., so sídlom Račianska 61, 831 02 Bratislava, proti povinnému: D.. T. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/X, XXX XX G. B., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 58
089,36 Eur s prísl., vedenej pod sp. zn. EX 24391/08 súdnou exekútorkou Mgr. Angelikou Slopovskou,

Exekútorský úrad so sídlom Sedlárska 6, Bratislava, o odvolaní súdnej exekútorky proti uzneseniu
Okresného súdu Brezno č.k. 7Er/185/2008-161 zo dňa 11. septembra 2012 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Brezno č.k. 7Er/185/2008-161 zo dňa 11. septembra 2012 z r u š
u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Brezno (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 7Er/185/2008-161 zo dňa

11. septembra 2012 vyhovel námietkam oprávneného proti rozvrhu výťažku a rozvrh výťažku zo dňa 18.
júla 2012 neschválil. Rozhodnutie odôvodnil tým, že uznesením č.k. 7Er/185/2008-143 zo dňa 28. marca
2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11. mája 2012, vyhovel námietkam oprávneného proti rozvrhu
výťažkuzodňa01.februára2012atentorozvrhvýťažkuneschválil.Vuvedenomuzneseníexekučnýsúd
uložil súdnej exekútorke, aby vykonala nový rozvrh výťažku, v ktorom v prvej skupine bude uspokojovať
nielen trovy exekúcie exekútorky, ale aj trovy exekúcie oprávneného, čiže trovy právneho zastúpenia

v exekučnom konaní ako aj súdne trovy oprávneného nielen v exekúcii, ale aj v predchádzajúcom
konaní. Zároveň bude exekútorka svoju odmenu vypočítavať z vymoženej sumy, teda sumy 19 900,-
Eur a nie z vymáhanej sumy. Dňa 16. augusta 2012 exekútorka podala na súd návrh na schválenie
nového rozvrhu výťažku zo dňa 18. júla 2012, a zároveň predložila exekučnému súdu aj námietku
oprávneného proti tomuto rozvrhu výťažku. Uvedená námietka bola totožná s námietkou oprávneného
proti predchádzajúcemu rozvrhu výťažku. Súdna exekútorka opätovne vypočítala svoju odmenu z

vymáhanej sumy. Súdna exekútorka vo svojom návrhu na schválenie rozvrhu výťažku uviedla, že má
nároknaodmenuzvymáhanejsumyapoukázalanarozhodnutiedovolaciehosúduč.k.3MCdo13/2007.
Exekučnýsúddospelkzáveru,ženámietkaoprávnenéhojedôvodnáarozvrhvýťažkuneschválil,pričom
poukázalnaskutočnosť,žesvojímrozhodnutímč.k.7Er/185/2008-143zodňa28.marca2012neschválil
rozvrh výťažku zo dňa 01. februára 2012, kde presne uviedol, ako má súdna exekútorka rozhodovať
o trovách exekúcie. Súdna exekútorka proti tomuto rozhodnutiu nepodala odvolanie, a preto je týmto

rozhodnutím viazaná. Exekučný súd na záver uviedol, že nie je viazaný rozhodnutím Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3M Cdo 13/2007, ktorý bol vydaný v úplne inej veci.

Proti uvedenému rozhodnutiu exekučného súdu podala v zákonnom stanovenej lehote odvolanie súdna
exekútorka z dôvodu, že napadnuté uznesenie je nesprávne, pretože exekučný súd nesprávne vec
právne posúdil a nesprávne si vyložil a aplikoval právnu normu na vec sa vzťahujúcu. Súdna exekútorka

uviedla, že viazanosť rozhodnutím súdu, vydanom v exekučnom konaní nie je možné zamieňať s
viazanosťou podľa § 226 O.s.p.. Rozhodovanie exekučného súdu nie je vždy dvojstupňové, preto nieje možné z O.s.p. vyňať ustanovenie o viazanosti názorom exekučného súdu. Pre exekútora je preto
daná viazanosť rozhodovaním exekučného súdu v rozsahu výroku jeho rozhodnutia, teda nie jeho
zdôvodnenia. Ďalej uviedla, že proti predchádzajúcemu rozhodnutiu o neschválení rozvrhu výťažku

nepodala odvolanie, pretože súhlasila s tým, že rozvrh výťažku nebol vykonaný správne, pretože
do 1. skupiny nesprávne zaradila súdne trovy a trovy exekúcie. Zároveň uviedla, že nemohla podať
odvolanie proti dôvodom rozhodnutia o neschválení rozvrhu výťažku, pretože podľa ust. § 202 ods. 4
O.s.p. odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Ďalej poukázala na skutočnosť, že
musela vykonať nové rozvrhové pojednávanie, na ktorom musí znova nanovo určiť poradie a spôsob

úhrady nárokov, na ktoré treba prihliadať, pričom toto nové pojednávanie a na ňom uskutočnený rozvrh
podlieha nanovo schváleniu súdom, proti ktorému je znova prípustné odvolanie. Súdna exekútorka tiež
vytýkala napadnutému uzneseniu jeho stručnosť a nepreskúmateľnosť. K výpočtu svojej odmeny súdna
exekútorka uviedla, že exekučný súd na toto exekučné konanie nesprávne aplikoval právnu normu,
konkrétne ust. § 4 ods. 1 MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej
le „vyhláška!) v znení pred vyhláškou MS SR 141/2008 Z.z. a po nej a nesprávne si vyložil znenie ust. §

27a vyhlášky MS SR 141/2008 Z.z., a preto je jeho názor na výpočet zákonnej odmeny exekútora v tejto
exekučnej veci nesprávny. Poukázala tiež na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Cdo 13/2007
zo dňa 30. júna 2008, 3Cdo 271/2007 zo dňa 30. júna 2008, 3Cdo 194/2007 zo dňa 22. mája 2008 a 3M
Cdo 12/2009 zo dňa 22. novembra 2010, ktoré objasňujú výpočet odmeny súdneho exekútora v znení
vyhlášky MS SR č. 141/2008 Z.z. a po nej. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec

vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Oprávnený k podanému odvolaniu súdnej exekútorky uviedol, že názor súdnej exekútorky, v zmysle
ktorého majú pre ňu právoplatné rozhodnutia exekučného súdu v predmetnej exekučnej veci iba
odporúčajúci charakter, je v absolútnom rozpore so zásadami, na ktorých je právny poriadok Slovenskej

republiky postavený, a to najmä so zásadou záväznosti právoplatných rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky v konkrétnej veci. Podľa oprávneného z ust. § 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) je zrejmá bezpodmienečná viazanosť
exekútora rozhodnutiami exekučných súdov v konkrétnom exekučnom konaní. Podľa oprávneného
nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia exekučného súdu zo dňa 28. marca 2012 sa v predmetnom

exekučnom konaní založila prekážka veci rozhodnutej, následkom čoho už nie je možné posudzovať
otázku,čisamáodmenaexekútoravypočítavaťzvymoženejpeňažnejčiastkyalebocelkovejvymáhanej
peňažnej čiastky inak, ako je to uvedené v právoplatnom uznesení exekučného súdu zo dňa 28.
marca 2012. Poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 271/2007 zo dňa 30.
júna 2008. Oprávnený ďalej uviedol, že zo strany súdnej exekútorky došlo k nesprávnej interpretácii

prechodného ustanovenia § 27a účinného od 01. mája 2008 novelizovanej vyhlášky a následne i k
nesprávnej aplikácii ust. § 4 ods. 1 vyhlášky v znení účinnom pred 01. májom 2008, v dôsledku čoho
došlo na strane oprávneného k vzniku majetkovej ujmy tým, že rozvrhovým výťažkom zo dňa 01.
februára 2012 sa mu priznalo menej ako mu malo byť priznané. Podľa oprávneného pojem „základ
pre určenie pohľadávky“ a pojem „odmena“ nie je možné chápať, vykladať a aplikovať ako jeden a

ten istý pojem. Ďalej uviedol, že prechodné ustanovenie § 27a vyhlášky je potrebné vykladať tak,
že exekútorovi patrí odmena v zmysle ustanovenia § 5 ods. 1 vyhlášky pred novelizáciou, pričom
pri vyčíslení základu pre určenie odmeny sa má postupovať podľa novelizovaného ustanovenia § 4
ods. 1 vyhlášky, a nie podľa ust. § 4 ods. 1 vyhlášky pred novelizáciou, nakoľko podľa prechodného
ustanovenia § 27a vyhlášky sa jednoznačne aplikujú skoršie predpisy výlučne vo vzťahu k odmene

a nie vo vzťahu k vyčísleniu samotného základu na určenie odmeny. Z tohto dôvodu pri správnom
výklade prechodného ust. § 27a vyhlášky mala byť odmena súdnej exekútorky určená ako 20% z
výšky vymoženej pohľadávky a nie ako 20% z výšky vymáhanej pohľadávky. Oprávnený tiež uviedol,
že nesprávny výklad a nesprávna aplikácia ustanovení vyhlášky pri určení odmeny súdnej exekútorky
za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii v danej exekučnej veci zásadným spôsobom ovplyvnil

výšku uspokojenia pohľadávky oprávneného v jeho neprospech, nakoľko takto určený rozvrh výťažku
predstavuje výrazný zásah do jeho vlastníckeho práva, ktorým mu vznikla taká značná majetková
ujma, ktorá mu vzniknúť nemusela, keby zo strany súdnej exekútorky došlo k správnej interpretácii
prechodného ustanovenia § 27a vyhlášky. Interpretácia predmetných ustanovení vyhlášky súdnou
exekútorkou preto v zmysle Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/04 predstavuje jednoznačne

taký výklad, ktorý v konečnom dôsledku porušuje základné právo oprávneného garantované Ústavou
SR i Dodatkovým protokolom. Podľa oprávneného má uvedený Nález Ústavného súdu SR vyššiu právnu
silu ako Rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 3M Cdo 13/2007. Oprávnený preto navrhol, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie exekučného súdu potvrdil.Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O.s.p.„) po
preskúmaní veci v medziach a rozsahu daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia

pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že odvolanie súdnej exekútorky je dôvodné.

Predmetné exekučné konanie začalo dňa 25. februára 2008 doručením návrhu na vykonanie exekúcie
súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Ághovi (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku). Exekučný súd
dňa 29. februára 2008 vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5603 020656.

Podaním doručeným exekučnému súdu dňa 29. júna 2009 oprávnený podal návrh na zmenu súdneho
exekútora. Uznesením č.k. 7Er/185/2008-115 zo dňa 06. novembra 2009 exekučný súd vyhovel návrhu
oprávneného na zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie poveril súdnu exekútorku Mgr.
Angeliku Slopovskú. Dňa 14. marca 2012 bol exekučnému súdu doručený návrh súdnej exekútorky
na schválenie rozvrhu výťažku z nehnuteľností, ktoré sa mali dražiť spolu s námietkami oprávneného
proti rozvrhu výťažku. Exekučný súd uznesením č.k. 7Er/185/2008-143 zo dňa 28. marca 2012 vyhovel

námietkam oprávneného proti rozvrhu výťažku a rozvrh výťažku zo dňa 01. februára 2012 neschválil.
Dňa 16. augusta 2012 bol exekučnému súdu doručený opätovne návrh na schválenie rozvrhu výťažku z
nehnuteľností,ktorésamalidražiťspolusnámietkamioprávnenéhoprotirozvrhuvýťažku.Exekučnýsúd
následnenapadnutýmuznesenímč.k.7Er/185/2008-161zodňa11.septembra2012vyhovelnámietkam
oprávneného proti rozvrhu výťažku a rozvrh výťažku zo dňa 18. júla 2012 neschválil.

Odvolací súd poukazuje na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 12/2009
zo dňa 22. novembra 2010, v ktorom Najvyšší súd SR na základe mimoriadneho dovolania generálneho
prokurátora SR riešil práve otázku, či základom pre výpočet odmeny súdneho exekútora podľa § 4
ods. 1 vyhlášky v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 je vymáhaná alebo vymožená

suma. V uvedenom Rozsudku uviedol: „Základná právna úprava odmeny súdneho exekútora za výkon
exekučnej činnosti je v ustanoveniach § 196 a nasl. zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) (ďalej len „zákon č. 233/1995 Z.z.“). Podľa § 199 zákona č.
233/1995 Z.z. výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob
ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§

196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom. Vykonávacím predpisom, ktorý treba
na daný prípad aplikovať, je vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z.
o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky č. 405/2006 Z.z. Podľa ustanovenia § 4
ods. 1 uvedenej vyhlášky základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti

pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymáhanej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6,
§ 14 až 16). To teda znamená, že za výkon exekučnej činnosti, s výnimkou opakujúcich sa plnení (§
4 ods. 2 vyhlášky) a s výnimkou odmeny za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti,
odmeny pri vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie a pri zastavení exekúcie a odmene,
ktorou sa odmeňujú paušálne jednotlivé úkony exekučnej činnosti, patrí súdnemu exekútorovi vždy

odmena vypočítaná z vymáhanej sumy. Dovolací súd sa v tejto časti stotožnil so záverom generálneho
prokurátora, že za vymáhanú sumu je pritom treba považovať peňažnú sumu uvedenú v poverení na
vykonanie exekúcie. Nemožno preto prijať záver, ktorý je v rozpore s dikciou zákona (odôvodnený
iba poukazom na spravodlivé riešenie), že základom nároku pre výpočet odmeny súdneho exekútora
je súdnym exekútorom skutočne vymožená peňažná suma. Dôkazom súladnosti záverov dovolacieho

súdu s dikciou všeobecne záväzného právneho predpisu je aj novelizované ustanovenie § 4 ods. 1
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov v znení vyhlášky č. 405/2006 Z.z. vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 141/2008 Z.z. (účinnej od 1. mája 2008), podľa ktorého základom na určenie odmeny
exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky,

akďalejniejeustanovenéinak(§6,§14až16),tedaslovo„vymáhaná“sanahrádzaslovom„vymožená“.
Pre úplnosť dovolací súd dodáva, že podľa prechodného ustanovenia § 27a vyhlášky č. 141/2008 Z.z. v
exekučnýchkonaniazačatýchdo30.apríla2008patríexekútoroviodmenapodľadoterajšíchpredpisov“.

Predmetné exekučné konanie začalo dňa 25. februára 2008 doručením návrhu na vykonanie exekúcie

súdnemu exekútorovi, t.j. v zmysle § 27a vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi odmena podľa doterajších
predpisov, t.j. do 30. apríla 2008. Odmena súdneho exekútora je upravená v Druhom dieli (§ 4 až §
21a) vyhlášky. Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky v znení účinnom do 30. apríla 2008 základom na určenie
odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výškavymáhanej pohľadávky, preto právny názor exekučného súdu, že súdna exekútorka si mala svoju
odmenu vypočítavať z vymoženej sumy, teda sumy 19 900,- Eur, a nie z vymáhanej sumy, je výsledkom
nesprávneho právneho posúdenia.

Exekučný súd vec nesprávne právne posúdil, keď napadnutým uznesením vyhovel námietkam
oprávneného proti rozvrhu výťažku a rozvrh výťažku zo dňa 18. júla 2012 neschválil z dôvodu, že súdna
exekútorka nepostupovala správne pri výpočte svojej odmeny podľa § 4 ods. 1 vyhlášky, a preto odvolací
súd napadnuté uznesenie podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu

podľa § 221 ods. 2 O.s.p. na ďalšie konanie

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.