Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 24, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/63/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816205977
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8816205977.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION,
a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692 (predtým Poštová banka, a.s.
so sídlom Dvožákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890), zastúpeného Advokátkou kanceláriou
JUDr. Veronika Kubriková PhD., s.r.o. so sídlom Martinčekova 13, Bratislava proti žalovanému: P. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X. Q. XXX/XX, B., o zaplatenie sumy 1.606,74 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 11Csp/53/2016-68 zo dňa 19.12.2016
takto

r o z h o d o l :

V y h o v u j e návrhu žalobcu, aby do konania na jeho miesto vstúpil BENCONT COLLECTION, a.s.,
so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692.

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti čo do zamietnutia žaloby na zaplatenie poplatku 25,04 Eur.

Vozvyškunapadnutejčastičodozamietnutiažalobyvprevyšujúcejčastiavsúvisiacomvýrokuotrovách
konania z r u š u j e rozsudok súdu prvej inštancie a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
1.017,44 Eur, úroky vo výške 586,26 eur a úroky z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 1.017,44
Eur od 01.05.2016 do zaplatenia a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 30,- Eur
mesačne, ktoré sú splatné vždy do konca toho ktorého mesiaca, počnúc mesiacom február 2017, do
úplného uhradenia celej dlžnej sumy, pod následkami straty výhody splátok. Druhým výrokom konanie
v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 702,50 Eur, a v časti úrokov zo sumy 1.606,74 Eur
vo výške 25,5% ročne od 01.05.2016 do zaplatenia zastavil. Žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a

posledným výrokom vyslovil, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v pomere
10 %.

2. Svoje rozhodnutie právne súd prvej inštancie odôvodnil ust.§ 1 ods.2 a § 2 písm.a/, b/ zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ust.§ 2 písm.a/, b/ zákona č. 250/2007 Z.z. účinného v čase
uzavretia zmluvy (15.12.2011), ust.§ 52 ods.1,2, § 53 ods.1,2,3,4,5, § 54 ods.1,2, § 39, § 544 ods.1,2, §
517 ods.1,2 a § 524 ods.1,2 Občianskeho zákonníka a ust.§ 3 ods.1,2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995

Z.z.3. Súd prvej inštancie konštatoval, že mal v danej veci za preukázané, že právny predchodca žalobcu
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 1.900,-
Eur a žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver žalobcovi splatiť v 72 splátkach vo výške 52,- Eur mesačne.

4. Z predložených listinných dokladov mal súd ďalej za preukázané, že žalovaný v prospech žalobcu
uhradil finančné prostriedky len čiastočne. Taktiež bolo preukázané, že listom zo dňa 28.11.2014 bol
úver žalobcom zosplatnený.

5. Žalobca si v konaní uplatnil istinu 1.606,74 Eur, úroky v sume 586,26 Eur, úroky z omeškania v
sume 702,5 Eur, poplatky v sume 25,04 Eur, úroky vo výške 25,50 % p.a. zo sumy 1.606,74 Eur
od 01.05.2016 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5,25 ročne zo sumy 1.606,74 Eur od
01.05.2016 do zaplatenia. Súd prvej inštancie mal za to, že vzhľadom na to, že v danom právnom
vzťahu došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru žalovaný vzhľadom na výsledky vykonaného
dokazovania má podľa súdu žalobcovi uhradiť celkovo len zvyšok istiny 1.017,44 Eur a úroky do dňa

vyhlásenia mimoriadnej splatnosti v sume 586,26 Eur. Zvyšok nároku žalobcu nad túto sumu považoval
za nedôvodný a zamietol ho. Konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 702,50 Eur,
a v časti úrokov zo sumy 1.606,74 Eur vo výške 25,5% ročne od 01.05.2016 do zaplatenia zastavil,
k späťvzatiu došlo pred začatím pojednávania vo veci samej. Keďže došlo k vyhláseniu predčasnej
splatnosti úveru dňa 28.11.2014 žalobca má nárok na úroky zo sumy úveru len od poskytnutia úveru do

vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, tak ako je to vyššie uvedené a tieto žalobcovi súd tak ako ich žalobca
žiadal aj priznal. Nárok žalobcu na ďalšie úroky je preto nedôvodný. V danej veci bolo preukázané že
došlo k predčasnému ukončeniu zmluvy výzvou zo dňa 28.11.2014.

6. Súd prvej inštancie vyslovil názor, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do

splatnosti dlhu, resp. všetkých jeho splátok a od splatnosti je potom dlžník v omeškaní a musí platiť
úroky z omeškania (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/143/1998). V opačnom prípade by
na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru,
ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobilo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Tieto
úroky od poskytnutia do doby zosplatnenia súd žalobcovi priznal. Vo zvyšnej časti považoval súd nárok

čo do úrokov za nedôvodný.

7. Čo sa týka výšky úrokovej sadzba uvedenej a dohodnutej v zmluve na výške 25,50 %. Súd zisťoval
výšku úrokovej sadzby z úverov obdobných v rozhodnom období na internetovej stránke Národnej banky
Slovenska a zistil, táto výška je podľa názoru súdu primeraná úrokovej miery pri podobnom úvere v

bankách a preto aj v súlade so zákonom.

8. Zvyšok uplatnenej pohľadávky uvedenej žalobcom v žalobnom návrhu súd prvej inštancie ohľadom
ďalších úrokov, rôznych poplatkov považoval za neopodstatnený. Poukázal na povinnosť označiť
dôkazy na všetky tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe a vo vyjadreniach. Ohľadom žiadaných

poplatkov v sume 25,04 Eur súd považoval túto časť žaloby za nedôvodnú aj z tohto titulu, že žalobca
v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Nepreukázal súdu o aké poplatky ide a to podľa čoho
ich účtoval a ani ich výšku. To, že sú poplatky uvedené vo výpise nepreukazuje ich dôvodnosť a
správnosť. Z dôvodu neplnenia si zmluvných povinností zo strany žalovaného sa žalovaný dostal do
omeškania. Dňa 28.11.2014 žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť a vyzval žalovaného na okamžitú

úhradu celého úveru. Žalobca žiadal po čiastočnom späťvzatí úroky z omeškania od 01.05.2016 do
zaplatenia v zákonnej výške 5,25 % ročne. Súd mal za to, že ku dňu 01.05.2016 bol žalovaný v zmysle
uvedeného listu v omeškaní a preto priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania v ním požadovanej
výške zo sumy, ktorú ako istinu žiadal a ktorú žalobcovi priznal ako dôvodnú t.j. zo sumy 1.017,44
Eur, bez vyčíslenia od 01.05.2016 do zaplatenia. Zvyšok nároku na úroky z omeškania ako nedôvodný

zamietol.

9. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 256 ods.1 a § 255 ods.1 v spojení s ust.§
262 ods.2 C.s.p. Keďže súd žalobe čiastočne vyhovel, čiastočne konanie zastavil, kde platí procesné
zavinenie zastavenia konania. Žalobca bol úspešný v pomere 55 % a žalovaný 45%. Vzhľadom na

uvedené, súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení rozhodol o nároku žalobcu na náhradu trov
konania v pomere 10% (55- 45 %). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.10. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca a to čo do zamietavej časti a čo do
výroku o trovách konania. Namietal nepreskúmateľnosť odôvodnenia súdneho rozhodnutia čo do

tvrdení, ktorými podopiera svoj záver. Uviedol, že súd prvej inštancie svojím rozhodnutím porušil
práva žalobcu vyplývajúce z čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky. Súd je povinný formulovať
odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického jasného vyjadrovania a
musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Zároveň poukázal na rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 117/07, III. ÚS 311/01, III.107/07, IV., ÚS 14/07, III. ÚS

311/07, I. ÚS 265/05, I. ÚS 33/2012, III. ÚS 199/09 i rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky 4Cdo/25/2007. Zároveň na ďalšie Nálezy Ústavného súdu, i rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky. Súdu boli poskytnuté všetky relevantné dôkazy preukazujúce nárok žalobcu
na zaplatenie istiny, spolu s prehľadom úhrad vykonaných žalovaným a spôsobom ich započítania
v podobe listiny Aktuálny stav úveru, ktorá obsahuje údaje o jednotlivých platbách a spôsob ich
započítania. V zmysle zmluvy o úvere právne vzťahy neupravené ZoÚ sa riadia Všeobecnými

obchodnými podmienkami, Obchodnými podmienkami pre úver dostupná pôžička, dostupná pôžička
- šikovná rezerva, Sadzobníkom poplatkov, Oboznámením spotrebiteľa o RPMN, Oznámením o
úrokových sadzbách a informáciami o poistení. Následne žalobca citoval z článku 5 bod 5.6 Obchodných
podmienok pre úver, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy. Zároveň podotkol, že povinne
na svojom webovom sídle www.postavabanka.sk zverejňuje svoje obchodné podmienky v súlade

s ustanovením § 37 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Tieto obchodné podmienky boli
žalovanému dostupné k nahliadnutiu v akomkoľvek formáte písma a žalovaný si ich mohol preštudovať
kedykoľvek pred uzavretím predmetnej zmluvy o úvere a tak mal možnosť si vybrať, či uzavrie zmluvu
o úvere so žalobcom za ponúkaných podmienok. Rovnako je nevyhnutné zdôrazniť, že pokiaľ súd
postupoval tak, že započítal najskôr platby na istinu, pričom až následne mali byť jednotlivé úhrady

započítanénapríslušenstvo,súdvydalrozsudok,ktorýneodrážareálnystavpohľadávkyžalobcuatoani
za predpokladu, že by boli jednotlivé platby žalovaného započítavané na istinu, nakoľko v takom prípade
ostala nesplatená časť úrokov, ktorá je vyššia než výška úrokov ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti
úveru, nakoľko táto by za uvedeného stavu musela byť navýšená o platby žalovaného, ktoré žalobca
započítal na príslušenstvo, avšak súd ich započítal na istinu. Táto výška úrokov vychádza z listiny

Aktuálny stav úveru, ktorý bol súdu predložený a výška úhrad, ktorá bola započítaná na príslušenstvo
do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavuje celkovo sumu vo výške 724,18 Eur, z toho na
poplatky bola započítaná suma vo výške 29,44 Eur a na zmluvné úroky a úroky z omeškania suma
vo výške 694,74 Eur. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že rozhodnutie súdu je arbitrárne a
nepreskúmateľné, nemajúce oporu v reálnom stave, nakoľko súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s

úhradami žalovaného započítanými na príslušenstvo, ale len skonštatoval, že žalobca nebol oprávnený
započítavať jednotlivé platby najskôr na príslušenstvo a to aj napriek slobodne a vážnej vôli, ktorú
zmluvné strany vyjadrili. Súd opomenul rozhodnúť o časti sporu - v časti vyčíslených úrokov ku dňu
zosplatnenia úveru, a to v dôsledku nasledovného postupu. Súd naproti stranami dohodnutému poradiu
započítania platieb započítal na istinu, pričom ale súd v rámci tohto prepočítania opomenul, že v

dôsledku preklopenia platieb na istinu, nemôže byť zároveň danými platbami znížené aj príslušenstvo,
a teda v listine Aktuálny stav úveru započítaná suma úrokov do zosplatnenia musí byť ešte zákonite
zvýšená o sumy, ktoré súd z platieb žalovaného prepočítal na istinu, a nie na úroky. Súd v podstate
svojím rozhodnutím zmenil vôľu žalovaného a nahradil ju svojou vlastnou a to navyše bez toho, aby
zohľadnil všetky žalobcom uvádzané skutočnosti a v rozpore so stavom, ktorý v čase vydania rozsudku

existoval, a to najmä s poukazom na skutočnosť, že žalobca si vyčíslil zmluvné úroky a úroky z
omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru v takej výške, ktorá zodpovedá výške vyčíslenej
za predpokladu splnenia zmluvných ustanovení, tzn. za predpokladu, že jednotlivé platby žalovaného
boli v súlade so zmluvnými podmienkami započítavané najskôr na príslušenstvo. Následne poukázal
na rozhodnutie Súdneho dvora zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15 i na článok 10 ods. 1 a 2 Smernice

2008/48. K tvrdeniu súdu uvedenému v bode 49. a v bode 50, podľa ktorého žalobca neuniesol
dôkazné bremeno v časti požadovaného nároku na zaplatenie poplatku vo výške 25,04 Eur žalobca
uviedol, že má za to, že predložil všetky relevantné dôkazy na preukázanie svojho nároku. Žalobca
súdu uviedol, že listina Aktuálny stav úveru obsahuje pri položke Nezaplatené poplatky špecifikáciu
nezaplatených poplatkov. Tieto, ako to vychádza aj zo samotnej listiny, predstavujú nesplatenú časť

poplatku za upomienku na úverovom účte zo dňa 18.06.2014 vo výške 19,86 Eur, určenú v zmysle
Sadzobníka poplatkov, bod 11.2 upomienka po omeškaní, upozornenie pred výzvou zo dňa 11.11.2014
vo výške 1,10 Eur, určená v zmysle tarify Slovenskej pošty, a.s., poplatku za výzvu za splatenie úveru
s príslušenstvom zo dňa 28.11.2014 vo výške 3,32 Eur, určená v zmysle sadzobníka poplatkov, bod12., výzva na splatenie celého úveru s príslušenstvom a z poplatku platba za úver v hotovosti vo výške
0,76 Eur, určená v zmysle sadzobníka poplatkov, bod 9 Splátka úveru v hotovosti pričom Sadzobník
poplatkov bol súdu predložený spolu s návrhom na začatie konania. Žalobca má za to, že nie je možné

závery o neplatnosti ustanovení dojednaných v zmluve o úvere opierať o Smernicu EHS č. 93/13/EHS,
nakoľko tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou únijného práva je aktom výlučne sekundárnej
povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny, a v
žiadnom prípade interpretačný. Zdôrazňuje, že teóriu o tzv. euro konformnom výklade právnych noriem
národného práva je možné uplatniť len v medziach vnútroštátneho právneho poriadku. Zákonodarstvo

de lege lata žiadny interpretačný priestor nedáva. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú
implementáciu sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky. Článok II. bod 1. zákona č. 102/2014 Z. z., o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo
poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových
priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov došlo k novelizácii ustanovenia § 52
odsek 2 Občianskeho zákonníka a to tak, že došlo k doplneniu vety: Na všetky právne vzťahy, ktorých

účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva. Zároveň článkom II. bodom 7. zákona č. 102/2014 Z.
z., o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na
diaľke alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení
niektorých zákonov došlo k prijatiu § 879p Občianskeho zákonníka, ktorý zakotvil nepriamu retroaktivitu

pre ustanovenia § 53 ods. 4 písm. s/ a t/, § 53 ods. 7 a § 614a. Na ust.§ 52 ods.2 Občianskeho
zákonníka sa vzťahuje zákaz retroaktivity a teda nie je možné toto ustanovenie aplikovať na vzťahy,
ktoré vznikli pred 01.04.2015. V opačnom prípade by došlo k porušeniu základných princípov nášho
právneho poriadku. Argumentom a contrario je možné dospieť k záveru, že úmysel zákonodarcu je ten,
že § 52 ods.2 v novelizovanom znení sa vzťahuje výlučne na právne vzťahy založené po 01.04.2015. Na

všetky úverové vzťahy, ktoré vznikli pred 01.04.2015 je nevyhnutné aplikovať ustanovenia Obchodného
zákonníka, keďže zákonodarca s účinnosťou 01.04.2015 určil výnimku že spotrebiteľské úverové
vzťahy sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Inštitút ochrany spotrebiteľa neznamená
jeho absolútnu ochranu v tom zmysle, že by sa mohol ex post dovolávať neplatnosti svojich právnych
úkonov, ktoré učinil dobrovoľne. V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozhodnutie Najvyššieho súdu

ČR sp.zn. 23Cdo/1201/2009. Súdy sú povinné skúmať konkrétne okolnosti uzatvorenia zmluvy a aj
ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nie je možné chápať ako obranu jeho
ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Žalobca uzavrel zmluvu dobrovoľne, bez pripomienok a nátlaku.
V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na odlišné stanovisko sudcu a zároveň podpredsedu Ústavného
súdu Slovenskej republiky JUDr. Milana Ľalíka. Preto žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok zrušil

a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo alternatívne žalobe vyhovel v celom rozsahu
a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia, všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

11. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

12. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania
spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust.§ 379 a nasl. C.s.p., bez
nariadenia pojednávania podľa ust.§ 385 C.s.p. a contrario s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku

oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 06.04.2018 a dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu v napadnutej časti čo do zamietnutia žaloby na zaplatenie poplatku 25,04
Eur nie je dôvodné a vo zvyšku napadnutej časti čo do zamietnutia žaloby v prevyšujúcej časti, okrem
poplatku 25,04 Eur odvolanie žalobcu dôvodné je.

13. Po podaní odvolania bol dňa 04.08.2017 doručený súdu prvej inštancie návrh žalobcu na zmenu
účastníka na strane žalobcu, ako aj súhlas tejto obchodnej spoločnosti BENCONT COLLECTION, a.s.,
so vstupom do konania na strane žalobcu, spolu so zmluvou o postúpení pohľadávok III./2017, vrátane
jej príloh, podľa ktorých malo dôjsť k postúpeniu pohľadávok, vrátane tej, ktorú si žalobca v tomto
konaní uplatnil voči žalovanému, pričom novým hmotnoprávnym veriteľom je spoločnosť BENCONT

COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692.

14. Podľa § 80 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak po začatí konania nastala právna skutočnosť,
s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv a povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť,aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného, vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo
povinnosti prevedené, alebo na koho prešli.

15. Podľa § 80 ods. 2 C.s.p., súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania
došlo k prevodu alebo prechodu práva, alebo povinností, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto
žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.

16.Podľa§378ods.1C.s.p.,nakonanienaodvolacomsúdesaprimeranepoužijúustanoveniaokonaní

pred súdom prvej inštancie, ak to zákon neustanovuje inak.

17. V priebehu konania môže dôjsť k prevodu, alebo prechodu práv alebo povinností, o ktoré sa vedie
spor, na inú osobu, než stranu prebiehajúceho konania. Účelom procesného inštitútu obsiahnutého v
citovaných ustanoveniach § 80 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, je riešiť dôsledky singulárnej
sukcesie, ak táto nastala po začatí konania. K zmene subjektov môže dôjsť jedine, a výlučne v dôsledku

skutočnosti, ktorá nastala po začatí konania. Ak skutočnosť znamenajúca prevod alebo prechod práv
a povinností nastala ešte pred začatím konania, je zmena subjektov vylúčená. Zmyslom tejto právnej
úpravy je umožniť žalobcovi, aby pomocou zmeny subjektu súdneho konania, odstránil nedostatok
aktívnej alebo pasívnej vecnej legitimácie, ktorý nastal v priebehu konania a ktorý by inak neodvratne
viedol k zamietnutiu žaloby, pričom sa ukazuje, že je hospodárne, aby vec bola prerokovaná a

rozhodnutá v rámci už začatého konania voči inému subjektu, alebo proti inému subjektu. Predpokladom
zmenyjenávrhnazmenusubjektupodanýžalobcom,aleboosobou,naktorúboliprávaalebopovinností,
o ktorých sa koná, prevedené, alebo na koho prešli, súhlas nového žalobcu (nevyžaduje sa, ak návrh
podá sám vstupujúci žalobca) a preukázanie sa, že po začatí konania nastala právna skutočnosť, na
základe ktorej došlo k prevodu alebo prechodu práva, alebo povinností, o ktoré v konaní ide (teda o

ktorýchsaakoopredmetekonania,vediespor),aakstýmsúhlasí ten,ktomávstúpiťnamiestežalobcu.

18. Predpokladom zmeny účastníka konania, okrem iného, je preukázanie sa, že po začatí konania
nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prechod alebo prevod práv, alebo
povinností, o ktorých sa ako o predmete, vedie spor. Okolnosťou, či tvrdené právo (povinnosť), ktoré

malo byť prevedené, alebo ktoré malo prejsť na iného, tu skutočne je, alebo či na iného skutočne prešlo,
alebo bolo prevedené, sa súd nezaoberá, pretože sa týka už posúdenia veci samej (uznesenie NS SR
sp. zn. 1Obdo V 4/2014).

19. Z obsahu spisu tak bolo uvedené vyššie vyplýva, že dňa 04.08.2017 bol zo strany žalobcu doručený

návrh na zmenu účastníka na strane žalobcu podľa ustanovenia § 80 C.s.p., s tým, že na základe Zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 13.06.2017, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom ako postupcom a
obchodnou spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s., ako postupníkom, bola pohľadávka žalobcu
ako postupcu voči žalovanej ako dlžníkovi, ktorej zaplatenie je predmetom tohto súdneho konania
postúpená obchodnej spoločnosti BENCONT COLLECTION, a.s.. V zmysle citovaného ustanovenia §

80 ods. 1 CSP, obchodná spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s. pripojenou listinou k návrhu na
zmenu účastníka, vyjadrila súhlas so vstupom do tohto konania namiesto pôvodného veriteľa - žalobcu.

20. Nakoľko zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. III./2017 zo dňa 13.6.2017 je zrejmé, že táto bola
uzatvorená po začatí konania medzi žalobcom ako postupcom a obchodnou spoločnosťou BENCONT

COLLECTION, a.s. ako postupníkom až potom, ako bola podaná žaloba voči žalovanému, pričom
predmetom postúpenia bola i pohľadávka voči žalovanej, ako to vyplýva z prílohy k Zmluve o postúpení
pohľadávok, podľa ktorej bolo jednoznačne identifikovaná nielen číslo zmluvy, na základe ktorej si
pôvodný žalobca uplatnil nárok voči žalovanému (9360229688), ako aj výška uplatnenej istiny (1.606,74
Eur), spolu s príslušenstvom, vyplývajúce zo zmluvy, uzatvorenej medzi pôvodným žalobcom ako

veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, a keďže obchodná spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s.
vyjadrila súhlas so vstupom do konania na miesto pôvodného žalobcu, boli splnené všetky procesné
podmienky preto, aby odvolací súd návrhu na zmenu subjektu na strane žalobcu, vyhovel.

21. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.22. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, i to, či súd
prvejinštancienazistenýskutkovýstavsprávne,vúplnosti,aplikovalpríslušnéprávnepredpisy,čiriadne

svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. II.ÚS 78/05).

23. Súd prvej inštancie konštatoval, že postup žalobcu ohľadom započítania úhrad s poukazom na
ustanovenia úverových zmluvných podmienok zo strany žalovaného na príslušenstvo istiny považoval
za postup v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Žalobca nepreukázal podľa čoho a ako postupoval
pri započítavaní úhrad žalovaného. Úverové zmluvné podmienky, ktoré by takýto postup žalobcu
stanovovali, žalovaným podpísané neboli a určite neboli individuálne dojednané Podľa ust. § 53 ods.
2,3OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ

možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah, čo bolo aj v danom
prípade. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané a podľa ust. § 53 ods. 4,5 OZ za neplatné.

24. Zvyšok uplatnenej pohľadávky uvedenej žalobcom v žalobnom návrhu súd čo do ďalších úrokov,

rôznych poplatkov považoval za neopodstatnený.

25. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe a vo
vyjadreniach. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom
spočíva na strane sporu. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu,

ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu. Dôkazným
bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok
konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov.

26. Ohľadom žiadaných poplatkov v sume 25,04 Eur súd prvej inštancie považoval túto časť žaloby za

nedôvodnú aj z tohto titulu, že žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Nepreukázal súdu
o aké poplatky ide a to podľa čoho ich účtoval a ani ich výšku. To, že sú poplatky uvedené vo výpise
nepreukazuje ich dôvodnosť a správnosť.

27. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie čo do žiadaných poplatkov v sume 25,04

Eur s tým, že žalobca nepreukázal súdu o aké poplatky ide a to podľa čoho si ich účtoval a ani ich
výšku. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa
ako slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorý je neprimeraná, napríklad neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa, ale
aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého

bola dojednaná. Za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný
záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti
záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami
v spotrebiteľských úverových vzťahoch).

28. Žalobca v odvolaní v časti IV. sa zaoberá poplatkom vo výške 25,04 Eur. Uviedol, že listina Aktuálny
stav úveru obsahuje pri položke „Nezaplatené poplatky“ špecifikáciu nezaplatených poplatkov. Tieto,
ako to vychádza aj zo samotnej listiny predstavujú nesplatenú časť poplatku za upomienku na úverovom
účte zo dňa 18.06.2014 vo výške 19,86 určenej v zmysle Sadzobníka poplatkov bod 11. „2.Upomienka
po omeškaní“, upozornenie pred výzvou zo dňa 11.11.2014 vo výške 1,10 Eur, určená v zmysle tarify

Slovenskej pošty a.s., poplatku za výzvu na splatenie úveru s príslušenstvom zo dňa 28.11.2014 vo
výške 3,32 Eur, určená v zmysle Sadzobníka poplatkov, bod 12. „Výzva na splatenie celého úveru s
príslušenstvom“ a z poplatku platba za úver v hotovosti vo výške 0,76 Eur, určená v zmysle sadzobníka
poplatkov bod 9. „Splátka úveru v hotovosti“, pričom sadzobník poplatkov bol súdu predložený spolu s
návrhom na začatie konania. Žalobca vytýka súdu prvej inštancie, že nedostatočne preštudoval žalobu

a prílohy. Odvolací súd s týmto názorom žalobcu nesúhlasí. Samotná skutočnosť, že právna úprava
nelimituje výšku poplatku neznamená, že žalobca je oprávnený požadovať jeho zaplatenie v ľubovoľnej
výške. Dojednanie o poplatku (tak ako to uvádza žalobca v odvolaní v zmysle sadzobníka poplatkov,
či už bod 9. alebo bod 11. alebo aj ďalšie) podlieha prieskumu vo svetle princípu dobrých mravov,civilnoprávnej úžery a prieskumu v zmysle ust.§ 53 Občianskeho zákonníka. Žalovaný ako spotrebiteľ
nebol s podstatou týchto poplatkov oboznámený a tento poplatok nebol v žalobe ani v priebehu konania
riadne špecifikovaný. Teda čo konkrétne predstavuje sumu 19,86 Eur za upomienku na úverovom

účte zo dňa 18.06.2014. Možno prisvedčiť súdu prvej inštancie, že žalobca v tejto časti neuniesol
dôkazné bremeno a nepreukázal o aké konkrétne poplatky ide, podľa čoho ich účtoval, ani ich výšku.
Zároveň odvolací súd súhlasí aj s názorom súdu prvej inštancie, že to, že sú poplatky uvedené vo
výpise nepreukazuje ich dôvodnosť a správnosť. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že v odvolaní
už žalobca špecifikoval, že ide aj poplatok 1,1 Eur za upozornenie pred výzvou a 3,32 Eur za výzvu

na splatenie úveru s príslušenstvom. Príslušné doklady o zaplatení uvedených poplatkov žalobca k
žalobe nepredložil. Aj keď v listine nazvanej „vyjadrenie k výzve“ (č.l. 44 spisu) žalobca špecifikoval, že
poplatky boli účtované v súlade so Sadzobníkom poplatkov, úvery pre obyvateľstvo, dostupná pôžička
a zároveň, že poplatky boli žalovanému účtované za upomienky pri omeškaní splátky, pričom účelnosť
týchto poplatkov je daná najmä predchádzaním vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. K tejto listine
je pripojená listina Aktuálny stav úveru ku dňu 30.04.2016, i výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa

28.11.2014 s doručenkou. Iné listiny, tak ako konštatoval odvolací súd vyššie pripojené neboli. Bolo
povinnosťou žalobcu preukázať oprávnenosť svojho nároku čo do poplatku vo výške 25,04 Eur a o
tvrdených skutočnostiach predložiť aj dôkazy. Uvedené procesné podmienky zo strany žalobcu neboli
dodržané, preto súd prvej inštancie správne v tejto časti žalobu zamietol. Preto odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil v napadnutej časti čo do zamietnutia žaloby na zaplatenie poplatku 25,04

Eur podľa ust.§ 387 ods.1 C.s.p. ako vecne správny.

29. Vo zvyšku napadnutej časti čo do zamietnutia žaloby v prevyšujúcej časti a v súvisiacom výroku o
trovách konania odvolací súd postupom podľa ust.§ 389 ods.1 písm.b/ C.s.p. zrušil napadnutý rozsudok
a postupom podľa ust.§ 391 C.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

30. Možno prisvedčiť žalobcovi, tak ako namietal v odvolaní, že právo na dostatočné odôvodnenie
súdneho rozhodnutia je jednou zo súčasti základného práva na spravodlivý proces zaručeného článkom
6 ods.1 Dohovoru, ktoré je implikované aj v článku 46 ods.2 Ústavy SR. Preto vždy z odôvodnenia
rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu prvej inštancie pri

hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Tieto právne závery
súdu prvej inštancie však zo žiadnej možnej interpretácie odôvodnenia napadnutého rozsudku čo do
zvyšku napadnutej časti, teda okrem poplatku vo výške 25,04 Eur nevyplývajú. Preto rozsudok v tejto
časti nerešpektuje kautely určujúce minimálnu mieru racionality a konzistencie skutkovej a právnej
argumentácie. To, že súd prvej inštancie uviedol, že zvyšok uplatnenej pohľadávky uvedenej žalobcom v

žalobnomnávrhučodoďalšíchúrokovrôznychpoplatkovpovažovalzaneopodstatnenýnaodôvodnenie
zamietnutia žaloby v prevyšujúcej časti (okrem poplatku 25,04 Eur) nestačí. V rozsudku absentuje
odôvodnenie ako sa vyrovnal s podstatnými argumentmi a dôkazmi žalobcu v zrušujúcej časti, teda
súd prvej inštancie rozumným a primeraným spôsobom nereagoval na podstatné dôkazy a podstatné
argumenty žalobcu, tak ako to namieta vo svojom odvolaní. Preto je odôvodnenie v časti zrušenej

odvolacím súdom nepreskúmateľné.

31. Úlohou súdu prvej inštancie tak bude znova vo veci konať, vyporiadať sa v tomto rozhodnutí
vytýkanými nedostatkami i všetkými odvolacími námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní vo vzťahu k
zrušujúcemu výroku, následne vo veci znova rozhodnúť a svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených

v ust.§ 220 ods.2 C.s.p. aj náležite odôvodniť. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie
rozhodne aj o náhrade všetkých trov konania (§ 396 ods.3 C.s.p.).

32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.