Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, October 17, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/181/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512203258
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1512203258.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu a Mgr. Adely Unčovskej a členov

senátu JUDr. Mariany Harvancovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci žalobcu: Millennium,
spol. s r.o., IČO: 35 781 271, so sídlo Plynárenská 7/C, 821 09 Bratislava, zastúpený: JUDr. Ing. Ivanom
Bojnom, advokátom, so sídlom Levárska 462/11, 841 04 Bratislava, proti žalovaným: 1/ H. W., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom Š. X, X., 2/ KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00
585 441, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, 3/ Slovenská kancelária poisťovateľov, IČO: 36
062 235, so sídlom Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava, o zaplatenie 1 947,68 eur s prísl., na odvolanie
žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 26.4.2016 č.k. 14C/43/2012-298, v

spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava V zo dňa 20.9.2016 č.k. 14C/43/201-356 a v
spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava V zo dňa 14.5.2018 č.k. 14C/43/2012-408,
jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku v časti, ktorým súd uložil žalovanému 2/ povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 247,81 eur, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti mení tak, že žaloba žalobcu proti
žalovanému 2/ o zaplatenie 247,81 eur sa zamieta a v časti určenia spôsobu plnenia žalovaným 1/ a
2/ (s tým, že plnením jedného z uvedených žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého

uvedeného žalovaného) sa z r u š u j e.

II. Žalovanému 2/ sa proti žalobcovi priznáva nárok na plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravnými uzneseniami súd prvej inštancie uložil žalovaným
1/ a 3/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 947,68 eur, náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 100 eur, s tým, že plnením jedného z uvedených žalovaných zaniká v rozsahu
plnenia povinnosť druhého uvedeného žalovaného( výrok I), žalovanému 1/ uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovisumu274,70euražalovanému2/uložilpovinnosťzaplatiťžalobcovisumu247,81eur,vlehote

3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného z uvedených žalovaných zaniká v
rozsahu plnenia povinnosť druhého uvedeného žalovaného(výrok II), žalovanému 1/ uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1 947,68 eur od 16.9.2013 až do zaplatenia a
žalovanému 3/uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 5,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1 947,68 eur od
16.9.2013 až do zaplatenia s tým, že plnením jedného z uvedených žalovaných zaniká v rozsahu plnenia
povinnosť druhého uvedeného žalovaného( výrok III), vo zvyšnej časti žalobu žalobcu voči žalovanému
2/ zamietol (výrok IV), žalovaným 1/ a 3/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 116,50

eur titulom súdneho poplatku za žalobu a v sume 1 347,97 eur titulom trov právneho zastúpenia k rukám
advokáta Y.. N.. N. X., U. U. P. X., I. XX, s tým, že plnením jedného z uvedených žalovaných zaniká
v rozsahu plnenia povinnosť druhého uvedeného žalovaného ( výrok V), žalovanému 2/ náhradu trov
konania nepriznal (výrok VI), žalovaným 1/ a 3/ uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu vo výške 72,94eur, s tým, že plnením jedného z uvedených žalovaných, zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého
uvedeného žalovaného (výrok VII).

2. Rozhodnutie vo veci právne zdôvodnil § 39, § 43 ods. 1. 2, § 420 ods.1., § 427 ods. 1, § 442 ods. 1,
§ 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ( ďalej len „Občiansky zákonník“), § 3 ods. 1, §
15 ods. 1, § 24 ods. 2 písm. b), § 24 ods.3, § 24 ods. 7,8 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ( ďalej len „ zákon o PZP“),
Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka (ďalej len „Nariadenie vlády „) a vecne tým, že vyhodnotil poistnú zmluvu č.
XXXXXXXXXX o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu (ďalej len „zmluva o PZP")
uzavretú medzi pani U. K. a žalovaným 2/ ako absolútne neplatný právny úkon. Mal za preukázané,
že ku škode na motorovom vozidle poškodeného došlo zavineným konaním žalovaného 1/, ktorý
spôsobil dopravnú nehodu a poškodil motorové vozidlo poškodeného, kde prevádzateľom motorového
vozidla nebola evidovaná p. U. K.. Keďže v čase dopravnej nehody bol držiteľom a prevádzateľom

motorového vozidla žalovaný 1/ a ten nemal uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, súd prvej inštancie ustálil, že žalovanému 2/
nevzniklapovinnosťplniťpoškodenému.Konštatujúcporušenieust.§420ods.1Občianskehozákonníka
na strane žalovaného 1/ a na strane žalovaného 3/ splnenie podmienok na poskytnutie plnenia z
garančného fondu podľa ust. § 24 ods. 2 zákona o PZP, uložil žalovanému 1/ a žalovanému 3/ poskytnúť

žalobcovi plnenie vo výške 1 947,68 eur a uhradiť náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške
100 eur (náklady spojené s vyhotovením znaleckého posudku), s tým, že plnením jedného z nich zaniká
v rozsahu plnenia povinnosť druhého.

3. Súčasne súd prvej inštancie ustálil, že je dôvodným zaviazať žalovaného 1/ na zaplatenie sumy

274,70 eur, predstavujúcej časť úrokov z omeškania, ktoré si žalobca uplatnil v pôvodnej žalobe zo
sumy 1 947,68 eur od 22.2.2012 (podanie žaloby) do 15.9.2013. Vo vzťahu k žalovanému 2/ súd
prvej inštancie konštatoval porušenie ust. § 415 Občianskeho zákonníka, a to porušenie povinností pri
uzatváraní zmluvy o PZP, neinformovanie žalobcu, porušenie povinnosti stanovenej v § 6 ods.3 zákona
o PZP, keďže uzavrel zmluvu o PZP, ktorá bola absolútne neplatná a v rozpore so zákonom. Na základe

uvedeného uložil žalovanému 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 247,81 eur, ktorú vypočítal ako
pomernú časť úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 947,68 eur od 22.2.2012 (podanie
žaloby) do 22.7.2013, viazaný petitom žalobcu. Ustálil, že v danom období nemohol byť v omeškaní
žalovaný 3/, keďže zmluva o PZP bola v systéme vedená ako aktívna vo vzťahu k žalovanému 2/ a tento
nepodnikol žiadne kroky, ktorými by o prípadnej neplatnosti žalobcu priamo informoval, ani nepodnikol

žiadne kroky na vyriešenie tejto spornej otázky. Na základe uvedeného súd prvej inštancie zaviazal
žalovaných 1/ a 2/ na zaplatenie žalovaných čiastok s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká
v rozsahu plnenia povinnosť druhého uvedeného žalovaného. Vo zvyšnej časti žalobu žalobcu voči
žalovanému 2/ zamietol.

4. Za dôvodné považoval priznať žalobcovi voči žalovanému 1/ a žalovanému 3/ nárok na zaplatenie
úrokov z omeškania. S poukazom na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a Nariadenie vlády uložil
žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9 % ročne od 16.9.2013 do
zaplatenia a žalovanému 3/ úroky z omeškania vo výške 5,5 % ročne od 16.9.2013 do zaplatenia, s tým,
že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (ďalej len „O.s.p.“), podľa zásady úspechu žalobcu v konaní a zaviazal na náhradu trov konania
žalovaných 1/ a 3/ s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť
druhého uvedeného žalovaného. Trovy konania pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu

v sume 116,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 1347,97 eur. Trovy právneho zastúpenia súd
priznal na základe ust. § 13a ods.2, § 13a ods. 5, § 14 ods. 2, § 18 ods.3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov (ďalej len „vyhláška“) a to za 14 úkonov právnej služby á 81,33
eur (prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom dňa 25.10.2011, dňa 23.2. 2012
žaloba, 23.2.2012 žiadosť o poskytnutie súčinnosti (K.) - doručené dňa 2.8.2013, 14.8.2013 uplatnenie

nároku na poskytnutie plnenia z poistného garančného fondu dňa 14.8.2013, návrh na vykonanie
dôkazu pred prvým pojednávaním, oprava nesprávnosti v označení p. U. K. a predloženie listu od SKP
dňa 25.9.2013, zastupovanie na pojednávaní dňa 14.11.2013, porada s klientom o ďalšom priebehu
konania, dňa 2.12.2013 späťvzatie návrhu voči U. K. + rozšírenie žaloby o žalovaného 3/, žiadosť oopravu uznesenia (1/2 úkon), písomné podanie na súd dňa 14.7.2014, zastupovanie na pojednávaní
dňa 27.1.2015, porada s klientom o ďalšom priebehu konania (1/2 úkon), zastupovanie na pojednávaní
dňa 21.4.2016, zastupovanie na pojednávaní dňa 26.4.2016) režijný paušál 1x á 7,41 eur, 2 x á 7,63,

5x á 7,81 eur, 2x á 8,04, 2x á 8,39 eur, 2x á 8,58 + 20 % DPH. Podľa § 147 ods. 1 O.s.p. uložil
povinnosť žalovaným 1/ a 3/ trovy konania zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu s tým, že plnením
jedného z uvedených žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého uvedeného žalovaného.
Žalovanému 2/ náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli.

6. Zároveň zaviazal žalovaného 1/ a 3/ na náhradu trov štátu podľa ust. § 148 O.s.p. vo výške 72,94 eur,
ktoré boli vyplatené zo štátnych finančných prostriedkov titulom svedočného s tým, že plnením jedného
z uvedených žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého uvedeného žalovaného.

7. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil povinnosť
žalovanému 2/ zaplatiť žalobcovi sumu 247,81 eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku,

podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 2/ dôvodiac tým, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (ustanovenie § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.),
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm.
f) O.s.p). Uviedol, že v priebehu konania bolo jednoznačne preukázané, že zmluva o PZP uzavretá
medzi p. U. K. a ním, bola absolútne neplatná, nakoľko p. U. K. nebola nikdy vlastníkom ani držiteľom

predmetného motorového vozidla U. N. a nepodpisovala s ním zmluvu o PZP. Namietal, že úroky
z omeškania sú viazané na vznik a trvanie záväzku hlavného, t.j. záväzku uhradiť istinu. Preto ak
prvoinštančný súd zaviazal na úhradu istiny v plnej výške žalovaného 1/ a žalovaného 3/, mali byť aj
úroky z omeškania uplatnené a priznané práve voči žalovanému 1/ a 3/ a z uvedeného dôvodu nie je
dôvodným ich priznať voči nemu. Zastával názor, že úroky z omeškania nepredstavujú skutočnú škodu,

t.j. úbytok na majetku na strane žalobcu, nakoľko ich žalobca nebol povinný zaplatiť. Keďže súd prvej
inštancie priznal žalobcovi nárok voči žalovanému 1/ a žalovanému 3/, bolo možné zo strany žalobcu
uplatniť si nárok na úroky z omeškania voči ním aj za obdobie od 22.2.2012 do 22.7.2012, nakoľko títo
boli v zmysle vykonaného dokazovania v omeškaní s poskytnutím náhrady vzniknutej škody. Prípadná
zodpovednosť tretej osoby za vznik omeškania mohla byť podľa jeho názoru uplatnená ako škoda len zo

strany osoby, ktorá bola povinná úroky z omeškania uhradiť. Uplatnené úroky z omeškania voči nemu
nie je možné považovať ani za ušlý zisk, nakoľko musela byť splnená podmienka očakávaného prírastku
na majetku žalobcu z jeho strany. V prípade, ak by bol žalobca oprávnený požadovať náhradu časti
úrokov z omeškania ako škodu voči nemu, bolo by potrebné preukázať splnenie predpokladov vzniku
zodpovednosti za škodu z jeho strany, a to porušenie právnej povinnosti, b) vznik škody, c) príčinná

súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody, d) zavinenie. Mal za to, že v konaní nebolo
preukázané, že by z jeho strany došlo k akémukoľvek porušeniu zákonných povinností.

8. V konaní pred súdom prvej inštancie namietal skutočnosť, že zmluva o PZP bola uzatvorená
prostredníctvom finančného sprostredkovateľa podľa ustanovenia zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom

sprostredkovaní a finančnom poradenstve, kedy nemal možnosť byť prítomný pri uzatváraní zmluvy
o PZP a overiť si totožnosť p. U. K. a nemohol tak mať vedomosť o neplatnosti zmluvy o PZP od
jej počiatku. Keďže ani v zmysle vykonaného dokazovania nebol povinný poskytnúť poistné plnenie,
t.j. náhradu škody žalobcovi, bol jeho postup pri odmietnutí poskytnutia poistného plnenia správny.
Mal tak za to, že nebol naplnený minimálne jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu.

Poukázal na to, že žalobca si voči nemu uplatnil nárok na náhradu škody titulom úrokov z omeškania
zo sumy 1 947,68 eur od 22.2.2012, t.j od podania žaloby, do 22.7.2013, kedy mala byť z jeho strany
po prvý krát namietnutá absolútna neplatnosť zmluvy o PZP medzi ním a p. U. K.. Dal do pozornosti, že
podľa podacej pečiatky na návrhu, tento bol podaný Okresnému sudu Bratislava V až 23.2.2012 a nie
22.2.2012. Skutočnosť, že p. U. K. nepodpisovala návrh poistnej zmluvy sa dozvedel až priamo od nej,

nakoľko zmluva o PZP bola uzatváraná prostredníctvom finančného sprostredkovateľa, ktorý koná na
vlastnú zodpovednosť, t.j. on nemohol zodpovedať za prípadné porušenie zákonnej povinnosti z jeho
strany. Vo vzťahu k námietke absolútnej neplatnosti uviedol, že tejto nie je potrebné sa dovolávať a súd
sa ňou zaoberá ex offo. Mal za to, že vykonal všetky potrebné kroky k prešetreniu, či bola zmluva o
PZP skutočne absolútne neplatná bezodkladne po tom ako sa o tejto skutočnosti dozvedel a žalobcovi

oznámil dôvod neposkytnutia poistného plnenia listom zo dňa 22.1.2012 (pred podaním žalobného
návrhu), kde uviedol námietku p. U. K. o nepodpísaní zmluvy o PZP a šetrenie tejto skutočnosti orgánmi
činnými v trestnom konaní. Vzhľadom k uvedenému žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.9. K odvolaniu žalovaného 2/ sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 1.8.2016
a uviedol, že tvrdenia žalovaného 2/ považuje za nepravdivé a zavádzajúce a v priamom rozpore so

skutkovým stavom zisteným prvoinštančným súdom. Mal za to, že žalovaný 2/ porušil viaceré právne
povinnosti podľa zákona o PZP ako aj povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka, čím spôsobil
žalobcovi škodu (nemožnosť uplatniť si úroky z omeškania), ktorú prvoinštančný súd určil vo výške
úrokov z omeškania za vyššie uvedené obdobie. Potom, čo žalobca u žalovaného 2/ ako poisťovateľa
motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola žalobcovi spôsobená škoda, uplatnil nárok na jej náhradu,

žalovaný 2/ v lehote 3 mesiacov neoznámil riadne dôvody neposkytnutia poistného plnenia, keď v liste
zo dňa 28.9.2011 neposkytnutie odôvodnil najprv tým, že dopravná nehoda nebola šetrená políciou a
poistený jej škodovú udalosť nahlásil „s výhradou jeho zodpovednosti". Následne na jeho opakovanú
žiadosťžalovaný2/vosvojomlistezodňa20.1.2012dôvodyneposkytnutiaplnenianeodôvodneneabez
vysvetlenia zmenil, keď uviedol, že údajná majiteľka nepodpisovala zmluvu o PZP a vec je predmetom
vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní. Ani v tomto liste žalovaný 2/ bližšie nevysvetlil, prečo

vznikli pochybnosti v danej veci a nepredložil žiaden dôkaz na podporu svojho tvrdenia nevykonal žiadne
úkony, ktoré by potvrdzovali uvedený záver, hoci ho nato priamo vyzval. Až v liste zo dňa 22. 7. 2013, t.
j. po viac ako roku od podania žaloby na súde, žalovaný 2/ bez ohľadu na to, že orgány činné v trestnom
konaní vo veci trestného oznámenia podnet odložili, označil zmluvu o PZP ako absolútne neplatnú a
odmietol z uvedeného dôvodu poskytnúť poistné plnenie. Uvádzanie zjavne protichodných dôvodov v

neprimerane dlhých časových odstupoch, možno vyhodnotiť ako účelový postup, ktorým žalovaný 2/
porušil povinnosť podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP, keď nedodržal lehotu, v ktorej mal oznámiť skutočný
a riadne zistený dôvod nevyplatenia poistného plnenia (neplatnosť zmluvy o PZP). Postup, ktorým
žalovaný 2/ neopodstatnene a bez akéhokoľvek vysvetlenia zmenil dôvody neposkytnutia poistného
plnenia, napriek skutočnosti, že v danom čase (ešte aj dnes) evidoval zmluvu o PZP v systéme ako

platnú, vyhodnotil ako účelové obštrukčné konanie, ktorým sa vyhýbal svojej povinnosti vyplatiť poistné
plnenie ako aj doriešiť spornú vec, čím porušil súčasne povinnosť podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP, keď
nevyplatil poistné plnenie v zákonnej lehote napriek skutočnosti, že pôvodný dôvod pre ktorý odmietol
plnenie vyplatiť, sa ukázal ako zavádzajúci a neopodstatnený. Až po doručení listu zo dňa 22.7.2013
vznikol žalobcovi relevantný dôvod uplatniť si (aj to len z titulu opatrnosti) voči žalovanému 3/ nárok na

poskytnutie poistného plnenia podľa § 24 ods. 2 zákona o PZP, pričom žalovaný 3/ nárok na plnenie
odmietol listom zo dňa 10.9.2013 s poukazom na skutočnosť, že zodpovednostným poisťovateľom
predmetného motorového vozidla je stále evidovaný žalovaný 2/, ktorý v danom čase vykazoval spornú
zmluvuoPZPnaďalejakoplatnú,očompredložilžalovaný3/doklad(kópiupotvrdeniaoplatnostizmluvy
o PZP v čase od 27.1.2011 do 27.11.2011, t. j. v čase predmetnej dopravnej nehody ako aj v čase

uplatnenia nároku na vyplatenie poistného plnenia žalobcom).

10. Mal za to, že žalovaný 2/ neplatne uzavrel zmluvu o PZP v dôsledku čoho porušil všeobecnú
prevenčnú povinnosť, čím mu spôsobil škodu za obdobie, za ktoré si nemohol nárok uplatňovať voči
žalovanému 3/. Na základe uvedeného bol názoru, že odvolanie žalovaného 2/ nie je dôvodné, preto

žiadal aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a priznal mu nárok na
náhradu trov konania.

11. Žalovaný 1/ a žalovaný 3/ sa k odvolaniu žalovaného 2/ nevyjadrili.

12. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval
v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení O.s.p., v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní
žalovaného 2/ rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“ ).

13. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods.
1 C.s.p.), ktorým žalovaný 2/ napadol výrok, ktorým mu súd uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
247,81 eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 C.s.p.), a keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem s použitím § 378

ods. 1 v spojení s § 470 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 2/ je podané dôvodne.

14. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.15. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

16. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že si žalobca podaním zo dňa 29.6.2011 uplatnil u žalovaného

2/ nárok na náhradu škody. Žalovaný 2/ listom zo dňa 28.9.2011 oznámil žalobcovi, že ukončil šetrenie
škodovej udalosti XXXXXXXXXX zo dňa 23.5.2011 dňa 26.9.2011 a nakoľko nárok nebol preukázaný,
nebol oprávnený poskytnúť poistné plnenie. Listom zo dňa 20.1.2012 žalovaný 2/ reagujúc na list
žalobcu doplnil svoje stanovisko tak, že nemá za preukázané, že dopravná nehoda bola spôsobená
ich poistencom, nakoľko údajná majiteľka vozidla nepodpisovala zmluvu o PZP s ich poisťovňou. Dňa
23.1.2012 doručil žalobca žalobu na súd. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 8.6.2012

žalovaný 2/ uviedol, že majiteľka motorového vozidla U. mu oznámila, že zmluvu o PZP s ich poisťovňou
neuzavrela a podpis na zmluve jej nepatrí. Prílohou tohto vyjadrenia bolo oznámenie zo dňa 11.8.2011
vypracované pani U. K.. Vyjadrenie žalovaného 2/ bolo žalobcovi doručené dňa 22.7.2013.

17. K odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) O. s. p. v znení

účinnom do 30.6.2016 (t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam) odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný
tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po
právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia
nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.

s. p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide
o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov

strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O. s. p..

18. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016) treba uviesť, že
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak
súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale

interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

19. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie
vo vzťahu k žalovanému 2/ založil na tom základe, že porušil povinnosti podľa ust. § 415 Občianskeho
zákonníka, a to povinnosti pri uzatváraní zmluvy o PZP a porušil ust. § 6 ods. 3 zákona o PZP, tým,

že uzavrel zmluvu o PZP v rozpore so zákonom. V prejednávanej veci je nesporným, že žalobca
si uplatňoval nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, preto súd prvej
inštancie správne vo veci aplikoval vo vzťahu k žalovanému 1/ ako vodičovi motorového vozidla,
ktoré spôsobilo škodu, ust. § 420 Občianskeho zákonníka a vo vzťahu k žalovanému 3/ aplikoval
ustanovenia zákona o PZP. Ust. zákona o PZP umožňujú poškodenému uplatniť si nárok na náhradu

škody priamo proti poisťovateľovi, prípadne za splnenia podmienok podľa ust. § 24 ods. 2 zákona o
PZP si môže poškodený uplatniť svoj nárok na náhradu škody proti kancelárii za rovnakých podmienok,
za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi podľa tohto zákona. Keďže
súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia prejudiciálne vyhodnotil zmluvu o PZP ako
absolútne neplatný právny úkon, dôvodnou bola aplikácia ust. § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP, a

to uloženie povinnosti žalovanému 3/ poskytnúť žalobcovi poistné plnenie z garančného fondu, pričom
táto povinnosť plniť vyplývala žalovanému 3/ priamo zo zákona o PZP. Použitie ust. § 415 Občianskeho
zákonníka prichádza do úvahy len v prípade, ak toto konanie neupravuje osobitný právny predpis, čo
nie je prejednávaná vec, preto aplikácia ust. § 415 Občianskeho zákonníka o všeobecnej prevenčnejpovinnosti vo vzťahu k žalovanému 2/ s ohľadom na osobitnú úpravu práv a povinností z poistenia
zodpovednosti neprichádzala do úvahy. Odvolací súd má za to, že v danom prípade medzi žalobcom
a žalovaným 2/ nevznikol zodpovednostný vzťah, následkom porušenia ktorého by žalobcovi proti

žalovanému 2/ vznikol nárok na náhradu škody, preto právne závery súdu prvej inštancie nemožno
považovať za správne. Vo vzťahu k vyvodeniu zodpovednosti žalovaného 2/ voči žalobcovi titulom
porušenia ust. § 6 ods. 3 zákona o PZP, odvolací súd uvádza, že aplikácia ust. § 6 ods. 3 zákona o
PZP nie je na mieste, nakoľko uvedené ustanovenie upravuje situáciu, kedy poisťovateľ odmietne s
poistníkomuzavrieť poistnúzmluvu,čoniejeprejednávanýprípad.Nakoľkožalobcasvojnárokskutkovo

založil na tom základe, že v čase vzniku škody bola na motorové vozidlo škodcu uzavretá zmluva o
PZP, nie je splnený už prvý predpoklad zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej povinnosti na
strane žalovaného 2/.

20. Na základe uvedeného odvolací súd odlišne od záverov súdu prvej inštancie dospel k záveru,
že nárok žalobcu proti žalovanému 2/ nie je dôvodným, preto odvolací súd podľa § 388 C.s.p. výrok

rozsudku súdu prvej inštancie v časti, ktorým žalovanému 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
247,81 eur zmenil tak, že žalobu žalobcu proti žalovanému 2/ o zaplatenie 247,81 eur zamietol. Nakoľko
súd prvej inštancie v tomto výroku zároveň v časti určenia spôsobu plnenia uviedol, že plnením jedného
z uvedených žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého uvedeného žalovaného, odvolací
súd rozhodol, že vzhľadom na zamietnutie žaloby voči žalovanému 2/ je dôvodným podľa ust. § 389

ods. 1 písm. d) C.s.p. tento výrok v časti určenia spôsobu plnenia zrušiť.

21. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v súlade s §255 ods. 1 C.s.p. (súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci) v spojení s §262 ods. 1, 2 C.s.p. a §396 ods. 1,
2 C.s.p.. Vychádzajúc z toho, že žalovaný 2/ mal v konaní plný úspech, odvolací súd priznal žalovanému

2/ proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady rozhodne súd prvej
inštanciepodľa§262ods.2C.s.p.poprávoplatnostirozhodnutia,ktorýmsakonaniekončí,samostatným
uznesením, ktorý vydá súdny úradník.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.

2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).