Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, November 16, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/129/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815202678
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8815202678.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a
sudcov JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.,
Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004 proti žalovanému: K.W. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXX XXN. XX, právne zastúpený JUDr. Martinou Fabiánovou, advokátkou, ul. Hencovská 2043, 093
02 Hencovce, o zaplatenie 7.220,72 eura s prísl., o odvolaniach strán sporu proti rozsudku Okresného

súdu Vranov nad Topľou č. k. 5C/131/2015-76 zo dňa 14.06.2016 takto

r o z h o d o l :

Odmieta odvolanie žalovaného v zamietavom výroku.

Zrušuje rozsudok vo vyhovujúcom výroku, vo výroku o splatnosti pohľadávky a vo výroku o trovách
konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 7.129,74
euraanahradiťtrovykonaniaztituluzaplatenéhosúdnehopoplatkuvovýške433,-eur.Určil,žeuvedené
peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach vo výške po 70,- eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci
vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pričom omeškanie jednej splátky má za následok zročnosť
celého plnenia.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko žalovaného, výsledky vykonaného dokazovania,
obsah pripojených listinných dôkazov, citoval ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 - 4, §
53 ods. 1, § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uviedol, že právny vzťah medzi stranami sporu
vznikol na základe zmluvy o medziúvere a stavebnom spotrebiteľskom úvere uzatvorenej medzi
žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníčkom a B. B. ako dlžníčkou dňa 25.01.2012. Predmetom
zmluvy bolo poskytnutie medziúveru pod č. XXXXXXXXXX vo výške 8.000,- eur, ktorý sa po pridelení

cieľovej sumy a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok zmení na stavebný úver pod
č. XXXXXXXXXX vo výške 4.476,72 eura. Dlžník bol v súlade so zmluvou o stavebnom sporení a
všeobecnými podmienkami pre zmluvy o stavebnom sporení povinný poukazovať pravidelné mesačné
vklady na účet zmluvy o stavebnom sporení vo výške 45,60 eura, zároveň sa zaviazal splatiť poskytnutý
medziúver, vrátane úroku, pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 43,94 eura a platiť poplatok
za poistenie typu A mesačnými platbami 3,20 eura spolu mesačne vo výške 47,14 eura. Stavebný

úver sa dlžník zaviazal splácať vo výške vrátane úrokov a poplatkov za poistenie, a to pravidelnými
mesačnými splátkami vo výške 92,74 eura. Listom zo dňa 04.02.2015 žalobca oznámil žalovanému,
že ku dňu 04.02.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru na základe zmluvy o úvere a
vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 7.159,74 eura. Uzatvorenú zmluvu súd prvej
inštancie považoval za zmluvu spotrebiteľskú v zmysle Zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý výklad
je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle Smernice Rady 93/13/EHS

z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Dlžná suma 7.220,72 eura k
04.03.2015 pozostávala zo sumy istiny 6.629,37 eura a nezaplatených úrokov za úver v sume 390,77eura predstavujúce nezaplatené 6,59 % ročne úroky z medziúveru do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
úveru zo sumy istiny 8.000,- eur a sumy 139,60 eura predstavujúcej poplatky a sumy 60,98 eura
predstavujúce nezaplatené 6,59 % p.a. úroky za úver a 5 % p.a. úroky z omeškania po vyhlásení

mimoriadnej splatnosti. Súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 7.081,12 eura, ktoré
umožnil žalovanému vzhľadom na jeho nepriaznivú finančnú situáciu zaplatiť v mesačných splátkach po
70,- eur. V prevyšujúcej časti ohľadne zaplatenia sumy 139,60 eura predstavujúcej poplatky, súd žalobu
zamietol, a to ohľadne nárokov za 3 upomienky po 15, - eur, individuálne riešenie omeškania splátok zo
dňa 14.10.2014 vo výške 15,- eur, poplatok za prijatie do poistenia vo výške 25,60 eura a poplatok za

vedenie účtu zo dňa 31.01.2012, 01.01.2013 vo výške 54,- eur. Súd prvej inštancie poukázal na zmluvné
dojednanie, najmä všeobecné podmienky dojednania vo vzťahu k dojednaným úrokom z omeškania
s tým, že citoval aj ust. § 2 písm. c) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj § 37
ods. 21 zákona NS SR č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov a uviedol, že zákaz
banky požadovať od spotrebiteľa úhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu
úveru, alebo účtu, alebo zrušenie účtu, na ktorom je úver vedený, ktorého zriadenie alebo vedenie je

podmienkou úverového vzťahu sa vzťahuje na úhradu poplatkov splatných po 09.06.2013 (§ 122s ods.
4 Zákona o bankách). V danej veci bol uplatnený poplatok, ktorý mal byť dojednaný pred uvedenou
novelou Zákona o bankách vykonanou zákonom č. 132/2013 Z.z. od 10.06.2013. Predmetné dojednanie
o poplatku za vedenie úveru, súd prvej inštancie podrobil súdnej kontrole v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, a preto takéto dojednanie vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku spôsobujúcu

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z tohto
dôvodu nárok žalobcu na zaplatenie poplatku za vedenie účtu zamietol. Vo vzťahu k nároku žalobcu
na zaplatenie poplatkov za upomienky v sume 45,- eur, poplatok za individuálne riešenie omeškania
splátok v sume 15,- eur, súd prvej inštancie zamietol z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno.
Nepreukázal súdu zaslanie nijakej upomienky ani nepreukázal, že by mu za zaslanie tejto upomienky

vznikli reálne náklady v tejto výške. V zmysle Sadzobníka poplatkov pre fyzické osoby platného od
01.01.2012 bol žalovaný povinný platiť pri stavebnom úvere za vedenie účtu 25,- eur ročne a podľa
Sadzobníkapoplatkovprefyzickéosobyplatnéhood01.01.2013poplatokzavedenieúčtupristavebnom
úvere v sume 29,- eur ročne. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti ohľadne sumy
139,60 eura žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho

poriadku tak, že priznal žalobcovi náhradu trov konania z titulu zaplateného súdneho poplatku vo výške
433,- eur z dôvodu, že žalobca mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, čo predstavuje jeho neúspech
iba vo výške 2 % a vo zvyšnej časti 98 % bol úspešný, a preto mu súd prvej inštancie priznal plnú
náhradu trov konania.

2. V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku odvolanie právna zástupkyňa žalovaného.
Namietala všetky výroky napadnutého rozhodnutia. Uviedla, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj vec nesprávne právne posúdil. Náležite
nevyhodnotil v dostatočnom rozsahu vykonané dôkazy, vôbec sa nezaoberal tvrdeniami žalovaného, a
to poplatkom za spracovania SÚ/MÚ vo výške 130,- eur a jeho posúdením ako neprijateľnej zmluvnej

podmienky. Z označenia spracovateľský poplatok je jednoznačné, že má ísť o poplatok za spracovanie
úveru, t.j. za úkony zo strany veriteľa súvisiace s poskytnutím úveru. Poplatok bol účtovaný bez toho,
aby za jeho platbu banka poskytovala akékoľvek konkrétne plnenie klientovi a naopak sú ním kryté
náklady na vnútornú činnosť banky. Poukázala na to, že žalovanému bol reálne poskytnutý úver vo
výške 7.870,- eur, a to dňa 02.02.2012 suma 6.400,- eur a dňa 02.10.2012 suma 1.470,- eur. Ďalej

uviedla, že súd sa nezaoberal námietkou žalovaného, že daný úver je v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a)
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v spojení s § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona
bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov. Podľa výpisu úverového účtu, žalovaný uhradil 27 splátok po 92,73 eura, t.j. spolu 2.503,71
eura. Dňa 04.02.2015 bolo na jeho úverový účet prijaté čiastočné vyrovnanie medziúveru vo výške

1.370,63 eura, a preto podľa názoru právnej zástupkyne žalovaného, žalovaný dlhuje žalobcovi sumu
3.995,66 eura. Navrhla zmeniť napadnutý rozsudok a uložiť žalovanému zaplatiť túto sumu, zároveň
povoliť žalovanému splácať žalovanú istinu v splátkach vo výške 70,- eur s tým, že nárok na náhradu trov
konania si neuplatnila. Alternatívne navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

3. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku - výroku o splatnosti pohľadávky odvolanie
žalobca. Namietal porušenie práva na spravodlivý proces, a to nedostatočné odôvodnenie napadnutého
výroku, lebo z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, na základe akých rozhodných skutočností súdprvej inštancie umožnil žalovanému splácať priznanú sumu mesačnými splátkami vo výške 70,- eur.
Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odporuje princípom spravodlivého procesu pokiaľ ide o jeho
úplnosť, zrozumiteľnosť a presvedčivosť, v dôsledku čoho je rozhodnutie nepreskúmateľné. Ďalej

namietal nesprávne skutkové zistenia, ako aj inú vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o splatnosti pohľadávky a vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že súd prvej inštancie nároky na

úroky za úver, úroky z omeškania, ako aj poplatok za spracovanie úveru správne posúdil. Úver nemožno
považovať za bezúročný a bez poplatkov, lebo zmluva o medziúvere č. XXXXXXXXXX a stavebnom -
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.01.2012 obsahuje určenie výšky, počtu a termínu
splátok istiny úrokov a iných poplatkov, a to v čl. I. zmluvy, na ktorú skutočnosť žalobca poukázal v
podaní zo dňa 07.06.2016, ku ktorému sa žalovaný nevyjadril. Navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok
vo výroku I. a III.

Právna zástupkyňa žalovaného sa k doručenému vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného písomne
nevyjadrila.

5. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od

01.07.2016(ďalejlenCSP),akniejeustanovenéinak,platítentozákonajnakonaniazačatépredodňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Citované ustanovenie je vyjadrením princípu okamžitej aplikability ustanovení Civilného sporového

poriadku na všetky prebiehajúce a začaté konania v súlade s princípom justifikácie účinkov procesných
úkonov, ktorý znamená zachovanie právnych účinkov úkonov vykonaných za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku v znení platnom do 30.06.2016, ktorých následky úkonu sa majú uznávať i vtedy, ak
novšia procesná úprava už s týmto následkom nepočíta.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)
vzhľadom na včas podané odvolania osobami oprávnenými (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP)
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z
ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru,
že neboli splnené podmienky pre potvrdenie ani zmenu napadnutého rozhodnutia.

7. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Z obsahu spisu, ako aj odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a uplatnených odvolacích námietok
žalovaným ,ktorý napadol rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu, odvolací súd zistil, že v

zamietavom výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol ohľadne zaplatenia sumy 139,60 eura,
súd prvej inštancie rozhodol v prospech žalovaného. Z tohto dôvodu žalovaný nebol oprávnený namietať
napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol.
V súlade s ust. § 386 písm. b) CSP odvolací súd preto odmietol odvolanie žalovaného v zamietavom
výroku.

8. Vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku odvolací súd pri posudzovaní dôvodnosti uplatnených odvolacích
námietok žalovaným, ako aj vo výroku o splatnosti pohľadávky žalobcom zistil, že súd prvej inštancie
vo veci rozhodol nad rámec uplatneného nároku. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia
7.220,72 eura podľa žalobného návrhu v spise na č.l. 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie

uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 7.129,74 eura s tým, že v prevyšujúcej časti žalobu
ohľadne zaplatenia 139,60 eura zamietol. Pri spočítaní priznanej istiny vo vyhovujúcom výroku a
nepriznanejistinyvzamietavomvýroku,t.j.sumy7.129,74euraa139,60eurasúdprvejinštanciecelkom
rozhodol ohľadne sumy 7.269,34 eura i napriek tomu, že predmetom sporového konania bola žaloba o
zaplatenie 7.220,72 eura istiny s prísl.

9. Podľa § 216 CSP, súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. Súd môže prekročiť žalobný návrh
a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahov medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu.Civilné sporové konanie ako konanie, ktorého účelom je poskytovanie ochrany súkromnoprávnym
vzťahom je ovládané okrem iného dispozičným a prejednávacím princípom. Konanie sa začne len

základe podanej žaloby, v ktorej žalobca vymedzuje predmet sporového konania, a to pokiaľ ide o
konkrétnyprávnyvzťah,oktoromtvrdí,žeexistujeajeohrozenýaleboporušený,konkrétnynárokztohto
právneho vzťahu, ktorému žiada poskytnúť súdnu ochranu a výšku alebo rozsah plnenia, ktoré z daného
nároku žiada priznať. Súd prvej inštancie tým, že rozhodol nad rámec uplatneného nároku, rozhodol
ultra petitum, čo nie je prípustné v sporovom konaní. Vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku podal odvolanie

žalovaný s tým, že žalobca nenamietal vyhovujúci výrok, a to rozhodnutie ultra petitum, avšak podal
odvolanie voči výroku o splatnosti pohľadávky, a preto odvolací súd vzhľadom na nesprávny procesný
postup súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil napadnutý rozsudok vo
vyhovujúcom výroku, vo výroku o splatnosti a súvisiacom výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia
vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CPS). Dôvodom
zrušenie vyhovujúceho výroku bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie nad rámec uplatneného nároku

žalobcom, a teda nesprávnym procesným postupom súd prvej inštancie porušil právo na spravodlivý
proces zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je
Slovenská republika viazaná, ako aj právo na súdnu ochranu zaručené ústavou (čl. 46 a nasl. ústavy).
Vo vzťahu k splatnosti pohľadávky, odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vzhľadom na zrušenie
vyhovujúceho výroku o priznaní žalovanej istiny, ale aj z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti vzhľadom k

tomu, že vo vzťahu k splatnosti pohľadávky súd prvej inštancie neuviedol žiadne dôvody, na základe
ktorých tak rozhodol, pričom len všeobecné poukázanie na nepriaznivú finančnú situáciu žalovaného
nie je odôvodnením stanovenia inej paričnej lehoty na plnenie vyplývajúcej z ust. § 232 ods. 3 CSP.

10. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.

V ďalšom konaní je úlohou súdu prvej inštancie opätovne sa zaoberať dôvodnosťou uplatneného nároku
žalobcu na zaplatenie 7.220,72 eura, ktorá suma pozostáva podľa vyčíslenia v žalobe k 04.03.2015 po

vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru k 04.02.2015 z 6.629,37 eura istiny, z nezaplatených úrokov za
úver a z nezaplatených poplatkov ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vo výške 530,37 eura s tým,
že o nepriznaní uplatnených poplatkov vo výške 139,60 eura, súd prvej inštancie správne o tomto nároku
rozhodol, a preto v ďalšom konaní sa týmto uplatneným nárokom nebude zaoberať. Ďalej uplatnená
suma predstavuje 6,59 % p.a. úroku za úver od 05.02.2015 do 04.03.2015 výške 33,52 eura a 5 % p.a.

úrok z omeškania od 05.02.2015 do 04.03.2015 vo výške 27,46 eura. Písomné vyhotovenie rozhodnutia
je potrebné vyhotoviť v súlade s náležitosťami vyplývajúcimi z ust. § 220 ods. 2 CSP, lebo náležité
odôvodnenie rozhodnutia súdu je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces zaručeného ústavou,
vrátane Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z dôvodu zrušenia napadnutého
rozhodnutia z procesných dôvodov, odvolací súd nezaujal vecné stanovisko k uplatneným odvolacím

námietkam žalovaným vo vzťahu ku skúmaniu náležitostí v zmluve o medziúvere a stavebnom úvere -
spotrebiteľskom úvere v spise na č.l. 2 až 10, súčasťou ktorej je aj amortizačná tabuľka pre medziúver
a stavebný úver č.l. 11 až 12 spisu.

Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ust. § 396
ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP v novom rozhodnutí vo veci samej.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konaťpred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.