Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 17, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/86/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815203250
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5815203250.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej

a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Slovenská
pošta, a.s., so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, IČO: 36 631 124, proti žalovanému:
NEW Direction s.r.o., so sídlom Hlavná 290, 029 44 Rabča, IČO: 46 911 430, v konaní o zaplatenie sumy
3.661,20 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k.
1Cb/31/2015-62 zo dňa 21. marca 2016 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 1Cb/31/2015-81 zo dňa
13. júna 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 1Cb/31/2015-62 zo dňa 21. marca 2016 v spojení s

dopĺňacím rozsudkom č.k. 1Cb/31/2015-81 zo dňa 13. júna 2016 p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.661,20 Eur spolu s príslušenstvom, a to s úrokom z omeškania vo
výške a zo súm tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku okresného súdu v spojení s dopĺňacím
rozsudkom okresného súdu (ďalej len „rozsudok okresného súdu“). O trovách prvoinštančného konania
bolo rozhodnuté tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 219,50 Eur

do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na žalobu
žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 3.661,20 Eur spolu s príslušenstvom, a to s úrokom z
omeškania na tom základe, že žalobca uzavrel so žalovaným Zmluvu o nájme číslo 1800/2012 dňa
31.12.2012, ktorou prenajal nebytové priestory - miestnosti číslo 109 až 122, alikvotnú časť schodišťa
a pozemok na parkovanie. Zmluvné strany sa dohodli, že žalovaný za užívanie nebytových priestorov
bude platiť nájomné na základe vystavenej faktúry vo výške podľa bodu 4.1 zmluvy a zálohové
platby za služby spojené s nájmom vo výške podľa bodu 4.2 zmluvy. Žalobca vyúčtoval žalovanému

nájomné a služby spojené s nájmom faktúrami č. 9000763421, 9000769640, 9000775865, 9000782405,
9000789367, 9000796198, 9000803303, 9000810978, 9000818178, ktoré neboli v lehote splatnosti
uhradené. Žalobca vypovedal zmluvu výpoveďou zo dňa 18.11.2014 a nájom nebytových priestorov
skončil dňom 31.01.2015. Žalovaný nebytové priestory odovzdal až dňa 17.02.2015. Žalobca vyúčtoval
žalovanému služby spojené s nájmom nebytových priestorov za rok 2014 s tým, že žalovanému vznikol
platením dohodnutých záloh za tieto služby v porovnaní so skutočnou spotrebou energií preplatok.
Po zohľadnení dobropisu predstavujúceho výšku preplatku splatného dňa 27.02.2015, dlh žalovaného

predstavoval žalovanú sumu. Z dôvodu, že žalovaný neplatil faktúry v lehote splatnosti, žalobca si
uplatnil aj úrok z omeškania vo výške podľa Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..2. Okresný súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobe žalobcu je nevyhnutné vyhovieť.
Žalovaný sa nedostavil na pojednávanie, hoci doručenie predvolania mal vykázané podľa § 48 ods. 2
O.s.p. ako procesno-právneho predpisu platného v čase konania a rozhodovania okresného súdu. Zo

zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako
nájomcom zo dňa 31.12.2012 bolo zistené, že účastníci sa dohodli podľa bodu 2.3, že žalobca prenajme
žalovanému nebytové priestory - miestnosti číslo 109 až 122 vo výmere 145,04 m2, alikvotnú časť
schodišťa vo výmere 6,58 m2, ktoré sa nachádzajú na 1. poschodí budovy súpisné číslo 267 stojacej
na parcele č. 480/3 a dvora na parcele č. 480/1 nachádzajúcich sa v k.ú. V., H. V., zapísaných na

LV č. XXXX na žalobcu, pozemok na parkovanie vo výmere 15 m2 nachádzajúci sa pri budove pošty.
Žalovaný sa zaviazal užívať priestory za účelom poskytovania účtovníckych a počítačových služieb a
pozemok za účelom parkovania motorového vozidla. Nájom bol dohodnutý podľa bodu 3.3 na dobu
neurčitú počnúc od 01.01.2013. Podľa bodu 4.1 bola stanovená výška nájomného za nebytové priestory
vo výmere 151,62 m2 po 25 Eur/m2/rok, ročne vo výške 3.790,50 Eur a mesačne 315,88 Eur. Plocha na
parkovanie vo výmere 15 m2 bola prenajatá za sumu 5 Eur/m2/rok, spolu 75 Eur ročne, čo predstavovalo

6,25 Eur mesačne. Podľa bodu 4.2 sa dohodli, že žalobca ako prenajímateľ zabezpečí za úplatu služby
spojené s užívaním nebytových priestorov tak, že nájomca podľa bodu 4.2.1 bude uhrádzať za elektrickú
energiu zálohu vo výške 150 Eur ročne, to je 12,50 Eur mesačne. Spotreba bola meraná podružným
meračom č. 5263373, ktorý je výlučným vlastníctvom nájomcu. Podľa bodu 4.2.2 za vykurovanie sa
nájomca - žalovaný zaviazal uhrádzať zálohy v sume 1.100 Eur ročne, to je 91,67 Eur mesačne a

po uplynutí kalendárneho roka prenajímateľ vykoná vyúčtovanie záloh podľa skutočných nákladov.
Podľa bodu 4.2.3 vodné a stočné sa nájomca - žalovaný zaviazal uhrádzať zálohovými platbami 5 Eur
mesačne, v sume 60 Eur ročne. Všetky ceny boli dohodnuté bez DPH. Podľa bodu 5.1 žalobca ako
prenajímateľ odovzdal nájomcovi - žalovanému nebytové priestory a pozemok v stave spôsobilom na
obvyklé užívanie a nájomca - žalovaný sa zaviazal tieto na svoje náklady udržiavať v stave, v akom

ich prevzal. Podľa bodu 5.4 sa nájomca zaviazal uhrádzať na svoju ťarchu a nebezpečenstvo náklady
spojené s obvyklým udržiavaním a prevádzkou (bežná údržba a opravy, maľovanie miestnosti, montáž
poplašných a zabezpečovacích zariadení, ich odborné prehliadky, skúšky a revízie). Podľa bodu 5.5
sa nájomca zaviazal, že nebude vykonávať žiadne zmeny a stavebné úpravy prenajatých nebytových
priestorov a na pozemku bez predchádzajúceho súhlasu prenajímateľa. Náklady na odsúhlasené

stavebné úpravy, revízie a atesty znáša nájomca. V prípade ukončenia nájmu pred úplným odpísaním
technického zhodnotenia prenajímateľ nebude žiadnym spôsobom kompenzovať nájomcovi zostatkovú
hodnotu tohto technického zhodnotenia. Podľa bodu 5.22 po ukončení zmluvy bol žalovaný ako nájomca
povinný prenajaté priestory a pozemok odovzdať v stave, v akom ich prevzal, s prihliadnutím na obvyklé
opotrebovanie podľa bodu 5.5. Nájomca nemá nárok na náhradu na odsúhlasené vložené investície

podľa bodu 5.5. Podľa bodu 6.2 porušenie povinnosti, podľa bodu 4.7, t.j. ak nájomca bude meškať s
úhradou faktúry viac ako 3 dni, sa toto považuje za hrubé porušenie zmluvných podmienok a nájomca
má možnosť podať okamžitú výpoveď s jednomesačnou výpovednou lehotou.

3. Z listu žalobcu zo dňa 18.11.2014, adresovaného žalovanému, okresný súd zistil, že týmto žalobca

dal žalovanému výpoveď zmluvy o nájme nebytových priestorov z dôvodu porušenia zmluvných
podmienok uvedených v článku 4 bod 4.7. Nájom nebytových priestorov a časti pozemku skončil
uplynutím jednomesačnej výpovednej lehoty podľa článku 6 bod. 6.2 zmluvy. Z listu zo dňa 09.01.2015
adresovaného žalovanému okresný súd zistil, že žalobca mu oznámil, že nájom končí dňom 31.01.2015,
pretože výpoveď nebola prevzatá v odbernej lehote a účinky doručenia výpovede nastali dňom vrátenia

nedoručenej zásielky žalobcom dňom 31.12.2014. Žalobca zároveň požiadal žalovaného o zápisničné
odovzdanie prenajatých priestorov a pozemku.

4. Zo zápisu o odovzdaní/prevzatí nebytových priestorov a časti pozemku spísaného dňom odovzdania,
t.j. 17.02.2015 okresný súd zistil, že nájom bol ukončený výpoveďou zo strany prenajímateľa dňom

31.01.2015. V zápise bolo konštatované, že priestory boli odovzdané v dobrom stave s prihliadnutím na
obvykléopotrebovanie,stenyvyspravenénájomcom,zavedenéelektrickérozvody,vtrochmiestnostiach
položené nové podlahové krytiny na jeho náklady. V chodbe nedokončený kazetový strop a v
jednej miestnosti vyspravená stierka bez náteru. Za žalovaného, t.j. odovzdávajúceho zápis podpísal
splnomocnenec konateľky žalovaného. Z faktúry č. 9000763421 okresný súd zistil, že žalobca fakturoval

žalovanému nájom nebytových priestorov a služby s tým spojené za mesiac jún 2014 v sume 454,37
Eur, ktorej splatnosť stanovil na deň 17.07.2014. Z faktúry č. 9000769640 okresný súd zistil, že žalobca
fakturoval žalovanému nájom nebytových priestorov a služby s tým spojené za mesiac júl 2014 v sume
454,37 Eur, ktorej splatnosť stanovil na deň 13.08.2014. Z faktúry č. 9000775865 okresný súd zistil, žežalobca fakturoval žalovanému nájom nebytových priestorov a služby s tým spojené za mesiac august
2014 v sume 454,37 Eur, ktorej splatnosť stanovil na deň 10.09.2014. Z faktúry č. 9000782405 okresný
súd zistil, že žalobca fakturoval žalovanému nájom nebytových priestorov a služby s tým spojené za

mesiac september 2014 v sume 454,37 Eur, ktorej splatnosť stanovil na deň 15.10.2014. Z faktúry č.
9000789367 okresný súd zistil, že žalobca fakturoval žalovanému nájom nebytových priestorov a služby
s tým spojené za mesiac október 2014 v sume 454,37 Eur, ktorej splatnosť stanovil na deň 13.11.2014. Z
faktúryč.9000796198okresnýsúdzistil,žežalobcafakturovalžalovanémunájomnebytovýchpriestorov
a služby s tým spojené za mesiac november 2014 v sume 454,37 Eur, ktorej splatnosť stanovil na

deň 15.12.2014. Z faktúry č. 9000803303 okresný súd zistil, že žalobca fakturoval žalovanému nájom
nebytových priestorov a služby s tým spojené za mesiac december 2014 v sume 454,37 Eur, ktorej
splatnosť stanovil na deň 13.01.2015. Z faktúry č. 9000810978 okresný súd zistil, že žalobca fakturoval
žalovanému nájom nebytových priestorov a služby s tým spojené za mesiac január 2015 v sume 454,37
Eur, ktorej splatnosť stanovil na deň 16.02.2015. Z faktúry č. 9000818178 okresný súd zistil, že žalobca
fakturoval žalovanému nájom nebytových priestorov a služby s tým spojené za mesiac február 2015 v

sume 227,20 Eur, ktorej splatnosť stanovil na deň 13.03.2015. Z faktúry č. 9000118133 označenej ako
dobropis okresný súd zistil, že žalobca rozhodol o vrátení sumy 200,96 Eur, t.j. preplatok na službách
spojených s nájmom nebytových priestorov (plyn, voda, stočné, elektrická energia).

5. Okresný súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania vyvodil zhodnocujúce závery, podľa

ktorých mal preukázané uzavretie nájomnej zmluvy v zmysle zákona č. 116/1990 Zb., v ktorej bol
vymedzený účel nájmu, predmet nájmu, výška a splatnosť nájomného, spôsob jeho platenia. Nájomnou
zmluvou bol prenajatý nebytový priestor v stave spôsobilom na obvykle užívanie, výška nájomného bola
dohodnutá medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca ako prenajímateľ fakturoval žalovanému faktúrami
číslo 9000763421, 9000769640, 9000775865, 9000782405, 9000789367, 9000796198, 9000803303,

9000810978, 9000818178 sumu 2.962,16 Eur nájomné v dohodnutej výške, parkovacie služby, zálohy
za elektrickú energiu, teplo a vodu. Z dôvodu porušenia zmluvných povinností žalovaným neplatením
nájomného v lehote splatnosti faktúr, žalobca odstúpil od zmluvy v súlade s bodom 6.2 zmluvy.
Odstúpením od zmluvy bol žalovaný povinný podľa bodu 5.22 zmluvy odovzdať prenajaté nebytové
priestory v stave, v akom ich prevzal. Podľa bodu 5.22 zmluvy žalovanému nevznikol nárok na náhradu

odsúhlasených vložených investícii. Žalovaný sa bránil tým, že v nebytových priestoroch sa nachádzajú
jeho investície a že mu nebolo odpovedané na to, či sa investície započítajú s nájomným. Zo zmluvy
o nájme nevyplynula možnosť zápočtu investícii s nájomným a žalovaný okresnému súdu nepredložil
dôkaz o dohode účastníkov o vzájomnom zápočte, preto žalobe v celom rozsahu vyhovel s priznaním aj
úrokov z omeškania podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995

Z.z., ktorý úrok z omeškania bol priznaný odo dňa nasledujúceho od splatnosti každej faktúry z dlžnej
sumy vo výške 5,15 % ročne, ktorá výška bola vyššia o 5 percentuálnych bodov ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky, ktorá bola ku prvému dňu omeškania stanovená vo výške 0,15 %
ročne. Okresný súd priznal žalobcovi trovy konania, ktoré predstavovali výšku zaplateného súdneho
poplatku, ktorú je žalovaný ako náhradu trov povinný zaplatiť žalobcovi v lehote do troch 3 dní od

právoplatnosti rozsudku za aplikácie v tom čase platného ust. § 142 ods. 1 O.s.p..

6. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, v ktorom poukázal na dôvody
v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a), d), f) O.s.p., a to, že v konaní došlo k vadám uvedeným v
ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., ako aj, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam s tým, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Žalovaný zdôraznil, že nemal vedomosť o termíne hlavného pojednávania
konaného dňa 21. marca 2016. Pošta mu je doručovaná do rodinného domu a je pravidelne preberaná,
ako to bolo aj pri doručovaní tohto rozsudku. Takýmto postupom, a to prejednaním veci v neprítomnosti
žalovaného mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a konkretizovať nároky, ktoré žalovaný uviedol

už v podanom odpore. Aj samotný žalobca počas konania preukázal predložením Zápisu o odovzdaní
a prevzatí nebytových priestorov spísaného dňa 21.01.2015, že na predmete nájmu bolo vykonané
zhodnotenie,a to: vyspravené steny, zriadené nové elektrické rozvody, položené nové podlahové krytiny,
vykonaná časť kazetového stropu v chodbe, v jednej miestnosti vykonané stierkovanie bez náteru.
Tieto investície žalovaný žiadal ako zhodnotenie predmetu nájmu žalobcu započítať oproti pohľadávke

žalobcu s tým, že výška investícií je minimálne v rovnakej výške ako žalovaná pohľadávka. Stretom
pohľadávky žalobcu a žalovaného došlo k ich zániku, preto žalovaný žiadal rozsudok okresného súdu
zrušiť ako predčasný a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.7. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca v podaní zo dňa 13.6.2016. Zdôraznil, že
pojednávanie bolo vykonané v súlade s ust. § 48 ods. 2 O.s.p., keď na základe tohto ustanovenia
mal žalovaný doručenie predvolania vykázané. K zápočtu žalovaného, a to ohľadom ním vložených

investícií do nebytových priestorov žalobca poukázal na Zápis o odovzdaní nebytových priestorov zo
dňa 14.12.2012, spísaný pred začatím zmluvného vzťahu, kde sa zmluvné strany dohodli, že žalovaný
na vlastné náklady vykoná údržbu predmetných nebytových priestorov, pretože tieto dlhodobo neboli
využívané. So žalovaným bolo dohodnuté, že tieto priestory vymaľuje, vykoná úpravu podlahy a iné
opravy. Žalobca sa so žalovaným v predmetnom zápise takisto dohodol na tom, že protihodnotou za tieto

vynaložené investície bude nenavýšenie nájomného zo strany žalobcu podľa bodu 5.13. zmluvy, a to až
do roku 2016. Žalovaný bol v zápise súčasne upozornený na to, že na ostatné stavebné úpravy si musí
vyžiadať písomný súhlas žalobcu v zmysle bodu 5.5. zmluvy. Žalobca žalovanému do dnešného dňa
neudelil žiaden písomný súhlas na vykonanie stavebných úprav, čo možno kvalifikovať ako porušenie
podmienok zmluvy. Navyše, podľa bodu 5.22. zmluvy nájomca - žalovaný nemá nárok na náhradu takto
vynaložených investícií. Žalobca považoval konanie žalovaného za účelové, keďže takýto nárok uplatnil

až v súdnom konaní po doručení platobného rozkazu. Naviac, žalovaný do dnešného dňa žiadnym
relevantným spôsobom nepreukázal, resp. nezdokladoval výšku vykonaných úprav a v argumentácii
ich vykonania len všeobecne uviedol, že ich výška zodpovedá výške žalovanej pohľadávky žalobcu.
Dôkazy o ich vynaložení žalovaný nepredložil pred okresným súdom v zmysle v tom čase platného
ust. § 205a O.s.p.. Žalobca vyúčtoval žalovanému služby spojené s nájmom nebytových priestorov

za rok 2015, a to od 01.01.2015 do 16.02.2015 s tým, že žalovanému vznikol platením dohodnutých
záloh za tieto služby, v porovnaní so skutočnou spotrebou energií preplatok. Žalovanému bol preto
dobropisovaný rozdiel medzi skutočnými nákladmi a zaplatenými zálohami za služby spojené s nájmom.
Ohľadne vyúčtovania preplatku žalobca poukázal na faktúru č. 9000925748, a to dobropis vystavený
na sumu 12,79 Eur so splatnosťou dňa 29.4.2016, ktorý preplatok bol započítaný oproti pohľadávke

žalobcu listom zo dňa 17.5.2016, adresovaným žalovanému, pričom zásielka nebola žalovaným v
odbernej lehote prevzatá. Vzhľadom k danému stavu žalobca poukázal na ustanovenie v tom čase
platného § 96 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého čiastočne zobral žalobu späť vo výške 12,79 Eur, keďže
dlh žalovaného voči žalobcovi predstavuje 3.648,41 Eur s príslušenstvom. Žalobca následne navrhol
rozhodnúť o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.648,41 Eur spolu s príslušenstvom, a

to s úrokom z omeškania, s povinnosťou náhrady trov konania. Žalobca žiadal rozsudok okresného
súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom potvrdiť. K vyjadreniu žalobca doložil Faktúru, a to dobropis č.
9000925748, Konečné vyúčtovanie služieb spojených s užívaním nebytových priestorov za obdobie od
1.1.2015 do 16.2.2015, Vyúčtovanie služieb za r. 2015 - zápočet pohľadávky zo dňa 17.5.2016 a doklad
doručenky.

8. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379,
§ 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za
rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne
rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

9. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/86/2018-107 zo dňa
28.05.2018, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného

uznesenia krajského súdu dňa 09.10.2018 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe
čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

10. Primárne krajský súd uvádza, že hoci odvolanie žalovaného bolo uskutočnené podaním zo dňa
25. mája 2016, doručeným Okresnému súdu Námestovo dňa 26.05.2016, t.j. za účinnosti Občianskeho

súdneho poriadku, na jeho prejednanie a posúdenie boli aplikované ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ktorý podľa ust. § 474 CSP nadobudol účinnosť dňom 01. júla 2016 v spojení aj s ust. § 470
ods. 1 CSP, v zmysle ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov za aplikácie ust. § 379,
§ 380 ods. 1 CSP bol rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom posudzovaný podľa

odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v podaní zo dňa 25. mája 2016, pričom nebol zistený
dôvod na zmenu napadnutého rozsudku, ani na jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. Primárne žalovaný namietal odňatie možnosti konať pred okresným súdom, pokiaľ mu nebol
doručený termín stanoveného pojednávania na deň 21. marca 2016. Podľa obsahu spisového materiálubolo preukázané, a to podľa obálky na č.l. 58 spisu, že žalovanému ako právnickej osobe bol termín
stanoveného pojednávania na deň 21.03.2016 doručovaný na adresu sídla, ktoré má žalovaný zapísané
v Obchodnom registri, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 57884/L, a to sídlo Hlavná 290, Rabča 029 44. V čase

doručovania predvolania žalovanému bolo platné ust. § 48 ods. 2 O.s.p., preto nebolo možné dospieť
k záveru, že by takýmto zákonným spôsobom doručovania termínu pojednávania žalovanému došlo k
odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. Naviac, okresný súd termín pojednávania na deň 21. marca
2016 doručoval aj konateľovi žalovaného. Ak okresný súd pri doručovaní termínu pojednávania zachoval
zákonný postup v zmysle ust. § 48 ods. 2 O.s.p., a to doručovanie na adresu sídla žalovaného, ktoré má

zapísané v obchodnom registri, tak nastali právne dôsledky tohto kvalifikovaného spôsobu doručovania
žalovanému, čo znamená, že termín žalovaný mal riadne doručený a z tohto odvolacieho dôvodu preto
nemohlo dôjsť k odňatiu možnosti žalovanému konať pred súdom. Žalovaný postupom okresného súdu
nebol vylúčený z uplatňovania práv a oprávnených záujmov a ani nedošlo k zásahu do výkonu jemu
patriacich práv. Naviac je potrebné poukázať aj na to, že vo veci bol okresným súdom vydaný platobný
rozkaz, voči ktorému žalovaný podal odpor v podaní zo dňa 19. októbra 2015 (č.l. 46 - 47 spisu), aj

ktorým podaním odporu uplatňoval svoje práva voči žalobcovej pohľadávke. Krajský súd konštatuje, že
žalovaný postupom súdu prvej inštancie nebol vylúčený z realizácie žiadneho práva, ktoré mu priznáva
procesno-právny predpis, preto nedošlo k odňatiu možnosti žalovanému konať pred okresným súdom,
t.j. nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces.

11. Ďalším odvolacím dôvodom žalovaného bola námietka započítania voči žalobcovej pohľadávke,
ktoré započítanie sa malo týkať vložených investícií žalovaným do prenajatých priestorov. Pokiaľ by aj
krajský súd pripustil možnosť, že žalovaný už v ním podanom odpore uplatnil obranu započítania voči
žalobcovej pohľadávke vo výške žalobného nároku, tak v štádiu odvolacieho konania bolo nevyhnutné
konštatovať, že túto obranu žalovaný v konaní nepreukázal. Uvedené vyplýva z toho, že žalovaný

bol poučený podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p., t.j. v zmysle procesno-právneho predpisu platného a
účinného v čase vykonaného poučenia - poučenie účastníka konania, uskutočnené okresným súdom
podaním zo dňa 28. októbra 2015, ktoré poučenie bolo doručené žalovanému v zmysle obálky na č.l.
51a spôsobom podľa ust. § 48 ods. 2 O.s.p., platného a účinného k dátumu doručovania poučenia
žalovanému konateľke žalovaného, ktorá v čase doručovania podľa výpisu z obchodného registra bola

konateľkou žalovaného, a aj napriek uvedenému poučeniu žalovaný obranu započítania nepreukázal.
Žalovaný v rovine tejto obrany nepreukázal ani to, že ich započítanie je možné podľa uzavretej zmluvy
o nájme nebytových priestorov medzi žalobcom a žalovaným, a to bodu 5.22. v čl. 5 upravujúcom práva
a povinnosti zmluvných strán, podľa ktorého ....„pri ukončení nájmu žalovaný ako nájomca bol povinný
vrátiť prenajaté nebytové priestory a pozemok v stave, v akom ich prevzal, s prihliadnutím na obvyklé

opotrebovanie a prípadné súhlasy na vykonanie úprav podľa bodu 5.5.. Nájomca - žalovaný nemá nárok
na náhradu na odsúhlasené vložené investície podľa bodu 5.5. zmluvy“.

12. Ani odvolací dôvod žalovaného, ktorý spočíval v uplatnenom započítaní ním vložených investícií do
predmetu nájmu, nebol relevantný, a preto nebolo možné konštatovať, že by rozhodnutie okresného

súdu bolo predčasné.

13. Ak ani jeden z odvolacích dôvodov žalovaného nebol opodstatnený, tak následne vo vyvolanom
odvolacom konaní bolo nevyhnutné rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom potvrdiť
ako vecne správne rozhodnutie, keď týmto napadnutým rozsudkom okresný súd vyhovel žalobe žalobcu

o zaplatenie nájomného a služieb spojených s nájmom. K úplnosti svojich záverov krajský súd vzhľadom
k čiastočnej dispozícii uplatnenej žalobcom, ktorá bola obsiahnutá v písomnom vyjadrení k odvolaniu,
uvádza, že k tejto nemá splnené podmienky, aby na ňu prihliadal. Pri čiastočnej dispozícii žalobcom
bolo poukázané na dobropis č. 9000925748 k faktúre č. 9000818178. Ďalej žalobca poukázal na
konečné vyúčtovanie služieb spojených s užívaním nebytových priestorov za obdobie od 01.01.2015 do

16.02.2015, pričom okresný súd rozhodol rozsudkom dňa 21. marca 2016 a dopĺňacím rozsudkom dňa
13. júna 2016. Z uvedeného časového sledu boli v odvolacom konaní doložené zo strany žalobcu novoty
podľa ust. § 366 CSP, u ktorých nebol preukázaný žiaden zákonný dôvod na ich prihliadanie až v rámci
odvolacieho konania, preto krajský súd prijal záver, že nemal splnené podmienky podľa ust. § 370 CSP.

14. Výrok o náhrade trov prvoinštančného konania osobitne odvolacími dôvodmi žalovaného nebol
napadnutý, avšak ako výrok závislý od výroku vo veci samej bol rovnako potvrdený ako vecne správny.15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému
bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému, o výške ktorej náhrady trov

konania rozhodne súd prvej inštancie podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.