Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 29, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/105/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2511207170
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2511207170.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov

JUDr. Boženy Husárovej a Mgr. Michala Novotného, v sporovej veci žalobkyne: K. T., nar. XX.XX.XXXX,
bytom K M. XXXX/X, D., zastúpená advokátom: JUDr. Jánom Havlátom, so sídlom Rudnayovo nám. 1,
Bratislava, proti žalovanému: H. F., nar. XX.XX. XXXX, bytom G. R. XXXX/XX, D., zastúpený advokátom
JUDr. Ladislavom Zátorským, so sídlom Štefánikovo nám. 5, Spišská Nová Ves, o určenie neplatnosti
zmluvy o prevode obchodného podielu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo
dňa 28.apríla 2017, č. k. 4Cb/10/2011-196, takto

r o z h o d o l :

I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa potvrdzuje.

II. Žalovanému sa priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 25.05.2011 domáhala, aby súd určil, že
zmluva o prevode obchodného podielu v spoločnosti Vinárske závody Krupina, s.r.o. (ďalej aj " Vinárske
závody Krupina "), uzavretá v roku 2009 medzi H. F. a spoločnosťou Rücon, a.s. (ďalej aj " Rücon") je
neplatná, a tiež určenia, že zmluva o prevode akcií v spoločnosti Rücon, uzavretá v roku 2009 medzi
H. F. a treťou osobou, je neplatná. Alternatívne sa domáhala spojenia konania o určenie neplatnosti
právnychúkonovskonanímovyporiadaniebezpodielovéhovlastníctvamanželov-sporovýchstrán(ďalej

aj "BSM") na spoločné konanie.

2. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 4Cb/10/2011-125 zo dňa 26.05.2015 žalobu zamietol z dôvodu
absencie naliehavého právneho záujmu podľa § 80 písm. c) O.s.p. žalobkyne na podaní predmetnej
žaloby a žalovanému priznal náhradu trov konania, proti ktorému rozhodnutiu podala odvolanie
žalobkyňa a Krajský súd v Trnave ako súd odvolací uznesením č.k. 31Cob/99/2015-160 zo dňa
31.03.2016 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Súd prvej inštancie po vrátení veci odvolacím súdom napadnutým rozsudkom výrokom I. žalobu v
celom rozsahu zamietol a výrokom II. rozhodol tak, že žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%.
Podstatou sporu bolo, či žalovaný (nech už nadobudol predmetný obchodný podiel kúpou alebo
darovaním) mohol bez súhlasu žalovanej za trvania BSM sporových strán previesť obchodný podiel na
tretiu osobu bez súhlasu žalobkyne, alebo či k tomuto prevodu jej súhlas potreboval.

Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané (a medzi stranami nebolo sporné),
že žalovaný za trvania manželstva sporových strán (a za existencie ich BSM) previedol na tretie osoby
akciespoločnostiRüconaobchodnýpodielvspoločnostiVinárskezávodyKrupinatak,akojetouvedené
v podanej žalobe, a to bez súhlasu žalobkyne, ktorá tvrdila, že tak obchodný podiel, ako aj akcie, tvorilimasu BSM sporových strán a z toho dôvodu ich prevod bez jej súhlasu je relatívne neplatný v zmysle
ust. § 145 ods. 1 OZ.
Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia, že zmluva o prevode obchodného podielu v

spoločnosti Vinárske závody Krupina, s.r.o., uzavretá v r. 2009 medzi H. F. a spoločnosťou Rücon, a.s.,
je neplatná a že zmluva o prevode akcií v spoločnosti Rücon, a.s. uzavretá v r. 2009 medzi H. F. a treťou
(pozn. súd: bližšie neurčenou) osobou je neplatná.
Žalobkyňa sa teda podanou žalobou domáhala určenia neplatnosti právnych úkonov urobených
osobami, ktoré nie sú sporovými stranami (tými sú iba žalobkyňa a žalovaný).

Vo všeobecnosti žalobca je ten, kto určuje okruh sporových strán; iba žalobca a nik iný určuje (podanou
žalobou), proti komu žaloba smeruje; v danom spore proti tretím osobám, ktoré ako žalovaných
žalobkyňa neoznačila. Sama táto skutočnosť je dôvodom na zamietnutie žaloby, nakoľko v prípade
vyhovenia žalobnému nároku by sa rozsudok dotkol subjektov, ktoré nie sú sporovou stranou.
Podľa § 78 ods. 1 C.s.p., nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis
vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu.

Podľa § 78 ods. 2 C.s.p., súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov
podľa odseku 1.
Z povahy veci je nevyhnutné, aby v konaní vystupovalo spoločenstvo (v prípade vyhovenia žalobného
nároku by sa vzťahovalo aj na osoby, stojace mimo prejednávaného sporu, čo je neprípustné). V prípade
žaloby o neplatnosť právneho úkonu sa vyžaduje, aby na strane žalovaných ako nútené procesné

spoločenstvo vystupovali všetci účastníci dotknutého právneho úkonu, čo v súdenom spore splnené
nebolo, a preto súd prvej inštancie žalobu zamietol výrokom I. napadnutého rozsudku.
Súd prvej inštancie uviedol, že vzhľadom na hospodárnosť konania je potom nadbytočné zaoberať sa
otázkou, či žalovaný mohol alebo nemohol za trvania BSM sporových strán previesť obchodný podiel
a akcie na tretie osoby bez súhlasu žalobkyne.

4. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý mal vo
veci plný (100%-ný) úspech, priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom (100%-nom)
rozsahu, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. napadnutého rozsudku. O výške náhrady
trov konania v zmysle ust. § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník.

5.Žalobkyňapodalaprotirozsudkusúduprvejinštancieodvolanieažiadala,abyodvolacísúdnapadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolateľka svoje odvolanie
odôvodnila tým, že napadnutý rozsudok je arbitrárny a nepreskúmateľný, v dôsledku nedostatkov
náležitostí odôvodnenia, čím súd porušil právo žalobkyni na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b)

C.s.p.), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. e) a
f) C.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.
h) C.s.p.). Žalobca v odvolaní uviedol, že návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré žalobkyňa navrhla
nevykonal, ako výsluch rodičov a sestier žalovaného, a zamietnutie vykonania týchto dôkazov uskutočnil

na pojednávaní dňa 28.04.2017. V odôvodnení napadnutého rozsudku žiadnym spôsobom nevykonanie
dokazovania neodôvodnil, ani neuviedol, že žalobkyňa na takýto návrh vôbec označila a to napriek
tomu, že Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 31.03.2016 č.k. 31Cob/99/2015-160 jeho rozhodnutie
zrušil a vrátil vec na nové konanie a rozhodnutie s tým , že určil povinnosť súdu posúdiť platnosť
resp. neplatnosť zmlúv v prípade potreby doplniť dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo

veci, vysporiadať sa so všetkými vznesenými námietkami žalobkyne a samozrejme svoje rozhodnutie
náležite v zmysle zákona odôvodniť. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku vôbec nezaoberal
tými najdôležitejšími dôkaznými prostriedkami a to samotnými napadnutými zmluvami ako ani dôkazmi
z ich vykonania vyplývajúcimi, neuviedol, aké úvahy súd viedli k takémuto rozhodnutiu a právnemu
posúdeniu veci a rovnako neuviedol, ako dôkazy posudzoval vo vzájomne súvislosti. Súd sa v rozsudku

nevysporiadal ani s námietkami žalobkyne, pokiaľ ide o predloženú judikatúru týkajúcu sa samotného
obchodného podielu a akcií ako súčasť BSM a súhlasu manžela na ich prevod. Súd dokonca ani
neuviedol, aké dôkazy žalobkyňa počas konania označila a navrhla vykonať. V tejto súvislosti poukázal
na ust. § 220 ods. 2 C.s.p. Odvolateľ má za to, že konaním resp. nekonaním súdu prvej inštancie
došlo k závažnému porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý súdny proces, nakoľko takéto rozhodnutie

prvoinštančného súdu nespĺňa základné predpoklady odôvodnenia rozhodnutia v zmysle § 220 C.s.p. a
stáva sa tak nepreskúmateľným. Súd nielenže neodôvodnil náležitým spôsobom svoje rozhodnutie, no
ani nevykonal všetky navrhované dôkazy, ktoré mohli byť relevantné pre riadne posúdenie skutkového
stavu, čím je daný odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p. Navyše aj z toho málo dôkazov,ktoré vykonal došiel k nesprávnym skutkovým zisteniam a celú vec nesprávne právne posúdil, pričom
však samotné právne posúdenie ani relevantným spôsobom neodôvodnil. V nadväznosti na uvedené
odvolateľpoukazujeajnaarbitrárnosťnapadnutéhorozsudku,poukázalnaNálezÚstavnéhosúdusp.zn.

III.ÚS 300/06, IV.ÚS 49/06.
Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vyslovil právny názor, že na prevod obchodného podielu
spoločnosti s ručením obmedzeným sa nevyžaduje súhlas druhého manžela, ktorý nie je spoločníkom
obchodnej spoločnosti, nakoľko by takýto výklad ust. § 145 ods. 1 Obč. zák. v kontexte fungovania
obchodných spoločností a v kontexte obchodného zákonníka úplne znefunkčnil fungovanie obchodných

spoločností. Odvolateľ má za to, že napadnutý rozsudok vykazuje značné nedostatky, pokiaľ ide o jeho
odôvodnenie, nakoľko neuvádza úvahy, z ktorých po vyslovení takéhoto právneho názoru vychádzal
a rovnako ako ani neuvádza žiadnu ustálenú rozhodovaciu prax, ktorá by viedla súd k takémuto
právnemu posúdeniu veci, ako to predpokladá § 220 C.s.p. V tejto súvislosti poukázal na to, že súd
opomenul, že rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR v otázke možnosti namietať relatívnu neplatnosť
zmluvy o prevode obchodného podielu druhým manželom nie je jednotná. Najvyšší súd SR sp.zn.

8Obdo/11/2007 z 25.06.2008 rozhodol tak, že nedostatok súhlasu druhého z manželov s predajom
obchodného podielu spoločnosti s ručením obmedzeným je dôvodom na vyslovenie neplatnosti zmluvy
na prevode obchodného podielu nielen v rozhodovacej praxi všeobecných súdov, ale ani v právnej teórii
neexistuje jednoznačný právny názor na otázku, či je obchodný podiel súčasťou BSM, ani na otázku,
či môže manžel, ktorý nie je spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným napadnúť námietkou

relatívnej neplatnosti prevod obchodného podielu druhého manžela spoločníka. Na tento rozsudok
poukazovala opakovane žalobkyňa aj v návrh na začatie konania, aj počas priebehu konania, avšak s
touto námietkou sa súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysporiadal.

6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a uplatnil

si trovy odvolacieho konania. Žalovaný uviedol, že z rozhodnutia Krajského súdu v Trnave zo dňa
31.03.2016 vôbec nevyplýva, že by uložil povinnosť súdu prvej inštancie vykonať dokazovanie v takom
smere, ako naznačuje žalobca vo svojom odvolaní, teda vykonať výsluchy označených osôb. Súd
prvej inštancie na poslednom pojednávaní pri zamietnutí návrhu na vykonanie dokazovania riadne
zdôvodnil, čoho k tomu viedlo, akými úvahami sa pri tomto rozhodnutí riadil. Pokiaľ žalobca poukazuje na

arbitrárnosťanepreskúmateľnostinapadnutéhorozsudkuuviedol,žesúdnemusídaťvzmyslepríslušnej
judikatúry Ústavného súdu vo svojom rozhodnutí odpoveď na všetky otázky respektíve námietky strán
sporu. Postačuje, ak riadne uvedie, čoho viedlo k záverom, ktoré sa premietli do samotného rozhodnutia
a akými úvahami sa pritom spravoval. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Čím sa spravoval aj súd prvej inštancie a žalovaný

je presvedčený, že napadnutý rozsudok má parametre ústavne konformného rozhodovania. Za dôležitú
časť právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie považuje žalovaný odseky 24 až 29 odôvodnenia
napadnutého rozsudku, ktorý sa odvolanie žalobcu vôbec nevenuje, a preto vzhľadom na hospodárnosť
konania je potom nadbytočné zaoberať sa otázkou, či žalovaný mohol resp. nemohol za trvania BSM
sporových strán previesť obchodný podiel a akcie na tretie osoby bez súhlasu žalobkyne.

7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len C.s.p.) účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963
Zb. O.s.p., pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods.

1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§
367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby
zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania, keďže nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie a nevyžaduje si to ani verejný
záujem (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), po jeho preskúmaní v medziach odvolacích a vád, na ktoré

je potrebné prihliadať z úradnej povinnosti ( § 380 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne
nie je dôvodné.9. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie
rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanému sporu,

výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor, a z
ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery dostatočne zrozumiteľne vysvetlil.
Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i

právne závery súdu prvej inštancie vo veci samej, keď žalobu zamietol z dôvodu nedostatku vecnej
legitimácie na strane žalovaného.

11. V prípade podaného odvolania dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľka uviedla v odvolaní do uplynutia
lehoty na podanie odvolania je súd viazaný, čo znamená, že prítomnosť iných odvolací dôvodov, než

ktoré odvolateľ uviedol, odvolací súd pri prieskume rozhodnutia a postupu súdu prvej inštancie nebude
zisťovať, a ak aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nemôže na ne prihliadať.

12. Odvolací súd viazaný odvolacími námietkami dospel k záveru, že žalobkyňa v odvolaní neuviedla
žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré neboli predmetom posúdenia súdom prvej inštancie, všetky

ňou produkované tvrdenia, ktorými argumentovala v odvolacom konaní boli známe už v konaní pred
súdom prvej inštancie, a ktorými ani nespochybnila závery súdu prvej inštancie o nedostatku vecnej
legitimácie na strane žalovaného ako dôvodu pre zamietnutie žaloby a ani žiadnym iným spôsobom
nevyvrátila právne názory súdu prvej inštancie, a preto považoval odvolanie za nedôvodné.

13. Odvolací súd len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie viazaný
odvolacími dôvodmi uvádza, že Civilný sporový poriadok neobsahuje ustanovenia, podľa ktorých by
sa strana sporu mohla domáhať určenia, či tu je alebo nie je právny vzťah t.j. určenia neplatnosti
právneho úkonu. V danom prípade však žalobkyňa podala žalobu ešte za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku, ktorý takýto spôsob úpravy vzťahov medzi stranami sporu umožňoval v zmysle ust.

§ 80 písm. c) O.s.p., a preto za použitia ust. § 470 ods. 2 C.s.p. bolo potrebné na daný prípad aplikovať
ust. § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku.
Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je jednak vecná legitimácia a existencia naliehavého
právneho záujmu.
Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho

konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán
nenamieta, keď zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby.
Vecnou legitimáciou je stav vyplávajúci z hmotného práva, keď jedna strana je subjektom
hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide a druhá strana je subjektom hmotnoprávnej
povinnosti. Pre úspešnosť žaloby sa vyžaduje, aby žalobca označil všetkých účastníkov, ktorých práva

alebo povinnosti sú predmetnou žalobou dotknuté. Pri určení platnosti, či neplatnosti právneho úkonu
musia byť žalovaní všetci účastníci právneho úkonu. Je nevyhnutným hmotnoprávnym predpokladom
úspešnosti žaloby o určenie platnosti, či neplatnosti právneho úkonu, aby boli žalovaní všetci dotknutí
účastníci právneho úkonu.
V danom spore sa žalobkyňa svojou žalobou domáhala určenia, že zmluva o prevode obchodného

podielu v spol. Vinárske závody Krupina, uzavretá v roku 2009 medzi H. F. a spol. RÜCON, a.s.
je neplatná a tiež určenia, že zmluva o prevode akcií v spol. RUKON, uzavretá v roku 2009 medzi
H. F. a treťou osobou je neplatná. Vychádzajúc z uvedeného bolo nevyhnutné, aby na strane
žalovaných vystupovali obidve strany predmetných zmlúv o prevode obchodného podielu, ktorých
určenia neplatnosti sa žalobkyňa domáhala predmetnou žalobou. Keďže tomu tak nebolo, súd prvej

inštancie správne zamietol žalobu žalobkyne z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie bez
skúmania ďalších podmienok ako je aj naliehavý právny záujem.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd poukazuje k otázke nedostatku
pasívnej vecnej legitimácie v žalobách o neplatnosť právneho úkonu na rozhodnutie Najvyššiehosúdu SR 3Cdo/122/2002 uverejnenom v Časopise zo súdnej praxe č. 3/2004 pod č. 30, podľa
ktorého rozhodnutia v Občianskom súdnom konaní o neplatnosť kúpnej zmluvy musia byť účastníkmi
všetci, ktorí túto zmluvu uzavreli, prípadne ich právni nástupcovia a to buď ako žalobcovia alebo ako

žalovaný. V týchto veciach účastníci kúpnej zmluvy vystupujú totiž ako nerozluční spoločníci. Pokiaľ
účastníkmi právneho úkonu neboli všetci, ktorí účastníkmi mali byť, je to dôvod na zamietnutie žaloby,
pretože žaloba musí smerovať proti všetkým osobám, ktorí boli účastníkmi daného právneho úkonu.
Rozhodnutie súdu sa totiž týka ich všetkých. Každý z nich je tiež nositeľom hmotnoprávnych oprávnení,
prípadne povinností. Za situácie, keď žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu smeruje len proti

jednému účastníkovi tohto právneho úkonu, správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že ide o
nedostatok vecnej legitimácie na žalovanej strane, v dôsledku čoho musel žalobu zamietnuť. Odvolací
súd uvádza, že rozhodnutie Najvyššieho súdu, na ktoré poukázal v odôvodnení je aplikovateľné aj na
daný prípad.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd sa stotožňuje s námietkou žalovaného, že žalobca v odvolaní
žiadnym spôsobom nespochybnil právnu argumentáciu súdu prvej inštancie uvedenú v odsekoch 28.

až 31. odôvodnenia napadnutého rozsudku, a že odvolacie dôvody sa vzťahujú k dôvodom neplatnosti
predmetnýchzmlúvoprevodeobchodnéhopodielu,avšak,nakoľkosúdprvejinštanciezamietolžalobuz
dôvodu nedostatku vecnej legitimácie na strane žalovaného, nebol dôvod, aby súd riešil otázku platnosti,
či neplatnosti predmetných zmlúv o prevode obchodného podielu. Vzhľadom na uvedené odvolací
súd považuje za neopodstatnené námietky odvolateľa, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne

odôvodnené, teda nie je odôvodnené v zmysle § 220 C.s.p., a že ide o arbitrárne rozhodnutie, nakoľko
súd nie je povinný odpovedať na všetky otázky, ktoré nastolili strany sporu v konaní, ale len na tie, ktoré
súrelevantnéprerozhodnutievoveci.Vzhľadomnauvedenéaninebolopotrebné,abysúdvodôvodnení
napadnutého rozsudku bližšie odôvodňoval, prečo nevykonal návrhy na doplnenie dokazovania, ktoré
navrhla žalobkyňa, nakoľko to nebolo potrebné pre rozhodnutie vo veci z vyššie uvedených dôvodov.

14. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie

súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej
strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti
objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).

15. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vrátane

závislého výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

16. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania odvolacieho súdu podľa § 378 ods. 1 C.s.p,
§396ods.1C.s.p.a§255ods.1C.s.p.ažalovanému,ktorýbolúspešnývkonaní,priznalprotižalobkyni
nárok na náhradu trov konania pred odvolacím súdom v plnom rozsahu. Neboli tu dané žiadne dôvody

hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať ( §
257 C.s.p.). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 C.s.p.).

17. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná

veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C.s.p.
Dovolaniemožnopodaťvlehotedvochmesiacovoddoručeniatohtorozsudkunasúde,ktorýrozhodoval
v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.