Decision was made at the court Mestský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Dagmar Mlejová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 11Csr/3/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515221212
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Mlejová
ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2018:7515221212.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice-okolie sudkyňou JUDr. Dagmar Mlejovou v spore žalobcu OTP Banka Slovensko,
a.s., Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916, proti žalovanému D. W., nar. XX.X.XXXX, bytom R.
Q. č. XX, XXX XX D., o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto
r o z h o d o l :
Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej
bankovej asociácie so sídlom v Bratislave pod sp. zn. II/2014-7123 zo dňa 27.7.2015 zamieta.
Žiadnej zo sporových strán náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca v žalobe podanej na tunajší súd dňa 5.11.2015 žiadal, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok
vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave pod sp. zn.
II/2014-7123 zo dňa 27.7.2015 a zaviazal žalovaného nahradiť mu trovy konania, lebo týmto rozsudkom
bola žaloba žalobcu zamietnutá z dôvodu, že pohľadávka bola premlčaná v 3-ročnej premlčacej lehote
(podľa Občianskeho zákonníka), ale podľa žalobcu bola nesprávne aplikovaná novela Občianskeho
zákonníka o tom, že na spotrebiteľské spory sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, lebo v čase podania žaloby (17.7.2014) nebolo toto ustanovenie ešte účinné (účinnosť
nadobudlo až 1.4.2015), a preto rozhodcovský súd mal správne aplikovať 4-ročnú premlčaciu lehotu
podľa Obchodného zákonníka.
2. Žalovaný sa vo veci nevyjadril, ani pojednávania sa nezúčastnil, hoci bol predvolaný riadne a včas,
a preto súd konal v jeho neprítomnosti.
3. Z rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp. zn.
II/2014-7123 zo dňa 27.7.2015 súd zistil, že žalobca podal žalobu na Stály rozhodcovský súd Slovenskej
bankovej asociácie dňa 17.7.2014, ktorou sa domáhal, aby žalovaný bol zaviazaný zaplatiť im sumu 1
658,77 eur spolu s úrokom z omeškania 9,25% ročne zo sumy 1 658,77 eur od 1.5.2011 do zaplatenia a
trovy rozhodcovského konania. Táto žaloba bola zamietnutá z dôvodu, že nárok žalobcu bol premlčaný.
Premlčanie bolo rozhodcovským súdom posúdené v súlade s § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. a bolo
aplikované ustanovenie § 52 ods. 2 posledná veta Občianskeho zákonníka.
4. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej ZoSRK) spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom
a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
Spotrebiteľské spory môžu byť v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodované len na základe
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa § 3 a len spotrebiteľská rozhodcovská zmluva podľa § 3
môže založiť právomoc stáleho rozhodcovského súdu v spotrebiteľských sporoch.5. Podľa § 3 ods. 1 ZoSRK spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je dohoda medzi dodávateľom a
spotrebiteľom o tom, že spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú zo spotrebiteľskej zmluvy alebo
s touto spotrebiteľskou zmluvou súvisia, rozhodne v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určený
stály rozhodcovský súd zapísaný v zozname podľa § 18 a určený v tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej
zmluve. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov zmluvných strán.
6. Podľa § 3 ods. 2 ZoSRK spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí byť písomná, obsahovo a formálne
oddelená od spotrebiteľskej zmluvy a nesmie obsahovať dojednania, ktoré nesúvisia so spotrebiteľským
rozhodcovským konaním. Písomná forma spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy,
ak bola uzavretá elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie jej obsahu a identifikáciu
zmluvných strán, ktoré spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu uzavreli.
7. Podľa § 3 ods. 6 ZoSRK spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa
obrátiť sa na súd. Spotrebiteľ sa napriek uzavretej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve môže domáhať
svojho práva podaním žaloby na súd a dodávateľ ani jeho právny nástupca sa nemôžu účinne
dovolávať nedostatku právomoci súdu podľa osobitného predpisu, ibaže vo veci už skôr začalo
spotrebiteľské rozhodcovské konanie; na tento účel je spotrebiteľské rozhodcovské konanie začaté
okamihom doručenia návrhu na začatie spotrebiteľského rozhodcovského konania spotrebiteľovi.
8. Podľa § 41 ZoSRK doručený rozhodcovský rozsudok má za podmienok podľa § 46 ods. 2 pre
účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.
Rozhodcovský rozsudok, ktorý má účinky právoplatného rozsudku súdu podľa odseku 1, je po uplynutí
lehoty na plnenie v Slovenskej republike vykonateľný podľa osobitného predpisu.
9. Podľa § 45 ods. 1 písm. i), j), k), l) ZoSRK účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania
sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského
rozsudku, ak stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných
právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu;
rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré
je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom; výkon
rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky; rozhodcovský
rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
10. Podľa § 46 ods. 1 ZoSRK žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch
mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského
konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského
rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia
rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
11. Súd v prvom rade skúmal, či bola zo strany žalobcu dodržaná prekluzívna 3-mesačná lehota na
podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ako to ukladá ustanovenie § 46 ods. 1 ZoSRK,
aby mohol konať vo veci. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobcovi bol rozsudok
doručený dňa 7.8.2015, začala mu plynúť 3-mesačná lehota nasledujúcim dňom potom, ako mu bol
doručený rozhodcovský rozsudok, t.j. dňa 8.8.2015. Posledný deň tejto lehoty pripadol na 7.11.2015.
Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná na tunajší súd dňa 5.11.2015, preto súd
konštatuje, že 3-mesačná lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 46
ods. 1 ZoSRK bola zo strany žalobcu zachovaná.
12. Súd ďalej skúmal, či Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie, ktorý vydal rozsudok,
ktorého zrušenia sa žalobca v tomto konaní domáha, mal vôbec právomoc vec rozhodnúť v
rozhodcovskom konaní. Právomoc rozhodcovského súdu je založená uzavretím rozhodcovskej zmluvy,
ktorá môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky v zmluve. Právomoc
rozhodcovského súdu je založená na rozhodcovskej doložke dojednanej medzi účastníkmi predmetných
zmlúv a podľa obsahu tejto rozhodcovskej doložky všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy budú riešené v
rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom, a teda rozhodcovský súd mal právo na rozhodnutie
medzi stranami tohto sporu.13. Súd prejednal žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku len v rozsahu podanej žaloby. Prekročiť
tento rozsah súd mohol iba v prípade, keď ide o rozhodnutie v otázkach neoddeliteľných od rozhodnutia
o žalobe alebo o prípadnej vzájomnej žalobe.
14. Úlohou všeobecného súdu v konaní o žalobe o zrušenie spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku
je rozhodnúť o žalobe, ktorú môžu podať spotrebiteľ, ako aj dodávateľ. Predmetná žaloba je osobitným
druhom žaloby, na základe ktorej má všeobecný súd v civilnom sporovom konaní preskúmať, či sú alebo
nie sú splnené dôvody na zrušenie spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku. Úlohou súdu v tomto
konaní nie je rozhodnúť o tom, o čom už bolo rozhodnuté v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. To
znamená, že súd v konaní o žalobe o zrušenie spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku nerozhoduje
o oprávnenosti návrhu uplatneného v tomto konaní. Rozhoduje len o tom, či sú tu dané dôvody na
zrušenie rozhodcovského rozsudku.
15. Súd v tomto konaní dospel k záveru, že nie je dôvod na zrušenie spotrebiteľského rozhodcovského
rozsudku, nakoľko sa stotožnil s argumentáciou rozhodcovského súdu uvedenou v odôvodnení
rozhodcovského rozsudku, najmä so záverom o tom, že hoci má zmluva o spotrebiteľskom úvere
charakter absolútneho obchodu, neprestáva byť zmluvou spotrebiteľskou. Podľa názoru súdu pri
spotrebiteľských zmluvách, ktoré predstavujú širší pojem má hľadiska aplikovateľnosti absolútnu
prednosť Občiansky zákonník. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti skutočnosť, že s účinnosťou od
1.4.2015 do odseku 2 ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka bola doplnená novelou Občianskeho
zákonníka vykonanou č. 102/2004 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytnutí
služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov
predávajúceho tretia veta, podľa ktorej „na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť
normy obchodného práva.“ Ide o zásadnú zmenu, ktorá má dosť závažné dôsledky. Dosiaľ sa na
obchodnéspotrebiteľskézmluvyvzmysle§3zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľavzťahovala
úprava o neprijateľných podmienkach. Ide o prelom v pôsobnosti Občianskeho zákonníka vo vzťahu
k Obchodnému zákonníku. Podľa tejto úpravy je totiž bez akýchkoľvek úvah potrebné pre zmluvy
uzatvárané spotrebiteľmi, t.j. spotrebiteľské aj obchodné zmluvy, použiť ustanovenia Občianskeho
zákonníka, a nie Obchodného zákonníka. Zásadná zmena nastáva v dĺžke premlčacej doby. Podľa
Občianskeho zákonníka (§ 101) je všeobecná premlčacia doba 3-ročná, podľa Obchodného zákonníka
4-ročná (§ 397 ObZ). Na uplatnenie práv zo spotrebiteľských zmlúv bude potrebné aplikovať úpravu v
Občianskom zákonníku, teda 3-ročnú premlčaciu dobu. V zmysle novely ZoS 2 vykonanej zákonom č.
102/2014 Z.z. s účinnosťou od 1. mája 2014 v zmysle § 5b, ako to správne aj aplikoval rozhodcovský
súd, rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Vzhľadom
na skutočnosť, že k tejto novej úprave v zákone o ochrane spotrebiteľa niet prechodné ustanovenia,
musí súd preskúmať aj pri nárokoch, ktoré došli pred 1. májom 2014, teda pri všetkých sporoch v čase
ich rozhodovania. V tejto súvislosti súd dodáva, že zákaz retroaktivity právnych noriem je významnou
demokratickou zárukou ochrany práv a právnej istoty. Nie každá retroaktivita je však nezlučiteľná s
princípmi, na ktorých je budovaný právny štát.
16. Z týchto dôvodov súd posúdil, že v rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej
asociácie so sídlom v Bratislave II/2014-7123 zo dňa 27.7.2015 správne boli aplikované žalobcom
vytýkané právne normy na daný skutkový stav, a preto súd dospel k záveru, že právne predpisy týmto
rozsudkom neboli porušené a z tohto dôvodu žalobu na zrušenie tohto rozsudku zamietol v celom
rozsahu.
17. Žalovaný mal v tomto spore úspech, a preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania podľa § 255
ods. 1 C.s.p., ale nakoľko žalovanému trovy konania nevznikli, súd žiadnej zo strán sporu náhradu trov
konania nepriznal.
Poučenie:Proti tomuto rozsudku môže strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v
lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie odvolania začína
plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehoty
na podanie odvolania.
Odvolanie musí byť podpísané a predložené v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami.
U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd
vyhotoví na náklady odvolateľa.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.