Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Námestovo

Judgement was issued by JUDr. Gabriela Kyseľová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 5Cb/36/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812200926
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Kyseľová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2016:5812200926.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudkyňou JUDr. Gabrielou Kyseľovou v právnej veci žalobcu: STAVEBNÝ

PODNIK, s.r.o., Ulica miestneho priemyslu 561, Námestovo 029 01, IČO: 36 373 249, právne zast.
advokátom JUDr. Peter Vevurka, advokátska kancelária so sídlom Námestovo, Štefánikova 269/24,
proti žalovanému: Mesto Námestovo, so sídlom Ul. Cyrila a Metoda 329/6, 029 01 Námestovo, IČO:
00 314 676, právne zast. advokátom JUDr. Jozef Polák, advokátska kancelária so sídlom Dolný Kubín,
Radlinského 1718, v konaní o zaplatenie 95 905,50 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 9,25 % úrok z omeškania ročne zo sumy 30 303,10 Eur od
29.05.2011 do zaplatenia, zo sumy 31 572,04 Eur od 31.12.2011 do zaplatenia a úrok z omeškania vo

výške9%ročnezosumy34030,36Eurod20.01.2012dozaplateniavlehotedo15dníodprávoplatnosti
rozsudku.

II. Žalobcovi sa p r i z n á v anárok na náhradu trov konania v rozsahu 80 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na súd dňa 07.02.2012 sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal,
aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 95 909,50 Eur spolu s 9,25 % úrokom z omeškania
zo sumy 30 303,10 € od 19.05.2011, zo sumy 31 572,04 € od 01.01.2012 a zo sumy 34 030,36 € od
21.01.2012 do zaplatenia a na náhradu trov tohto konania.

2. O podanej žalobe rozhodol súd rozsudkom zo dňa 03.01.2013 č. k. 5Cb/36/2012-62 tak, že žalobe
v prevažnej časti vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie istiny 95 905,50 Eur spolu s úrokom z
omeškania 9,25 % ročne zo sumy 30 303,10 Eur od 31.12.2011 do zaplatenia, zo sumy 31 572,04 Eur
od 01.01.2012 do zaplatenia a zo sumy 34 030,36 € od 21.01.2012 do zaplatenia, v lehote do 15 dní
od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol a žalovaného zaviazal na náhradu
trov konania. Prvostupňové rozhodnutie súdu bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Žiline z

13.02.2014 v časti o zaplatenie istiny, pričom v časti, ktorou bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie
úroku z omeškania a vo výroku o trovách konania bol rozsudok zrušený a vrátený na nové konanie. V
poradí druhým rozsudkom súd rozhodol o príslušenstve - 9,25 % úroku z omeškania ročne zo sumy 30
303,10 Eur od 29.05.2011 do zaplatenia, zo sumy 31 572,04 Eur od 31.12.2011 do zaplatenia a úrok
z omeškania 9 % ročne zo sumy 34 030,26 Eur od 20.01.2012 do zaplatenia v lehote do 15 dní do
právoplatnosti. Výrokom II v časti 9,25 % úroku z omeškania ročne sumy 30 303,10 Eur od 18.05.2011
do 28.05.2011 a v časti 9,25 % úroku z omeškania ročne zo sumy 34 030,36 Eur od 20.01.2012

do zaplatenia, zamietol a zároveň zaviazal žalovaného na zaplatenie trov konania. Toto rozhodnutie
okresného súdu bolo v časti príslušenstva okrem zamietajúcej časti zrušené a vrátené súdu na ďalšie
konanie.3. Strana žalobcu prostredníctvom svojho zástupcu zotrvala na podanej žalobe v časti nezamietnutého
príslušenstva poukazujúc na to, že článok 5 bod 3 uzavretej Zmluvy o dielo krajský súd aj Ústavný
súd považujú za odkladaciu podmienku, a preto bude dôležité jej posúdenie, či sa jedná o odkladaciu

podmienku jasnú alebo nejasnú. Poukázal na to, že v prípade, ak by išlo o odkladaciu podmienku
jasnú (nie nejasnú), je treba brať zreteľ na to, že táto bola zapracovaná na návrh žalovaného, ktorý
jej splnenie viazal na „finančné možností odberateľa v roku 2011“. Z formulovaného textu Zmluvy o
dielo nevyplýva, že by uvedené malo byť odkladacou podmienkou a to, že financovanie pre rok 2011
bude až vtedy, keď mestské zastupiteľstvo schváli finančné prostriedky na túto stavbu. Uvedené

zaťažovalo stranu žalovaného, ktorý v priebehu trvania sporu nepreukázal, že nemal v čase splatnosti
faktúr dostatok finančných prostriedkov na účte, t.j. že by existoval stav zodpovedajúci odkladacej
podmienke. V prípade, ak by odkladaciu podmienku súd považoval sa nejasnú, potom by bol právny
úkon nepodmienený. Žalovaný si musel byť vedomý, aký záväzok na seba berie a tým, že žalobca
práce podľa zmluvy vykonal, vznikla mu povinnosť tieto práce zaplatiť. Ak žalovaný nepreukázal, že
odkladacia podmienka bola splnená, potom sú nemôže z vlastnej iniciatívy preskúmavať túto okolnosť,

keďže ide o sporové konanie. Žalovaný po celú dobu trvania sporu nepreukázal/nepredložil dôkaz o tom,
že jeho finančné možnosti nie sú také, aby mohol svoj záväzok splniť. Žalovaný nezaplatil ani faktúru
so splatnosťou 01/2012, ktorej sa už odkladacia podmienka ani netýkala. Sme toho názoru, že nebola
splnená odkladacia podmienka a bolo v možnostiach a schopnostiach žalovaného splniť svoj záväzok,
a preto žiadal priznať úrok z omeškania odo dňa ako bolo ustálené v rozsudku prvostupňového súdu.

Tiež poukázal na to, že žalovaný v priebehu realizácie diela nevyzval žalobcu na zmenu diela - zúženie
jeho rozsahu alebo neplnenie diela nad práce realizované v sume 172 608 € v roku 2011 z dôvodu, že
mu to neumožňujú finančné možnosti.

4. Strana žalovaného sa na pojednávanie nedostavila a žiadala o odročenie pojednávania z dôvodu

práceneschopnosti právneho zástupcu, keďže jeho zdravotný stav mu neumožňuje zúčastniť sa
pojednávania a tiež z dôvodu, že jeho advokátsky koncipient sa musí zúčastniť pojednávania na
Okresnom súde Dolný Kubín sp. zn. 5Cpr/3/2016. Súd žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovel z
dôvodu,žekolíziatermínupojednávaniavzmysleplatnejjudikatúryaanizdravotnýstavniesúdôvodpre
odročenie pojednávania. Právny zástupca sa môže dať zastúpiť zástupcom, ktorí si pre ten účel môže

zvoliť - § 16 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o
živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Ďalej je potrebné uviesť,
že predvolanie v tejto veci strana žalovaného - jeho právny zástupca prevzal 21.09.2016 a pojednávanie
na Okresnom súde Dolný Kubín, kedy došlo k určeniu nového termínu pojednávania na deň 19.10.2016,
sa konalo až 26.09.2016, t.j. po prevzatí predvolania v tejto veci. Termín pojednávania v prejednávanej

veci bol určený skôr. Oznámenie o nevzhliadnutí dôležitého dôvodu súd oznámil zástupcovi žalovaného
dňa 18.10.2016 podľa § 183 ods. 2 CSP.

5. Súd vykonal dokazovanie obsahom listín tvoriacich súčasť spisu, osobitne s faktúrami č. 1110038
vystavenou dňa 29.04.2011 na sumu 30 303,10 Eur splatnou 30.12.2011, fa č. 1110146 vystavenou

30.11.2011 na sumu 31 572,04 Eur splatnou 31.12.2011 a fa č. 1110168 z 27.12.2011 na sumu 34
030,60 Eur splatnou 20.01.2012, listom zo dňa 25.05.2011 o vrátení neuhradených faktúr, listom zo dňa
25.01.2012 o vrátení faktúr a odsúhlasenie zostatkov poštovými podacími hárkami a ostatnými listinami
tvoriacimi súčasť spisu.

6. Bolo preukázané, že žalobca zhotovil pre žalovaného dielo, ktoré cenu účtoval tromi faktúrami a
to fa č. 1110038 v sume 30 303,10 €, fa č. 1110146 v sume 31 572,04 € a fa č. 1110168 v sume 34
030,36 €, spolu 95 905,50 Eur. Cenu diela žalovaný nezaplatil riadne a včas. Ohľadom ceny diela
uplatnenej stranou žalobcu v sume 95 905,50 Eur, vo vzťahu ku ktorej strana žalovaného poukazovala
na neplatnosť uzavretej zmluvy o dielo, považuje súd za potrebné uviesť, že o tejto časti nároku

rozhodol prvostupňový súd rozsudkom zo dňa 03.01.2013 a jeho rozhodnutie bolo potvrdené Krajským
súdom v Žiline, konkrétne rozsudkom zo dňa 13.02.2014 č. k. 14Cob/73/2013, ktorý nadobudol v
tejto časti právoplatnosť 03.04.2014. Súdu sa preto javí právne nerelevantným zaoberať sa namietanou
absolútnou neplatnosť zmluvy o dielo, keďže o tejto časti nároku vyhodnotiac zmluvu za platnú, už
bolo rozhodnuté citovanými rozsudkami prvostupňového a krajského súdu. Okrem toho je tu prekážka

rozsúdenej veci. (Ne) platnosť zmluvy o dielo bola posudzovaná vo vzťahu k nároku na zaplatenie istiny/
ceny diela 95 905,50 Eur a v tejto časti je rozhodnutie právoplatné a vykonateľné, nemožno ho preto
prejednávať znova. V neposlednom rade uvedenou argumentáciou ako na to poukazoval krajský súd vo
svojom zrušujúcom rozhodnutí, sa zaoberal aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp.zn. II ÚS 38/2015-17 zo dňa 21.01.2015 a aj krajský súd vo svojom prvotnom rozhodnutí 14Cob/73/2013
vydanom dňa 13.02.2014 konštatujúc platnosť uzavretej zmluvy o dielo a tým aj článku 5 bodu 5.3
obsahujúceho odkladaciu podmienku, v nadväznosti na ktorú je potrebné posudzovať uplatňovaný

nárok žalobcu na úroky z omeškania.

7. Vychádzajúc preto z intencií krajského súdu a už ustálených právnych záverov - platnosti uzavretej
zmluvy o dielo vrátene článku 5, bodu 5.3. zmluvy obsahujúceho tzv. odkladaciu podmienku súd
vyhodnocoval nárok žalobcu na úroky z omeškania.

8. Strany sporu medzi sebou uzavreli Zmluvu o dielo, predmetom ktorého bola technická vybavenosť
pod názvom „TV k 37 b.j. Námestovo“, pričom v rámci platobných podmienok v článku 5 bodu 5.3. si
dohodli splatnosť faktúr. Táto bola dohodnutá lehotou do 14 dní od potvrdenia prevzatia faktúry. V tomto
článku bolo ďalej dohodnuté, že v roku 2010 budú realizované práce vo výške 172 608 Eur. Ostatná
časť bude realizovaná podľa finančných možností odberateľa v roku 2011 s čím zhotoviteľ súhlasí.

9. Z takto formulovaného článku zmluvy je možno vyvodiť, že článok zmluvy bodu 5.3 je odkladacou
podmienkou, ktorý sa viaže na platobné podmienky, resp. samotnú splatnosť ceny diela (čo je zrejmé z
použitej formulácie tohto článku a tiež jeho zaradenia v rámci celej koncepcie a štruktúry zmluvy a takýto
výklad je napokon súladný s ustanovením § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka). Z logického výkladu vo
väzbe na gramatický výklad tohto článku vyplynul pre súd záver, že časová viazanosť takto dohodnutej

podmienky sa vzťahovala len na rok 2011 (viď použitá formulácia „ostatná časť bude realizovaná podľa
finančných možnosti odberateľa v roku 2011 s čím zhotoviteľ súhlasí“ - čl. 6 spisu). Takýto výkladový
záver použitej formulácie napokon zodpovedá aj článku III upravujúceho lehotu plnenia, konkrétne bodu
3.2. kde je uvedený termín ukončenia stavby do 30.05.2011. Napokon aj žalovaný vo výpovedi potvrdil,
žestranysporuvčaseuzatvoreniazmluvynepoznalivakomrozsahuvroku2011mestskézastupiteľstvo

schváli finančné prostriedky, preto bolo dohodnuté, že ostatná časť bude realizovaná podľa finančných
možností odberateľa v roku 2011 (nie v inom období ako sa to snažil podsúvať žalovaný, resp. do doby,
kým mestské zastupiteľstvo schváli finančné prostriedky, čo sa doteraz nestalo. Takýto výklad by bol v
rozpore s lehotou/termínom dokončenia diela).

10. Na realizáciu ostatnej časti bola dohodnutá odkladacia podmienka. Ako bolo vykonaným
dokazovaním preukázané a konštatované v potvrdenom rozsudku prvostupňového súdu žalobca mal
zrealizovať na diele v roku 2010 práce vo finančnom objeme 172 608 € a v roku 2011 v závislosti od
finančných možností objednávateľa, avšak s prihliadnutím na lehotu zhotovenia diela do 31.05.2011.
Za takto dohodnutých podmienok možno logickým a gramatickým výkladom vyvodiť záver a tiež podľa

významu prejavu vôle, že žalobca ako zhotoviteľ mal dielo ako celok vykonať do 31.05.2011, pričom v
roku 2011 (v lehote od 1.1.2011 do 31.05.2011) sa tak malo diať v závislosti od finančných možností
odberateľa/žalobcu. Po takto vykonanej „ostatnej“ časti diela sa mohli/mali vystavovať faktúry (po
obstarávateľom odsúhlasenom rozsahu skutočne vykonaných prác), ktorých splatnosť sa počítala 14
dní od potvrdenia prevzatia faktúry.

11. Žalovaný ale splnenie takto dohodnutej odkladacej podmienky nepreukázal, t.j. súdu nedeklaroval
skutočnosť, že na realizáciu diela nemal finančné prostriedky, resp. že realizáciu diela v roku 2011
v lehote do 1.1.2011 do 31.05.2011 mu nedovoľujú jeho finančné možnosti. Žalobca poprel, že by
ho žalovaný upozornil alebo vyzval (či už ústne alebo písomne) na pozastavenie prác alebo ich

nerealizovanie z dôvodu, že na zvyšnú časť diela nemá dostatok finančných prostriedkov. Na tieto
tvrdenia žalobcu žalovaný neprodukoval žiaden dôkaz o nedostatku finančných prostriedkov okrem
tvrdenia, že finančné prostriedky pre rok 2011 neboli schválené mestským zastupiteľstvom, ktorú
skutočnosť už ale súd vyhodnocoval v potvrdzujúcom rozsudku (v tom, že uzavretá zmluva o dielo
už bola prejavom vytvorenej vôle mestského zastupiteľstva zhmotnenej v prijatom uznesení č. 62/2007

dňa 17.09.2007 a vo vyhlásení verejnej súťaže na dielo ako celok, výsledkom ktorého bola zmluvne
dohodnutácena272803,31€sDPH).Neobstojíanitvrdeniežalovaného,žežalobcovibolozoznámenia
z 2.5.2011 (správne malo byť z 25.05.2011) známe, že žalovaný v rozpočte mesta na rok 2011 nie sú
schválené žiadne finančné prostriedky, keďže išlo o oznámenie po zhotovení/vykonaní prác a 6 dní
pred lehotou na jeho dokončenie.

12. Účinky právneho úkonu boli teda závislé od neistej budúcej skutočnosti, ktorá nenastala, nesplnila
sa. Na základe uvedené súd za nesplnenia odkladacej podmienky vo vzťahu k platobným podmienkamžalovaného dospel k záveru, že splatnosť faktúr nemožno viazať na nesplnenú odkladaciu podmienku
ale ju je potrebné odvíjať od dohody strán sporu viazanej na prevzatie sporných faktúr.
13. Splatnosť jednotlivých faktúr bola dohodnutá v článku 5.3. Zmluvy o dielo tak, že faktúry sa stanú

splatné do 14 dní od potvrdenia prevzatia faktúry. Faktúru č. 1110038 žalovaný prevzal najneskôr
dňa 14.05.2011 + lehota 14 stanovená podľa článku 5.3. Zmluvy o dielo = dátum splatnosti faktúry
pripadajúci na deň 28.05.2011. Nasledujúcim dňom sa žalovaný dostal do omeškania s jej úhradou,
t.j. s úhradou časti ceny diela vyúčtovaného predmetnom faktúrou č. 1110146 vo výške 30 303,10
€, a preto žalobcovi prislúcha úrok z omeškania v zákonom stanovenej výške 9,25 % z tejto sumy

počnúc dňom nasledujúcim po splatnosti - od 29.05.2011 až do zaplatenia. Pri určení dátumu splatnosti
súd vychádzal z listu žalovaného vystavenom dňa 25.05.2011 (čl.42), obsahom ktorého bolo vrátenie
všetkých faktúr vystavených do tohto dátumu, t.j. medzi nimi aj faktúry č. 1110038, v nadväznosti na list
žalovaného zo dňa 08.06.2011, z obsahu ktorého vyplynulo, že žalobca zaslal začiatkom mesiaca máj
2011 faktúry za práce vykonané na tejto investičnej akcii. Vychádzajúc z § 122 ods. 1 veta druhá OZ
stanovujúceho pravidlá pre počítanie lehôt, a v zmysle ktorého sa polovicou mesiaca rozumie lehota 15

dní, je potrebné začiatok mesiaca nevyhnutne vykladať ako lehotu počítajúc prvým dňom príslušného
mesiaca a končiac najneskôr do 14. dňa tohto mesiaca, ku ktorému dátumu ustálil prevzatie faktúry č.
111038. Iný dátum prevzatia, od ktorého by mohla byť počítaná lehota splatnosti faktúry preukázaný
nebol. V tejto súvislosti sa javí za potrebné uviesť, že pokiaľ žalobca uplatňoval úrok z omeškania už od
18.05.2011 do 28.05.2011 tento jeho nárok na úrok z omeškania za dané obdobie bol ako nedôvodný

zamietnutý rozsudkom Okresného súdu Námetovo zo dňa 28.04.2015 č.k. 5Cb/36/2012-236, ktorý
rozsudok čo do zamietajúcej časti nadobudol právoplatnosť (nebol napadnutý odvolaním).

14. U fa č. 1110168 znejúcej na sumu 34 030,36 € bola stanovená splatnosť na deň 19.01.2012. Žalobca
odoslal/podal faktúru na pošte dňa 02.01.2012 (čl.44). Od nasledujúceho dňa začala plynúť judikatúrou

ustálená 3 dňová lehota na doručenie = 05.01.2012, čo je dátum prevzatia faktúry, ktorá s poukazom na
ustanoveniečlánku5.3.Zmluvyodielostanovujúceholehotu14dnípresplatnosťfaktúryodjejprevzatia,
sa stala splatnou 19.01.2012. Nasledujúcim dňom - 20.01.2012 sa žalovaný dostal do omeškania so
zaplatením sumy 34 030,36 €, a preto žalobcovi prislúcha úrok z omeškania vo výške 9 % ročne určený
podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 účinného do

31.01.2013,keďvýškazákladnejúrokovejsadzby1%zvýšenejo8percentuálnychbodovpredstavovala
priznanú výšku úroku omeškania 9 % ročne. Tu je tiež potrebné uviesť, že pokiaľ žalobca žiadal priznať z
tejto faktúry úrok z omeškania vo výške 9,25 % súd žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol - vyššie
citovaným rozsudkom zo dňa 28.04.2015 č k 5Cb/36/2012-236, ktorý v zamietajúcej časti nadobudol
právoplatnosť.

15. U fa č. 1110146 znejúcej na sumu 31 572,04 € bola stanovená splatnosť na deň 23.12.2011.
Obdobne ako u prechádzajúcej fa č. 1110168 vychádzal súd z jej podania/odoslania žalovanému na
pošte dňa 05.12.2011. Od nasledujúceho dňa začala plynúť judikatúrou ustálená 3 dňová lehota na
doručenie = 08.12.2011, čo je dátum prevzatia faktúry č. 1110146, ktorá sa s poukazom na ustanovenie

článku 5.3. Zmluvy o dielo najneskôr stala splatnou 22.12.2011. Až nasledujúcim dňom - 23.12.2011 sa
mohol žalovaný dostať do omeškania. Žalobca si však uplatnil úrok z omeškania odo dňa 31.12.2011, čo
je neskorší dátum splatnosti faktúry. Pri viazanosti súdu žalobným návrhom, súd žalobcovi priznal úrok
z omeškania od 31.12.2011 zo sumy 31 572,04 € vo výške 9,25 % ročne s poukazom na ustanovenie
§ 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného

do 31.01.2013.

16. Pokiaľ strana žalovaného namietala, že súd pri určení splatnosti faktúr vychádzal z ničím
nepreukázaných domnienok a dohadov pri určení času ich doručenia súdu sa javí za potrebné uviesť, že
žiadna zo strán sporu nepreukázala súdu iný dátum doručenia faktúr, na ktorý bola viazaná s poukazom

na článok 5, bod 5.3 ich splatnosť. Z obsahu listín predložených v konaní bolo možné ustáliť ich dátum
podania/odoslania na pošte, t.j. doručovanie medzi stranami sporu (zásielky neboli doručované na
doručenku do vlastných rúk), a následne ich vrátenie spolu so sprievodným listom, z obsahu ktorého je
zrejmý dátum doručenia tej-ktorej faktúry, či už konkrétnym dátumom alebo zákonnou lehotu (začiatkom
mesiaca). Nejde teda o ničím nepodložené domnienky, ale obsah listín, z ktorých súd samozrejme v

nadväznosti na obsah článku 5, bodu 5.3. vychádzal. V tomto smere nebol žiadnou zo strán sporu počas
celej doby konania navrhnutý dôkaz na výsluch svedka, ktorý by mal ozrejmiť iný dátum doručenia faktúr
do vlastných rúk a tiež dátum ich vrátenia, v nadväznosti na čo by súd mohol posudzoval ich splatnosť.
Súd preto vychádzal z obsahu listín obsahujúcich dátum podania faktúry na pošte, v nadväznosti naobsah sprievodných listov o vrátení faktúr, resp. odsúhlasenie zostatkov, čo je podľa názoru súdu právne
relevantným dôkazom o tom, v akom časom rozpätí sa doručovali sporné faktúry, čo dovolilo súdu
posúdiť zmluvou dohodnutú 14 dňovú splatnosť.

17. Tiež nemožno súhlasiť s argumentáciou žalovaného, že právo zhotoviteľa/žalobcu vzniká až v
dohodnutú dobu v súdenom prípade po odovzdaní diela. Uvedený spôsob fakturácie ani logickým a ani
gramatickým výkladom nezodpovedá dohodnutej fakturácii, keďže v článku 5, bod 5.1 veta druhá zmluvy
o dielo je uvedené, že „práce sa budú uhrádzať podľa predložených faktúr podľa skutočne vykonaných

prác odsúhlasených obstarávateľom“ a ďalej v bode 5.3. tohto článku je uvedené, že „v roku 2010 budú
realizované práce vo výške 172 608 Eur“, z čoho logicky vyplýva záver, že v priebehu roku 2010 sa práce
mali uhrádzať na základe faktúr v tomto období vystavených, samozrejme po odsúhlasení rozsahu
vykonaných prác najviac do objemu 172 608 Eur a v roku 2011 podľa finančných možností žalovaného
odberateľa. Z obsahu citovaného ustanovenia zmluvy nevyplýva, že by cenu za zhotovenie diela mal
žalovaný ako objednávateľ zaplatiť až po jeho zhotovení, čo v obchodnej praxi, zvlášť pri zhotovení diela

formou stavebných prác, ani nie je obvyklé. Okrem uvedeného ako argumentuje strana žalovaného
dielo nebolo doposiaľ prevzaté/odovzdané aj napriek výzvam žalobcu na prebratie dokončeného diela
(zo dňa 19.05.2011 - čl. 17, zo dňa 13.06.2011 - čl.18 a ani dňa 21.06.2011 - čl.14) a ak by k jeho
odovzdaniu/prevzatiu nikdy nedošlo, znamenalo by to, že objednávateľ by cenu za dielo ním užívané
(dané k dispozícií do užívania) nemusel nikdy zhotoviteľovi zaplatiť.

18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a vzhľadom na prevažný
úspech žalobcu v konaní súd mu priznal nárok na náhradu trov v rozsahu 80 % vzniknutých trov (pomer
žiadaného a priznaného).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresný súd Námestovo

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.